Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-265-2012.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/265/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti odporcom: 1. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom Mestom Nitra, 2. U. K. R., so sídlom v X., X. XXXX/XX, t.č. bytom F. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 79, o zaplatenie 13.703,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. septembra 2012 č. k. 25C/31/2012-94, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a trovách konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania, právnemu zástupcovi odporkyne v 2. rade JUDr. Miroslavovi Belicovi vo výške 623,10 euro, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.703,52 eura s 9,25 % úrokom z omeškania od 04.07.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 822,- eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Voči odporkyni v 2. rade súd návrh zamietol. Odporkyňu v 2. rade zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za odpor v sume 822 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Miroslava Belicu v sume 1.756,11 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutia odôvodnil ust. § 2 písm. e), f), § 12 ods. 1 písm. e), f) zákona č. 381/2001 Z.z., § 51 ods. 1, 3 zákona č. 315/1996 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čo mal preukázané, že odporca v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej prišlo k zraneniu osôb, ktorým neposkytol pomoc, dopravnú nehodu neohlásil polícii, nezdržal konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a nezotrval na mieste dopravnej nehody. Poukázal na to, že na základe poistnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade navrhovateľ vyplatil poistné plnenie v žalovanej sume, na ktoré mu vznikol zákonný nárok na preplatenie zo strany odporcu v 1. rade. V zmysle § 517 O.z. a nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi voči odporcovi v 1. Rade aj úrok z omeškania 9,25 % ročne odo dňa 04.07.2011, teda od podania návrhu do zaplatenia, keďže odporca v 1. rade na základe výziev pred začatím konania, dobrovoľne dlh nezaplatil. Voči odporkyni v 2. rade súd návrh prvého stupňa zamietol. Vychádzal z toho, že v zmysle zákona o Cestnej premávke platného v čase vzniku poistnej udalosti, je účastník dopravnej nehody povinný túto ohlásiť polícii, zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a zotrvať na mieste dopravnej nehody. Poukázal na to, že odporkyňa v 2. rade nebola účastníčkou dopravnej nehody, z tohto dôvodu nemohla porušiť ust. § 51 ods. 3 zák. č. 315/96 Z.z. platný v čase dopravnej nehody. Taktiež bolo podľa názoru súdu prvého stupňa jednoznačne preukázané, že odporkyňa v 2. rade si
objektívne nemohla splniť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, vzhľadom na tú skutočnosť, že o nej nevedela pretože ju odporca v 1. rade zatajil. Z uvedeného dôvodu nemohla porušiť ani ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z.z.. O trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania. Podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor v sume 822 eur podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania vo vzťahu k odporkyni v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a odporkyni v 2. rade priznal právo na náhradu trov konania v sume 1.756,11 eura s tým, že trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor v sume 822 eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony po 303,74 eura ( prevzatie veci, písomné vyjadrenie- odpor, účasť na pojednávaní 04.09.2012), troch režijných paušálov po 7,63 v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže odporcu v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k úhrade žalovanej sumy s príslušenstvom, a tiež neprizná odporcovi v 2. rade náhradu trov konania. Navrhovateľ je toho názoru, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.703,52 euro spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania odo dňa 4.7.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku na účet navrhovateľa. Navrhovateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. S poukazom na uvedené ustanovenie podľa názoru navrhovateľa odporca v 2. rade ako prevádzkovateľ zodpovedá za vzniknutú škodu, pričom táto zodpovednosť má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Na túto zodpovednosť preto podľa názoru navrhovateľa nemá vplyv ani skutočnosť, že odporca v 2. rade nemal vedomosť o tom, že došlo ku škode. Poukázal na to, že z vyjadrení odporcu v 2. rade vyplynulo, že medzi odporcom v 1. a 2. rade existoval zmluvný vzťah, v zmysle ktorého odporca v 1. rade vykonával činnosť vodiča na základe živnostenského oprávnenia na motorovom vozidle, ktoré bolo vo vlastníctve odporcu v 2. rade. Tiež odporca v 2. rade uviedol, že nebol informovaný od odporcu v 1. rade o dopravnej nehode. Nakoľko však medzi odporcami existoval zmluvný vzťah, je na odporcovi v 2. rade ako bude sankcionovať porušenie povinnosti od odporcu v 1. rade, na základe uzatvorenej zmluvy (pracovnej zmluvy). Fakt, že o nehode nebol informovaný ho nezbavuje zodpovednosti za vzniknutú situáciu a následné porušenie povinností. Z vyššie uvedeného dôvodu bol regres uplatnený aj voči prevádzkovateľovi aj voči vodičovi. Vyplatením poistného plnenia prešlo na navrhovateľa právo na náhradu voči odporcom v 1. a 2. rade v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z.. Preto ak zákon ukladá povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu jednak prevádzkovateľovi, ako aj vodičovi, a následne vznikne právo poistiteľovi na náhradu poistného plnenia nie je tu priestor na vyvinenie sa, keď prevádzkovateľ objektívne zodpovedá za škodu. Pokiaľ by navrhovateľ mal brať do úvahy skutočnosť, že prevádzkovateľ
- odporca v 2. rade o nehode nevedel a nezodpovedá za ňu, potom by ani nemohlo dôjsť k poskytnutiu poistného plnenia z jeho poistnej zmluvy - povinného zmluvného poistenia. Škoda, ktorá vznikla mala povahu v prevádzke a aj bola riadne uhradená navrhovateľom poškodenému. Z tohto dôvodu je podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdené a zdôvodnené.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa v 2. rade, ktorá navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a priznal jej náhradu trov konania. Uviedla, že nemôže byť považovaná za účastníka dopravnej nehody, nehody sa priamo aktívne alebo pasívne nezúčastnila, pretože takáto účasť vyžaduje fyzickú prítomnosť osoby na mieste dopravnej nehody. Pretože odporkyňa v 2. rade nebola účastníkom dopravnej nehody, tak podľa § 51 ods. 3 ZoPNPK nemohla mať ani povinnosť ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi (o ktorej vzniku v tom momente samozrejme nemala žiadnu vedomosť). Túto povinnosť mal z odporcov jedine odporca v 1. rade, ktorý bol aktívnym účastníkom dopravnej nehody. Podľa názoru odporkyne v 2. rade nie je možné logicky konštatovať, že by mal navrhovateľ v súlade s § 12 ods. 1 písm. e) ZoPZP právo na regresné plnenie od odporkyne v 2. rade, pretože tá žiadnu ohlasovaciu povinnosť neporušila. Odporkyňa v 2. rade ďalej vo svojom vyjadrení vyslovila názor, že navrhovateľ sa pravdepodobne snaží poukázať vo svojom odvolaní na skutočnosť, že nemala vedomosť o dopravnej nehode (poistnej udalosti), tak sa nemôže zbaviť zodpovednosti za takto spôsobenú škodu okrem prípadov uvedených v odseku 3, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia vzniká zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. Práve z tohto dôvodu zákonodarca stanovil zákonnú povinnosť, každému vlastníkovi motorového vozidla uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorá by kryla takto vzniknuté škody. Uviedla, že nepopiera zodpovednosť za
vzniknutú škodu, táto je objektívna. Čo sa týka zodpovednosti samotnej, s tou sa stotožnil i navrhovateľ, pretože práve z tohto titulu ako poisťovateľ plnil (objektívna zodpovednosť poisteného, existencia platnej poistnej zmluvy, z ktorej vyplynula povinnosť navrhovateľa plniť poškodenému). Záverom uviedla, že regresný nárok navrhovateľovi mu podľa § 12 ZoPZP nevznikol voči obom odporcom, ale vznikol mu len voči odporcovi v 1. rade, pretože len tento porušil povinnosť účastníka dopravnej nehody.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 1OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodne podané.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
V prejednávanej veci bolo potrebné právne posúdiť otázku, či je v danej veci nárok navrhovateľa voči odporkyni 2./ rade na zaplatenie takzvaného interného postihu (regres) navrhovateľa -poisťovateľa , ktorý plnil náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dôvodne podaný.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že v ust. § 12 zák. č. 381 /2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon upravuje interný postih ( regres ) poisťovateľa, ktorý smeruje proti poistenému, za ktorého náhradu škodu z poistenia zodpovednosti plnil. Postihové právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším právnym prostriedkom, pomocou ktorého sa sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení. Prostredníctvom postihu sa prelamuje mechanické delenie škôd, ktoré vznikne v dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Vnútorný postih proti poistníkovi, respektíve poistenému však nemá charakter nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420a , § 427 OZ. Nárok na náhradu škody a nárok na regresný postih sú rozdielne nároky opierajúce sa o dva nezávislé hmotnoprávne vzťahy. V prípade interného postihu poisťovateľ uplatňuje nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, respektíve poistníkovi, pretože za nich nahradil škodu poškodenému, z toho dôvodu v tomto prípade nejde o nárok s charakterom nároku na náhradu škody. Ustanovenie § 12 zák. č. 381 /2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, samostatne dvoch odsekov upravuje jednak postih proti poistníkovi (v prvom odseku) a jednak postih proti poistenému (v druhom odseku), hoci poistník a poistený je prevažne väčšine prípadov tá istá osoba. V prejednávanej veci však poistník a poistený nie je tou istou osobou, pretože odporca 1. rade , ktorý zavinil dopravnú nehodu a vznik škody je poistený a odporkyňa 2. rade je poisťovateľ. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že poistený a poisťovateľ sú povinný zaplatiť interný postih ( regres) poisťovateľovi spoločne a nerozdielne bez ohľadu na to, či z ich strany došlo k porušeniu zákonnej povinnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu za splnenia podmienok uvedených v ust. § 12 ods. 1 písm. a/ až h/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia má poisťovateľ rovnako právo proti poistenému, ktorý nie je poistníkom a to v prípade splnenia podmienok uvedených písmenách a/ až h/. Pokiaľ však nedošlo k naplneniu zákonných podmienok poistníkom alebo poisteným predpokladaných ust. § 12 ods. 1, 2 citovaného zákona, nemôže vzniknúť poisťovateľovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti.
V prejednávanej veci si uplatňuje navrhovateľ ako poisťovateľ nárok podľa § 12 ods. 1 písm. b) a § 12 ods. 2 písm. f) zak. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému aj poistníkovi. Je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k poistenému t. j. vodičovi motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil vznikol nárok navrhovateľovi na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm./ f zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože porušil svoju povinnosť tak, ako to predpokladá toto zákonné ustanovenie.
Aby vznikol poisťovateľovi takýto nárok aj voči poistníkovi musel byť v konaní preukázať, že nastal nejaký dôvod predpokladaný v ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) až h) zák.č. 381/2001 Z.z.. Navrhovateľ v tomto konaní tvrdil, že vo vzťahu k odporkyni v 2. rade mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, pretože odporkyňa porušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je povinnou udalosťou (§ 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2001 Z.z.). V konaní sa odporkyňa 2. rade bránila tým, že o dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla vedomosť nemala, preto nemohla porušiť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. Navyše sa bránila aj tým, že nebola v zmysle ustanovenia § 51 zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účastníkom dopravnej nehody, pretože v zmysle tohto zákonného ustanovenia je účastníkom dopravnej nehody osoba ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa v 2.rade zodpovedá za vzniknutú škodu ako prevádzkovateľ a odporca v 1. rade ako škodca. Na zodpovednosť odporkyne v 2.rade nemá vplyv ani tá skutočnosť, že nemala vedomosť o tom, že došlo ku škode. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na náhradu voči odporcom v 1. a 2. rade podľa §12 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , pretože zákon ukladá povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu jednak prevádzkovateľovi ako aj vodičovi. Právo poisťovateľovi na náhradu poistného plnenia vznikne z dôvodu, že tu nie je priestor na vyvinenie sa, keďže prevádzkovateľ podľa § 420a OZ objektívne zodpovedá za škodu.
Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd je toho názoru, že právne závery navrhovateľa sú nesprávne. Navrhovateľ totiž nerozlišuje dôsledky vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420a a § 427 OZ, a následné právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia takzvaný regres podľa § 12 ods. 1, 2 zákona číslo 381/2001 Z.z.. Je pravdou, že zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420a a § 427 OZ vo vzťahu k poškodenému je zodpovednosťou objektívnou bez ohľadu na zavinenie . Táto objektívna zodpovednosť však neznamená, že sa vzťahuje aj na právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia (regres), a že aj vo vzťahu poisťovateľovi ide o objektívnu zodpovednosť. Právo na náhradu poistného plnenia vzniká poisťovateľovi iba v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok uvedená v ustanovení § 12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ za poistníka alebo za poisteného vyplatil z dôvodu náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla . Nárok poisťovateľa voči poistníkovi resp. poistenému nie je nárokom na náhradu škody, preto nie je správny názor navrhovateľa v tom, že odporcovia podľa § 420a OZ objektívne zodpovedajú na náhradu škody spoločne a nerozdielne.
Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď skúmal či odporca v 1.rade ako poistený a odporkyňa v 2. rade ako poistník sa dopustili konania predpokladaného v ustanovení § 12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z., pričom prijal správny záver, že nárok navrhovateľovi vo vzťahu k odporkyni 2. rade ako poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla nevznikol, pretože odporkyňa v 2. rade sa nedopustila žiadneho konania uvedeného pod písm. a/ až h/ § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.. Odporkyňa v 2. rade podľa názoru odvolacieho súdu nemohla porušiť ani povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu (§ 12 ods. 1 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z.z, ktorá je poistnou udalosťou, pretože v zmysle § 51 ods. 1 zák. č. 315 /1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách nebola účastníkom dopravnej nehody pri, ktorej došlo ku vzniku škody .
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni v 2. rade priznal ich náhradu vo výške 623,10 eura (2 x 311,55 eura) za dva úkony právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu a zastupovanie na odvolacom pojednávaní), keď hodnota jedného úkonu právnej služby podľa §10 ods. 1 OSP o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb predstavuje sumu 303,74 eura + 7,81 eura režijný paušál. Takto priznanú náhradu trov konania uložil odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi zaplatiť v lehote do troch
dní právnemu zástupcovi odporkyne v 2. rade v súlade s ust. § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.