Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/138/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci navrhovateľa: T. K., R.. XX.X.XXXX, D. V. X, J. proti odporcovi: Š. K., R.. XX.X.XXXX, D. Ž. XX, J., zastúpenému Mgr. Marcelou Chlebovičovou, advokátkou so sídlom Kováčska 28, Košice, za účasti matky: S. K.Ň., R.. XX.X.XXXX, D. J., V. X, zastúpená JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Zastavuje konanie o určenie výživného za obdobie od 1.9.2010 do 29.5.2012.

Zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa zo sumy 66,39 eur na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 30.5.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 10.4.2003.

Dlžné výživné za obdobie od 30.5.2012 do 30.9.2013 spolu v sume 1.208,30 eur súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Matka podaným návrhom dňa 30.5.2012 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 10.4.2003 tak, že zvýši výživné na mal. T. zo sumy 66,39 eur na sumu 350,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2010 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do právoplatnosti rozsudku vo výške 5.232,- eur otec bude splácať v splátkach po 218,- eur mesačne alebo bude povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že výživné na maloletého bolo stanovená v dobe, keď maloletý ešte bol len dieťaťom, ledva v 1. ročníku základnej školy, v súčasnosti maloletý už prechádza pubertálnym vekom a dokonca dospieva. Je študentom 2. ročníka strednej školy a rozsah jeho potrieb značne stúpol a to nielen v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ale aj s jeho školskými povinnosťami a mimoškolskými a športovými aktivitami. Otec maloletého medzičasom odborne a profesne stúpol, udržal si veľmi vhodné miesto a jeho príjem sa podstatne zvýšil.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2012 uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí a žiada ho zamietnuť a to z toho dôvodu, že plní si svoju vyživovaciu povinnosť nad rámec súdom určenej o ďalších 66,- eur, t.j. pravidelne prispieva na výživu maloletého sumou 132,- eur a okrem toho poskytuje mu nepravidelne aj ďalšie peniaze.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: opisom mzdového listu odporcu, daňovým priznaním matky, písomným vyjadrením odporcu, rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -28 zo dňa 10.4.2003 a zistil tento skutkový stav vecí:

Vyživovacia povinnosť odporcu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -28 zo dňa 10.4.2003, kedy bolo výživné určené vo výške 2.000,- Sk, t.j. 66,- eur na mal. T. mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu pracovala matka v K. Š. R. A. B.. C. J., ako učiteľka a priemerný čistý mesačný zárobok činil 8.000,- Sk. Otec pracoval v spoločnosti B..I.. I. J. I..W..V.. s čistým priemerným mesačným príjmom 16.000,- Sk. Mal. T. bol žiakom 2. ročníka základnej školy.

Matka na pojednávaní dňa 4.10.2012 uviedla, že trvá na návrhu na zvýšenie výživného a žiada, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na mal. T. zo sumy 66,39 eur na sumu 350,- eur mesačne a to spätne od 1.9.2010. Ako dôvod svojho návrhu uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného syn chodil na základnú školu a dlhšie obdobie vyživovacia povinnosť nebola zo strany súdu zvyšovaná. Následne maloletý začal študovať na súkromnom športovom gymnáziu, zvýšili sa výdaje, keďže sa aktívne venoval športu - florbalu. Neskôr a to po ukončení 4 ročníka štúdia na tomto športovom osemročnom gymnáziu, ktoré zodpovedá ukončeniu 8. ročníka základnej školy, syn nepokračoval na štúdiu na gymnáziu, ale nastúpil do 1. ročníka strednej školy v mieste svojho bydliska, kde študoval dva roky, jednalo sa o štúdium v odbore grafik digitálnych médií, od septembra 2012 prestúpil na súkromnú školu, kde študuje v rovnakom odbore. Čo sa týka športových aktivít, tým sa venuje naďalej, naďalej je aktívny v oblasti športu iba prestúpil do iného klubu, kde je potrebné zaplatiť ročný poplatok 100,- eur. Okrem toho je potrebné financovať jeho pobyt na turnajoch, ktoré sú 2x ročne a jeden takýto turnaj stojí 200-230,- eur. Ďalej poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na školu, na ktorej syn študuje, bolo potrebné, aby študenti aj doma mali zabezpečené príslušné vybavenie, ktoré je potrebné aby mohli vypracovávať zadania, ktoré majú na domácu úlohu a rovnako podobných spôsobom komunikujú aj so samotnou školou. Synovi preto zakúpila počítač 10.4.2012 za sumu 495,- eur. Ďalej rovnako bolo potrebné, aby mu zakúpila fotoaparát, ktorý študenti potrebujú, pokiaľ majú určité zadania, čo konkrétne majú nafotiť a následne tieto fotografie rôznym spôsobom spracovávajú. Fotoaparát zakúpila 13.2.2011 za sumu 86,98 eur. Ďalej uviedla, že má aj bežné štandardné výdaje v súvislosti so synovým štúdiom tak, ako majú aj iní rodičia, keď je potrebné na začiatku školského roka uhrádzať ZRPŠ, prípadne zakupovať knihy a podobne. Potvrdila, že otec v predchádzajúcom období prispieval pravidelne na výživu syna mesačne čiastkou stanovenou súdom vo výške 66,- eur a v roku 2010 sa s otcom mal. Tomáša dohodli, že bude uhrádzať vyššiu čiastku. V zmysle dohody, otec uhrádzal prevodným príkazom pravidelne sumu 66,39 eur a okrem toho raz za štvrťrok poštovou poukážkovou uhradil sumu zodpovedajúcu trojnásobku mesačného výživného, teda 3x66,39 eur. Taktiež poukázal na to, že takýmto spôsobom otec prispieval iba do mája 2012 (ešte v máji bolo uhradené výživné vo zvýšenej sume) a od júna až do septembra otec uhradil iba 66,39 eur v zmysle rozhodnutia súdu. Ďalej matka uviedla, že toho času je SZČO, podniká v oblasti polygrafie, reklamy a služieb a to od roku 2005. Jej predchádzajúce zamestnanie bolo v školstve, bola učiteľkou v materskej škole. Spolu so synom a priateľom býva v 2- izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, kde z titulu bývania uhrádza mesačne 165,- eur. Ďalej uhrádza 19,90 stavebné sporenie, ktoré si zobrala na kúpu predmetného bytu, 47,81 eur je úver, ktorý brala v novembri 2011 za účelom zakúpenia antialergických paplónov pre syna, keďže je alergik. Úver si zobrala v sume 1.000,- eur. Platí stavebné sporenie pre T. v sume 100,- eur mesačne. Nemá žiaden iný príjem, okrem príjmu plynúceho z podnikania. Nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, nevlastní iný nehnuteľný majetok okrem spomínaného bytu, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Čo sa týka jej výdajov, s týmito jej pomáha jednak priateľ, ktorý s nimi býva, keďže pravidelne mesačne prispieva na účet čiastkou 91,39 eur na bývanie a ešte okrem toho v hotovosti jej prispieva na chod domácnosti rôznymi čiastkami podľa potrieb v jednotlivých mesiacoch. Rovnako jej pomáhajú aj rodičia, ktorí jej taktiež podľa potrieb prispejú rôznymi finančnými čiastkami. Na otázku právnej zást. otca, čo matke bránilo podať návrh skôr, ako ho podala, táto uviedla, že jej v tomto nebránilo nič.

Na pojednávaní dňa 12.4.2013 sa T. K., keďže dňa 22.2.2013 dosiahol plnoletosť, pripojil k návrhu na zvýšenie výživného, ktorý súdu doručila jeho matka. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v plnej miere sa stotožňujem s tým, čo uviedla vo svojom prednese jeho matka, resp. čo uvádzal právny zástupca v písomných vyjadreniach.

Uviedol, že s otcom nemá žiaden vzťah, nestretávajú sa. Podľa jeho názoru sa otec nesnažil s ním stretnúť približne po dobu posledného jedného roka, netelefonuje mu, je pravda, že synovi poslal 1x SMS správu na 18. narodeniny, na ktorú mu neodpovedal, pretože mu nechce odpovedať. Potvrdil skutočnosť, že má k otcovi negatívny vzťah.

Na pojednávaní dňa 3.10.2013 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne a matky predniesol, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd zvýšil výživné zo strany odporcu zo sumy 66,39 eur na sumu 350,- eur mesačne. Zároveň predniesol, že berie späť návrh na určenie výživného za obdobie od 1.9.2010 do 25.10.2012, kde navrhuje konanie zastaviť. Právna zástupkyňa odporcu súhlasila s čiastočným späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného. Matka navrhovateľa uviedla, že čo sa týka úhrad výživného za obdobie do dnešného pojednávania, tie boli zo strany otca uhrádzané tak, ako to vo svojich vyjadreniach uviedla, v roku 2012 za tri mesiace nebola realizovaná úhrada a to za mesiace júl, august, september, teda duplicitná úhrada 66,39 eur navyše oproti bežnému výživnému uhradená nebola a v ďalšom období až doposiaľ otec stále uhrádzal 66,39 navyše. Teda uhrádzal v roku 2013 čiastku 132,78 eur bankovým prevodom.

Odporca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 18.1.2013 uviedol, že je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v B..I.. I. J., kde jeho čistý priemerný mesačný zárobok je 1.180,- eur mesačne. Okrem tohto príjmu, iný pravidelný zdroj príjmu nemá. Vo vzťahu k výdajom uviedol, že uhrádza pravidelne synovi výživné vo výške 132,- eur, okrem toho uhrádza 230,- eur ako výdaj v súvislosti s bývaním, ktorý pozostáva z úhrady nájomného, inkasa a internetu, je to platba za bývanie za 3-izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve odporcu a jeho priateľky, sú spoluvlastníkmi každý o podiele 1. V tomto byte býva odporca a priateľka s jej dcérou, pričom celú platbu 232,- eur uhrádza odporca na základe dohody s priateľkou a to z dôvodu, že po rozvode manželstva mu poskytla finančnú pôžičku 450.000,- Sk, ktorú použil na vyplatenie manželky pri vyporiadaní BSM, túto pôžičku postupne priateľke spláca, avšak v prvých rokoch medzi rokom 2003 až 2006 jej neuhradil nič, nakoľko po vyporiadní manželstva mu manželka nenechala nič, iba prázdny byt, preto musel vynaložiť náklady na zariadenie domácnosti, nemal viac prostriedkov a teda sa s priateľkou dohodli tak, že jej v tom období pôžičku nesplácal. Od januára 2007 začal pôžičku splácať v roku 2007 - 12x po 50,- eur, v roku 2008 - 12x po 50,- eur, v roku 2009 - 12x po 100,- eur, v roku 2010 - 12x po 100,- eur, v roku 2011 - 12x po 150,- eur a v roku 2012 iba 2x zaplatil 250,- eur. Na základe dohody s priateľkou ďalej nesplácal pôžičku pravidelne mesačne, ale dohodli sa, že teraz ju jednorázovo splatí za rok 2012 v sume 3.000,- eur z dôvodu, že priateľkina dcéra študuje v zahraničí, nemá príjem a teraz bude mať zvýšené výdaje v súvislosti so štúdiom. V tomto roku je dohoda taká, že ďalej bude splácať po 250,- eur mesačne. K dnešnému dňu má teda splatený dlh vo výške 8.400,- eur a ostáva neuhradená čiastka 16.000,- eur. Ďalej uviedol, že po vyporiadaní BSM sa on stal výlučným vlastníkom bytu, ktorý sa nachádza C. J. R. Ž. XX, kde v súčasnosti býva on s priateľkou a jej dcérou, na základe toho došlo k vyplateniu čiastky 450.000,- Sk ako vyporiadanie podielu matke mal. T.. Odporca ďalej uviedol, že medzi svoje ďalšie výdaje žiada zarátať platbu 20,- eur na MHD a platbu za telefón. Okrem toho uviedol, že má bežné výdaje v súvislosti so stravou, hygienou a ošatením. Okrem T. nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti.

Odporca ďalej uviedol, že aj vo vzťahu k jeho príjmom došlo k zmene, keďže sa jeho čistý priemerný mesačný zárobok znížil z dôvodu, že takýto čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 1.180,- eur bol schopný si zabezpečiť v predchádzajúcom období na základe toho, že pracoval veľa nadčasov, avšak v súčasnosti to už nie je možné, aj v dôsledku smrteľného pracovného úrazu, ku ktorému došlo u zamestnávateľa a teda v súčasnosti je jeho čistý mesačný príjem nižší.

V písomnom podaní doručenom súdu 16.9.2013 žalobca poukázal na svoje výdaje nasledovne: 200,- eur strava, 100,- eur stavebné sporenie, 57,95 bývanie SIPO+odpad, 57,77 eur školské potreby, 53,- eur školné, 30,- eur vreckové, 50,- eur šport, 22,- eur drogéria, strihanie, 20,- eur posilňovňa, 17,92

eur antik IT, 16,- eur kultúra, kino, -15,- eur strava v škole, 13,- eur lyžovanie, kúpaliská, 13,25 eur súkromná poliklinika PRO CARE Košice, 12,- eur mobil, 10,- eur zubár, 10,- eur DPMK, 10m- eur lieky, 10,- eur masáž, 2,49 poistenie UNION, 50,- eur ošatenie a obuv, sumár 367,69 eur, jednorázove náklady

- stužková 230,- eur, nákup programu ADOBE ILUSTRATOR 525,- eur, gauč 399,- eur.

Svedok S. W., R.. XX.X.XXXX uviedol, že je otcom matky mal. T.. Predniesol, že v priebehu rokov 2011/2012 ho dcéra požiadala o určité pôžičky, pretože jej to v domácnosti nevychádzalo, on jej financie poskytol takým spôsobom, že si nikdy nedojednali presný termín splatnosti, ale požičal jej peniaze s tým, že ich vráti neskôr, keď bude môcť, podľa jej možností. Uviedol, že boli to rôzne čiastky poskytnuté vo výške 200 alebo 300,- eur v jednotlivých mesiacoch, spolu za rok 2011 jej požičal okolo 3.000,- eur a v roku 2012 okolo 1.000,- eur. Tieto prostriedky dcéra potrebovala na domácnosť, nevychádzalo jej to, potrebovala ich pre syna, ktorý už je veľký a má vyššie nároky.

Svedkyňa H. F., R.. XX.X.XXXX vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 12.4.2013 uviedla, že je priateľkou odporcu, žijú v spoločnej domácnosti približne 10 rokov, pričom prvý rok žili v podnájme a platili dva byty, keďže odporca prispieval aj na polovicu úhrady za byt, v ktorom bývala jeho pôvodná rodina, zároveň uhrádzali podnájom. Neskôr po rozvode sa odporca s matkou navrhovateľa dohodli o vyporiadaní BSM, na základe ktorého došlo k vyplateniu čiastky 450.000,- Sk. Potvrdila skutočnosť, že celú čiastku vo výške 450.000,- Sk odporcovi poskytla zo svojich výlučných prostriedkov. Jednalo sa o pôžičku s tým, že nebola dojednaná presná lehota splatenia. Keďže neskôr sa s odporcom dohodli, že byt, ktorý pri vyporiadaní nadobudol, od neho odkúpi v podiele 1/2 , dali vypracovať znalecký posudok, ktorý ohodnotil byt na sumu 260.000,- Sk a teda kúpna cena za túto 1 mala činiť 130.000,- Sk. Túto čiastku odpočítali od dlžnej sumy, ktorú jej odporca dlhoval, teda ostal mu dlh voči svedkyni vo výške 320.000,- Sk. Ďalšia časť dlhu, ktorý odporcovi voči nej vznikol je tvorený z prostriedkov, ktoré boli vynaložené jednak na rekonštrukciu bytu a jednak na kompletné zakúpenie a zariadenie vybavenia domácnosti, keďže ona pri vyporiadaní BSM rovnako ako aj odporca odišli zo svojich pôvodných domácností bez akýchkoľvek hnuteľných vecí, teda presne nevie vyšpecifikovať, aká čiastka bola vynaložená na rekonštrukciu, približne 350.000,- Sk a zvyšok bol vynaložený na zakúpenie uvedených potrieb do domácnosti. Teda má za to, tak sa dohodli s odporcom, že každý z nich mal vynaložiť na tieto výdaje 1 , preto aj keď ona financovala celú túto čiastku vo výške 700.000,- Sk, vznikol odporcovi voči nej dlh vo výške 350.000,- Sk. Spolu teda jej dlhoval odporca 670.000,- Sk, kde zároveň sa dohodli na 10% úroku. Z tejto čiastky jej odporca už určitú časť uhradil, k dnešnému dňu ostáva uhradiť približne 600.000,- Sk teda asi okolo 19.000,- eur, keď prvé tri roky jej neuhrádzal nič, teda v roku 2004,2005,2006 jej neuhradil žiadnu splátky, v roku 2007 jej uhrádzal po 50,- eur mesačne, teda spolu za rok 600,- eur, v roku 2008 tiež po 50,- eur, spolu teda 600,- eur za rok, v roku 2009 po 100,- eur mesačne, čo činí spolu za rok 1.200,- eur, v roku 2010 rovnako za rok 1.200,- eur, v roku 2011 spolu za rok 1.800,- eur, v roku 2012 bola taká dohoda, že jej bude uhrádzať po 250,- eur mesačne, ktorú však ukladal na svojom účte, keďže sa dohodli, že jednorázovo jej celú túto sumu spolu vo výške 3.000,- eur uhradí až teraz v máji, keďže teraz príde dcéra, ktorá končí školu v zahraničí, bude sa vydávať a teda bude potrebovať tieto prostriedky, pričom sa jedná o doplatok za rok 2012 vo výške 2.000,- eur, keďže 1.000,- eur už bolo uhradených a sumu 1.000,- eur za obdobie od januára do apríla 2013. Čo sa týka úhrad spojených s užívaním bytu, platby za bývanie a inkaso činia spolu okolo 230,- eur mesačne a celú úhradu zabezpečuje odporca, pretože dohoda je taká, že svedkyňa zabezpečuje všetko čo je potrebné v byte vykonať a vynaložiť, či už na úpravy, opravy, napr. vymaľovať, zakúpiť práčku a podobne. V tomto byte býva svedkyňa spolu s mladšou dcérou a odporca.

Z opisu mzdového listu odporcu u zamestnávateľa B..I..I. J., I..W..V.. vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie 6/2011-5/2012 predstavovala suma 1180,- eur, za obdobie 1/2012-12/2012 suma 1227,- eur, za obdobie 1/2013-8/2013 suma 1122,- eur.

Zo správy zamestnávateľa otca B..I.. I. J. I..W..V.. zo dňa 3.5.2013 vyplýva, že v roku 2012 až do dňa podania správy (3.5.2013) nedošlo k preradeniu zamestnanca, ani k iným právnym úkonom zo strany zamestnávateľa, či zamestnanca, ktoré by mali za následok zníženie mzdy menovaného. V následnej správe zo dňa 20.8.2013 zamestnávateľ uviedol, že Š. K. pracuje na ranné zmeny a nedošlo u neho k

prechodu na viaczmenný režim. V roku 2012 došlo u neho k zvýšeniu mesačného tarifu od 1.5.2012 o 20,- eur a v roku 2013 k zvýšeniu mesačného tarifu od 1.4.2013 o 20,- eur a od 1.6.2013 o 49,- eur.

Z daňového priznania matky vyplýva, že v roku 2011 základ dane tvorila suma 2161,69 eur (príjmy 20.885,70 a výdaje 18.724,01 eur), v roku 2010 suma 2.860,51 eur, v roku 2009 suma 3.737,29 eur.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby S. K. vyplýva, že v roku 2012 jej príjmy činili 10.840,- eur a výdavky 7.708,- eur, teda základ dane činil 3.132,- eur.

Zo správy K. Š. R. A. B.. Č.. X C. J. zo dňa 7.11.2012 vyplýva, že S. K. pracovala v K. Š. R. A. B.. C. J. od 30.8.1993 do 31.7.2005, kedy bol pracovný pomer ukončení podľa dohodou. Bola zaradená v 8. platovej triede, k 31.12.2011 by mala odbornú prax 21 rokov. Ak by nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru, pravdepodobná mesačná hrubá mzda pani K. by bola tvorená tarifným platom v sume 454,50 eur plus zvýšenie platovej tarify za odbornú prax 84,50 eur a čiastka vyplácaná od 1.1.2012 za zmennosť v sume 15,- eur plus vyrovnávací doplatok 40,- eur, teda hrubá mzda by činila spolu 594,- eur.

Z dohody o vypriadaní BSM uzatvorenej medzi Š. K. O. S. K. rod. W. uzatvorej formou notárskej zápisnice dňa 14.7.2003 vyplýva, že manželia svoje BSM vyporiadalá tým spôsobom, že nehnuteľnosť v Katastrálnom území S., byt č. XX na XX. poschodí bytového domu s.č. XXXX C. J. R. Ž. XX spolu s príslušenstvom nadobudol do výlučného vlastníctva Š. K. a zároveň sa dohodli na povinnosti Š. K. vyplatiť z titulu vzájomného vyrovnania S. K. rod. W. v hotovosti peňažnú sumu 450.000,- Sk, ktorú jej vyplatil pri podpise dohody, čo S. K. svojim podpisom potvrdila.

Zo znaleckého posudku č. 239/2003 znalkyne X.. N. Č. vyplýva, že znalkyňa ocenila byt č. XX na XX. poschodí bytového domu R. Ž.A. B.. Č.. XX C. J. ku dňu spísania znaleckého posudku t.j. 22.10.2003 na sumu 259.840,- Sk.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcim Š. K. O. J.P. H. F. W.. Z. vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol byt č. XX na XX. poschodí obytného domu č. XX R. Ž. B.. C. J.Š. a to v podiele jednej polovice, ktorú predávajúci odpredal kupujúcej za kúpnu cenu 129.920,- Sk.

Z predloženej zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a následnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom týchto zmlúv uzatvorených medzi S.M. a S. K. (budúca kupujúca, kupujúca) došlo k uzatvoreniu zmlúv, ktorých predmetom bol byt č. 29 na 5. poschodí obytného domu na V. X C. J. s tým, že v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dojednaná kúpna cena bola 750.000,- Sk a v kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 250.000,- Sk.

Z čestného prehlásenia zo dňa 16.1.2013 podpísaného C. J. vyplýva, že menovaný poskytol S. K. v období január 2011 až december 2012 pôžičky v rôznych výškach spolu v roku 2011 v sume 2.096,68 eur a v roku 2012 v sume 681,12 eur.

Z potvrdenia spoločnosti O. I..W..V.. zo dňa 12.10.2012 vyplýva, že T. K. bol na dohodu o pracovnej činnosti v tejto spoločnosti zamestnaný od 1.8.2012 do 31.8.2012 a jeho príjem činil 75,20 eur.

Zo správy I. V. Š. V. X, J. zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že T. K. bol žiakom tejto školy od 1.9.2010 do 31.8.2012 v študijnom odbore grafik digitálnych médií a jeho študijné výsledky boli priemerné. Dochádzka bola dobrá, správanie uspokojivé. Vynikal v mimoškolskej športovej aktivite florbal, v čom reprezentoval školu. Žiak mal predpoklad pokračovať v štúdiu bez väčších problémov a štúdium ukončil na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu.

Z toho vyjadrenia ďalej vyplýva, že škola riadne zabezpečuje štúdium žiakov až po maturitnú skúšku s potrebným počtom kvalifikovaných učiteľov, pričom v šk. roku 2009/2010 zo 140 žiakov študujúcich v odbore grafik digitálnych médií predčasne ukončilo štúdium z dôvodu neprospechu 8 žiakov, v roku 2010/2011 - 12 žiakov. Na inú školu prestúpili 3 žiaci z dôvodu nezáujmu o štúdium v menovanom odbore a 1 žiak bol zo štúdia vylúčený.

Zo správy I. I. V. Š. R. N. B.. Č.. XX C. J. zo dňa 15.2.2013 vyplýva, že T. K. bol v čase vypracovania správy žiakom 3. ročníka v odbore grafik digitálnych médií, pričom na školu bol prijatý prestupom zo I. V. Š. V. X, J. z rovnakého študijného odboru. Zo správy ďalej vyplýva, že študijný odbor ho zaujíma, dosahuje dobré výsledky, pričom bolo zaznamenané zlepšenie hlavne v odborných predmetoch, na ktorých je aktívny.

V správe zo dňa 3.5.2013 Súkromná stredná odborná škola uviedla výdavky, ktoré sa platia v škole, alebo prostredníctvom školy iným organizáciám a ktorých výšku pozná nasledovne: školné I. polrok 2012/2013, pravidelná mesačná platba po 45,- eur, školné II. polrok 2012/2013, pravidelná mesačná platba po 53,- eur, učebnica na anglický jazyk 13,- eur, učebnica na nemecký jazyk 14,- eur, príspevok ZRŠ 15,- eur, stužková 230,- eur, školské akcie - protidrogový koncert 2,- eur, koncert na prevenciu kriminality 2,- eur, anglické divadelné predstavenie 2,20 eur, dni NDK 1,- eur, poznávací zájazd Krakow, Oswienčim 35,- eur, plenér - 3-dňové kreslenie v prírode ako súčasť učebného plánu 55,- eur. Ďalej škola uviedla výdavky, ktoré si zabezpečujú študenti priamo a ktorých výšku škola nepozná a to na zabezpečenie písacích potrieb, zošitov, kalkulačky, počítača, USB kľúčov, softwéru na odborné grafické predmety, DVD kameru, výtvarné pomôcky, stojan.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. , , , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ na pojednávaní 3.10.2013 zobral späť návrh na určenie výživného za obdobie od 1.10.2010 do 29.5.2012 a žiadal vyživovaciu povinnosť zvýšiť až odo dňa podania návrhu, teda odo dňa 30.5.2012 s čím odporca súhlasil, súd v tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ (predtým matka navrhovateľa) sa v tomto konaní domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti, ktorá bola zo strany odporcu určená rozhodnutím súdu, pričom súd uvádza, že takáto zmena právoplatného rozhodnutia súdu je možná v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine iba v prípade, ak sú preukázané také zmeny pomerov zúčastnených strán, ktoré odôvodňujú zmenu právoplatného rozhodnutia súdu. Nie každá zmena pomerov je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia, iba zmena v okolnostiach rozhodujúcich pre určenie výživného, ktorá je závažnejšieho charakteru v dôsledku čoho sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, je spôsobilá takúto zmenu privodiť. A preto súd aj v tomto konaní zameral dokazovanie na zistenie pomerov na strane navrhovateľa (jeho matky, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť v čase podania návrhu a s ktorou aj naďalej žije navrhovateľ v spoločnej domácnosti) a na strane odporcu a následne tieto pomery porovnal so situáciou, z ktorej vychádzal súd pri pôvodnom rozhodovaní.

V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2003, t.j. pred približne 10 rokmi, pričom v čase pôvodného rozhodovania bol navrhovateľ žiakom 2. ročníka základnej školy a v súčasnosti je študentom strednej školy, čo samo o sebe odvodňuje jednoznačný záver, že na strane navrhovateľa došlo k výraznému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb práve v dôsledku vyššieho veku, ako aj zmeny školy, ktorú navštevuje. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom, pre ktorý je na mieste zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca.

Súd však pri rozhodovaní o zmene výšky výživného musí posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne a teda aj zvýšenie odôvodnených potrieb oprávneného je nevyhnutné posudzovať spolu so zohľadnením schopnosti a možnosti povinného (odporcu), a preto aj v tomto konaní súd zisťoval aj aktuálne zárobkové možnosti a schopnosti odporcu. V súvislosti s uvedeným súd uvádza, že v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bol otec zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, kde však jeho čistý priemerný mesačný zárobok činil 16.000,- Sk (530,- eur) a v súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 1.180,- eur (resp. 1.220,- eur či 1.120,- eur tak, ako je to vyššie uvedené). Takéto výrazné zvýšenie príjmu rovnako jednoznačne potvrdzuje záver, že súčasné zárobkové možnosti otca odôvodňujú a umožňujú zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa, aby tak mohli byť pokryté jeho zvýšené odôvodnené potreby.

S poukazom na tú skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu už síce nadobudol navrhovateľ plnoletosť, avšak v čase podania návrhu tento za neho podávala matka ako zákonná zástupkyňa, ktorá vykonávala osobnú starostlivosť o navrhovateľa, súd skúmal aj zárobkové pomery na strane matky navrhovateľa, kde táto v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bola zamestnankyňou Materskej školy s čistým priemerným mesačným zárobkom 8.000,- Sk (265,- eur) a v súčasnosti je SZČO s príjmami tak, ako sú uvedené vyššie (vyplývajúce z daňového priznania). V súvislosti s uvedeným súd konštatuje, že na strane matky nedošlo k výrazným zmenám jej príjmov. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že z jej strany došlo k zníženiu príjmov z dôvodu jej správania sa, keď odišla z trvalého pracovného pomeru a začala samostatne podnikať, pretože jej príjmy plynúce z podnikania boli v predchádzajúcom období približne rovnaké (v určitom období aj vyššie), ako príjmy, ktoré by dosiahla u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a až v súčasnosti v spojitosti so všeobecnou krízou došlo k zníženiu jej príjmov plynúcich z podnikania, čo nemôže byť pričítané v jej neprospech.

Rovnako nebolo možné pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany odporcu zohľadniť ním namietanú skutočnosť týkajúcu sa vyporiadania BSM účastníkov konania, v zmysle ktorého bola matke vyplatená čiastka 450.000,- Sk, nakoľko táto spolu s ďalšími prostriedkami bola použitá iba na zabezpečenie bývania pre matku so synom. Námietka týkajúca sa kúpnej ceny, ktorú matka zaplatila za predmetný byt, nebola predmetom ďalšieho dokazovania, pretože nie je spôsobilá žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosť zo strany odporcu (otca).

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa zistených príjmov odporcu, keď právna zást. navrhovateľa poukazovala na tú skutočnosť, že podľa jej názoru príjem otca je vyšší ako mal súd preukázaný, nakoľko

podľa jej názoru odpisy mzdových listín tak, ako boli predložené súdu nezahŕňajú aj 13. a 14. plat, ktorý je zamestnancom tejto spoločnosti vyplácaný súd uvádza, že sa s takýmto názorom nestotožnil, pretože z predložených odpisov mzdových listín jednoznačne vyplýva, že v mesiacoch máj 2012 a november 2012, ako aj máj 2013 hrubý aj čistý príjem odporcu boli vyššie ako hrubý a čistý príjem v iných mesiacoch, z čoho súd vyvodil záver, že v týchto mesiacoch bol odporcovi vyplatený 13. a 14. plat, ktorý sa takýmto spôsobom odrazil v odpisoch mzdových listín.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa od 30.5.2012 (t.j. od podania návrhu) do budúcna zo sumy 66,39 eur na sumu 200,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, nakoľko zvýšenie nad túto sumu považoval za neprimerané s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca uhrádzal výživné nad rámec zákonom stanoveného výživného (t.j. nad sumu 66,39 eur), keďže pravidelne uhrádzal čiastku 132,78 eur okrem mesiacov júl, august, september 2012. Súd preto vypočítal dlžné výživné za obdobie od 30.5.2012 do 30.9.2013, ako rozdiel medzi pôvodne stanovenej a novo stanovenou výškou výživného (200-66,39 = 133,61 eur mesačne krát 16 mesiacov (06/12 až 09/13) čo činí 2.137,76 eur) a od tejto sumy odpočítal čiastku 929,46 eur, čo je suma uhradená nad rámec súdom stanoveného výživného v období 06/12 až 09/13 počítaná za 5 mesiacov roku 2012 a 9 mesiacov roku 2013 (14 x 66,39 = 924,46).

Dlžné výživné za obdobie od 30.5.2012 do 30.9.2013 spolu v sume 1.208,30 eur súd povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).