Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-68-2013.pdf
PDF · 87.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45P/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloletého O. C., L.. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: X. C., L.. XX.X.XXXX, J. T., I. P. XX S. S. C., L.. XX.X.XXXX, J. D.S. Č.. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na C.. O. L.. XX.X.XXXX zo sumy 26,62 eur na sumu 40,- eur mesačne počnúc dňom 17.4.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14C/217/1999 zo dňa 17.3.2000.
Dlžné výživné za obdobie od 17.4.2013 do 30.9.2013 spolu v sume 73,30 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom dňa 17.4.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 26,60 eur na sumu 140,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa sú rozvedení a otec je zaviazaný platiť na maloletého sumou 800,- Sk. Platba prebieha v nepravidelných intervaloch. Počas nasledujúcich rokov odporca zvýšil výživné na 2500,- Sk, čo platil tiež nepravidelne. Posledná platba sa uskutočnila 5.10.2006. Nepravidelné platby súviseli s jeho pozdĺžnosťami, exekúciami, so zamestnanosťou a následnou nezamestnanosťou a zdravotnými problémami. Uviedla, že naďalej žije s rodičmi v trojizbovom byte aj so synom pričom jej príjem 660,- eur nie je postačujúci na osamostatnenie sa dvoch osôb.
Otec nesúhlasil so zvýšením výživného v matkou navrhovanej čiastke, navrhoval zvýšiť výživné max. na čiastku 35,- eur mesačne.
Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 23.5.2013 vyplýva, že navrhuje upraviť vyživovaciu povinnosť otca na mal. O. na základe odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: opisom mzdového listu matky, správou kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca, rodným listom dieťaťa, rozsudkom o rozvode manželstva a zistil tento skutkový stav vecí:
Rozsudkom Okresného súdu Košice -okolie č.k. 14C/217/99-15 zo dňa 17.3.2000 súd manželstvo rodičov rozviedol a maloletého O. zveril na čas po rozvode do výchovy matky a otca zaviazal platiť na výživu maloletého sumou 800,- Sk vopred do 15. dňa v mesiaci. V čase prechádzajúceho rozhodovania
bola matka poberateľkou rodičovského príspevku v sume 2.740,- Sk a otec zamestnancom spol. Mol Slovensko s čistým priemerným mesačným zárobkom 7.300,- Sk.
Matka na pojednávaní dňa 3.10.2013 v plnej miere poukázala na obsah svojho návrhu, ako aj doklady, ktoré súdu doložila, kde jej jediným príjmom je príjem z trvalého pracovného pomeru cca 660,- eur mesačne. Rovnako zdokladovala súdu aj svoje výdaje - úhradu 150,- eur za bývanie, kde prispieva svojim rodičom, s ktorými býva so synom v 3-izbovom byte a v zmysle dohody uhrádza náklady na bývanie - nájom, inkaso v jednej polovici, teda uhrádza polovicu, keďže celkové náklady činia okolo 280-300,- eur mesačne. Okrem toho má výdaje na stavebný úver 60,76 eur mesačne, pôžičku v SLSP 72,87 eur, poistku na syna 23,90 eur mesačne. Úver a pôžička boli použité za účelom rekonštrukcie bytu a zariadenia synovej izby. Ďalej uhrádza sebe obedy 20,- eur mesačne. Syn navštevuje 3. ročník
- 5-ročného bilingválneho stredoškolského štúdia, stravuje sa v škole, za obedy uhrádza 25,- eur. Nemá v súčasnosti mimoškolské aktivity, ani so zdravotným stavom maloletého nie sú spojené zvýšené výdaje. Na MHD synovi uhrádza 10,- eur a sebe 20,- eur. Nemá iné vyživovacie povinnosti okrem mal. O., nevlastní okrem bytu v ktorom bývajú nehnuteľný majetok ani žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že po úhrade vyššie uvedených výdajov im spolu so synom na ostatné bežné potreby ako je strava, hygiena a ošatenie ostáva iba čiastka 200,- eur mesačne. Aj s poukazom na tieto skutočnosti matka žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. Matka doplnila, že vo vzťahu k otcovým príjmom nemá o tomto presnejšie informácie, má vedomosť o tom, že otec býva spolu so svojou matkou v rodinnom dome a podľa jej vedomostí by mal byť vlastníkom aj iného rodinného domu. Matka je vlastníčkou bytu, v ktorom býva (ktorý jej darovali rodičia).
Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že od r. 2010 je uznaný za invalida a to s mierou zníženia spôsobilosti vykonávať prácu 70%, čo v podstate znamená, že je plným invalidným dôchodcom. Jeho jediným príjmom v súčasnosti je invalidný dôchodok v sume 378,- eur, z ktorého sú vykonávané zrážky, a preto mu je v hotovosti zasielaný dôchodok v sume 230,- eur. Zvyšná časť je použitá na exekučné zrážky, ktoré mu vznikli ešte v období podnikania, ktorému sa venoval v predchádzajúcom období, keďže toto ukončil v roku 2008. Uviedol, že podnikal tým spôsobom, že mal v prenájme čerpaciu stanicu, kde pracoval najprv ako zamestnanec od roku 2000-2004 a následne od roku 2004 resp. 2005 až do roku 2008 túto čerpaciu stanicu mal v prenájme a to od Slovnaftu. K ukončeniu podnikania došlo z dôvodu, že Slovnaft s ním rozviazal nájomnú zmluvu a preto skončil podnikanie. K svojim výdajom poukázala na skutočnosť, že pravidelne mesačne uhrádza 260,- eur hypotekárny úver, jedná sa o úver, ktorý si zobral vo výške 900.000,- Sk, tiež na podnikanie, keďže na takéto podnikanie, ktoré realizoval sú potrebné vysoké náklady, pretože všetok tovar patrí nájomcovi, má hodnotu 500.000-700.000,- a taktiež sú náklady aj so zamestnancami. Jedná sa o hypotekárny úver, kde založil dom a úver v čiastkach 260,- eur mesačne bude uhrádzať približne do roku 2021. Uviedol, že pri úhrade výdavkov mu vypomáha sestra, ktorá je v zahraničí. Uviedol, že za plného invalida bol uznaný vzhľadom na svoje diagnózy: karcinóm močového mechúra a nefrostómia. V súčasnosti býva spolu s matkou v rodinnom dome, ktorý patrí jeho sestre (bývajú tam iba oni dvaja s matkou). Je zároveň vlastníkom rodinného domu, ktorý sa nachádza približne 30 m od domu, v ktorom býva s matkou, avšak v tomto dome nebýva sám z dôvodu, že by z jeho finančných prostriedkov nebol schopný uhradiť výdaje na bývanie, teda plyn, kúrenie a podobne, preto tento dom je nepoužívaný, je tam odstavená voda, elektrina. Otec ďalej uviedol, že na bývanie matke prispieva čiastkou 130,- eur a túto čiastku rovnako uhrádza z prostriedkov, ktoré mu posiela zo zahraničia sestra. Upresnil, že sestra mu pravidelne mesačne posiela 260,- eur, teda dá sa povedať, že ona uhrádza celú hypotéku. Otec uviedol, že nemá iné vyživovacie povinnosti, okrem O., nevlastní okrem rodinného domu iný nehnuteľný majetok a taktiež nevlastní žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty ako napr. osobné motorové vozidlo.
Z opisu mzdového listu matky u zamestnávateľa A. vyplýva, že priemerný čistý mesačný zárobok matky za obdobie 5/2012 - 4/2013 bola suma 695,50 eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 23.5.2013 o prešetrení pomerov v rodine vyplýva, že matka pracuje ako učiteľka na A. E. B. S. V. E. T.. Spolu so svojim synom a svojimi rodičmi býva v trojizbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Otec je plný invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 380,- eur. Aktuálny zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa. Otec býva v spoločnej domácnosti v rodinnom dome spolu s matkou. Maloletý O. navštevuje gymnázium, býva v spoločnej domácnosti s matkou a starými rodičmi. V súvislosti s nákladmi na bývanie matka mesačne uhrádza 150,- eur. Syn spolu s matkou obýva jednu izbu, kde má k dispozícii všetko potrebné vzhľadom na vek
a potreby dieťaťa. Otec svojej matke na bývanie prispieva sumou 100,- eur, hypotéka vo výške 260,- eur, užíva motorové vozidlo, náklady na pohonné hmoty mesačne odhaduje na 30,- eur, iné výdavky neuvádza. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý O. navštevuje 2. ročník na R. J. N. E. T.. Výdavky na školu tvoria príspevok na ZRPŠ 20,- eur na šk. rok, školné 67,- eur na školský rok, učebnica NJ 22,- eur, učebnica AJ 22,- eur, iné knihy potrebné na štúdium, poplatok za ISIC kartu, poplatok za skriňu, strava v školskej jedálni 25,- eur, 10,- eur mesačník MHD. Mal. O. potrebuje strojček na spodné zuby, matka si ho však nemôže dovoliť., finančne jej musia vypomáhať rodičia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade sa matka domáhala zmeny rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca, a preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či v tomto konkrétnom prípade došlo k takej zmene okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorá by sa výraznejším spôsobom odrazila v súčasných pomeroch účastníkov konania a umožňovala by tak zmenu právoplatného rozhodnutia súdu o výške výživného. V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že naposledy súd rozhodoval v marci 2000 t.j. pred viac ako 13 rokmi, kedy dieťa malo približne 3 roky, a v súčasnosti je mal. O. študentom 8-ročného bilingválneho gymnázia, čo samo o sebe jednoznačne odôvodňuje záver, že u mal. dieťaťa došlo k výraznému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb. Nakoľko súd pri takomto posudzovaní musí všetky zmeny a skutočnosti posudzovať komplexne, zároveň súd poukazuje na to, že aj pri zvýšení odôvodnených potrieb dieťaťa je možné o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného rozhodnúť iba v rámci jeho súčasných možností a schopností, a preto súd posudzoval aj zárobkové a majetkové pomery otca a ich zmenu oproti predchádzajúcej úprave. Súd tu v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v čase predchádzajúcej úpravy bol otec zamestnaný s čistým príjmom 7.300,- Sk a došlo k zmene, keď sa stal plným invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom v súčasnosti je iba invalidný dôchodok v sume 380,- eur. Zároveň súd zohľadnil aj otcom uvádzané výdaje, kde výdaje na bývanie považoval za nevyhnutné, avšak vo vzťahu k iným výdajom najmä zrážkam na exekučné konania, súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k mal. deťom má prednosť pred inými výdajmi rodičov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je možné a potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, avšak nie je to možné, až v takej miere, ako to požadovala matka (na sumu 140,- eur mesačne), keď za primerané výživné súd považoval sumu 40,- eur mesačne. Pre úplnosť súd dopĺňa, že v čase prechádzajúceho rozhodovania bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok v sume 2.740,- Sk a v súčasnosti je zamestnaná a má pravidelný príjem plynúci z trvalého pracovného pomeru priemerne v čistom v sume 695,- eur, a preto aj z takéhoto
vyššieho príjmu je matka schopná a povinná zabezpečovať zvýšené odôvodnené potreby dieťaťa. V neposlednom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že keď v predchádzajúcom období si otec vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, otec si bude musieť túto vyživovaciu povinnosť dodatočne splniť a pokiaľ tak neurobí dobrovoľne, je možné, aby sa matka domáhala tohto plnenia aj cestou exekútora, čím pre potreby dieťaťa zabezpečí ďalšie finančné prostriedky.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č. 14C/217/1999 zo dňa 17.3.2000 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. O. zo sumy 26,62 eur na sumu 40,- eur mesačne počnúc dňom 17.4.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie 17.4.2013 - 30.9.2013 spolu v sume 73,30 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané ako rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou výživného a novourčenou výškou výživného t.j. 40-26,62 eur = 13,40 eur krát 5 mesiacov a14 dní, čo činí 73,30 eur.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).