Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/165/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950 Poľská republika, IČO: 001254524, organizačná zložka PRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, právne zast. B & S Legal s.r.o., Grössligova 5, Bratislava, proti odporcovi: Z. E., H.. XX,XX,XXXX C. A.Á. N. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 3.125,14 Eur s prísl.,

rozhodol:

Súd konanie o zaplatenie 2,- Eur spolu son zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2,- Eur od 21.04.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.125,14 Eur od 21.04.2011 do 31.12.2011 a úroky z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 3.123,14 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovu sumu 3.123,14 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3.123,14 Eur od 21.04.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.123,14 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovu trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 194,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 309,55 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.03.2013, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 12.03.2013, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 3.125,14 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver a odporca sa zaviazal ho splácať v mesačných splátkach. Odporca však poskytnutý úver nesplácal.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu, harmonogram splátok; odstúpenie od zmluvy; výzvu zo dňa 04.10.2011, výpisy z účtu, obchodné podmienky; žiadosť o poskytnutie úveru; zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“; výpis z obchodného registra na navrhovateľa.

Na základe uvedeného súd vydal platobný rozkaz č.k. , ktorý z dôvodu nedoručenia do vlastných rúk, zrušil uznesením zo dňa 31.05.2013.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 03.10.2013, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto; právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 18.09.2013. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporcu v zmysle

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým odstúpenie od zmluvy; výzvu zo dňa 04.10.2011, výpisy z účtu, obchodné podmienky; žiadosť o poskytnutie úveru; zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, splátkový kalendár; výpis z obchodného registra na navrhovateľa, podanie navrhovateľa zo dňa 24.05.2013 a 08.08.2013.

Pred začatím pojednávania navrhovateľ podaním zo dňa 07.08.2013 upravil návrh tak, že žiadal zaviazať odporcu na sumu 3.123,14 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % ročne od 21.04.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Teda v časti istiny a úrokov z omeškania požadoval menej, preto súd jeho podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh späť v danej časti, súd konanie v danej časti zastavil, a to bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas odporcu, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím prvého pojednávania.

Predmetom tohto konania je pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi titulom nezaplatenia sumy 3.123,14 Eur spolu s príslušenstvom.

Úver vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 Eur bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.12.2008, v zmysle ktorej splatnosť úveru bola stanovená na 23.12.2013, pričom úver bol dohodnutý na 60 mesiacov po 2.458,45 Sk/81,61 Eur.. Taktiež bolo dohodnuté aj RPMN, ako aj úroková sadzba vo výške 16,5 % ročne.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 23.12.2008, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje , v zmysle ktorého tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nejde o žiadnu výnimku v zmysle , zmluvný vzťah sa spravuje citovaným zákonom.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ustanovenie vymenúva náležitosti zmluvy.

Podľa pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia ( a nasl.), a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Navrhovateľ predložil súdu aj odstúpenie od zmluvy, ale vzhľadom k tomu, že nepreukázal doručenie odstúpenia, tak nebolo možné posúdiť účinnosť tohto odstúpenia.

Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je však spotrebiteľským vzťahom a zmluva sa spravuje ustanoveniami , ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníka lex specialis, keďže upravuje zmluvu o úvere.

Súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa .

Súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky.

Podľa uvedenia navrhovateľa žalovaná istina pozostáva z pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru odporcom, pripočítanie úrokov v zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere, zo splátok a jednak z poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý bol taktiež predložený súdu.

Pohyby na účte navrhovateľ preukázal predloženým výpisom z účtu..

Navrhovateľ riadne špecifikoval žalovanú istinu, pričom jeho tvrdenia vyplývajú aj z predložených listín.

Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené a riadne vyplývajú z predložených listín.

Odporca bol v konaní nečinný.

Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvný úrok a úroky z omeškania.

Čo sa týka zmluvných úrokov, tie boli riadne dohodnuté v zmluve o úvere.

Čo sa týka úrokov z omeškania, je nepochybné, že odporca sa so splácaním úveru dostal do omeškania.

Podľa Z.z odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle , podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne, a to do 01.01.2012 do zaplatenia.

Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia predloženými listinami.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 1941,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 309,55 Eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh + 2x réžijný paušál + DPH.

Uplatnené trov súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. , na základe ktorej súd priznal navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh - 2x 121,17 Eur + 2x 7,81 Eur réžijný paušál + DPH, teda vo výške 309,55 Eur a titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 1941,- Eur.

Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).