Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-166-2013.pdf
PDF · 60.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/166/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Ilavského a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21.08.2013 pod sp.zn. 29Nt/10/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd v Galante zamietol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/83/2011. Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že odsúdený sa obnovy domáhal vzhľadom k Nálezu Ústavného súdu SR, pretože v jeho prípade bola použitá asperačná zásada a trest, ktorý mu bol uložený, je neprimerane vysoký. Treba uviesť, že v prípade skutočného použitia asperačnej zásady by vznikla trestná sadzba odňatia slobody 11 rokov 6 mesiacov, až 16 rokov. Súd schvaľoval dohodu o vine a treste a použil osobitné ustanovenia, kedy trest bol znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Odsúdenému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 11 mesiacov. Bol súdený za dva zločiny, ktoré boli spáchané samostatnými skutkami, navyše bolo upustené od ukladania súhrnného trestu. Druhou podmienkou pre „pozitívne uplatnenie“ § 394 odsek 1 Trestného poriadku je, že nové skutočnosti, resp. dôkazy, neznáme v čase rozhodovania o vine a treste, by viedli k inému rozhodnutiu o vine, resp. pôvodne uložený trest by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa. Trest, ktorý bol odsúdenému uložený, nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu i k pomerom páchateľa. Súd preto návrh odsúdeného zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený A. B.. Sťažnosť bližšie nezdôvodnil.
Na základe sťažnosti odsúdeného A. B. preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že súd I. stupňa rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Je pravdou, že A. B. bol odsudzovaný za dva zločiny. Základná sadzba pri odsudzovaní by bola od 7-12 rokov, za použitia asperačnej zásady by vznikla trestná sadzba 11 rokov 6 mesiacov, až 16 rokov. V prípade odsúdeného A. B. však bola uzatvorená medzi odsúdeným a prokurátorom dohoda o vine a treste a trest bol znížený pod dolnú hranicu ustanovenú zákonom za použitia § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona. V konečnom dôsledku teda dostal trest 6 rokov a 11 mesiacov. Súd I. stupňa veľmi podrobne vysvetlil a odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom krajský súd si jeho dôvody a právne závery v celom rozsahu osvojuje. Podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku zistené neboli, preto súd musel návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietnuť.
Pretože krajský súd ako odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu, alebo zrušenie ktorejkoľvek časti napadnutého rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.