Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Scud-1-2013.pdf
PDF · 140.57 KB
No categories available
14Scud/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu Y. J., trvale bytom E. J., N. XX/X, A., prechodne B. XXXX/X, Snina, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, Advokátska kancelária M.R.Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 zo dňa 6. mája 2013, na základe žaloby takto
rozhodol:
Ž r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. mája 2013 č. 557-HCP-PO2-121-002/2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. februára 2013 č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-PO7- KP-91-005/2013 rozhodla tak, že ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie povolenia na prechodný pobyt účastníkovi konania na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu ruší podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Žalovaný o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.05.2013 č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 tak, že rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, č. PPZ-HCP-P07-KP-91-005/2012 zo dňa 15.02.2013, ktorým ruší povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republíky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.
Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania.
V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 18.04.2012 podal žiadosť o udelenie povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky, ku ktorej doložil všetky náležitosti podľa §32 ods. 2, písm. a), b), c) a e) zákona č. 404/2011 Z.z. Podľa vyjadrenia správnych orgánov v tomto konaní, aby žiadosť účastníka vybavil včas a bez zbytočných prieťahov, nepožiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty a dňom 16.05.2012 udelil účastníkovi konania prechodný pobyt na účel Slováka žijúceho v zahraničí. Žalobca namietal, že
rozhodnutie o udelení súhlasu k prechodnému pobytu na území Slovenskej republiky nikdy neobdŕžal. Správny orgán teda o jeho žiadosti nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní, nedoručil mu toto rozhodnutie a zmaril jeho právo byť účastníkom konania.
Poukázal na to, že konanie o zrušenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky začal správny orgán z vlastného podnetu dňom 14.06.2012, ktorým malo byť jeho dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia jeho pobytom na území štátu. Nie je pravdou, že by mal možnosť vyjadriť sa k podkladu, skutkovému stavu a dôvodom, pre ktoré správny orgán začal konanie vo veci zrušenia jeho povolenia na prechodný pobyt. K týmto skutočnostiam sa nemohol vyjadriť, nakoľko správny orgán mu v priebehu správneho konania žiadne skutočnosti o ohrození bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia neoznámil a neuviedol žiaden konkrétny dôvod. Preto mu nebola daná možnosť vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Námietky proti začatiu správneho konania vo veci zrušenia povolenia na prechodný pobyt, vzniesol žalobca prostredníctvom svojho splnomocnenca listom zo dňa 27.06.2012. Správny orgán na tieto písomné námietky voči začatému správnemu konaniu nereagoval. Zdôraznil, že počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky od roku 2006 sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, dokonca ani priestupku a nie je voči nemu vedené trestné stíhanie. Jeho pobyt na území Slovenskej republiky bol plne v súlade s jej zákonmi a predpismi. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu sp. zn. PPZ-HCP- P07-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013 vyplýva, že správny orgán dňa 31.05.2012 obdŕžal utajovanú informáciu, pôvodcom ktorej je Slovenská informačná služba, so stupňom utajenia „Vyhradené“. Nakoľko ide o utajovanú skutočnosť, správny orgán nemôže bližšie špecifikovať obsah tejto informácie. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán v priebehu šiestich týždňov od podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, teda od 18.04.2012 získal dôkazy o ohrození bezpečnosti štátu zo strany mojej osoby. Pritom počas celého jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky od roku 2006 mal správny orgán nielen právo, ale aj povinnosť začať konanie vo veci zrušenia jeho povolenia na prechodný pobyt, v prípade dôvodného ohrozenia bezpečnosti štátu jeho chovaním. Správny orgán však v priebehu 6 rokov prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky takéto konanie nezačal a žiadnymi takýmito informáciami nedisponoval. Poukázal na skutočnosť, že od roku 2009 je spoločníkom a jediným konateľom firmy FM+BH, s.r.o. Sečovce. Namietal, že má právo brániť sa proti veľmi závažnému obvineniu správneho orgánu bez konkrétneho určenia, ako aj proti skutočnostiam zisteným mimo rezortného zdroja tak, aby toto podozrenie vyvrátil a preukázal, že jeho prechodný pobyt na území Slovenskej republiky bol plne v súlade s jej zákonmi. Prvýkrát správny orgán rozhodol o zrušení jeho povolenia na prechodný pobyt rozhodnutím zo dňa 20.07.2012, sp. zn. PPZ-HCP-PO7-K.P-922-005/2012, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.11.2012, sp. zn. PPZ-HCP-PO2-229-003/2012 a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, s poukazom na pochybenia prvostupňového orgánu. V dôsledku nesprávneho rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Michalovciach mu bol zamedzený vstup na územie Slovenskej republiky a zmarená osobná účasť na novom prejednaní vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel Slováka žijúceho v zahraničí dňa 08.02.2013. Týmto nesprávnym rozhodnutím správny orgán porušil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon v § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že boli naplnené zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie povolania na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má štatút Slováka žijúceho v zahraničí. Namietal, že vo veci nebol objektívne preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý nebol žalobcovi udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a zo strany správneho orgánu nebola preukázaná naliehavá potreba rozhodnúť podľa § 34 ods. písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Na území Slovenskej republiky má udelený prechodný pobyt od roku 2006, od roku 2009 je spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti FM +BH, s.r.o. Sečovce. Počas pobytu na území Slovenskej republiky sa žalobca nedopustil žiadneho konania v rozpore so zákonom a neboli voči nemu získané žiadne informácie o možnom ohrození bezpečnosti štátu. Údajná informácia SIS nebola predložená jemu, ani jeho právnemu zástupcovi. Zistenie skutkového stavu, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie je preto v rozpore s obsahom spisu. Skutočnosť, že žalobca svojím pobytom na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu podľa § 33 ods. 4. písm. b) Zákona o pobyte cudzincov nemal správny orgán v tomto konaní ničím podložené. V administratívnom spise je len zmienka, že dňa 31.05.2012 správny orgán obdŕžal utajovanú informáciu so stupňom utajenia „Vyhradená“ od SIS. Ďalej poukázal na to, že každé
rozhodnutie správneho orgánu musí byť preskúmateľné a účastníkovi konania má byť umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré oprávňujú správny orgán k začatiu konania, zúčastnené osoby majú mať vždy príležitosť účinne obhájiť svoje práva a záujmy a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy. Namietal, že ako účastník konania nebol priamo správnym orgánom prvého stupňa, nikdy vypočutý k skutočnostiam oprávňujúcim začatie konania a predovšetkým k dôkazom, ktoré boli podkladom pre vydané rozhodnutie. Tak žalobca a ani jeho právny zástupca neboli o pozitívnej informácii Slovenskej informačnej služby pred vydaním rozhodnutia oboznámení s poukazom na obsah ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Nebola zo strany správneho orgánu splnená poučovacia povinnosť ani vo vzťahu k aplikácií príslušných ustanovení zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, s poukazom na § 35 ods. 3 tohto zákona.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nezistil, aby správny orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie nepostupoval v zmysle zákona. Správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a podľa ust. § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie. Na základe tejto informácie prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu dňa 14.06. 2012 konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania z dôvodu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ust. § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu žalobcovi zo dňa 22.07.2012 č. PPZ- HCP-PO7-KP-922-005/2012 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 01.08.2012. Toto rozhodnutie bolo po podaní odvolania žalobcom zrušené rozhodnutím žalovaného a vrátené správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie dňa 18.01.2013 správny orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu predvolanie z dôvodu nového prejednania vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníka konania a taktiež z dôvodu dať možnosť účastníkovi konania, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 08.02.2013 sa na prvostupňový správny orgán dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania, s ktorým bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu nového prejednania a rozhodnutia vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcovi. Správny orgán poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, že podkladom pre vydanie rozhodnutia je utajovaná skutočnosť, ktorá požíva ochrana podľa zákona č. 215/204 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípade správny orgán vydá rozhodnutie, kde v odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky vychádzajúc z ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán po odstránení nedostatkov, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní, opätovne rozhodol a dňa 15.02.2013 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ust. § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. O žiadosti žalobcu správny orgán rozhodol dňa 16.05.2012, t.j. v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia žiadosti, a preto nevidí dôvod, aby žiadal o predĺženie lehoty. Žalobca dňa 26.06.2012 na správnom orgáne svojím podpisom potvrdil prevzatie oznámenia o udelení prechodného pobytu od 16.05.2012 do 16.05.2015. Toto oznámenie o udelení prechodného pobytu aj s podpisom žalobcu sa nachádza v administratívnom spise žalobcu pod číslom PPZ-HCP-PO7-KP-500-009/2012 zo dňa 16.05.2012. Preto nie je pravdou, že by žalobcovi nebolo doručené oznámenie o udelení prechodného pobytu a jeho námietky, že správny orgán nerozhodol v zákonnej lehote za neopodstatnené. Správny orgán žalobcovi žiadnym spôsobom nezamedzil účastníkovi konania vstup na územie Slovenskej republiky a nezmaril mu osobnú účasť na novom pojednávaní vo veci. Nekonal vo veci zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky, ale konal vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca na konanie o zrušení prechodného pobytu si zvolil splnomocneného zástupcu, ktorý sa dňa 08.02.2013 pred vydaním rozhodnutia dostavil na správny orgán a bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. K námietke žalobcu, že správnym orgánom nebol objektívne preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý mu nebol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, pretože počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky sa nedopustil žiadneho konania v rozpore so zákonom a neboli voči nemu získané žiadne informácie o možnom ohrození bezpečnosti štátu sa žalovaný odvoláva na rozsudok krajského súdu v Prešove pod číslom 12Scud/3/2012 zo dňa 15.03.2013. V tomto rozsudku krajský súd uvádza, že ak ide o utajovanú skutočnosť získanú od Slovenskej informačnej služby, v spise má byť vykonaný úradný záznam, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu doručená, kedy a pod akým stupňom utajenia, aj jej uloženie na určitom mieste. Takýto úradný záznam sa v spisovom materiáli nachádza pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013 zo dňa 01.03.2013.
Krajský súd podľa § 244 a nasl. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky žalobcovi.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.), termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke krajského súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 240c ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie povolenia na prechodný pobyt žalobcovi na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu zrušil podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov jeho povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na ust. § 125 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov, § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a § 33 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, § 33 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov a konštatoval, že žiadosť účastníka konania, ktorý ktorý má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí sa dá zamietnuť, resp. zrušiť prechodný pobyt len v obmedzených právnych normách. To znamená, že účastníka konania ako cudzinca, ktorý má postavenia Slováka žijúceho v zahraničí Zákon o pobyte cudzincov stavia do zvýhodňujúceho postavenie voči cudzincom, ktorý žiadajú, resp. majú udelený iný druh prechodného pobytu. Ale to neznamená, že žiadosť účastníka konania sa nedá, resp. správny orgán nemôže žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí zamietnuť alebo mu zrušiť pobyt. Konanie o zrušení prechodného pobytu účastníkovi konania správny orgán začal na svoj vlastný podnet. O začatí konania upovedomil účastníka konania. Oznámenie o začatí konania si účastník konania prevzal dňa 26.06.2012. Ďalej poukázal na ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a konštatoval, že správny orgán v prípadoch rozhodnutí, uvedených v ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov nemôže bližšie uvádzať dôvody, ktoré ho viedli k výroku o zrušení prechodného pobytu na území SR štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý ma postavenie Slováka žijúceho v zahraničí - uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Dôvod takéhoto znenia predmetnej zákonnej úpravy je zrejmý, je to snaha zabrániť zverejneniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje ohrozenie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. V prípade, ak by odôvodnenie obsahovalo opis zisteného stavu, došlo by k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa v konkrétnej veci zmarilo konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti aj zverejnili postupy používané na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky, ktoré vedú k aktivite cudzích spravodajských služieb, k organizovaniu trestnej činnosti a terorizmu, resp. môžu vážne ohroziť alebo poškodiť záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je záujem Slovenskej republiky na zaručení jej bezpečnosti, teda na vytvorení stavu, kedy konania tretích subjektov, ktoré priamo ohrozujú alebo môžu ohrozovať bezpečnosť štátu budú odhaľované a následne eliminované. Vo vzťahu k Zákonu o pobyte cudzincov sa táto činnosť prejavuje aj postupom podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zamietnutím žiadosti o prechodný pobyt, resp. zrušenie prechodného pobytu. Správny orgán sa zaoberal, resp. prihliadal na podnikateľskú činnosť účastníka konania na území Slovenskej republiky, ale predovšetkým prihliadal na verejný záujem (podnikateľská činnosť menovaného cudzinca je len jeho osobným záujmom) a v neposlednom rade na bezpečnostné hľadisko, ktoré účastník konania predstavuje pre Slovenskú republiku. Podnikateľská činnosť účastníkovi konania nezaručuje právny nárok na udelenie prechodného pobytu. Správny orgán nemôže nadradiť osobný záujem účastníka konania nad záujem bezpečnostný. Poukázal na čl. 23 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru a uviedol, že samotná Ústava Slovenskej republiky, ako aj samotný Dohovor pripúšťajú obmedzenia pohybu a pobytu, resp. rešpektovania súkromného života,
ak je to v záujme bezpečnosti Slovenskej republiky. Pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny možno zrušiť, ak predstavuje ohrozenie, resp. je hrozbou pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o zrušení pobytu účastníkovi konania na území SR rešpektoval platné zákony, Ústavu Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zrušenia pobytu na území SR by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania, nakoľko rodina účastníka konania nežije na území Slovenskej republiky. Jeho rodinné väzby sú situované na území Ukrajiny. Dňa 18.01.2013 splnomocnencovi účastníka konania bolo zaslané predvolanie z dôvodu nového prejednania veci zrušenia prechodného pobytu účastníka konania a taktiež z dôvodu splnenia zákonnej povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 08.02.2013 sa na OCP PZ dostavil splnomocnenec účastníka konania za účelom podania vyjadrenia do zápisnice podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Tento bol poučený o právach a povinnostiach účastníka konania v zmysle správneho poriadku a taktiež bol poučený o možnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou za splnenia podmienok stanovených v zákone č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmena a doplnení niektorých zákonov, pričom tieto podmienky sú podrobnejšie špecifikované v uvedenej zápisnici. Splnomocnenec účastníka konania uviedol, že v dôsledku nesprávneho rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. konania PPZ- HCP- PO7-KP-922-005/2012 zo dňa 22.07.2012, ktorým zrušilo povolenie na prechodný pobyt účastníkovi konania, s poukazom na rozhodnutie o odvolaní Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. konania PPZ-HCP-P02-229-003/2012 zo dňa 27.11.2012 správny orgán zmaril možnosť podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. osobne vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu, ktorým správny orgán zrušil jeho prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. K tomu správny orgán konštatoval, že pri novom prejednaní veci účastníkovi konania, resp. jeho splnomocnencovi bola daná možnosť vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, takže v novom konaní splnomocnenec mohol vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k podkladom, avšak jediným podkladom, ktorý splnomocnenec uvádza v zápisnici je chovanie účastníka konania počas udeleného pobytu na území Slovenskej republiky, a to že účastník konania sa počas udeleného pobytu choval plne v súlade so zákonmi a predpismi Slovenskej republiky.
O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.05.2013 č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2012 o zrušení povolenia účastníkovi na prechodný pobyt na území SR podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a odvolanie účastníka konania zamietol. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že po preskúmaní odvolania napadnutého rozhodnutia, ako aj podkladov pre vydanie tohto rozhodnutia zistil, že účastník konania si dňa 18.04.2012 podal na prvostupňovom správnom orgáne žiadosť ô udelenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí. Prvostupňový správny orgán žiadosti vyhovel a dňa 16.05.2012 bol účastníkovi konania udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 29 zákona o pobyte cudzincov. V administratívnom spise účastníka konania sa nachádza záznam, v ktorom je uvedené, že dňa 31.05.2012 bola na prvostupňový správny orgán doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Vyhradené“ pod číslom 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012 zo Slovenskej informačnej služby. Odvolací orgán nezistil, aby prvostupňový správny orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie nepostupoval v zmysle zákona. Prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie. Na základe tejto informácie prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu dňa 14.06.2012 konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania z dôvodu v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Dňa 18.01.2013 prvostupňový správny orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi účastníka konania predvolanie z dôvodu nového prejednania vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníka konania a taktiež z dôvodu dať možnosť účastníkovi konania, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 08.02.2013 sa na prvostupňový správny orgán dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania, s ktorým bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia číslo PPZ-HCP-PO-KP-91-004/2013 podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu nového prejednania a rozhodnutia vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania. Prvostupňový správny orgán poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, že podkladom
pre vydanie rozhodnutia je utajovaná skutočnosť, ktorá požíva ochrana v zmysle zákona č. 215/204 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípade správny orgán vydá rozhodnutie, kde v odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky vychádzajúc z ustanovenia § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Splnomocnený zástupca účastníka konania bol poučený o právach a povinnostiach účastníka konania v zmysle správneho poriadku a taktiež bol poučený o možnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou za splnenia podmienok stanovených v zákone č. 215/204 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po poučení splnomocnený zástupca účastníka konania v zápisnici uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávnym rozhodnutím, s poukazom na rozhodnutie odvolacieho orgánu, zmaril možnosť účastníka konania vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od roku 2006 počas pobytu na území Slovenskej republiky sa účastník konania choval v súlade so zákonmi a predpismi. Zastáva názor, že spĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán po odstránení nedostatkov, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní, opätovne rozhodol a dňa 15. 02. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým účastníkovi konania zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, číslo rozhodnutia PPZ-HCP- P07-KP-91-005/2013. Toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi účastníka konania dňa 21.02.2013. Odvolací orgán preskúmal všetky relevantné skutočnosti a konštatuje, že účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by viedli k úplnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán vyslovuje názor, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď rozhodol zrušiť účastníkovi konania prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Účastníkovi konania bol zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti účastníka konania dňa 16.05.2012, t. j. v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia žiadosti (doručená 18.04.2012) a preto nevidí dôvod, aby žiadal o predĺženie lehoty. Účastník konania dňa 26. 06. 2012 na prvostupňovom správnom orgáne svojim podpisom potvrdil prevzatie oznámenia o udelení prechodného pobytu od 16.05.2012 do 16.05.2015. Toto oznámenie o udelení prechodného pobytu aj s podpisom účastníka konania sa nachádza v administratívnom spise účastníka konania pod číslom PPZ-HCP-PO7- KP-500-009/2012 zo dňa 16.05.2012. Na základe uvedeného považuje odvolací orgán námietky, že účastníkovi konania nebolo doručené oznámenie o udelení prechodného pobytu a že správny orgán nerozhodol v zákonnej lehote za neopodstatnené. Prvostupňový správny orgán odstránil nedostatky v konaní o zrušení prechodného pobytu, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, čo je podkladom pre vydanie rozhodnutia, o právach a povinnostiach účastníka konania v zmysle správneho poriadku a taktiež bol poučený o možnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou za splnenia podmienok stanovených v zákone č. 215/204 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmena a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnil účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo účastník konania využil a prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa dňa 08.02.2013 vyjadril do zápisnice, ktorá s ním bola spísaná na prvostupňovom správnom orgáne. Po zistení skutočného stavu vecí prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol a dňa 15.02.2013 vydal nové rozhodnutie, ktorým účastníkovi konania zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, číslo rozhodnutia PPZ-HCP-P07- KP-91-005/2013. Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že dňom 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon o pobyte cudzincov, ktorým bol zrušený zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov povolenie na prechodný pobyt sa u cudzinca, ktorému bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí nevyžadovalo, to znamená, že prvostupňový správny orgán o takejto žiadosti nerozhodoval. Účastníkovi konania vyplývalo povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky priamo zo zákona. Až zákonom o pobyte cudzincov bolo zavedené udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a vyžadovanie vyjadrenia Slovenskej informačnej služby. Z uvedeného dôvodu nemohol prvostupňový správny orgán v období od roku 2006 zrušiť účastníkovi konania prechodný pobyt. prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 22.07.2012 žiadnym spôsobom nezamedzil účastníkovi konania vstup na územie Slovenskej republiky a nezmaril mu osobnú účasť na novom
prejednaní veci. Prvostupňový správny orgán nekonal vo veci zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky, ale konal vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, čo je podstatný rozdiel a účastník konania o tom vedel. Tu musí ešte odvolací orgán účastníkovi konania pripomenúť, že v konaní o zrušení jeho prechodného pobytu si zvolil splnomocneného zástupcu, ktorý sa dňa 08.02.2013. pred vydaním rozhodnutia dostavil na prvostupňový správny orgán a bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Odvolací orgán nezistil opomenutie splnenia procesných povinností prvostupňového správneho orgánu, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti. Prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle Zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania si stupňom utajenia „Vyhradené“, číslo 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na prvostupňovom správnom orgáne. Záznam o tom, že prvostupňovému správnemu orgánu bola doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Vyhradené“ sa nachádza v administratívnom spise účastníka konania pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013. Na základe tejto informácie prvostupňový správny orgán rozhodol zrušiť prechodný pobyt účastníkovi konania z dôvodu v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na u vecí ust. § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
V administratívnom spise sa nachádza oznámenie cudzineckej polície PZ Michalovce o začatí správneho konania o zrušení prechodného pobytu zo dňa 14.06.2012, ktoré žalobca prevzal dňa 26.06.2012. Z oznámenia vyplýva, že správny orgán začína konanie vo veci zrušenia pobytu z vlastného podnetu, a to z dôvodu naplnenia ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ust. § 33 ods. 4 písm. b) zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov. Dňa 26.06.2012 bol vypočutý žalobca do zápisnice Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca bol vypočutý k tomu, či sa dopustil na území SR v minulosti nejakého trestného činu alebo priestupku, či páchal alebo spáchal v minulosti nejakú trestnú činnosť mimo územia SR, či má vedomosť o existencii dôvodov, z ktorých by mu mal byť zrušený pobyt na území SR, či je členom skupiny, ktorá sa zaoberala organizovaním trestnej činnosti na území SR i mimo nej, či udržiava osobný, listový alebo elektronický kontakt s teroristickou skupinou alebo skupinou páchajúcou organizovanú trestnú činnosť na území SR alebo mimo nej, či prebieha voči nemu konanie, ktoré by malo vplyv na zrušenie pobytu na území SR, či pácha alebo v minulosti páchal činnosť ohrozujúcu ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť SR, či je aktívnym členom nejakej spravodajskej služby, či sa dopusti konania, ktoré by vážne poškodil alebo ohrozil hospodárske záujmy SR a na tieto otázky odpovedal negatívne, ale uviedol, že je ženatý na území Ukrajiny a má jedno dieťa. Na území SR nemá žiadnych príbuzných, má príbuzných na Ukrajine. Je konateľom firmy FM+BH, s.r.o., podniká v oblasti dopravy. Má kamiónovú dopravu. Ďalej je predmetom jeho činnosti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti. Ďalej vypovedal, že na územie SR prichádza 1-2 krát týždenne, na území SR podniká od roku 2004 v oblasti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti. Nepácha trestné činy ani priestupky na území SR a nemyslí si, že je hrozbou pre Slovensko. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce zo dňa 22.07.2012 č. PPZ-HCP-PO7-KP-922-005/2012, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b), s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.11.2012 č. PPZ-HCP-PO-229-003-2012 tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.07.2012 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce oznámením zo dňa 18.01.2013 oznámilo splnomocnenému zástupcovi žalobcu JUDr. Mikulášovi Drobňákovi, že Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Prešove zrušilo rozhodnutie OCP PZ Michalovce zo dňa 22.07.2012 a vec vrátilo prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň ho predvolalo na 01.02.2013 o 09:30 hod. do budovy Oddelenia cudzineckej polície PZ v Michalovciach z dôvodu splnenia zákonnej povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia. Dňa 08.02.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s JUDr. Mikulášom Drobňákom, z ktorej vyplýva, že správny orgán poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, že podkladom rozhodnutia je utajovaná skutočnosť, ktorá používa v ochrannom zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípade
správny orgán vydá rozhodnutie, kde v odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR vychádzajúc z ust. § 120 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Ďalej ho poučil, že pôvodcom utajovanej skutočnosti je SIS, ktorá zodpovedá za predmetnú informáciu poskytnutú správnemu orgánu a za jej prípadne odtajnenie. Ďalej ho poučil o možnosti oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou ohľadom účastníka konania v prípade, že je držiteľom osvedčenia pre utajované skutočnosti príslušného stupňa utajenia. Zároveň mu umožnil, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie.
Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že správny orgán nesprávnym rozhodnutím zo dňa 22.07.2012 zmaril možnosť podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. osobne vzniesť účastníkovi námietky, dôkazy a návrhy k podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu, ktorým správny orgán zrušil jeho prechodný pobyt na území SR. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od udelenia prechodného pobytu na území SR od roku 2006 účastník konania Hennadiy Bihar počas pobytu na území SR sa choval plne v súlade s jej zákonmi a predpismi. Preto spĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu na území SR aj s poukazom na jeho chovanie počas udelenia pobytu od roku 2006.
V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam zo dňa 01.03.2013 č. PPZ-HCP-PO7- KP-91-007/2013 vypracovaný Oddelením cudzineckej polície PZ Michalovce, z ktorého vyplýva dňa 31.05.2012 Oddelenie cudzineckej polície PZ v Michalovciach obdŕžalo od SIS utajovanú informáciu so stupňom utajenia „vyhradené“ pod č.p.: 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012 ohľadom účastníka konania Y. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník A., prechodne bytom ul. B. XXXX/X, D.. Doručená informácia sa nenachádza v spisovom materiály cudzinca, avšak správny orgán predmetnú informáciu bral do úvahy ako jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ v Michalovciach pod č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže žiadosť o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí zamietnuť iba z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. a), b), d) až f) a h).
Podľa § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
Podľa § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (V. časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 O.s.p.).
Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Konanie o preskúmanej zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa V. časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie je pokračovaním administratívneho konania. Preto krajský súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantne právny predpis.
Súdny proces treba chápať, ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, teda, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Predpokladom úspešnosti žaloby na súde podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je porušenie subjektívneho práva žalobcu.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že správne orgány nesprávne aplikovali príslušné ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov o zrušení trvalého pobytu, konkrétne ust. § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-POZ-KP-91-005/2013 bolo vydané v čase, keď sa v spise ani nenachádzal úradný záznam Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce zo dňa 01.03.2013 č. PPZ-HCP-PO7- KP-91-007/2003. Prvostupňový správny orgán sa obmedzil na citáciu ustanovení Správneho poriadku, Zákona o pobyte cudzincov, na čl. 23 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a konštatoval, že správny orgán nemôže nadradiť osobný záujem účastníka konania nad záujem bezpečnostný, inak by správny orgán porušil všeobecne záväzný právny predpis, čiže by nepostupoval v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov. Ďalej konštatoval, že ak by odôvodnenie obsahovalo opis zisteného stavu, došlo by k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa v konkrétnej veci zmarilo konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti aj zverejnili postupy používané na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, zvrchovanosť a bezpečnosť SR, ktoré vedú k aktivite cudzích spravodajských služieb, k organizovaniu trestnej činnosti a terorizmu, resp. môžu vážne ohroziť alebo poškodiť záujmy SR. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania so stupňom utajenia „Vyhradené“, číslo 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na prvostupňovom správnom orgáne. Záznam o tom, že prvostupňovému správnemu orgánu bola doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Vyhradené“ sa nachádza v administratívnom spise účastníka konania pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013.
Krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že u žalobcu existujú podmienky pre zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), teda, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správne
orgány si vyložili ust. § 122 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov tak, že postačuje v odôvodnení rozhodnutia uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal SIS o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania so stupňom utajenia „Vyhradené“ č. 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na prvostupňovom správnom orgáne. Z rozhodnutí správnych orgánov však nevyplýva, ako dospeli k záveru, že zrušenie prechodného pobytu žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je v bezpečnostnom záujme SR.
Ostatné žalobné námietky v súvislosti s možnosťou vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, zmarenie osobnej účasti žalobcu na pojednávaní vo veci zrušenia prechodného pobytu na území SR súd považuje za nedôvodné a nepreukázané. Žalobca sa dal v konaní zastúpiť splnomocneným zástupcom, ktorý sa zúčastnil pojednávania vo veci a mal možnosť sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu a mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť podľa príslušných zákonných ustanovení.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal, lebo tieto súdu v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku neboli písomne vyčíslené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.