Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-105-2011.pdf
PDF · 117.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-13C/105/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: J. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXXX/XX, Č., L. S., proti odporcovi: Q. Q., nar. X. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, Č., v konaní o určenie, že vecné bremeno zaniklo a vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 29. 6. 2009 na Notárskom úrade Q.. M. Š. v prospech darcu Q. Q., ktoré zo strany obdarovanej J. Q.K. spočívalo v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností - bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX na ulici S. M. Č., postavenom na parcele CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, zapísanom na Katastrálnom úrade Ž., Správe katastra Č. na LV č. XXXX, katastrálne územie Č. v takom rozsahu, v akom mu toto právo doteraz patrilo, z a n i k l o .
Odporca je p o v i n n ý vysťahovať sa z bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX na ulici S. M. Č. zapísanom na Katastrálnom úrade Ž., Správe katastra Č. na LV č. XXXX, katastrálne územie Č. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Čadca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 30. 11. 2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 29. 6. 2009 na Notárskom úrade notárky Q.. M. Š. v prospech darcu Q. Q., ktoré zo strany obdarovanej J. Q. spočívalo v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností - bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX na ulici S. M. Č., zapísanom na Katastrálnom úrade Ž., Správe katastra Č. na LV č. XXXX kat. úz. Č. v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz, zaniklo. Ďalej navrhla, aby súd uložil odporcovi povinnosť vysťahovať sa z bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX na ulici S. M. Č., zapísanom na Katastrálnom úrade Ž., v Správe katastra Č. na LV č. XXXX katastrálneho územia Č. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že na základe notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 29. 6. 2009 bola na Notárskom úrade notárky Q.. M. Š. spísaná darovacia zmluva medzi darcom Q. Q. a obdarovanou J. Q., ktorou darca
daroval obdarovanej nehnuteľnosť a to svoj spoluvlastnícky podiel - 1 bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX na ulici S. M. Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstva domu v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku p. KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 pod obytným domom č. s. XXXX v podiele XXXX/XXXXXX kat. úz. Č. na LV č. XXXX na Správe katastra Č. Katastrálneho úradu Ž.. Darovacou zmluvou N XXX/XXXX zo dňa 29. 6. 2009 bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcu Q. Q., ktorá zo strany obdarovanej J. Q. spočíva v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz. Hodnota tohto práva bola ocenená čiastkou 1.500,- € a darca sa zaviazal hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu. Súčasne bolo dohodnuté, že v prípade, ak by oprávnený z vecného bremena Q. Q. neplatil riadne a včas náklady spojené s užívaním bytu alebo, ak by na byt zriadil nejaké iné ťarchy (napr. záložné práva, exekúcie, prípadne aj iné), súhlasí s tým, že vecné bremeno zriadené v jeho prospech spočívajúce v bývaní a užívaní bude jednostranne zo strany povinnej J. Q. zrušené. Podľa predžalobnej upomienky A. Č. B.. T.. Y.. zo dňa 14. 9. 2011 bola navrhovateľka vyzvaná na úhradu nedoplatku vo výške 1.989,49 €, ktorý vznikol za služby spojené s užívaním bytu č. XX v obytnom dome č. s. XXXX v Č.. Z uvedenej predžalobnej upomienky A. Č. B.. T.. Y.. vyplýva, že darca Q. Q. porušil svoju povinnosť hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu, ako to vyplýva z Článku IX. darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 29. 6. 2009 na Notárskom úrade notárky Q.. M. Š., preto navrhovateľka - obdarovaná zrušila v súlade s Článkom X. darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice jednostranne vecné bremeno zriadené v prospech odporcu spočívajúce v bývaní a užívaní darovanej nehnuteľnosti v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz listom zo dňa 11. 10. 2011 označenom ako Zrušenie vecného bremena. Na základe zrušenia vecného bremena požiadala odporcu, aby sa z predmetného bytu vysťahoval do 31. 10. 2011 a aby v tejto lehote zaslal na jej adresu podpísané a úradne overené vyhlásenie o súhlase so zápisom zrušenia vecného bremena na Správe katastra Č.. Odporca si zásielku v odbernej lehote na pošte neprevzal a táto sa jej vrátila.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril, súdne zásielky zasielané poštou na adresu jeho trvalého pobytu nepreberal, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, preto mu súdne zásielky boli doručované fikciou doručenia v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Skutočnosť, že sa odporca zdržiaval v mieste doručenia na adrese S. XXXX/X M. Č., mal súd preukázané tým, že v prípadoch, keď súd doručoval odporcovi zásielky prostredníctvom Okresného riaditeľstva policajného zboru, Obvodného oddelenia PZ v Čadci, odporca súdne zásielky prebral a vlastnoručne ich podpísal. Odporca osobne prevzal od orgánu polície predvolanie na pojednávanie konané dňa 3. 10. 2013, na ktoré sa však nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Ž. sp. zn. V XXXX/XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav.
Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v minulosti prebiehalo na súde konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom sa navrhovateľka s odporcom dohodli, že byt si navrhovateľka nechá, ale odporca v ňom bude bývať do konca života. Nakoľko súd nemohol takýmto spôsobom rozhodnúť, navrhovateľka vzala návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM späť, konanie bolo zastavené a navrhovateľka s odporcom uzavreli dohodu pred notárkou. V roku 2009 na notárskom úrade uzavreli darovaciu zmluvu, pričom notárka odporcovi vysvetlila, že ak zostane v byte bývať, bude musieť platiť všetky náklady spojené s užívaním bytu a on vtedy s tým súhlasil. Potom, ako od notárky odišli, celé sa to pre odporcu skončilo a od toho dňa nezaplatil za byt žiadnu čiastku. Navrhovateľka po uzavretí darovacej zmluvy išla na bytový podnik s tým, že vlastníkom bytu je ona, ale náklady za byt bude platiť odporca s tým, že v prípade, že by tam bol nejaký nedoplatok, aby ju o tom upovedomili. Napokon sa tak nestalo, pretože o nedoplatkoch na byte ju neupovedomili, vyúčtovanie za rok 2009 a 2010 dala domovníčka do ruky odporcovi a nie navrhovateľke. O tom, že je na byte nedoplatok sa dozvedela až, keď jej prišla predžalobná výzva od A. Č. B.. T.. Y.. zo dňa 14. 9. 2011 s tým, že má do 5 dní zaplatiť sumu 1.989,- €. Ona následne nedoplatok na A. Č. B.. T.. Y.. vyplatila z peňazí, ktoré si šetrila. Keď nechala odporcu
v byte bývať, bola nútená nájsť si iné bývanie, na ktoré si vzala úver v Slovenskej sporiteľni vo výške 19.916,35 € (600.000,- Sk). Odporcu veľakrát kontaktovala s tým, že bude musieť platiť za byt, pretože inak sa bude musieť vysťahovať a on sa jej vysmial do tváre a povedal jej, že mu to nevychádza a že sa vysťahuje. Odvtedy, čo jej prišla predžalobná výzva v roku 2011, platí náklady na byt ona. Odporca býva bezplatne v byte 4 roky. V byte nie je elektrika, nakoľko zmluvu s energetickými závodmi mal podpísanú on. Navrhovateľka platí za vodu a kúrenie v byte sumu 107,- € mesačne. Z týchto dôvodov podaním zo dňa 11. 10. 2011 jednostranne zrušila vecné bremeno v prospech odporcu a toto mu následne poslala doporučene poštou, odporca si však zásielku neprevzal, hoci v čase doručovania na adrese doručenia býval a býva tam doteraz, preto podala návrh na súd. Naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno zaniklo je daný, pretože v prípade, že by súd určil, že vecné bremeno zaniklo, došlo by na správe katastra k výmazu ťarchy a vecného bremena zriadeného v prospech odporcu a následne by bol odporca povinný sa z bytu vysťahovať. Všetky peniaze, ktoré ťažko zarobí, jej takto odchádzajú a odporca sa jej smeje. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti E. na železniciach, jej mesačný príjem je okolo 520 až 540,- € mesačne, z toho platí 200,- € ako splátku na úver za jej byt, 130,- € náklady za byt, v ktorom býva plus 50,- € za elektriku a ďalej platí každý mesiac 107,- € náklady za byt, kde žije odporca.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX, postaveného na parcele CKN č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a zároveň je podielovou spoluvlastníčkou priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v okrese Č., v obci Č., v katastrálnom území Č.. V časti C listu vlastníctva č. XXXX - ťarchy
- je zapísané vecné bremeno bývania a užívania bytu č. XX na X. poschodí v prospech odporcu.
Z notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade notárky Q.. M. Š. dňa 29. 6. 2009 súd zistil, že odporca dal do daru navrhovateľke svoj spoluvlastnícky podiel t. j. 1 bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. s. XXXX, obytného domu č. s. XXXX na ulici S. M. Č. vrátane 1 spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu ako aj 1 spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX pozemku p. KN-C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 pod obytným domom č. s. XXXX. Navrhovateľka ako obdarovaná prijala do daru od odporcu ako darcu 1 nehnuteľnosti v kat. úz. Č. tak, ako sú vyššie opísané. Navrhovateľka ako obdarovaná a odporca ako darca sa ďalej dohodli na zriadení vecného bremena v prospech odporcu, ktoré bude spočívať zo strany navrhovateľky v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz. Hodnota tohto práva sa ocenila čiastkou 1.500,- €. Odporca sa zaviazal hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu. V Článku X. notárskej zápisnice sa navrhovateľka s odporcom dohodli, že v prípade, ak by odporca neplatil riadne a včas náklady spojené s užívaním bytu, alebo by na byt zriadil nejaké iné ťarchy, (napr. záložné práva, exekúcie, prípadne aj iné), súhlasí s tým, že vecné bremeno zriadené v jeho prospech spočívajúce v bývaní a užívaní bude jednostranne zo strany navrhovateľky zrušené.
Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Ž. sp. zn. V XXXX/XXXX súd zistil, že dňa 29. 6. 2009 podali účastníci konania návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky ako obdarovanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 6. 2009. Predmetom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bolo aj zriadenie vecného bremena v prospech odporcu, ktoré bude spočívať zo strany navrhovateľky v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností v takom rozsahu, ako mu toto právo patrilo doteraz. Z rozhodnutia o vklade do katastra zo dňa 13. 7. 2009 súd zistil, že vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX z 13. 7. 2009 a právne účinky vkladu nastali dňom 13. 7. 2009.
Z predžalobnej výzvy spoločnosti A. Č. B.. T.. Y.. zo dňa 14. 9. 2011 súd zistil, že uvedená spoločnosť vyzvala navrhovateľku na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.989,49 € za účelom urovnania vzniknutého nedoplatku vo výške 1.989,49 €, ktorý jej vznikol za služby spojené s užívaním bytu č. XX v obytnom dome č. XXXX v Č.. Navrhovateľka ako vlastníčka bytu č. XX bola vyzvaná, aby v lehote do 7 dní od doručenia tejto výzvy uhradila dlžnú sumu v celkovej výške 1.989,49 € dobrovoľne.
Z listu navrhovateľky adresovaného odporcovi označeného ako „Zrušenie vecného bremena“ zo dňa 11. 10. 2011 súd zistil, že navrhovateľka ako obdarovaná zrušila v súlade s Článkom X. darovacej zmluvy
spísanej vo forme Notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 29. 6. 2009 na Notárskom úrade notársky Q.. M. Š. jednostranne vecné bremeno zriadené v prospech odporcu spočívajúce v bývaní a užívaní darovanej nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako mu toto právo patrilo doteraz a to z toho dôvodu, že z predžalobnej upomienky A. Č. B.. T.. Y.. zo dňa 14. 9. 2011 vyplýva, že darca porušil svoju povinnosť hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu, ako to vyplýva z Článku IX. darovacej zmluvy. Na základe zrušenia vecného bremena žiadala odporcu, aby sa z predmetného bytu vysťahoval do 31. 10. 2011 a aby v tejto lehote zaslal na jej adresu podpísané a úradne overené vyhlásenie o súhlase so zápisom zrušenia vecného bremena na Správe katastra Č., ktorý tvorí prílohu tohto listu, v opačnom prípade bude nútená obrátiť sa na Okresný súd v Č. s príslušným návrhom. Zároveň navrhovateľka zaslala odporcovi list označený ako „Súhlas so zápisom zrušenia vecného bremena“ zo dňa 11. 10. 2011. Uvedené písomnosti boli zaslané odporcovi doporučene dňa 19. 10. 2011.
Podľa § 151n Občianskeho zákonníka,
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151p Občianskeho zákonníka,
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Podľa § 36 Občianskeho zákonníka,
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa bodu 6. Poznámok k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. Ak je predmetom poplatkového úkonu predbežné opatrenie s viacerými výrokmi, poplatok podľa položky 1 písm. c) sa platí iba raz.
Vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci a to iba nehnuteľnej. Ide o inštitút, ktorý jednak umožňuje upravovať vzťahy medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností a jednak zásahy tretích osôb do práv vlastníka nehnuteľností. Vecné bremená teda obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za nehnuteľnosti sa považujú aj byty. Na základe vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť. Vecné bremená in rem (vecné bremená spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti) sa zapisujú do katastra nehnuteľnosti, keďže vždy majú vecno-právnu povahu. Právo doživotného bývania v byte aj napriek tomu, že sa dojednáva medzi zmluvnými stranami, má vecno-právnu povahu, ak je zapísané v katastri nehnuteľnosti a zostáva zachované aj po zmene vlastníka bytu. Vecné bremená môžu vzniknúť okrem iných spôsobov aj písomnou zmluvou. V danom prípade vzniklo vecné bremeno spočívajúce zo strany navrhovateľky v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností odporcovi v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz darovacou zmluvou napísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárky Q.. M. Š. dňa 29. júna 2009 sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX. Odporca ako darca sa zaviazal hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu. V darovacej zmluve sa ďalej navrhovateľka s odporcom dohodli, že v prípade, ak by odporca neplatil riadne a včas náklady spojené s užívaním bytu, alebo by na byt zriadil nejaké iné ťarchy (napr. záložné práva, exekúcie, prípadne aj iné), súhlasí s tým, že vecné bremeno zriadené v jeho prospech spočívajúce v bývaní a užívaní bude jednostranne zo strany navrhovateľky zrušené. Na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 29. 6. 2009 bol rozhodnutím Správy katastra Č. č. V XXXX/XXXX z 13. 7. 2009 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zároveň bolo zapísané vecné bremeno zriadené v prospech odporcu spočívajúce v bývaní a užívaní bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX M. Č.. Súd mal z výsluchu navrhovateľky ako aj predloženej predžalobnej výzvy zo dňa 14. 9. 2011 preukázané, že odporca neplatil náklady spojené s užívaním bytu riadne a včas a z toho titulu vznikol za služby spojené
s užívaním bytu nedoplatok vo výške 1.989,49 € a navrhovateľka bola zo strany spoločnosti A. Č. B.. T.. Y.. vyzvaná, aby v lehote do 7 dní od doručenia výzvy uhradila dlžnú sumu vo výške 1.989,49 €. Navrhovateľka predmetnú dlžnú sumu uhradila a odvtedy platí náklady spojené s bývaním a užívaním bytu a to za vodu a kúrenie sumu 107,- € mesačne. Elektrika je v energetických závodoch nahlásená na meno odporcu, pričom odporca za elektriku v byte neplatí, preto je v byte 2 roky vypnutá elektrika. Z uvedeného mal súd preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť platiť náklady spojené s užívaním bytu, na ktorú sa zaviazal v darovacej zmluve zo dňa 29. 6. 2009. V zmysle Článku X. darovacej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak by odporca neplatil riadne a včas náklady spojené s užívaním bytu, súhlasí s tým, že vecné bremeno zriadené v jeho prospech spočívajúce v bývaní a užívaní bude jednostranne zo strany navrhovateľky zrušené. Po tom, ako sa navrhovateľka dozvedela, že odporca neplatí za služby spojené s užívaním bytu tak, ako sa zaviazal v darovacej zmluve, zaslala odporcovi jednostranné zrušenie vecného bremena zriadeného v jeho prospech spočívajúceho v bývaní a užívaní darovanej nehnuteľnosti v súlade s Článkom X. darovacej zmluvy. Zároveň žiadala odporcu, aby sa z bytu vysťahoval do 31. 10. 2011, a aby v tejto lehote zaslal na jej adresu podpísané a úradne overené vyhlásenie o súhlase so zápisom zrušenia vecného bremena na Správe katastra Č.. Jednostranné písomné zrušenie vecného bremena zaslala navrhovateľka na adresu odporcu doporučene, avšak odporca si zásielku v odbernej lehote neprevzal, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval. V zmysle právnej teórie i súdnej praxe je možný zánik vecného bremena aj splnením rozväzovacej podmienky. Súd má za to, že v danom prípade došlo k zániku vecného bremena jednostranným zrušením vecného bremena zo strany navrhovateľky zo dňa 11. 10. 2011 v súlade s Článkom X. darovacej zmluvy v dôsledku neplnenia si povinnosti, na ktorú sa odporca zaviazal v bode IX. darovacej zmluvy hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu. Nakoľko vecné bremeno bolo jednostranne zrušené zo strany navrhovateľky, rozhodol súd tak, že určil, že vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou v prospech odporcu spočívajúce v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz, zaniklo. Naliehavý právny záujem na určení je daný, nakoľko bez tohto určenia, že vecné bremeno zaniklo, by bolo ohrozené vlastnícke právo navrhovateľky k predmetnému bytu. Určením súdu, že vecné bremeno zaniklo, dôjde následne k výmazu vecného bremena z katastra nehnuteľností a nehnuteľnosť bude nezaťažená vecným bremenom v prospech odporcu. V prípade, že by k určeniu, že vecné bremeno zaniklo nedošlo, zostalo by právne postavenie navrhovateľky ako vlastníčky bytu neistým. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka ako výlučná vlastníčka bytu platí mesačne náklady za byt vo výške 107,- €, hoci v predmetnom byte nebýva a býva v ňom odporca, ktorý za byt dlhodobo vôbec neplatí. Takáto situácia je ďalej neúnosná aj z toho dôvodu, že navrhovateľka si po uzavretí darovacej zmluvy bola nútená zaobstarať vlastné bývanie, na čo si zobrala úver, ktorý spláca vo výške 200,- € mesačne a okrem toho platí náklady za byt, v ktorom býva vo výške 180,- € mesačne, pričom jej mesačný príjem je cca 520-540,- € mesačne.
Navrhovateľka sa ďalej domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vysťahovať sa z bytu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd určil, že vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou v prospech odporcu, ktoré spočívalo v poskytnutí bývania a užívania darovaných nehnuteľností - bytu zaniklo, odporca nemá k predmetnému bytu žiaden právny vzťah. Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka bytu má právo na ochranu proti odporcovi, ktorý do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tým, že v predmetom byte býva. Nakoľko došlo k zrušeniu vecného bremena zriadeného v prospech odporcu jednostranným zrušením vecného bremena zo strany navrhovateľky zo dňa 11. 10. 2011, odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu neprávom a tým neprávom zasahuje do predmetu vlastníckeho práva navrhovateľky. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu, aby vydal predmet, ktorý neprávom zadržiava a keďže ide o nehnuteľnosť, aby teda vypratal byt, ktorý neprávom zadržiava. Súd určil odporcovi lehotu na vypratanie bytu 30 dní v súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. a nie tak, ako navrhovala navrhovateľka 3 dni, nakoľko lehotu 30 dní považoval súd za primeranú s poukazom na to, že odporca si bude musieť v stanovenej lehote nájsť náhradné bývanie a z bytu sa vysťahovať.
Na základe horeuvedených skutočností dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel.
Úspešným účastníkom konania je navrhovateľka a podľa § 142 ods. 1 O. s. p. jej patrí plná náhrada trov konania. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala jednak určenia, že vecné bremeno zaniklo a jednak uloženia povinnosti odporcovi vysťahovať sa z bytu. Predmetom konania sú tak dva samostatné nároky
navrhovateľky, pričom každý z nich sa spoplatňuje samostatne. Navrhovateľka zaplatila dňa 21. 2. 2012 súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 € na základe výzvy súdu. Tento súdny poplatok bol zaplatený len za jeden nárok a vzhľadom k tomu, že predmetom konania sú dva samostatné nároky, vznikla poplatková povinnosť aj za druhý nárok v rovnakej výške 99,50 € podľa položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona č. 71/1992 Zb.. Nakoľko navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, zaviazal súd odporcu, aby súdny poplatok vo výške 99,50 € za druhý žalovaný nárok zaplatil na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.