Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-399-2012.pdf
PDF · 104.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/399/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej H. Q., K.. XX.X.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom XXX XX V. XXX, o zaplatenie sumy 9 393,24 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie v časti prevyšujúcej sumu 9 393,24 eura titulom istiny, sumu 1 286,44 eura titulom úroku z omeškania a 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 312,81 eura od 25.2.2013 do zaplatenia,
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6 146,81 eura titulom istiny, sumu 689,53 eura titulom úroku z omeškania a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 146,81 eura od 25.2.2013 do zaplatenia v mesačných po sebe nasledujúcich splátkach po 40 Eur splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom október 2013, pod stratou výhody splátok,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 157,78 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 548,28 eura, do 31.3.2014.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 10.8.2012, upraveným podaním súdu doručeným 22.11.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 9 393,24 eura, úrok z omeškania 1 286,44 eura a 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 312,81 eura od 8.12.2011 do zaplatenia a aby jej taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti F. Q. U.. W.., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorených s touto spoločnosťou dňa 23.9.2009. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou 2.7.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6 472,81 eura. Žalovaná sa zaviazala úver veriteľovi zaplatiť v mesačných splátkach, svoju zmluvnú povinnosť však nedodržala, ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala čiastku 9 553,24 eura pozostávajúcu z istiny 6 472,81 eura, riadneho úroku 2 918,64 eura, zmluvnej pokuty 111,37 eura a poplatkov 50,42 eura. Žalovaná svoj záväzok uznala v dohode o uznaní dlhu a po postúpení uhradila 6.9.2011 čiastku 40 Eur, 19.10.2011 čiastku 40 Eur, 5.12.2011 čiastku 40 Eur a 7.12.2011 čiastku 40 Eur; viac žalobcovi nezaplatila. S úhradou dlhu stále mešká, povinnosť zaplatiť dlžnú sumu má jej preto uložiť súd.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedla, že má viac pôžičiek. Dôvodom nezaplatenia bolo to, že bola dva roky v J.Ý. bez práce, je závislá od alkoholu, lieči sa, chce sa dať do poriadku, slušne žiť, pracovať. Jej posledná splátka bola 7.12.2012 vo výške 40 Eur a záväzok by mohla v budúcnosti platiť vo výške po 40 Eur. Žiada, aby jej súd v tom vyhovel.
Žalovaný súdu písomne oznámil, že platbu žalovanej v decembri 2012 vo výške 40 Eur neeviduje. Súhlasí s postupným splácaním dlžnej sumy po 40 Eur mesačne vždy k 30.-temu dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok. Uviedol taktiež, a to podaním súdu doručeným 1.7.2013, že žiada, aby súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu vo výške 9 393,24 eura, úrok z omeškania vo výške 1 286,44 eura a ročný úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 6 312,81 eura od 25.2.2013 do zaplatenia.
Podanie žalobcu, súdu doručené 1.7.2013, súd posúdil ako späťvzatie žalobného návrhu v časti realizované pred začatím pojednávania a v súlade s ustanovením § 96 O. s. p. konanie v časti, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, zastavil.
Súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil, a to v neprítomnosti žalovanej berúc do úvahy jej oznámenie, že pojednávania sa nemôže zúčastniť z toho dôvodu, že momentálne sa nachádza v protialkoholickej liečebni.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov, výpisom z účtovnej evidencie označeným ako platobná história, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, oznámením o ukončení úverovej zmluvy ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o úvere z 2.7.2008 označenej ako A. V. Č.. XXXXXXXXXX poskytla spoločnosť F. Q. U.. W.. ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 195 000 Sk (6 472,81 eura), ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 4 232 Sk (140,48 eura) splatných vždy k 2. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol 2.8.2008. RPMN úveru bola 15,49 %, celková cena úveru 304 704 Sk (10 114,32 eura). Výška ročnej úrokovej sadzby v zmluve uvedená nie je. Z výpisu evidencie o realizovaných účtovných transakciách označeného ako platobná história vyplýva, že žalovaná svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnila, veriteľovi zaplatila len platbu vo výške 166 Eur, a to dňa 8.4.2009. Ešte pred týmto dátumom veriteľ zo zmluvy, spoločnosť F. Q. U.. W.., žalovanej listom zo dňa 10.12.2008 oznámila, že pre neplnenie zmluvných podmienok ku dňu 10.12.2008 bola úverová zmluva ukončená.
Listom zo dňa 23.9.2009 žalobca, ako aj jeho právny predchodca, spoločne žalovanej oznámili postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
Dňa 18.8.2011 žalovaná podpísala písomnosť označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, ktorou svoj záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uznala zaväzujúc sa tento záväzok zaplatiť.
Listom zo dňa 20.7.2012 žalobca žalovanú vyzval k zaplateniu dlžnej sumy, kvantifikujúc ju spolu čiastkou 11 178,43 eura.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. - prechodné ustanovenia účinné od 1.1.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákonných a iných právnych predpisov mal súd za to, že žalobný návrh bol dôvodným, nie však v celom rozsahu.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej majúcej v záväzkovom vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vznikol postavenie spotrebiteľa, peňažné prostriedky ako úver na základe štandardnej zmluvy, ktorá bola ním vopred pripravená a v ktorej žalovaná ako spotrebiteľka nemohla zmluvné podmienky ovplyvniť. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, pri absencii ktorej nemôže byť úver považovaný za úročený, vyžadoval aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. V zmluve o úvere, ktorú žalovaná uzatvorila však tento údaj chýba. V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa preto úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že pokiaľ by žalovaná veriteľovi zo zmluvy svoj záväzok plnila v zmluvne dohodnutom čase, okrem sumy reálne jej poskytnutého úveru, nemusela by veriteľovi zaplatiť žiadnu čiastku naviac. S plnením svojho záväzku však od počiatku vzniku záväzkového vzťahu meškala, je preto povinná zaplatiť úrok z omeškania ako sankciu za neplnenie dohodnutých podmienok záväzkového vzťahu. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu z 10.12.2008 vyplýva, že úver bol zosplatnený 10.12.2008. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska vo výške 2,5 %, žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy samotného úveru úrok z omeškania vo výške 5 %, nie vyššej. Do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila žalovaná veriteľovi zo zmluvy sumu 166 Eur. Táto suma, keďže úver je považovaný za úver bezúročný a bez poplatkov, mala byť započítaná na sumu dlžnej istiny a ku dňu postúpenia pohľadávky tak žalovaná meškala s úhradou istiny vo výške 6 306,81 eura. Nakoľko po postúpení pohľadávky zaplatila žalobcovi, ako uviedol v žalobe, spolu sumu 160 Eur, na istine má ešte žalobcovi zaplatiť čiastku 6 146,81 eura, zaplatenie tejto sumy preto súd žalovanej uložil.
Čo sa týka úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny kapitalizovanej žalobcom za obdobie od 24.9.2009 do 7.12.2011 na sumu 1 286,44 eura, na čiastku v celej tejto výške žalobca nárok nemá, nakoľko bola vypočítaná žalobcom z vyššej úrokovej sadzby, než z akej mohla byť počítaná. Za predmetné obdobie nárok žalobcu na úrok z omeškania je dôvodný pri 5 % úrokovej sadzbe ročne a správne táto kapitalizovaná čiastka je vo výške 689,53 eura, zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v tejto výške, nie vyššej, uložil súd žalovanej, čo je jedným z dôvodov zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti. Nakoľko žalovaná s úhradou svojho naďalej mešká, je povinná z dlžnej sumy istiny zaplatiť aj ďalší úrok od času, ako žalobca žiadal, t. j. od 25.2.2013 do zaplatenia, nie však vo výške úrokovej sadzby 8,75 % ročne, ale len 5 % ročne, nakoľko meškanie žalovanej pretrváva od 10.12.2008 a v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je oprávneným nárok žalobcu na úrok z omeškania len v tejto výške úrokovej sadzby, čo je ďalším z dôvodov zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti.
Súd preto uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol umožniac žalovanej po predchádzajúcom súhlase žalobcu zaplatiť dlžnú sumu v splátkach ako je uvedené vo výroku rozsudku v súlade s ustanovením § 160 O. s. p.
Len pre úplnosť žiada sa uviesť, vzhľadom na to, že žalobca argumentoval pri kvantifikácii svojho nároku aj dohodou o uznaní záväzku, ktorú podpísal so žalovanou, že uzavretie tejto dohody na záveroch súdu o tom, že žalobný návrh nebol dôvodný v celom rozsahu nič nemení.
Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia a dôsledkov uznávacieho úkonu je potrebné uviesť, že uznanie dlhu nie je v hmotnom práve právnym dôvodom vzniku dlhu. V prípade, ak je uznaný dlh, ktorý nikdy neexistoval, uznaním nový dlh nevznikne a súd na základe takého zistenia nemôže uložiť dlžníkovi, aby veriteľovi neexistujúci nárok priznal. Pre absenciu uvedenia ročnej úrokovej sadzby bol úver zo zmluvy o úvere bezúročný a bez poplatkov a ak žalovaná podpísala dohodu, v ktorej uznala svoj záväzok voči žalobcovi vrátane príslušenstva, na ktoré žalobca nárok nemal, nemohol súd z takéhoto uznávacieho prejavu žalovanej vychádzať a uložiť jej zaplatenie dlhu v rozsahu vyššom než na aký má žalobca podľa právnych predpisov nárok.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca, právne zastúpený, mal v konaní úspech v rozsahu 64 %, neúspech v rozsahu 36 %, má preto nárok na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli v rozsahu 28 %. Žalobca žiadal priznať trovy konania titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 563,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1 394,65 eura za tieto úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu na začatie konania, 3. účasť na pojednávaní 11.6.2013, 4. účasť na pojednávaní 12.9.2013. Súd mal tieto úkony právnej pomoci za úkony účelné. Kvantifikovanie náhrady trov právneho zastúpenia realizoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej pri plnom úspechu by bola hodnota jedného úkonu právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhl. 253,94 eura, k prvým dvom úkonom patril by režijný paušál vo výške po 7,63 eura a k ostatným po 7,81 eura. Právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom DPH, preto by mu k odmene patrila suma 20 % DPH, 203,15 eura. Spolu pri plnom úspechu by odmena bola vo výške 1 255,97 eura. Titulom cestovných náhrad žiadal žalobca priznať sumu 45,01 eura vrátane DPH po použití osobného motorového vozidla U. U. A.: S. za dvakrát realizovanú cestu z S. P. V. a späť v čiastke 27,08 eura ako základnú náhradu vypočítanú 148 km x 0,183 eura/km a náhradu za spotrebované pohonné hmoty 10,43 eura pri priemernej spotrebe 5,0 l/100 km a cene 1,41 eura za 1 l. Súd mal náhradu cestovného za dôvodnú, taktiež dôvodnou, opäť za predpokladu plného úspechu, by bola aj náhrada za stratu času cestou z S. P. V. a späť na pojednávania, 2x3 začatých polhodín 78,06 eura, DPH 15,61 eura, spolu 93,67 eura. T. j. pri plnom úspechu mal by žalobca nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 1 394,65 eura. Nakoľko má však, vychádzajúc z pomeru jeho úspechu k neúspechu len návrh na náhradu v rozsahu 28 %, čo u trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 390,50 eura a u náhrady za zaplatený súdny poplatok predstavuje 157,78 eura. Spolu je povinnosťou žalovanej nahradiť žalobcovi trovy vo výške 548,28 eura v lehote, spôsobom a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pri rozhodovaní o čase, do kedy je žalovaná povinná náhradu trov žalobcovi zaplatiť vzal súd na zreteľ aj momentálnu osobnú situáciu žalovanej (pobyt v protialkoholickej liečebni), aj keď je táto situácia dôsledkom stavu, ktorý si sama privodila, je viac ako pravdepodobné, že počas liečby nemôže si výkonom pracovnej činnosti zabezpečiť príjem, avšak čas, do kedy má náhradu zaplatiť je podľa názoru súdu dostatočne dlhý na kumuláciu tejto sumy iným spôsobom. Súd pri určení času plnenia postupoval podľa § 160 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 a 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.