Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26S-3-2013.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/3/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, o nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250 t), OSP, jednohlasne, takto
rozhodol:
Súd u k l a d á Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, povinnosť konať vo veci námietok žalobcu podaných proti Výkazu nedoplatkov č. 1286024314 zo dňa 27.11.2012 vydaného žalovaným postupom podľa § 17a ods. 6 Zákona č. 580/2007 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať vo veci podania námietok proti rozhodnutiu - výkazu nedoplatkov číslo 1286024314 zo dňa 27.11.2012 a vec postúpiť v zmysle § 17 a ods. 6 zákona číslo 580/2004 Z. z. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V žalobe uviedol, že žalovaný vydal dňa 27.11.2012 výkaz nedoplatkov č. 1286024314, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť istinu v sume 627,41 eura. Žalobca podal proti tomuto výkazu v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedol dôvody podania námietok a navrhol, aby nadriadený orgán napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Námietky boli riadne zdôvodnené, pričom žalobca poukázal najmä na nezrozumiteľné a nepreskúmateľné rozhodnutie žalovaného, ktorému chýbali základné náležitosti potrebné pre ich zrozumiteľnosť zo strany účastníkov konania.
Dňa 17.12.2012 bola žalobcovi doručená písomnosť označená ako "oznámenie o neakceptovaní námietok". Touto formou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že námietky nie je možné akceptovať z dôvodu, že neobsahovali vecné dôvody.
Keďže žalobca podal v zákonnej lehote námietky proti výkazu nedoplatkov a zároveň uviedol aj dôvody ich podania v súlade s ustanovením § 17 a ods. 6 zákona číslo 580/2004 Z. z. má žalobca za to, že žalovaný nepostupoval podľa zákonných ustanovení a nekonal.
Keďže boli podané námietky voči rozhodnutiu žalovaného a žalovaný týmto námietkam nevyhovel v celom rozsahu, do 15 dní od ich doručenia mal žalovaný povinnosť podať úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Spôsob, akým postupoval žalovaný, je v rozpore s tým, ako mu to ukladá zákon
a je de facto nekonaním. S námietkami proti rozhodnutiu sa žalovaný vysporiadal tak, že ponechal v platnosti rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a v rozpore so zákonom ho nepostúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Žalobca poukázal na obdobné rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. 4Sžso20/2011 zo dňa 28.06.2012 ustálil, že konanie o námietkach voči výkazu nedoplatkov na verejné zdravotné poistenie je výkonom verejnej správy a ako také podlieha súdnej kontrole v správnom súdnictve. Postup poisťovne v konaní o námietkach zasahuje do práv a povinností poistenca k verejnému zdravotnému poisteniu, najmä ak zákonodarca nevymedzil jednoznačné náležitostí námietok, ani čo sa pod pojmom „vecné dôvody" námietok rozumie, a ich posúdenie ponechal na poisťovni. Poisťovňa ako subjekt zainteresovaný na priamom výbere poistného nemôže vzhľadom na svoje postavenie plniť aj úlohu nestranného a nezávislého orgánu.
Z uvedených dôvodov preto žalobca žiadal, aby súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu.
V prípade, ak súd posúdi, že predmetné oznámenie žalovaného o tom, že podané námietky neakceptuje, má charakter rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, domáhal sa žalobca alternatívne, aby súd takéto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 19.06.2013 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že skutočnosť ak zákon hovorí, že musí ísť o vecné dôvody námietok a ak nedefinuje čo sú to vecné dôvody síce nie je najšťastnejším riešením zákonodarcu a prospelo by spresnenie právnej úpravy, čo však nie je v kompetencii žalovaného. Vzhľadom na uvedené je teda posúdenie námietok ponechané na úvahu zdravotnej poisťovni, čo konštatuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v už citovanom rozhodnutí. Z podaných námietok je zrejmé, že tieto neobsahovali žiadne vecné dôvody a boli formulované výslovne účelovo. Zdravotná poisťovňa preto postupovala správne, ak námietky, ktoré vecné dôvody neobsahovali posúdila sama a zamietla ich. V oznámení o neakceptovaní námietok zdravotná poisťovňa korektne a vyčerpávajúco objasnila dôvody, prečo bolo potrebné námietky zamietnuť. Podľa žalovaného nemožno považovať za nečinnosť to, že žalovaný vybavil podanie žalobcu v lehote 11 kalendárnych dní. Pokiaľ mal žalobca pocit, že vybavenie jeho podania nebolo v súlade so zákonom, mohol sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 18 zákona číslo 581/2004 Z. z.
Súd v zmysle § 250 f) ods. 2 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže obaja účastníci nemali voči takémuto postupu námietky.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických, osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250 t ods. 1 OSP fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo
správneho konania na primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané že žalovaný dňa 27.11.2012 vydal výkaz nedoplatkov číslo 1286024314, znejúci na sumu 627,41 eura pre žalobcu označeného ako povinného. Proti výkazu nedoplatkov podal žalobca v zákonnej lehote dňa 10.12.2012 námietky v ktorých uviedol, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých skutočností žalovaný pri jeho vydávaní vychádzal. Z výkazu nie je možné s jednoznačnosťou zistiť, či sa predmetný nedoplatok týka žalobcu ako bývalého živnostníka alebo jeho zamestnancov. Vzhľadom na to, že nemožno spätne žiadnym spôsobom preskúmať správnosť výpočtu nedoplatkov zo strany poisťovne, je toto rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalobca preto v námietkach navrhol, aby žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Na podané námietky reagoval žalovaný - ako prvostupňový správny orgán, ktorý žalobcovi oznámil že zmysle § 17 a zákona číslo 580/2004 Z. z. námietky žalobcu nie je možné akceptovať z dôvodu, že neobsahovali vecné dôvody.
Súd po preskúmaní obsahu žaloby ako aj obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia už citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že konanie o námietkach voči výkazu nedoplatkov na verejné zdravotné poistenie je výkonom verejnej správy a ako také podlieha súdnej kontrole v správnom súdnictve z dôvodu, že postup poisťovne v konaní o námietkach zasahuje do práv a povinností poistenca k verejnému zdravotnému poisteniu, najmä ak zákonodarca nevymedzil jednoznačne náležitostí námietok, ani čo sa rozumie pod pojmom "vecné dôvody" námietok.
Z obsahu spisu vyplýva, že proti výkazu nedoplatkov vydanom správnym orgánom 1. stupňa podal žalobca v zákonnej lehote námietky, v ktorých namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť výpočtu nedoplatku vo výške 627,41 eura. Zároveň namietal, že z výkazu nie je možné zistiť, či sa tento týka samotného žalobcu ako živnostníka alebo jeho zamestnancov.
Podľa § 17 a) ods. 4 zákona číslo 580/2004 Z. z. O zdravotnom poistení proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez odôvodnenia sa neprihliada.
Podľa § 17 a) ods. 6 citovaného zákona, ak platiteľ poistného podal voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky sa vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.
Vzhľadom na skutočnosť, že námietky podané žalobcom proti výkazu nedoplatkov obsahovali dôvody spočívajúce v nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti doručeného výkazu respektíve v tom, že z výkazu nebolo zrejmé, koho sa predmetný nedoplatok týka, nemožno konštatovať, že námietky odôvodnené neboli. Spornou zostala iba skutočnosť, či námietky obsahovali vecné dôvody alebo nie. Ako z vyjadrenia oboch účastníkov vyplýva, zo znenia vyššie citovaného ustanovenia nie je zrejmé, čo možno považovať za vecné dôvody námietok. Podľa názoru súdu, za vecné dôvody námietok je potrebné považovať také námietky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spochybňujú dôvodnosť vydania výkazu nedoplatkov, respektíve výšku vymeraného nedoplatku.
Správny orgán vo svojom oznámení o neakceptovaní námietok toto svoje stanovisko bližšie nezdôvodnil, iba poukázal na zákonné ustanovenia, z ktorého vyplývala povinnosť žalobcu vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok resp., žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Z takto koncipovaného oznámenia žalobca nemohol zistiť, aké úvahy viedli správny orgán k záveru, že námietky žalobcu neobsahujú vecné dôvody. Postupom správneho orgánu bol žalobca zbavený svojho práva obrátiť sa v predmetnej veci na príslušný správny orgán, v danom prípade na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd poukazuje aj na už zdôrazňovanú nepresnú formuláciu zákona, keď z ustanovenia § 17 a) ods. 4 vyplýva, že námietky treba podať do pätnástich dní odo dňa doručenia pričom dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Neprihliada sa len na námietky bez zdôvodnenia. Ustanovenie § 17 a) ods. 6 sa zase zmieňuje o námietkach s vecnými dôvodmi. Je zrejmé, že žalobca vo svojich námietkach uviedol dôvod podania námietok, tak ako to vyplýva z už citovaného ustanovenia § 17 a) ods. 4, a preto bolo z jeho strany dôvodné očakávať, že správny orgán buď týmto námietkam vyhovie, alebo podá návrh na úrad na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom správneho orgánu k námietkam.
Samotná žaloba primárne smeruje nie voči preskúmaniu rozhodnutia "oznámenie o neakceptovaní námietok" ale voči tomu, že správny orgán potom, čo mu boli doručené námietky v ktorých bol uvedený dôvod ich podania, tieto nepredložil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, hoci mu takáto povinnosť zo zákona vyplýva. Podľa súdu teda bola naplnená skutková podstata vymedzená v ustanovení § 250 t) ods. 1 OSP v zmysle, ktorej sa žalobca môže domáhať, aby súd určil žalovanému povinnosť konať spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom v prípade, ak takto nekoná.
Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel a žalovanému určil povinnosť vo veci konať spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Keďže žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené vzniklo mu podľa § 250 t) ods. 5 OSP právo na náhradu trov konania. Nakoľko si ale žalobca trovy konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1, 2 OSP nevyčíslil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250 t) ods. 7 OSP).