Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-79-2013.pdf
PDF · 69.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/79/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2013, v trestnej veci obžalovaného O. Y., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, prejednal odvolanie obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Galante sp.zn. 1T/186/2012 zo dňa 22.5.2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného O. Y. sa z a - m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. Y. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 16.9.2005 v čase asi okolo 05.00 hodiny v Českej republike, v obci Z., na ulici F., zaklopal na dvere novinového stánku, kde v tom čase sedela predavačka E. O. a povedal jej, že má vonku noviny, táto následne otvorila dvere na stánku a vtedy ju násilím zatlačil do stánku so slovami „Daj mi peniaze“, keď sa ho E. O. snažila vytlačiť zo stánku s tým, že peniaze nemá, chvíľku s ňou zápasil, po čom zobral do ruky skrutkovač o rozmeroch 20 až 25 cm, ktorý bol položený na skrinke vedľa dverí a namieril jeho špic na E. O. a potom jej zobral kabelku, ktorá bola položená v stánku pod pultom a odišiel na doposiaľ nezistené miesto, čím poškodenej E. O. spôsobil škodu vo výške 730,-- korún českých.
Za to mu bol podľa § 234 odsek 2, § 35 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov uložený s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny.
Podľa § 35 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. boli zároveň zrušené výroky o trestoch uvedených v rozsudku Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T/8/2003 zo dňa 25.05.2007 a Okresného súdu v Galante sp. zn. 1T/169/2002 zo dňa 15.11.2006 vo vzťahu k obžalovanému O. Y., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný s tým, že je toho názoru, že poškodená ho ani raz priamo neusvedčila, a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Súčasne požiadal, aby sa odvolacie konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal, na základe odvolania obžalovaného, zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Krajský súd, posudzujúc odvolanie obžalovaného, dospel k záveru, že obžalovaným napadnutý rozsudok prvostupňový súd vyniesol po vykonaní súdneho konania, ktoré nevykazuje procesné pochybenia takého charakteru, ktoré by zakladali nezákonnosť doterajšieho súdneho konania. Okresný súd, po obdržaní obžaloby, v predmetnej trestnej veci postupoval dôsledne podľa ustanovení tretej časti Trestného poriadku, ktorá upravuje základné pravidlá súdneho konania.
Na hlavnom pojednávaní okresný súd vykonal jednotlivé dôkazy zákonným a transparentným spôsobom, dodržal pritom všetky základné princípy kontradiktórneho trestného procesu.
Svojim procesným postupom na hlavnom pojednávaní okresný súd poskytol obžalovanému všetky nevyhnutné záruky pre zabezpečenie spravodlivého konania.
Ďalej krajský súd zistil, že okresný súd rozhodujúc o obžalobe prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne rozhodnutie, tieto dôkazy podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku vyhodnotil individuálne i v ich súhrne, a tak dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, čo sa týka viny obžalovaného, právnej kvalifikácie jeho konania, ako aj uloženého trestu.
V odôvodnení svojho rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si tieto navzájom odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona hlavne v otázke viny, ktorú obžalovaný O. Y. popieral.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere korešponduje so skutočným obsahom jednotlivých dôkazov, preto ho odvolací súd hodnotí ako objektívne správne, presvedčivé a spôsobilé poskytnúť verný obraz o priebehu trestného konania a o dôvodoch, ktoré prvostupňový súd viedli ku konečnému odsudzujúcemu verdiktu.
Odvolací súd sa stotožňuje tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi prvostupňového súdu, a preto na ne v podrobnostiach poukazuje.
S prihliadnutím na veľmi stručný obsah odvolacích námietok uvedených v odvolaní obžalovaného, ktorý stručne iba uviedol, že mu nebola preukázaná vina treba podotknúť, že pri ustálení viny obžalovaného okresný súd správne vychádzal z usvedčujúcich výpovedí poškodenej E.S., ako aj ostatných listinných dôkazov.
Pokiaľ ide o poškodenú, táto vo svojej výpovedi uviedla, že v inkriminovanom čase v skorých ranných hodinách k stánku prišiel jeden pán, ktorý ju upozornil, že vonku má noviny, jeho tvrdeniu uverila, vyšla von zo stánku, po čom ju tento muž začal tlačiť dovnútra, pričom uviedol, že chce peniaze. Potom mu povedala, že peniaze nemá, avšak chvíľu sa naťahovali, kedy si tento muž všimol, že na skrinke vedľa dverí je položený skrutkovač, tento zobral do ruky a týmto sa jej vyhrážal. Potom sa zohol pod pult, zobral jej kabelku a z miesta činu ušiel. Následne poškodená presvedčivo uviedla, že týmto mužom bol obžalovaný a spoznala ho podľa viacerých identifikačných znakov.
Poškodená obžalovaného spoznala aj pri vykonanej rekognícii, takže o jeho vine nie sú žiadne pochybnosti.
Správna je aj právna kvalifikácia konania obžalovaného, pretože tento použil násilie voči poškodenej v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spáchal taký čin so zbraňou (so skrutkovačom), a teda týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona platného do 31.12.2005.
Krajský súd považuje za správny a zákonný aj výrok o treste, ktorý zodpovedá všetkým zákonným kritériám uvedených v ustanoveniach § 23 odsek 1 Trestného zákona a § 31 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., to všetko za príslušného použitia ustanovenia § 35 odsek 3 Trestného zákona.
Uložený trest odňatia slobody, a to ako trest súhrnný vo vzťahu k rozsudkom, ako sú tieto citované v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, vo výške 5 rokov je zákonný s ohľadom na všetky kritériá, ide o trest, ktorý zodpovedá tak požiadavkám individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Je to trest, ktorý vystihuje aj možnú nápravu obžalovaného, ktorá je sťažená už len poznaním, že ide o osobu 14-krát súdne trestanú, pričom v jeho osobe možno konštatovať, že ide o špeciálneho recidivistu, predovšetkým na majetkovú trestnú činnosť.
Podľa § 319 Trestného poriadku nadriadený súd odvolanie zamietne, ak zistí, že toto nie je dôvodné.
Krajský súd nezistil žiadne pochybenie v rozsudku súdu prvého stupňa, a preto odvolanie obžalovaného zamietol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.
Treba podotknúť, že verejné zasadnutie uskutočnil krajský súd v neprítomnosti obžalovaného, pretože tento výslovne požiadal, aby sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti, čím boli splnené všetky zákonné podmienky pre tento postup.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.