Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26Cb-86-2010.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Subarea
26Cb/86/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: Marian Švaňa, Nesluša č. 393, 023 41 Nesluša, IČO: 33919135, zastúpený: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, Meľká Okružná 39, Žilina 010 01, proti odporcovi: CDS Slovakia, s. r. o., Nobelova 5, Bratislava 831 02, IČO: 44 614 110, zastúpený: Mgr. Peter Belica, advokát, Dunajská 4, Bratislava 811 08, o zaplatenie 12.518,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 8.517,58 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.08.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný navrhovateľovi nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 36%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2010 v spojení s úpravou návrhu sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 12.518,46 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny zo zmluvy o dielo.
Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil na tomto skutkovom základe: Navrhovateľ ako zhotoviteľ diela uzatvoril s odporcom ako objednávateľom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce na chalupe Z. v obci N. A., vo vlastníctve odporcu. Odporca ubezpečil navrhovateľa, že cena za dielo nie je problémom. Účastníci uzatvorili zmluvy o dielo s poukazom na ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, bez určenia odmeny za zrealizovanie dohodnutého diela. Navrhovateľ zrealizoval rekonštrukčné práce a vystavil :
- faktúru č. 102009 zo dňa 08.07.2009 vo výške 11.703,70 eur, splatná 07.08.2009, ktorej súčasťou bol aj Rozpočet vykonaných stavebných prác,
- faktúru č. 112009 zo dňa 14.07.2009 vo výške 814,76 eur, splatná 13.08.2009 za realizovanú demontáž a montáž odkvapových žľabov a zvodov, lakovanie kameňa a konečné úpravy Listom zo dňa 05.08.2009 odporca s poukazom na ust. § 323 Obchodného zákonníka uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 9.806,87 eur, túto sumu odporca špecifikoval Krycím listom rozpočtu. Zároveň vrátil faktúru č. 102009 a 112009.
Odporca navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podanom odpore uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Poprel a neuznal nárok navrhovateľa čo do právneho základu, výšky. Záväzkovo právny vzťah medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom nie je preukázaný. Neexistuje dohoda o cene diela, platí cena obvyklá, ktorá je len 8.241,07 eur, z ktorej odporca uhradil 7.995,25 eur. Medzi odporcom a navrhovateľom ako účastníkom súdneho konania nebol nikdy dohoda o cene diela v rozsahu podľa návrhu na začatie konania. Poukázal na ustanovenie § 546 ods. 1, § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odporca v liste z 05.08.2009 navrhovateľovi oznámil, že uhradí len cenu podľa znaleckého posudku, cenu obvyklú za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy za obdobných podmienok vo výške 8.241,-- eur.
V prejednávanej veci odporca spochybnil existenciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, ale zároveň v ďalších vyjadreniach namietal výšku uplatnenú žalobou. Z korešpondencie medzi účastníkmi, z listu odporcu zo dňa 05.08.2009, nepochybne vyplýva existencia zmluvného vzťahu.
Súd vychádza z tvrdení účastníkov konania, že zmluva o dielo bola uzatvorená bez určenia dohody o cene. Spornou otázkou bol rozsah dohodnutého diela. Odporca tvrdil, že predmetom dohody nebola realizácia, oprava odkvapových žľabov a rozvodov.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Svedkyňa Q. K., v rozhodnom období (v čase prác na diele) žila v spoločnej domácnosti s konateľom odporcu pánom W.. Vo výpovedi potvrdila, že sa spoločne stretli s navrhovateľom na E. Z., spoločne prešli celú stavbu. Rozsah diela dohadoval navrhovateľ s konateľom odporcu. Postup prác, ďalšie prípadné opravy konzultovala telefonicky s navrhovateľom, o rozsahu, priebehu prác mal vedomosť aj samotný odporca.
Svedok Q. W., v rozhodnom období konateľ odporcu, vo svojej výpovedi uviedol: „.......že pani K., ktorú som poveril týmto projektom, dohodli veci s pánom Švaňom spoza môj chrbát a dohodli to, aj možno z toho dôvodu, že v tejto dobe my už sme mali spory..........“.
V súvislosti s rozsahom vykonávania diela, ktorú rozporoval odporca, treba uviesť nasledovné: Na vznik nároku zhotoviteľa na zvýšenú cenu diela v prípade jeho rozšírenia alebo zmeny je nevyhnutná predchádzajúca dohoda objednávateľa a zhotoviteľa na vlastnom rozšírení diela, alebo jeho kvalifikovanej zmene, teda dohoda o zmene zmluvy o dielo. Pokiaľ nebola splnená zmluvná podmienka pre úhradu viacprác a rovnako to nie je možné považovať za samostatné dielo, neprináleží zhotoviteľovi nárok na zaplatenie tejto ceny ani cez uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Základná otázka, ktorú si súd v tomto konaní musí vyriešiť, je skutočnosť, či Q. K. bola oprávnená, či mohla objednávať práce naviac. V tomto prípade súd vychádza z tvrdenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že v priebehu vykonávania diela pršalo, zistil potrebu vymeniť odkvapové žľaby, odkonzultoval výmenu s pani K.. Podnikateľ môže konať troma spôsobmi: fyzická osoba jedine osobne alebo za neho koná zástupca (§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka), ako osoba pri prevádzke podniku poverená určitou činnosťou (§ 15 Obchodného zákonníka), alebo na základe plnej moci. V tejto súvislosti je na mieste odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.03.2010, spisová značka: 23Cdo/3568/2009, uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí o stanovisk sv. 1/2011, pod označením 12/2011, riešiacu špeciálnu právnu úpravu konania podnikateľa obsiahnuté v Obchodnom zákonníku (§ 13, 15, 16 Obchodného zákonníka) a rozhodnutie zo dňa 26.05.2004 sp. zn. 32Odo/845/2003, ktorým Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka sa jedná o špeciálnu úpravu, ktorá je síce podobnou ale predsa inak odlišnou od ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tomu, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka, ako zákonný zástupca podnikateľa, musia byť splnené súčasne dve podmienky. Predovšetkým musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou. Poverená osoba nemusí byť zamestnancom, ani v inom
obdobnom vzťahu k podnikateľovi. Obchodný zákonník bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie „poverením“. Výslovne nevyžaduje, aby takéto poverenie bolo určitým spôsobom formalizované. V praxi takéto poverenie môže mať napríklad podobu vymedzenia pracovnej náplne vo vnútri organizačných predpisov podnikateľa, avšak táto skutočnosť nie je podmienkou pre vznik poverenia. Druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez zvláštnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku. E. Z. bola vo vlastníctve odporcu, bola prenajímaná odporcom. Q. K. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala pre odporcu a mala na starosti prevádzkovú činnosť chaty. Súd návrh na doplnenie dokazovania odporcom pracovnou zmluvou Q. K. zamietol, pretože nie je potrebné, aby bola v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pomere, ale jej oprávnenie vyplynulo z osobitného poverenia. Súd vychádzal z tvrdenia Q. W., ktorý vo výpovedi uviedol, že pani K. poveril a zrejme prekročila jeho oprávnenie. Preto je súd toho názoru, že činnosti ktoré boli vykonané na stavbe, čiastočná rekonštrukcia E. Z. bol odsúhlasený samotným odporcom. Druhou otázkou ktorú súd riešil v konaní je výška ceny. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. (§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka).
Súd vo svojom odôvodnení odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4156/2009 zo dňa 11.02.2010. Za dohodu spôsobu určenia ceny diela nie je možné považovať skutočnosť, ak objednávateľom bola v priebehu zhotovovania diela zaplatená faktúra vystavená zhotoviteľom. Konkrétny spôsob určenia ceny diela si musia účastníci dohodnúť pri uzatváraní zmluvy o dielo, napr. hodinovú sadzbu. Iba na základe dohodnutého spôsobu určenia ceny diela môže zhotoviteľ vyfakturovať cenu diela. Za spôsob určenia ceny diela, však nie je možné považovať jednostranné vyúčtovanie ceny diela zhotoviteľom v priebehu jeho zhotovovania bez zmluvne určených konkrétnych kritérií, ako sa cena určí. Zaplatenie napr. zálohy za cenu diela, alebo na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom, toto nie je možné považovať za dohodu o výške ceny diela, resp. o spôsobu určenia ceny diela.
Zo skutkových zistení vyplýva, že účastníci pri uzatváraní zmluvy o dielo prejavil vôľu ju uzatvoriť bez určenia ceny a bez dohody o spôsobe jeho určenia. Účastníci si ani neskôr nedohodli výšku ceny inak. Objednávateľ je preto podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť cenu diela, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v dobe uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodný podmienok. Zo zaplatenej faktúry vystavenej zhotoviteľom nie je možné považovať za dohodu o výške ceny diela, resp. o spôsobe určenia ceny.
Súd na ustálenie obvyklej ceny dal vypracovať znalecký posudok. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 54/2012 v spojení s doplnením znaleckého posudku uviedol, že hodnota vykonaných stavebných prác je 16.304,14 eur s DPH. V prípade akceptovania zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít zo sídla firmy do miesta realizáciu diela formou prirážky (VRN) vo výške 1,28% k ZRN by bola odhadovaná hodnota stavebných prác vo výške 16.512,83 eur (č.l. 207 súdneho spisu). Od takto určenej výšky sa neodchýlil ani po doplnení znaleckého posudku, vo výpovedi.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či sa účastníci dohodli na účtovaní zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít. Navrhovateľ požadoval preplatenie vo výške 630,60 eur. Znalec celkovú hodnotu vrátane stavebných prác a akceptácii zvýšených nákladov ohodnotil na 16.512,83 eur s DPH.
Odporcu v liste zo dňa 05.08.2009 (č.l. 9 súdneho spisu) potvrdil, že cena za rekonštrukčné práce nebola vopred dohodnutá, zhotoviteľ má nárok na cenu obvyklú. Vrátil vystavenú faktúru č. 102009 s poznámkou, aby navrhovateľ určil cenu obvyklú a vyúčtoval dopravné náklady na dopravu materiálu, potrebných k rekonštrukcii v rozmedzí 0,40 - 0,60 eur/km. Z uvedeného možno konštatovať, že pri rokovaní o vykonávaní diela sa účastníci dohodli aj na oprávnení účtovať zvýšenie nákladov a to aj napriek tomu, že v tomto období v rámci obchodných vzťahov osobitné účtovanie nebolo obvyklé.
Navrhovateľ sa domáhal, aby bola určená hodnota stavených prác podľa rozpočtu, ktoré tvoria prílohu jednotlivých faktúr z ktorých odôvodnil výšku uplatnenej istiny.
Súd pre základ určenia oprávnenosti nároku na zaplatenie ceny vykonaného diela vychádzal zo znaleckého posudku. Podľa navrhovateľa celková cena diela bola vo výške 20.513,71 eur, t.j. súčet faktúr č. 102009, 112009 a vykonanej úhrady odporcom 7.995,25 eur.
Navrhovateľovi vznikol nárok na účtovanie ceny podľa znaleckého posudku vo výške 16.512,83 eur (vrátane zvýšených nákladov). Odporca uhradil 7.995,25 eur. Súd navrhovateľovi priznal nárok na doplatenie rozdielu 8.517,58 eur (16.512,83-7.995,25) a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka navrhovateľovi vznikol nárok na účtovanie úroku z omeškania. Doba omeškania je určená splatnosťou daňových dokladov.
Záverom treba uviesť, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz vypočutím bývalého konateľa W. S., ktorý nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy o dielo na E. Z., tak ako to vyplynulo z výpovedí pani K. a pána W.. Jeho výpoveď by neprispela k vyjasneniu. Rovnako súd nevypočul terajšieho konateľa Tung An Van, nebol prítomný pri uzatváraní zmluvného vzťahu, konateľom sa stal dňa 12.11.2010. Ak odporca trval na jeho vyjadrení mal dostatočný časový priestor, aby bol súdu predstavený.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Navrhovateľ požadoval zaplatenie 12.518,46 eur (100%). Súd navrhovateľovi priznal 8.517,58 eur (68%). Neúspešný bol navrhovateľ v rozsahu 32%. Vzhľadom k uvedenému súd navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 36% , t.j. rozdiel 68%-32%. Výrok o náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.