Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-24-2021.pdf
PDF · 250.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobkyne 1/: A. B., nar.: 15.09.1947, bytom C. C. XXXX/XX, D. 2/: E. F. G., nar.: 22.05.1989, bytom H., C. C. XXXX/XX a žalobcu 3/: F. G., nar.: 28.03.1993, bytom H., C. C. XXXX/XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Miroslav Ondrušek – advokát, sídlo AK Bardejov, Radničné námestie 33, proti žalovanému: Mesto Bardejov, so sídlom Bardejov, Radničné námestie 16, IČO: 00 321 842, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa 1/ a po pristúpení vstupu žalobcov 2/ a 3/ do sporu sa títo žalobou súdu doručenou dňa 21.07.2021, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 09.08.2022 domáhali voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území: H., obec: H., okres: H., evidovaná v katastri nehnuteľnosti I. J. H. - katastrálny odbor, zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX: novovytvorená parcela CKN XXXX/XX vodná plocha o výmere 743 m2, ktorá novovytvorená parcela bola odčlenená z parcely CKN XXXX/XX vodná plocha o výmere 1.150 m2, vlastníctvo zapísané pod B 1 Mesto Bardejov v podiele 1/1, a to na základe Geometrického plánu č. 33526567-67/2022, zo dňa 28.06.2022, vyhotovený: K. H. - K. L., M. G. XX, XXX XX N., IČO: 33526567, autorizačne overeným: E. F. H., C., dňa 28.06.2022, úradne overeným Okresným úradom Bardejov - katastrálnym odborom, č. k.: L./XXXX (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), patrí v podiele 1/1 do dedičstva po nebohom O. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 31.03.2019, naposledy trvale bytom: C. C. XXXX/XX a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.: H., obec: H., okres: H., evidovaných v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Bardejov - katastrálny odbor, zapísaných na: Liste vlastníctva č. XXXXX: - pozemok - parcela C KN XXXX trvalý trávny porast o výmere 442 m2, pozemok - parcela C KN XXXX/X orná pôda o výmere 615 m2 vlastníctvo zapísané pod B 2 A. B., P. Q. v podiele 1/1. Na Liste vlastníctva č. XXXX: - pozemok - parcela C KN XXXX trvalý trávny porast o výmere 475 m2, - pozemok - parcela C KN XXXX/X orná pôda o výmere 1440 m2 vlastníctvo zapísané pod B 3 A. B., P. Q. v podiele 1/1. Na Liste vlastníctva č. XXXX: - pozemok - parcela C KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2 - pozemok - parcela C KN XXXX/X záhrada o výmere 393 m2, - stavba - rodinný dom, súpisné číslo: 1330, orientačné číslo: 23, postavená na parcele C KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 569 m2 vlastníctvo zapísané pod B 2 A. B., P. Q. v podiele 2/8 a pod B 6 A. B., P. Q. v podiele 6/8, teda spolu v podiele 1/1. Vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 1/ boli pred zastavaním počas socializmu evidované ako parcely mpč. XXXX
K. XXXX N. A. C. R. XXXX (viď rastrová mapa). Vyššie uvedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/ tvoria jeden funkčný, tj. ide o pozemok pod rodinným domom, pozemky tvoriace dvor okolo rodinného domu a samotný rodinný dom. Jej nebohý manžel O. B., ktorý zomrel XX. XXXXX XXXX, jej krátko pred smrťou daroval, okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, katastrálneho územia H., a to pozemky: parc. č. XXXX I. výmere 475 m2, trvalý trávny porast, parc. č. XXXX/X o výmere 1.440 m2, orná pôda a v LV č . XXXXX katastrálneho územia H. a to pozemky: parc. č. XXXX o výmere 422 m2, trvalý trávny porast, parc. č. XXXX/X o výmere 615 m2, orná pôda, ako to vyplýva z darovacej zmluvy zo dňa 8. marca 2019 Predmetnou zmluvou nadobudla aj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 6/8 na nehnuteľnostiach zapísaných v LV č. XXXX katastrálneho územia H., a to pozemky: parc. č. XXXX/X o výmere 5692 m2, zastavané plochy a nádvoria, ako aj rodinný dom s. č. 1300 postavený na uvedenom pozemku a parc. č. XXXX/X o výmere 393 m2, záhrada. Rodinný dom, ako aj všetky uvedené pozemky sa nachádzajú v H. M. S. C. C. XXXX. Bola v presvedčení, že jej nebohý manžel O. B. vlastní to, čo užívali v hraniciach oplotenia pozemku, pretože jej to tak aj stále prezentoval. On nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 1971 na základe Darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice. V tom čase sa jednalo o parc. č. XXXX/X K. XXXX/X. Do roku 1973 boli uvedené pozemky vedené ako orná pôda a po uvedenej dobe začali na časti pozemku s výstavbou rodinného domu, ktorý bol skolaudovaný v roku 1976 a v tomto roku sa doňho aj nasťahovali. Už od doby, kedy sa doň nasťahovali, užívali pozemky v rozsahu, v akom sa užívajú dodnes a boli limitované oplotením. V roku 1978 jej nebohý manžel Darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice daroval 2/4 pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom svojim rodičom a 1/4 daroval žalobkyni 1/ ako jeho manželke. Pokiaľ by jej nebohý manžel nebol v dobrej viere v tom, že to čo užívajú v hraniciach oplotenia pozemku nebolo bývalo ich, tak by nepostavil na pozemku záhradnú chatu (r. 1984), ako aj skleník (r. 1987) kde doposiaľ pestujú úrodu. Má vedomosť o tom, že na hranici oplotenia sa v minulosti nachádzal „ F. C." a v tejto časti bol pozemok v značne dezolátnom stave. Keďže sa vydala za nebohého manžela v roku 1966, tak si pamätá, že tento pozemok obhospodarovali ešte jeho rodičia až po spomínanú hranicu „F. C.“. Dňa 29.1.2021 žalobkyňu 1/ navštívil pán G. C., ktorý sa predstavil ako konateľ spoločnosti PR-BUILD s.r.o. Snakov s tým, že jej hospodárska budova zasahuje do jeho pozemku, že to treba dať do poriadku – budovu odstrániť. Následne poslal dňa 24.2.2021 jej zaťovi F. G. e-mail, v ktorom uviedol, že za plotom je ešte ich pozemok. Následne začala preverovať, ako to vlastne je a zistila, že vlastníkom pozemku parc.č. XXXX/XX je žalovaný. Vzhľadom na to, že uplynutím desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby, po započítaní vydržacej doby jej právneho predchodcu (nebohého manžela O. B.), ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku 1. januára 1992 vydržaním. Predmetnou určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 137 C.s.p. požadovala, aby sa rozhodlo o určení, že tu právo (vlastnícke) právneho predchodcu bolo, keďže má na tom naliehavý právny záujem, ako jeden z dedičov proti žalovanému, ktorý nie je dedičom, sprevádzaný objektívnou požiadavkou dosiahnuť zhodu skutočného právneho stavu so stavom zapísaným vo verejnom registri, ktorým je kataster nehnuteľnosti, s tým, že vec bude následne potrebné prejednať v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, pretože pokiaľ sporný pozemok napriek tomu, že ho poručiteľ v čase smrti vlastnil, nebol predmetom konania o dedičstve po ňom, môže byť prejednaný v konaní o tzv. novoobjavenom majetku po ňom ( § 211 C.m.p. ).
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním súdu doručeným dňa 23.11.2021. Uviedol, že žalovaný je vlastníkom parcely C KN XXXXXXX o výmere 1.150 m2, druh pozemku vodná plocha, vedenom na Okresnom úrade Bardejov, katastrálny odbor na LV č. XXXX. Žalovaný nadobudol túto parcelu v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa opiera svoj nárok na nehnuteľnosť vydržaním. Jednou z podmienok stanovených § 134 Občianskeho zákonníka je dobrá viera (dobromyseľnosť) a oprávnená držba. Mal za to, že žalobcovia ani jednu z týchto podmienok nesplnili. Podľa právneho výkladu § 134 OZ, v prípade stretu práva a povinnosti pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené Ústavou SR (čl. 20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu alebo musia mu byt' známe skutočnosti, z ktorých pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel poznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Pri posúdení otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia držby, nebol v súlade s údajmi v pozemkovej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Strohé konštatovanie, že pokiaľ by nebohý manžel nebol v dobrej viere v tom, že to, čo
užívajú v hraniciach oplotenia pozemku nebolo bývalo ich, tak by nepostavil na pozemku záhradnú chatu v roku 1984 a skleník v roku 1987 je viac ako nedostačujúce. Žalovaný sa pravidelne stretáva s tým, že si vlastníci pozemkov neprávom na úkor žalovaného a bez jeho vedomia prihradzujú časti pozemkov, ktoré im nepatria. V súčasnosti žalobca užíva viac ako v skutočnosti vie preukázať kúpnou zmluvou či iným právnym spôsobom, a preto priznanie mu ďalšej časti pozemku by bolo iba bezdôvodným obohatením na úkor vlastníka – žalovaného. Naopak, žalovaný vie jasne a preukázateľne dokázať spôsob nadobudnutia a vlastnícke právo predchodcu predmetného pozemku. Žalobkyňa 1/ sama uvádza, že pôvodne sa na predmetnej parcele nachádzal „Mlynský potok“. Žalovaný vie dokázať, že už v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XX, ako parcely mpč. 709/1 – Mlynský jarok Miestna trať a parc. Mpč. 709/2 Mlynský potom Miestna trať, bol vlastníkom. V súčasnosti je žalovaný výlučným vlastníkom parcely CKN XXXX/XX o výmere 1.150 m2, vodná plocha, evidovaná na LV č. XXXX, ktorá je vytvorená z časti parcely mpč. XXX/X. C. L. C. R. L. – XX-XX/X N. B. XX.XX.XXXX N. C. T. XXXX/X, Q. R. XXXX H. A. C. T. XXXX/ XX o výmere 1.150 m2, vodná plocha. Parcelu T. XXXX/X žalovaný nadobudol na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a to protokolom o prechode vlastníckeho práva v roku 1992. Dôkazom o tom, že žalobca nie je dobromyseľný je aj to, že žalovaný v tejto časti a z pôvodnej parcely odpredával svoje pozemky, o čom manžel žalobkyne 1/ vedel. Žalobu žiadal zamietnuť.
4. Žalobcovia 1/-3 sa vyjadrili podaním súdu doručeným dňa 15.07.2022. Uviedli, že podstata argumentácie žalovaného spočíva v tom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele CKN XXXX/XX na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v danom prípade sa má jednať o tzv. verejný - neknihovaný majetok - potok. Súčasná parcela CKN XXXX/XX je zapísaná v katastrálnej evidencii pod druhom pozemku: vodná plocha a je tomu preto tak, že pôvodná parcela mpč. XXX bola vo vtedajšej katastrálnej evidencii zapísaná ako vodná plocha, resp. potok, a teda sa postupne len kopíroval druh pozemku. V ust. § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je vyjadrení spôsob nadobúdania vlastníctva k tzv. neknihovaným nehnuteľnostiam, tj. že tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v intraviláne ex lege prechádzajú do vlastníctva obce a tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v extraviláne sú ex lege vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, resp. Slovenského vodohospodárskeho podniku. Žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, nakoľko v tomto prípade preukázateľne nešlo o tzv. verejný – neknihovaný majetok. Podľa evidencie nehnuteľností platnej na našom území do 31.03.1964, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti (t.j. týmto zákonom bola de iure zrušená evidencia nehnuteľnosti v pozemkovej knihe, pričom de facto sa evidencia v pozemkovej knihe vo svojej pôvodnej podobe už neviedla cca po roku 1948), nehnuteľnosti, ktoré tvorili tzv. verejný - neknihovaný majetok, tj. najmä cesty a potoky sa nezapisovali do pozemno-knižných vložiek. Neknihovaný majetok sa do 1948 evidoval „len“ v tzv. parcelnom protokole (pozn. parcelný protokol spolu s menoslovom boli súčasťou pozemkovej knihy - išlo o pomerne veľkú knihu o rozmere A3 s hrubým čiernym obalom). Parcely tvoriace verejný - neknihovaný majetok boli v parcelnom protokole evidované tiež ako mpč. - miestne parcelné číslo a to s prípisom, že ide o verejný - neknihovaný majetok a/alebo bolo pri mpč. prázdne miesto, čo automaticky znamenalo, že ide o verejný - neknihovaný majetok. Od roku 1948 do 1991 sa neviedli evidenčné zmeny o verejnom
- neknihovanom, nakoľko to v tej dobe nemalo žiaden význam, keďže reálne neexistovalo súkromné vlastnícke právo a všetko bolo v štátnom vlastníctve. Čo je však podstatné je to, že žalovaný do konania predložil PKV č. 15 v ktorej je zapísaná pod poradovým č. 25 - mpč. XXX/X F. O. - miestna trať o výmere 2 ha a 74 m2 a pod poradovým č. 26 - mpč. XXX/X F. O. - miestna trať o výmere 2.218 m2. Z vyššie uvedenej skutočnosti vyplýva, že mpč. 709/1 a 709/2 nebol tzv. verejný - neknihovaný majetok, ale išlo o „vlastný" majetok Mesta Bardejov. Navzájom sa vylučuje, aby jedná a tá istá parcela bola verejným - neknihovaným majetkom a súčasne knihovaným „vlastným" majetkom zapísaným v PKV. Na str. č. 33 súdneho spisu sa nachádza tzv. rastrová mapa (tj. mapa pozemno-knižných pozemkov mpč.) s optickým priemetom na súčasnej katastrálnej mape. Vzhľadom na to, že v minulosti pochopiteľne nemali geodeti také technické možnosti aké sú k dispozícií v súčasnosti (tj. geodetické satelitné GPS body so zameraním s presnosťou v centimetroch), tak táto mapa má len ilustratívny charakter a z tohto dôvodu dal žalobca zhotoviť geometrický plán na presne zameranie časti pozemku, ktorú od nepamäti nebohý O. B. a pred ním jeho právni predchodcovia užívali ako im vlastnícky patriaci pozemok, tj. mpč. XXXX. Na tvz. rastrovej mape je zakreslená mpč. XXXX vo vlastníctve rod. B., následne nasledujú parcela mpč. XXX K. C. M. F.. XXXX K. XXXX. Z dôvodu prehľadnosti žalobcovia prikladajú farebné grafické znázornenie pôvodných mpč. a súčasných parciel registra CKN. Je pochopiteľné, že potoky
„aj“ prirodzeným spôsobom menia svoj tvar, a to vplyvom rôznych prírodných činnosti ako sú napr. povodeň, erózia pôdy a pod., a preto v tomto prípade je technicky a právne vylúčené, aby sa dalo presne zistiť, kadiaľ presne predmetný jarok medzi rokmi 1948 a 1991 tiekol. Právne rozhodujúce je to, že pôvodné parcely boli evidované na mape určeného operátu katastra nehnuteľnosti v stave „E", resp. ešte pred tým v pozemkovej mape ako mpč., a teda síce boli zapísané v katastri, ale ich hranice neboli a nie sú v teréne viditeľné na rozdiel od parciel registra „C". Mlynský potok/jarok je zakreslený na topografických mapách z roku 1955, 1964 a 1980 a na mape z roku 1990 už nie je zakreslený. nakoľko bol v tom čase už zregulovaný do rieky Tople cez iné nehnuteľnosti. Pôvodné C. P. B. mpč. XXXX K. XXXX N. A. C. R. XXXX mali spolu výmeru 20.423 m2 tj. viac ako 2 ha a teda išlo o veľmi veľké pozemky. Za socializmu bola podstatná časť týchto pozemkov znárodnená a od 70. rokov boli časti týchto parciel o výmere cca 600 m2 prideľované Okresným národným výborom v Bardejove v rámci vtedajšieho inštitútu práva osobného užívania na účel výstavby rodinných domov. C. P. B. boli vyvlastnené na základe Rozhodnutia MNV Bardejov - odbor výstavby, č. 180/1976, zo dňa 22.01.1976. Žalobkyňa 1/ si spolu so svojím nebohým manželom O. B. postavila v 70. rokoch rodinným dom č. XX na svojich pozemkov, pričom užívali aj značnú časť pozemkov za ich rodinným domom. Nebohý O. B. do výstavby rodinných domov v predmetnej lokalite, t j. do 70. rokov užíval a obhospodaroval pôvodné parcely mpč. XXXX a XXXX ako celok, nakoľko tieto pozemky neboli v užívaní vtedajšieho JRD - roľníckeho družstva. O. B. a pred ním jeho právni predchodcovia od nepamäti užívali súčasnú parcelu CKN XXXX/ XX s presvedčením, že sa jedna o parcelu mpč. 3435, t.j. vlastnícky im patriacu nehnuteľnosť, a že miestny mlynský potok/jarok sa nachádzal/tiekol cez zostatkovú časť súčasnej parcely CKN XXXX/XX vodná plocha o výmere 407 m2 (t.j. po vyhotovení geometrického plánu) s pokračovaním cez parcelu CKN XXXX/XX vodná plocha o výmere 574 m2. Na topografickej mape z roku 1964 je mlynský jarok zakreslený o šírke 2,0 m. Len súčasná parcela CKN XXXX/XX má šírku cca 5m a súčasná parcela CKN XXXX/XX má šírku cca 14 m. Je dosť ťažko uveriteľné, aby mal „miestny jarok" šírku cca 14 m, keď na porovnanie súčasná šírka rieky Topľa vo svojej širšej časti má šírku cca 15 m. Aj táto skutočnosť potvrdzuje dôvodnosť žaloby, pričom príčinou vzniknutého stavu je chyba v evidencii nehnuteľnosti medzi rokmi 1948 - 1989 na vtedajšom Stredisku geodézie v Bardejove. Súčasná parcela CKN XXXX zapísaná na LV č. XXXXX, ktorá bezprostredne hraniční so súčasnou parcelou CKN XXXX/XX (predmet sporu) bola založená a zapísaná v rámci konania o ROEP - Rozhodnutie správy katastra Bardejov č. 3/2006, zo dňa 24.07.2006 (viď originál LV č. XXXXX). Evidencia nehnuteľnosti v rokoch 1964 až 1992 bola až natoľko chaotická, že museli byť prijaté viaceré právne predpisy, predovšetkým zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Na základe zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom prebieha konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, v katastrálnej praxi označované „ROEP“. Keďže chybovosť a nepresnosť evidencie nehnuteľnosti v období rokov 1964 až 1992 bola zákonodarcom predpokladaná, preto bolo implementované do Katastrálneho zákona ust. § 78 ods. 1, okrem iného aj preto, že do 31.12.1992 nemal zápis do evidencie nehnuteľností konštitutívne účinky. Začiatok evidencie nehnuteľnosti sa na našom území viaže k roku 1855, pričom od roku 1855 do dnešného dňa prebehlo na našom území niekoľko pozemkových reforiem a znárodnení nehnuteľnosti, pričom počas tohto obdobia došlo aj k niekoľkým prečíslovaniam pozemkov a aj k strate a zničeniu dokladov týkajúcich sa evidencie nehnuteľností. V zmysle právnych predpisov (tzv. socialistického obdobia, t.j. do roku 1989 - resp. až do roku 1991) sa vôbec neviedli evidenčné záznamy o tzv. verejnom-neknihovanom majetku, nakoľko to nemalo žiadny vecný a právny zmysel. Evidenčný stav nehnuteľnosti - parcela CKN XXXX / XX, ktorá je predmetom žaloby nezodpovedá právnemu stavu. Žalobcovia majú za to, že nebohý O. B. sa stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorú nadobudol najneskôr vydržaním v zmysle § 134 OZ ku dňu 01.01.1992 v nadväznosti na § 872 ods. 6 OZ. Žalobcovia ako právni nástupcovia (dedičia) po nebohom O. B. majú za to, že nebohý O. B. nadobudol nehnuteľnosť - parcelu XXXX/ XX v celku do výlučného vlastníctva, originálnym nadobudnutím vlastníckeho práva - vydržaním, pri splnení všetkých zákonných predpokladov, tak ako sú stanovené v ust. § 130 a 134 OZ, a to oprávnenosť držiteľa nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu, neprerušovaný stav užívania nehnuteľnosti počas zákonom stanovenej doby, spôsobilosť predmetu vydržania. Žalobcovia majú za to, že nebohému O. B. patrí v celosti nehnuteľnosť – parcela CKN XXXX/XX, o čom okrem iného svedčí dlhoročné užívanie nehnuteľnosti ako vlastnej a skutočnosť, že sa s nebohým O. B. jednalo ako s výlučným vlastníkom. Predpokladom oprávnenosti držby je teda nakladanie s nehnuteľnosťou ako s vlastnou a súčasne dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti, že nebohému O. B. v danom prípade táto nehnuteľnosť patrí. Nebohý O. B. počas plynutia celej vydržacej doby nakladal s nehnuteľnosťou - parcelou CKN
XXXX/XX ako s vlastnou, pričom ju nerušene užíval a každoročne túto nehnuteľnosť obhospodaroval, o ktorej skutočnosti svedčí aj výpoveď svedkov. K uplynutiu vydržacej doby došlo bez pochybnosti, nakoľko začiatok plynutia vydržacej doby sa viaže k dátumu uzatvorenia Darovacej zmluvy N 150/1971, registrovanej Štátnym notárstvom v Bardejove pod č. RI 268/1971, zo dňa 11.02.1972 (viď súdny spis), pričom O. B. bol počas celej doby preukázateľné dobromyseľný, že mu parcela CKN XXXX/XX v celosti patrí. Pri posúdení otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, príp. inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 22Cdo/837/1998 zo dňa 22.05.2002 a Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 22Cdo/1703/2005 zo dňa 21.09.2005). Žalobcovia majú za to, že čo sa týka vlastníctva súčasnej parcely CKN XXXX/XX, tak evidenčný stav dotknutého pozemku v katastrálnej evidencii (pred 1989 strediska geodézie) nezodpovedá právnemu a ani užívaciemu stavu, a že najneskôr dňom 01.01.1992 sa nebohý O. B. stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely CKN XXXX/XX.
5. Na vyjadrenie žalobcov reagoval žalovaný podaním súdu doručeným dňa 26.09.2022. Uviedol, že žalobkyňa 1/ sa pôvodne domáhala určenia, že do dedičstva po jej nebohom manželovi patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat.úz. H., parcela CKN č. XXXX/XX vodná plocha o výmere 1.150 m2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou susediacich pozemkov, ktoré vlastníctvo k nim pred svojou smrťou previedol jej manžel na ňu. Tvrdila, že bola presvedčená o tom, že manžel bol vlastníkom nehnuteľností tak, ako boli oplotené a nimi oboma užívané už pred dokončením rodinného domu v roku 1976. Ďalej uviedla, že až vo februári 2021 na upozornenie inej osoby mala zistiť, že vlastníkom časti ňou užívaných a oplotených nehnuteľností je žalovaný, pričom túto časť vyznačila na pripojenej katastrálnej mape s tým, že ide o parcelu CKN č. XXXX/XX vodná plocha o výmere 1.150 m2. Následne požiadala o pripustenie zmeny žaloby tak, že predmetom konania ako sporný pozemok už nie je parcela CKN č. XXXX/XX vodná plocha o výmere 1.150 m2, ale iba jej časť – novovytvorená parcela CKN č. XXXX/XX vodná plocha o výmere 743 m2 za tých istých skutkových tvrdení žalobkyne 1/ o vydržaní. Predmet sporu mal nebohý manžel žalovanej 1/ nadobudnúť darovacou zmluvou v roku 1971 spísanou vo forme notárskej zápisnice, ktorej predmetom boli parcely v tom čase označené ako parcely EKN č. XXXX/X a EKN č. XXXX/X. Nebohý manžel do držby vstúpil v roku 1971, pričom bol držiteľom oprávneným, keďže údajne bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu predmet sporu patrí. Dobromyseľnosť má byť daná aj tým, že na spornom pozemku postavil záhradnú chatu a skleník. Žalobkyňa 1/ tiež uviedla, že má vedomosť o tom, že ešte rodičia jej nebohého manžela nehnuteľnosti obhospodarovali až po hranicu, kde sa v minulosti nachádzal Mlynský potok, čo má byť zrejme na rovnakom mieste, kde sa dnes nachádza oplotenie. Žalovaný bol ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný ešte v pozemkovej knihe v súlade so zákonom o majetku obcí a je vedený ako vlastník doposiaľ. Žalovaný poukazoval na to, že nebohý manžel žalobkyne 1/, aj pokiaľ spornú nehnuteľnosť skutočne užíval, nebol držiteľom oprávneným, keď nebol dobromyseľný v tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí ako vlastníkovi. Aj keby bol subjektívne presvedčený, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, nemožno vychádzať len z jeho subjektívnej predstavy o jeho práve, ale je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, posudzovať dobromyseľnosť objektívne s tým, že mu boli alebo museli byť známe skutočnosti, z ktorých pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel poznať, že nie je subjektom vlastníckeho práva, o vydržanie ktorého ide, jeho dobromyseľnosť nie je daná a jeho držba nie je oprávnená. Žalovaný poukázal aj na to, že stav, ktorý vznikol uchopením sa držby nebohým manželom žalobkyne 1/ bol v rozpore s údajmi v pozemkovej knihe a iba to, že nejaká osoba si niekde postaví drobnú stavbu, nie je preukázané, že bola a je presvedčená o svojom vlastníctve k pozemku, na ktorom drobnú stavbu zriadila. Držba nebohého manžela žalobkyne 1/ k spornej nehnuteľnosti nebola odvodená od žiadneho nadobúdacieho titulu, ktorého obsah by mohol založiť dobromyseľnosť držby. Ak má byť týmto titulom darovacia zmluva z roku 1971, jej obsah a súvisiace okolnosti dobromyseľnosť jej nebohého manžela nijako nezakladajú, pretože ani uzatvorením tejto zmluvy u neho objektívnej nemohlo vzniknúť presvedčenie o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v prospech iného vlastníka, hoci išlo o nehnuteľnosť susednú. Žalobkyňa 1/ tvrdila, že presvedčenie jej nebohého manžela o tom, že užíva svoju nehnuteľnosť mala plynúť z darovacej zmluvy z roku 1971. Predmetom darovania však bola iná nehnuteľnosť, ktorej hranice i výmera boli nebohému známe. Iba to, že nebohý manžel následne na nehnuteľnosti postavil záhradnú chatku či skleník nepreukazuje, že bol dobromyseľný pri vstupe do držby. V minulosti bolo realitou, že ľudia si zriaďovali drobné stavby na cudzích pozemkoch, najmä ak išlo k stavby, na vybudovanie ktorých nebolo vopred žiadané stavebné povolenie, pri ktorom sa v stavebnom konaní rieši vzťah stavebníka o pozemku, na ktorom stavia. Z darovacej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá
11.02.1971 medzi K. B. ako darcom a nebohým manželom žalobkyne 1/ a jej predmetom boli parcely EKN č. XXXX/X K. XXXX/X. Nebohý manžel žalobkyne 1/ musel vedieť objektívne, kde sa nachádzajú hranice pozemku, čo vylučuje jeho dobromyseľnosť. To, že nebohý manžel žalobkyne vedel, kde sa hranice pozemku nachádzajú, vyplýva z geometrického plánu č. 762-308-70 z 25.01.1971 na rozdelenie parcely EKN č. XXXX K. XXXX, ktorým bola okrem iného vytvorená parcela EKN č. XXXX/X o výmere 430 m2 (ako aj parcela EKN č. XXXX/X o výmere 329 m2) a nové hranice boli v teréne vyznačené trubkami. Podľa Zmluvy o rozdelení a kúpe z 15.08.1972 a geometrického plánu o tomto rozdelení (č. XXX-XXXX-XX z 31.07.1972), táto bola spísaná do notárskej zápisnice a bola uzavretá medzi K. B., O. B., C. G. a U. G., ktorej predmetom boli parcela EKN č. XXXX/X, R. XXXX/X ale aj parcela EKN č. XXXX/X. Túto zmluvu podpísal i nebohý manžel žalobkyne 1/. Všetky zmluvné strany vedeli, akú výmeru a umiestnenie majú pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy. Z geometrického plánu je zrejmé, že predmetom zmluvy bola parcela EKN č. XXXX/X tieto parcely hraničia so susedným pozemkom žalovaného, nie sú s nim totožné, ale majú spoločnú hranicu. Tieto skutočnosti boli nebohému manželovi žalobkyne 1/ známe, tento presne vedel, čo nadobudol a vedel, že nijako nenadobudol žiadnu časť, tobôž celý susediaci pozemok žalovaného, teda predmet sporu. Z geometrického plánu z roku 1972 vyplýva, že nové hranice boli v teréne aj reálne vyznačené obvyklými kovovými trubkami, čo v spojení s údajom o ich výmere jednoznačne vypovedalo o ich umiestnení v teréne a o ich hraniciach. Navyše, pri vyvlastnení časti parcely EKN č. XXXX/X v roku 1976 bol vyhotovený ďalší geometrický plán so zameraním hraníc jej zbytkovej časti. Predmetom vyvlastnenia bola z parcely EKN č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 2.578 m2 výmera 1.702 m2 tak, ako bola zakreslená na geometrickom pláne a zbytková parcela EKN č. XXXX/X bola ďalej vedená s výmerou 876 m2, jej nová hranica bola v teréne vyznačená kovovými trubkami. V tejto situácii je úplne zrejmé, že nebohý manžel musel presne vedieť, kde sa nachádzala hranica medzi jeho nehnuteľnosťou a susedným pozemkom štátu, ako aj to, aká je výmera zostatkovej parcely, ktorá ostala jeho vlastníctvom. Aj keby geometrický plán nepoznal, nová hranica vyvlastnenej časti jeho pozemku mu musela byť zrejmá, keď si noví užívatelia vyvlastnenej časti na hranici vybudovali svoje oplotenie. Pokiaľ v reakcii na vyvlastnenie časti svojho majetku hranicu svojho pozemku a pozemku žalovaného nerešpektoval a zhotovil záhradnú chatku a skleník za touto hranicou, jeho konanie síce môže byť ľudsky pochopiteľné, avšak nemôže privodiť záver o jeho dobromyseľnosti vo vzťahu k tvrdenému užívaniu susedného pozemku iného vlastníka, hoci ním bol v tom čase štát. Nemohlo zároveň ísť ani o ospravedlniteľný omyl, pretože tak výmera pôvodného predmetu sporu CKN č. XXXX/XX vodná plocha o výmere 1.150 m2, ako aj výmera predmetu sporu po úprave, CKN č. XXXX/XX o výmere 743 m2 predstavuje nezanedbateľný rozsah výmery. Nebohý manžel žalobkyne 1/ sa uzavretím darovacej zmluvy v roku 1971 nemohol pri obvyklej opatrnosti domnievať, že zároveň nadobudol ďalších 1.150 m2, resp. 743 m2. Hoci predmetom darovacej zmluvy bola i parcela EKN č. XXXX/X so značnou výmerou, táto nesusedila s predmetom sporu (susedili s ním iba parcely EKN č. XXXX/X o výmere 422 m2 a parcela EKN č. XXXX/X o výmere 329 m2 so zameranou hranicou aj vo vzťahu k parcele EKN č. XXXX/X). Na tom nič nemôže zmeniť ani tvrdenie žalobcov o tom, že od nepamäti ich právni predchodcovia užívali svoje pozemky v presvedčení, že im patrí aj časť pozemku žalovaného a malo by ich ospravedlniť to, že dochádzalo k zmene šírky, resp. trasy vodného toku. Žalobcovia súčasne netvrdili nič o tom, na základe akého titulu mali do oprávnenej držby vstúpiť v bližšie neurčenom čase rodičia neb. manžela žalobkyne 1/. Pokiaľ tak i oni urobili bez akéhokoľvek titulu, nemohli byť ani oni držiteľmi oprávnenými a tvrdenie o tom, že predmet sporu užívali už rodičia neb. manžela žalobkyne 1/ je bez významu pre plynutie vydržacích lehôt. Navyše i rodičia neb. manžela žalobkyne 1/ museli vedieť, kde sa nachádzajú hranice pozemkov, pretože K. B. ako darca darovaciu zmluvu v roku 1971 sám uzatváral, ako i zmluvy o rozdelení a kúpe v roku 1972. Pokiaľ ide o susedné pozemky po ľavej a pravej strane pozemkov žalobcov, a to CKN č. XXXX/XX (P. G.) K. V. R. XXXX/XX (P. L.), tieto končia v línii na hranici pozemkov žalovaného a priemyselného areálu. Oba tieto pozemky rodiny nadobudli kúpnou zmluvou od žalovaného, o uzatvorenie ktorých požiadali, pretože vedeli, že nie sú ich vlastníkmi. Navyše aj rodina G. bola jedna zo strán zmluvy z roku 1972, rovnako ako rodina žalobcov. Aj z tohto je zrejmé, že nebohý manžel žalobkyne 1/ presne vedel, kde sa hranica jeho pozemkov a pozemkov žalovaného nachádza.
6. Na vyjadrenie žalovaného žalobcovia reagovali podaním súdu doručeným dňa 31.10.2022. Vyjadrenia žalovaného považovali za technicko – katastrálne nepresné a nesprávne a ako celok za zmätočne a účelovo zavádzajúce, ktoré sú založené vyslovene len na subjektívnych a ničím nepodložených tvrdenia žalovaného. Žalovaný sa v svojich podaniach rozsiahlo venuje skutočnostiam týkajúcim sa katastrálnej evidencie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. K týmto skutočnostiam sa žalobcovia už veľmi detailne a rozsiahlo písomne vyjadrili v podaní zo dňa 12.07.2022 (čl. III a IV.), kde v
podstate de facto vyvrátili tvrdenia žalovaného. Predmetom veci je primárne posúdenie, že či bol právny predchodca žalobcov dobromyseľný v držbe predmetnej nehnuteľnosti (pozn. nesporné je, že ide o spôsobilý predmet vydržania a uplynutie 10 ročnej vydržacej doby) a skutočnosti týkajúce sa evidencie predmetných nehnuteľnosti v katastrálnych evidenciách v posudzovaných obdobiach nie sú v prejednávanej právnej veci nijako zvlášť podstatné. Žalovaný subjektívne tvrdí, avšak bez toho aby preukázal opak, že právny predchodca žalobcov (nebohý p. B., resp. ešte jeho právny predchodcovia) museli z geometrických plánov zo 70-tych rokoch vedieť, že neužívajú svoj pozemok, ale pozemok Československého štátu. Žalobcovia nebude duplicitne uvádzať, že aká bola úroveň evidencie nehnuteľnosti do roku 1989 a odkazujú na písomne podanie zo dňa 12.07.2022. Žalovaný vôbec nevyvrátil a dokonca sa ani žiadnym spôsobom nevyjadril ku právne nevyvrátiteľným skutočnostiam uvedených žalobcami v podaní zo dňa 12.07.2022, a to, že zápis v katastrálnej evidencie nemal na našom území do 31.12.1992 konštitutívny charakter, a že ako mohol byť jeden a ten istý pozemok súčasne knihovaným a aj neknihovaným majetkom, čo sa absolútne vylučuje. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami snaží navodiť dojem, že katastrálna evidencia za socializmu, konkrétne zakresľovanie parciel do vtedajšej mapy (tzv. rastrová mapa), ktorá činnosť sa vykonávala vyslovene manuálne a v písomnej forme, tj. bez použitia výpočtovej techniky je presná a nezameniteľná. „Mapový prekryt" pôvodných parciel mpč. a súčasných parciel je geodeticko-technicky nezmysel, nakoľko v súčasnosti neexistuje žiadna odborná technická metóda, ktorá by dokázala so 100 % presnosťou „opticky prekryť“ pôvodné manuálne/ručne zakresľované parcely so súčasnými parcelami registra CKN, resp. lomovými- geodetickými bodmi, ktoré sa evidujú prostredníctvom súradníc GPS digitálnych údajov a v teréne sa zameriavajú/vytyčujú prostredníctvom GPS satelitného signálu. Aj v súčasnosti (nehovoriac o období socializmu) nie je ničím výnimočné, že je v katastrálnej evidencii chyba vo veľkosti výmery parcely, alebo v zakreslení parcely, pričom na takéto prípady myslí aj Katastrálny zákon, ktorý v ust. § 59 a nasl. upravuje osobitné správne konanie o oprave chýb v katastrálnej evidencii. To, že aj v súčasnosti nie je čo sa týka evidencie predmetnej nehnuteľnosti všetko v poriadku svedčí aj zaevidovaná kultúra pozemku na Liste vlastníctva, ktorá je evidovaná ako vodná plocha, pričom je súdu ako aj sporovým stranám známe, že to nie je pravda. Nakoľko sa za socializmu zameriavali nehnuteľnosti krokovaním, resp. zameriavaním s východiskovým bodom, ktorým bola najčastejšie veža kostola, tak spoliehať sa takéto mapovanie a na jeho absolútnu presnosť je zjavne nerelevantné. Je notorietou, že evidencia nehnuteľnosti za socializmu je nespoľahlivá a nepresná. Žalovaného v tomto smere zaťažuje dôkazne bremeno, keďže on tvrdí, že pozemok, ktorý je predmetom prejednávanej veci nebol vytvorený z pôvodnej parcely mpč. 3435 vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu žalobcov, ale že pozemok, ktorý je predmetom prejednávanej veci bol vytvorený z pôvodnej parcely mpč. 709. Žalovaný sa teda márne bude snažiť presviedčať súd o vyššie uvedených skutočnostiach a to najmä preto, nakoľko sa táto skutočnosť ani teoreticky nedá odborne/vecne dokázať a preto je úplne právne irelevantné sa v prejednávanej veci touto skutočnosťou detailne zaoberať, keďže jedine, čo je v predmetnej veci podstatné je to, že či bol právny predchodca žalobcov dobromyseľný v držbe predmetného pozemku, alebo nie. Žalovaný sa svojimi vyjadreniami snaží navodiť dojem, že právny predchodca žalobcov nebol dobromyseľný v držbe predmetnej nehnuteľnosti, pričom túto skutočnosť okrem svojich subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, o čom svedčia slovne spojenia, ktoré používa : „musel vedieť - zjavne - očividne – zrejme“. Žalobcovia okrem iného do konania predložil dôkaz - písomné vyjadrenia vlastníkov susediacich rodinných domov, ktorí potvrdili, že právny predchodca žalobcov bol v držbe dobromyseľný. Žalovaný tvrdí, že právnemu predchodcovi žalobcov muselo byt' z geometrických plánov zo 70. rokov známe, že kde presne boli hranice predmetných parciel, okrem iného aj preto, že tieto hranice boli označené železnými kolíkmi/trubkami. Ako vyplynulo z miestnej obhliadky, tak vyššie spomínané železné kolíky/trubky zo 70. rokoch sa už fyzicky nenachádzajú na predmetnej nehnuteľnosti, resp. nie je vôbec isté, či aj skutočne tieto železné kolíky boli v 70. rokoch osadené. Aj keď budeme vychádzať zo situácie, že tieto železné kolíky boli v 70. rokoch osadené, a preto, že právny predchodca žalobcov nebol geodet, tak aj táto skutočnosť potvrdzuje dobromyseľnosť v držbe právneho predchodcu žalobcov, nakoľko keď v 70. rokoch geodet vymeral a osadil tieto železné kolíky, tak právny predchodca nemal dôvod, aby užíval viac, tj. cudzí pozemok, nakoľko sa logicky spoľahol na geodetom vytýčené hranice, pričom túto skutočnosť, a teda jeho dobromyseľnosť potvrdzuje aj to, že je dosť ťažko racionálne predstaviteľné, aby niekto kto má dostatočne veľký pozemok, v tomto prípade doslova obrovský (20.423 m2), aby si postavil záhradnú chatu, dreváreň a skleník na cudzom pozemku, keď si tieto stavby bez akýchkoľvek problémov mohol postaviť na vlastnom pozemku. Súčasne by bolo naivné tvrdiť a považovať za pravdu, že by si právny predchodca žalobcov postavil záhradnú chatu, dreváreň a skleník vo vodnom toku/potoku, čo sa de facto žalovaný snaží dokázať, keďže tvrdí, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prejednávanej veci bola vytvorená z pôvodnej parcely mpč. 709, ktorá
bola vodnou plochou. Úplne právne irelevantné v predmetnej veci sú tvrdenia žalovaného, že p. G. si v roku 1993 od Mesta Bardejov odkúpil pozemok - parcelu CKN č. XXXX/XX a to hneď z viacerých dôvod, a to najmä preto, že ide o úplne iný pozemok a úplne inú osobu, tj. ide o diametrálne odlišný predmet a subjekt a súčasne, že parcela CKN č. XXXX/XX bola zjavne vytvorená z pôvodnej parcely mpč. 3436, a teda nie z pôvodnej parcely mpč. 3435 vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu žalobcov. Žalobcom nie je vôbec zrejme ako môžu mať tvrdenia žalovaného ohľadne p. G. nejaký vplyv na prejedávanú právnu vec. Taktiež nemajú právnu relevanciu a význam tvrdenia žalovaného o nejakom terénnom zlome a o nejakých zvyškoch brány oplotenia, ktoré ani nepotvrdzujú, ale ani nevyvracajú dobromyseľnú držbu právneho predchodcu žalobcov, okrem iného aj preto, že v danom prípade sa bavíme o „miestnom potôčiku", ktorý už vyše 40 rokov neexistuje, keďže bol za socializmu zregulovaný, a teda sa v súčasnosti nedá presne určiť kadiaľ tento potôčik presne tiekol. Ako je zrejme a nesporné, tak žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia užívali a obhospodarovali pozemky v predmetnej lokalite a teda predmetný pozemok fyzicky vyzerá a je terénne upravený, tak aby vyhovoval potreboval žalobcom, resp. ich právnym predchodcom. Žalovaný sa doteraz, tj. za vyše 30 rokov o predmetnú nehnuteľnosť žiadnym spôsobom nestaral, ju neobhospodaroval a prečo, keď sa cíti byť výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, tak prečo za vyše 30 rokov nežiadal od žalobcov, resp. ich právnych predchodcov nájom za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Aj z týchto nevyvrátiteľných skutočnosti je zrejme, že právny predchodca žalobcov bol dobromyseľný v držbe predmetnej nehnuteľnosti, keďže v užívaní predmetnej nehnuteľnosti nebol nikým rušený.
7. Na podanie reagoval žalobca podaním súdu doručeným dňa 15.11.2022. Uviedol, že z kúpnych zmlúv uzavretých manželmi G. a L. je zrejmé, že predmetom týchto zmlúv boli parcely CKN č. XXXX/ XX, resp. XXXX/XX susediace s predmetom sporu z ľavej a pravej strany, ktoré s predmetom sporu tvoria jednu líniu a je z nich zrejmé, že títo kupujúci, hoci tieto parcely (zrejme) už prv užívali, tieto kúpne zmluvy uzavreli, lebo vedeli, že ich vlastníkmi nie sú a vlastníctvo žalovaného rešpektovali. Ak túto okolnosť poznali títo susedia, pri objektívnom hodnotení dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcov je vylúčené, aby ju on pri normálnej opatrnosti nepoznal. Grafické identifikácie názorne ukazujú, že parcely žalobkyne 1/ CKN č. XXXX a XXXX tak, ako sú dnes vedené, vznikli z parcely EKN č. XXXX/X, XXXX/X (a XXXX/X, X), teda iba z mpč. XXXX K. XXXX. Zároveň z nich vyplýva i to, že nevznikli z iných pôvodných pozemnoknižných parciel. Nie žalovaného ťaží dôkazné bremeno o jeho vlastníctve predmetu sporu, ale žalobcov o jeho nadobudnutí. Ak žalobcovia spochybňujú, či pri vyhotovení jednotlivých geometrických plánov boli novovytvorené hranice vyznačené v teréne železnými kolíkmi, čo potvrdzujú geometrické plány, musia o tom predložiť dôkaz. Ak žalobcovia tvrdia, že ak kolíky boli osadené, ich právny predchodca určite pozemky užíval iba po nich, zabúdajú na to, že na hranici pozemkov žalobcu a žalovaného (v spornom mieste) nikdy novovytvorená hranica s osadenými kolíkmi nebola. Predmet sporu je prístupný iba cez pozemky iných vlastníkov.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov E. I. H., E. U. H., Listom vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. Bardejov (čl. 10), Výpisom z pozemnoknižnej vložky č. XX (čl. 31), Protokolom o prechode vlastníckeho práva z 11.03.1992 (čl. 34), Notárskou zápisnicou zo dňa 11.02.1971, N 150/71, Nz 164/71 (čl. 70), Geometrickým plánom č. 762-0211-72 (čl. 71), Uznesením Okresného súdu Bardejov z 16.12.2019, sp.zn.: 8D/46/2019, Dnot 101/2019 (čl. 92), Rozhodnutím Mestského národného výboru z 22.01.1976, č. 160/76 výst.-Kw. (čl. 109), čestnými prehláseniami O. W. a manželov H. (čl. 113), Geometrickým plánom č. 33526567-67/2022 (čl. 123), Vyjadrením Okresného úradu Bardejov – katastrálneho odboru z 17.08.2022 (čl. 136), Zmluvou o rozdelení a kúpe spísanej vo forme notárskej zápisnice z 15.08.1972 (čl. 177), Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX a výkazom plôch (čl. 181, 183), Obhliadkou na mieste samom dňa 23.09.2022 čl. 201), fotodokumentáciou z obhliadky, Q. C. G. z 05.12.1993 (čl. 237), výpisom z pozemkovej knihy vo vzťahu k parcele č. 709/1 (čl. 303), stanoviskami právneho právnych zástupcov strán sporu a ostatnými listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobcovia 1/, 2/ 3/ ako právni nástupcovia po neb. O. B., jeho manželka a 2 vnúčatá žiadali, aby súd určil, že geometrickým plánom vypracovaným dňa 28.06.2022 pod č. 33526567-67/2022 bola novovytvorená parcela, ktorú mal nebohý dobromyseľne po predpísanú dobu v minulosti užívať, a tak k nej nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
10. Výsluchom svedkyne E. I. H. súd zistil, že ide o pozemok za domom žalobkyne 1/. Pamätá si, že ho užívali, odkedy ona býva v susedstve. Podľa toho, ako videla, mali tam záhradu, dobytok. To, čo
videla predtým, vidí aj teraz. Bola tam šopa, teraz je tam záhradný domček a je tam plot. Mala za to, že ich nehnuteľnosť siaha po plot. Nikdy nepočula, že by niekto spochybňoval ich vlastníctvo, poznajú už piatu generáciu žalobcov. Až teraz, keď bola oslovená, aby svedčila, sa dozvedela, že sa niečo deje. Nepamätá si, že by sa tam pásli ovce, ale pamätá si kravu a býka. Nepamätá si, či tam tiekol potok. O pozemok sa starali, obhospodarovali ho. O svedectvo ju požiadala žalobkyňa 1/. Vyhlásenie nespisovala, len si ho prečítala a podpísala. Keď sa do miesta nasťahovala, bývali tam ešte rodičia nebohého. Vyhlásenie podpísala preto, lebo nikdy za ten čas, čo tam bývala, nepočula, že by niekto namietal ich vlastníctvo, niečoho sa domáhal. Z toho mala za to, že ich v užívaní nikto nerušil.
11. Výsluchom svedka E. U. H. súd zistil, že s rodinou v Bardejove začal žiť v roku 1969. V 70-tych rokoch zisťovali, kde by bolo mieste na vystavanie rodinného domu. Keď prišli do lokality, dom B. tam už stál. Tohto roku je to 40 rokov, čo na mieste bývajú. Údajne všetky tie miesta, kde stoja rodinné domy, boli B., až pod svah, ale nevie, až kam siahali. B. to užívali od L., od križovatky až po ten plot, ako sú z druhej strany stavebné materiály. Celú „debru“ po plot. Nepamätá si, či v čase, kedy tam prišli, tam bol nejaký plot. Asi 20 rokov po tom, čo sa nasťahovali, tam už plot stál. Hovorilo sa, že pozemok B. je po plot. O pozemok sa celý čas starali, kosili, pásli kravu, pestovali. Je tam roľa, potom taký zráz a potom stavebné materiály. Bol tam mlynský náhon. S vyhlásením prišla asi žalobkyňa 1/, žiadne mapy mu neukazovala. Nevie, kde sa nachádza parcela č. XXXX/XX.
12. Z Čestného prehlásenia O. W. z 22.06.2022 súd zistil, že menovaná potvrdila, že má vedomosť, že neb. O. B., resp. jeho rodina od nepamäti užívala súčasnú parcelu CKN XXXX/XX, ktorá tvorila súčasť dvora okolo ich rodinného domu. Užívali ju ako svoju vlastnú, pričom ju každoročne obhospodarovali a v užívaní neboli nikým rušení, nakoľko každý uznával vlastnícke právo neb. O. B. k tomuto pozemku. Tieto skutočnosti sú jej osobne známe, nakoľko od roku 1976 je vlastníčkou parcely CKN XXXX/X, a to od roku 1985 býva v rodinnom dome č. 29 a predmetný pozemok sa nachádza v tesnej blízkosti – za jej rodinným domom.
13. Z Čestného prehlásenia manželov H. z 22.06.2022 súd zistil, že menovaní potvrdili, že majú vedomosť, že neb. O. B., resp. jeho rodina od nepamäti užívala súčasnú parcelu CKN XXXX/XX, ktorá tvorila súčasť dvora okolo ich rodinného domu. Užívali ju ako svoju vlastnú, pričom ju každoročne obhospodarovali a v užívaní neboli nikým rušení, nakoľko každý uznával vlastnícke právo neb. O. B. k tomuto pozemku. Tieto skutočnosti sú im osobne známe, nakoľko od roku 1978 sú vlastníkmi parcely CKN XXXX/X, a to od roku 1982 bývajú v rodinnom dome č. 24 a predmetný pozemok sa nachádza v tesnej blízkosti – za ich rodinným domom.
14. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX súd zistil, že Mlynský jarok Miestna trať bola zapísaná na parcelách EKN č. XXX/X K. XXX/X. Mpč. 709 zodpovedá parcela XXXX (mapa čl. 33).
15. Podľa listu vlastníctva pre kat.úz. Bardejov R. XXXX, vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX svedčí žalovanému.
16. Podľa protokolu o prechode vlastníckeho práva z 11.03.1992, žalovaný zo zákona nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X, ktorá parcela bola na základe geometrického plánu č. Gx-49-93/1 z 04.11.1993 rozdelená na parcely č. XXXX/X , R. XXXX/XX – 31. V prírode boli nové hranice označené plotmi (čl. 39).
17. Z výkazu plôch a geometrického plánu z 23.11.1970, č. 762-308-70 súd zistil, že na základe tohto geometrického plánu došlo k vytvoreniu nových parciel, a to z pôvodnej PKV č. XXXX, F.. XXXX, parcely EKN XXXX vo vlastníctve F. Q. v podiele 5/10 a mpč. 3435, parcel EKN 3435 vo vlastníctve K. B. s manželkou v podiele 5/10, a teda parciel XXXX/X K. X a XXXX/X až 5. Nové hranice boli v teréne vyznačené trubkami. Vlastníkmi novovytvorených parciel sa stali K. B. s manželkou, a to parciel XXXX/ X, XXXX/X K. XXXX/X K. XXXX/X. Na geometrickom pláne je zreteľne vidieť, že hranica parcely XXXX/ X je spoločná s hranicou parcely, na ktorej je zapísaný vodný tok. Je to zrejmé z mapovej značky (šípky), ktorou sa označuje vodný tok (prirodzený – rieka potok; umelý – kanál, náhon a iné), pozemok, na ktorom je tečúca voda.
18. Z notárskej zápisnice zo dňa 11.02.1971, sp.zn.: N 150/71, Nz 164/71 súd zistil, že K. B. odpredal svojmu synovi O. B. (manželovi žalobkyne 1/) parcely č. XXXX/X K. XXXX/X.
19. Z geometrického plánu z 19.07.1972, č. 762-0211-72, ktorý bol prílohou k Zmluve o rozdelení a kúpe z 15.08.1972, RI 687/72, a teda z tohto plánu i zmluvy súd zistil, že K. B., O. B. a manželia Sisoloví sa dohodli, že K. B. a O. B. podľa geometrického plánu rozdelia svoje nehnuteľnosti, parcely XXXX/ X a XXXX/X, ako i XXXX/X a XXXX/X na parcely číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX K. XXXX/X. K. B. novovytvorené parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X manželom G.. Podľa geometrického plánu na čl. 180, nové hranice boli v teréne vyznačené železnými trubkami. Vo farebnom vyznačení hraníc červenou farbou je zrejmé, že takto mala byť vyznačená aj hranica medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X a tiež medzi XXXX/X a XXXX/X.
20. Z Rozhodnutia Mestského národného výboru z 22.01.1976, č. 160/76 výst.-Kw. súd zistil, že za náhradu bola O. B. vyvlastnená parcela EKN č. XXXX/X.
21. Z vyjadrenia Okresného úradu Bardejov – katastrálneho odboru z 17.08.2022 súd zistil, že prešetrením bolo zistené, že nehnuteľnosť C KN XXXX/XX k. ú. H. – vodná plocha bola na LV XXXX k. ú. H. zapísaná pod pvz. XXX/XX - Zápisom geometrického plánu GX-49-93/1 ako novovytvorená z parcely C KN XXXX/X. Parcela C KN XXXX/X bola zapísaná na vyššie uvedené LV pod položkou výkazu zmien 50/93 - Protokolom o prechode vlastníckeho práva. Do vlastníctva Slovenskej republiky prešla parcela ako neknihovaný majetok (prírodný tok). Pod pvz XXX/ XX bol zapísaný GP 762-308-70, ktorým z pôvodnej mpč. XXXX, F.. XXXX (zapísané v PKV 2474) vznikli okrem iného aj novovytvorené parcely EN XXXX/X, T. XXXX/X. Zápisom GP XXX-XXXX-XX, ktorý bol prílohou Zmluvy o rozdelení a kúpe P. XXX/XX, boli novovytvorené parcely EN XXXX/X, T. XXXX/X, T. XXXX/X, T. XXXX/X T. XXXX/XX, T. XXXX/XX, T. XXXX/XX. Zápis v EN bol vykonaný pod pvz XXX/ XX do LV XXXX k. ú. H. a LV XXXX k. ú. H.. Pri technicko-hospodárskom mapovaní (d'alej len TI-IM) vykonanom v 70. rokoch, došlo okrem iného k prečíslovaniu parciel, kde parcely EN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX zapísané na LV XXXX, boli prečíslované na EN XXXX, XXXX, XXXX/X (LV XXXX) a rovnako parcely EN XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X zapísane na LV XXXX, boli pri THM prečíslovane na parcelu EN 1670, v súčasnosti C KN XXXX/X, XXXX/X (LV XXXX). Pod pvz XX/XX je v katastrálnom operáte uložené Vyvlastňovacie rozhodnutie č. 180/76 zo dňa 22.01.1976 prílohou ktorého je GP, podľa ktorého z parcely EN XXXX/X boli novovytvorené parcely EN XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Zápis novovytvorených parciel bol pod pvz. XX/XX vykonaný do LV X. Na základe Dohody o zriadení osobného užívania RI XX/XX, zapísaná pod pvz 185/76, bola parcela EN XXXX/XX zapísaná do LV XXXX, ktorá pri THM bola prečíslovaná na EN XXXX/X, A. súčasnosti C KN XXXX/X. Dohodou o zriadení osobného užívania R11 XX/XX zapísaná pod pvz 186/76, bola parcela EN XXXX/XX zapísaná do LV XXXX, ktorá pri Ti-IM bola prečíslovaná na EN 1668/2, v súčasnosti C KN XXXX/X. Dohodou o zriadení osobného užívania RII 96/76, zapísaná pod pvz XXX/XX, bola parcela EN XXXX/XX zapísaná do LV XXXX, ktorá pri THM bola prečíslovaná na EN XXXX/X, v súčasnosti C KN XXXX/X.
22. Z výpisu z pozemkovej knihy, parcela č. XXX/X Mlynský jarok vo výmere 22 á 18 m2 číslo pozemnoknižnej vložky XX, v celosti bola titulom skutočnej držby od 16.08.1944 zapísaná do vlastníctva F. H. (čl. 296,297). Na základe geometrického plánu a zmluvy z 16.10.1969, RI 649/69 parcela č. XXX/X vo výmere 15 á 81 m2 pripadla vo vlastníctva Československého štátu (čl. 298). Podľa výpisu z pozemkovej knihy vo vzťahu k pozemnoknižnej vložke číslo XX, parcela č. XXX/X Mlynská jarok o výmere 2 h a 74 m2 bola podľa pôvodného zápisu vo vlastníctva Mesta Bardejov v celosti.
23. Z obhliadky na mieste samom dňa 23.09.2022 splnomocnený zástupca žalobcov F. G. uviedol, že sporná časť sa tiahne ako je dole breh. Sprava asi meter je kovové pletivo, kolmo na plechový plot a tiahne sa doľava až za chatu. Pozemok je obrovský, ak by svokor nebol presvedčený, že je jeho, nevystaval by záhradnú chatu asi v roku 1970, skleník postavil ešte skôr. Sporná nehnuteľnosť končí vľavo za „drevárkou“. Ďalej uviedol, že keď sa do rodiny oženil v roku 1987 bolo už všetko spravené. Žalovaný sa o pozemok nestaral 50-60 rokov, až zrazu. Svokor sa riadil plotom, ale nevie, kto ho vystaval. Geodet podľa geometrického plánu, ktorý sa prikladal k žalobe nové hranice vyznačil sprejom, farbou. Sporná nehnuteľnosť začína tam, kde končí svah a smeruje k bodom. Plot postavili zrejme cestné stavby, keď sa ženil, plot tam už stál. V čase, keď sa priženil tam voda už nebola, ale svokor navozil na miesto 100 tatier hliny, bolo treba to dať do poriadku. Rovnako, keď sa priženil, železná brána (čl. 254) tam stála, ale nepokračovala plotom. Nevedel uviesť, kde boli hranice parciel XXXX a XXXX.
24. Ďalej súd na obhliadke zistil, že obhliadaný terén sa v mieste, ktoré geodet určil ako počiatočné miesto alebo inými slovami ako začiatok spornej nehnuteľnosti nachádza tesne pod akoby svahom, zrázom, na ktorého vrchole sa v ľavej časti pri pohľade z ulice nachádza železná brána. Svah je prudký, smerom doľava ku kôlni sa zvažuje a je len mierny. Body na strane oproti (na strane plechového plota) geodet vyznačil tak, že hranica spornej nehnuteľnosti nie je totožná s hranicou plota, ale prechádza niekoľko desiatok centimetrov do vnútra a prechádza i stavbou skleníka. Uvedené je dobre viditeľné na ortofotosnímke čl. 196, fotografiách z obhliadky (čl. 217,218).
25. Z listu C. G. adresovaného žalovanému dňu 05.12.1993 súd zistil, že reaguje na článok v Bardejovských novostiach z 01.12.1993, že je možné vysporiadať užívanie pozemkov vo vlastníctve žalovaného. Uviedol, že má záujem o kúpu bývalého Mlynského jarku EN XXXX/X, ktorý hraničí s jeho stavebným pozemkom, kde býva. Miesto bývalého Mlynského jarku je ale močaristá plocha a znehodnotená starým odpadovým materiálom. Úprava a zmeliorovanie starého koryta si vyžiada náklady. Ako to vyplýva z Kúpnej zmluvy, parcela EKN XXXX/XX bola žalovaným žiadateľovi odpredaná.
26. Z geometrického plánu č. 33526567-67/2022 súd zistil, že žalobcovia navrhli, aby bolo určené, že do dedičstva po nebohom O. B. patrí novovytvorená parcela č. XXXX/XX o výmere 743 m2 z pôvodnej parcely XXXX/XX o výmere 1.150 m2.
27. V záverečnom vyjadrením žalobcovia uviedli, že v konaní nie je sporné, že právny predchodca žalobcov mal vo faktickej držbe predmetný pozemok. Ďalej z predložených dôkazov je nesporné, že chata bez súpisného čísla, postavená právnym predchodcom za socializmu je z polovice postavená aj na pozemku, ktorý je predmetom prejednávanej veci, a ktorý je tohto času v katastrálnej evidencií zapísaný pod kultúrou: vodná plocha. Do konania bol ako dôkaz predložený výňatok z pozemno-knižnej mapy parciel mpč. XXXX K. XXXX. Žalovaný tvrdí, že pozemok, ktorý je predmetom prejednávanej veci bol vytvorený z pôvodnej parcely mpč. XXX/X, pričom predložil PKV č. 15, kde je tento pozemok zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na predloženom výňatku z pozemno-knižnej mapy však nie je nikde vidieť zápis mpč. XXX/X. Pri spornom pozemku na výňatku z pozemno-knižnej mapy je zapísané mpč., ktoré je ťažko čitateľné a je to buď 3535, alebo 8585, avšak určite to nie je XXX/X. Z uvedeného dôkazu, predloženého do konania žalovaným mali za to, že žalovaný je evidovaný ako vlastník daného pozemku, resp. jeho časti výlučne z dôvodu nedôslednej evidencie nehnuteľností v minulosti. V konaní je nesporným, že právni predchodcovia žalobcov užívali pozemok „od nepamäti“. Avšak v konaní je sporným, na základe akej skutočnosti, došlo k zápisu žalovaného ako vlastníka žalovaného pozemku. Nedôslednosť v evidencií nehnuteľností však nemôže mať za následok opätovné vyvlastnenie majetku žalobcov. Žalovaný do konania predložil okrem iného aj Protokol o prechode vlastníckeho práva č. 1467/92 zo dňa 11.03.1992. Žalovaný na jednom mieste tvrdí a odvodzuje svoje vlastníctvo k predmetu sporu na základe výlučného vlastníctva k mpč. XXX/X z PKV č. 15, pričom na inom mieste tvrdí, že predmet sporu nadobudol na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci, t.j. že, nadobudol majetok, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu – neknihovaný majetok – potok, ktorý bol k 24.11.1990 v správne Okresného národného výboru v Bardejove (t.j. zákonná konštrukcia prechodu majetku zo štátu na obec/mesto v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Nie je predsa možné, aby žalovaný už bol vlastník predmetného pozemku (mpč. 709/1), a že dňom 01.05.1991 (t.j. dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci) ten istý pozemok nadobudol od Československého štátu, čo len potvrdzuje tvrdia žalobcov, že jeden a ten istý pozemok nemohol byť knihovaným a súčasne neknihovaným pozemkom. Na vyššie uvedenom (označenie parciel, cesta či potok atď.) možno najlepšie evidovať chaotickosť evidencie nehnuteľnosti za socializmu. V konaní vyšlo najavo, že predmetné pozemky patrili ešte K. B. – otcovi právneho predchodcu žalobcov (t.j. rodine B.), pričom išlo (rozlohou) o veľmi veľké pozemky. Predmetom prejednávanej civilno-sporovej veci nie je určenie priebehu hraníc dotknutých pozemkov (minulých a súčasných), ale posúdenie toho, či právny predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo vydržaním k predmetnému pozemku, t.j. či počnúc dňom 11.02.1971 (Darovacia zmluva N XXX/XX - P.. 268/1971) dobromyseľne vstúpil do držby predmetného pozemku, za súčasného splnenia podmienky nerušenej držby predmetného pozemku v období od 11.02.1971 do 11.02.1981, pričom po splnení týchto podmienok sa ex lege v zmysle ust. § 134 OZ v spojení s ust. § 872 ods. 6) OZ dňom 01.01.1992 stál právny predchodca žalobcov výlučným vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom prejednávanej právnej veci. Už K. B. – otec právneho predchodcu žalobcov nadobudol výlučného vlastnícke právo k predmetnému pozemku, najneskôr vydržaním v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka z roku 1950 a to najneskôr dňom 01.01.1961. Na úseku katastra nehnuteľnosti je veľmi dobre známa nasledovná skutočnosť, a to, že: parcely registra E
sú parcely zapísané v katastri, ale ich hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra C, ktorých hranice sú v teréne viditeľné), ktorá skutočnosť vyplýva najmä z ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona. Žalobcovia do konania okrem iného predložili čestné prehlásenia, t.j. dôkazne prostriedky z ktorých vyplýva opak, ako to, čo tvrdí žalovaný. Je logické, že ak sa niekto cíti byť vlastníkom veci, tak realizuje všetky práva odvodené z vlastníckeho práva. Mesto Bardejov, resp. Československý štát nikdy nespochybňovali vlastnícke právo žalobcov a ich právnych predchodcov k prejednávanému pozemku. Nebyť okolností na strane žalobcov, tak do žalovaný nemá doposiaľ vedomosť o tom, že je evidovaný ako vlastník predmetného pozemku. Podstata argumentácie žalovaného spočíva v tom, že právny predchodca žalobcov mal údajne z geometrických plánov zo 70. rokov vedieť, že užíva cudzí pozemok. Geometrické plány za socializmu vyhotovovali geodeti zo strediska geodézie (vrátane zamerania v teréne), t.j. zjednodušene povedané, všetok bolo v réžií štátu, s tým, že od 1964 do 1989 kataster nebol verejný. Ak teda Československý štát v 70. rokoch zameral predmetné pozemky, tak potom, prečo Československý štát nedal pokyn právnemu predchodcovi žalobcov na vypratanie pozemkov s tým, že v tom čase na túto skutočnosť nebolo potrebné súdne rozhodnutie, ale len autoritatívne rozhodnutie Okresného národného výboru. Je logickejšie, že keď sa v 70. rokoch zameriaval predmetný pozemok, resp. daná lokalita a Československý štát naďalej nechal bez zásahu právneho predchodcu žalobcov v držbe predmetného pozemku tak, že nebolo v tom čase nikomu sporné, že kde fyzicky presne je hranica predmetných pozemkov. Vzhľadom na tú dobu je otázne, či vôbec nejaké zameriavanie v teréne bolo, pričom platí vyššie uvedené, že geodeti v tomto čase na rozdiel od súčasnosti nemali také technické prostriedky, aby vymerali hranice pozemkov v rozsahu presnosti ± par centimetrov. Mestu Bardejov – žalovanému, je aktuálne známe, že obdobná situácia sa rieši na celej ulici X. U., kde všetky rodinné domy postavené v 70. rokov (t.j. celá pôvodná ulica) majú plot od cesty postavený cca 3 -5 m v pozemku Mesta Bardejov s tým, že vlastníci týchto domov nie sú si vedomí, aby mali postavený plot v cudzom pozemku. Na túto chybu sa prišlo pred cca 4 rokmi, keď elektrárne na tejto ulici kompletne vymieňali vzdušné vedenie elektrických rozvodov VN. S tým, že obdobne toto zapríčinil Československý štát svojou „presnou“ evidenciou nehnuteľností. Žalovaný nevyvrátil dobromyseľnosť a nerušenosť držby právneho predchodcu žalobcov k predmetnému pozemku, pričom platí fikcia v zmysle druhej vety ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka o oprávnenosti držby v prípade pochybností. K nevyvráteniu pochybností o dobromyseľnosť žalobcov dodali, že nebyť tohto súdneho konania, žalovaný by o svojej evidencii ako vlastníka predmetného pozemku naďalej nevedel. V 90. rokoch tvorili obdobné spory (určenie vlastníckeho práva vydržaním) viac ako 90 % celej agendy prvoinštančných sporov. Zapríčinené to bolo tým, že za socializmu (cca 40 rokov) sa skoro vôbec neviedla evidencia nehnuteľnosti, resp. táto evidencia bola z viacerých dôvodov chybná a nepresná. Za socializmu de facto „súkromné“ vlastnícke právo neexistovalo a po roku 1989 sa ľudia začali domáhať svojich vlastníckych práv, keďže to na rozdiel od socializmu malo praktický význam. Rozhodovacia prax súdov v 90. rokoch bola jednoznačná, t.j. ak sa preukázala 10-ročná dobromyseľná a nerušená držba, tak súdy takýmto návrhom vyhovovali, čo bolo zapríčinené okrem iného aj nevyvrátiteľnou právnou skutočnosť, že zápis do evidencie nehnuteľnosti do roku 1989 nemal konštitutívny charakter. Právny predchodca žalobcov vstúpil do držby predmetného pozemku v roku 1971, pričom „pokračoval“ v držbe predmetného pozemku po svojom otcovi K. B., s tým, že obidvaja vychádzali z toho, že hranice parcely mpč. XXXX, sú na tom mieste ako je to vyznačené na geometrickom pláne z roku 2022. Túto hranicu nikdy nikto nespochybňoval, a to ako Mesto Bardejov (Mestský národný výbor v Bardejove), tak aj Československý štát – t.j. Okresný národný výbor v Bardejove. Je dosť ťažko pochopiteľné, aby právny predchodca žalobcov nebol dobromyseľný, resp. že nevedel kde presne je hranica predmetných pozemkov, keďže opak by znamenal, že z polovice by postavil chatu v potoku, a to za situácie, keď mal dostatok miesta na vlastných pozemkoch, kde túto chatu mohol postaviť, čomu neuverí žiadna racionálne zmýšľajúca osoba. V danom prípade ide typicky problém, ktorý bol zapríčinení chybnou a nepresnou evidenciou nehnuteľnosti pred rokom 1989, za čo však právny predchodca žalobcov nenesie žiadnu vinu. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia 1/-3/ naďalej a v celom rozsahu trvali na podanej žalobe a na skutočnostiach v nej uvedených. Žalobcovia na margo preukázania dobromyseľnosti ich právneho predchodcu uviedli, že dobrú vieru je potrebné skúmať vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu ako aj po celú dobu držby. Nadobúdací titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Je ale potrebné posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Za podstatný v predmetnom spore považujú žalobcovia nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: II. ÚS 484/2015, ktorý bol publikovaný v Zbierke nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu SR č. 48/2018: Vlastnícke právo k časti pozemku je možné vydržať v situácii, keď sa nadobúdateľ
pozemku mýli o priebehu vlastníckej hranice, v dôsledku čoho sa chopí i držby susedného pozemku. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie dobrej viery držiteľa sú v takomto prípade okolnosti, ktoré sprevádzali nadobudnutie vlastníckeho práva a s tým súvisiacu držbu susedného pozemku. Medzi takéto rozhodujúce okolnosti patrí napríklad spôsob nadobudnutia nehnuteľností, t.j. či sa jedná o nadobudnutie nehnuteľností odplatné alebo bezodplatné a či sa jedná o nadobudnutie nehnuteľností od osôb blízkych alebo nie. Z hľadiska bežnej opatrnosti je rozdiel v prístupe nadobúdateľa v prípade, keď je mu vec (nehnuteľnosť) predávaná za odplatu treťou (cudzou) osobou, a v prípade, keď ju získava bezodplatne od najbližších osôb z ich dlhotrvajúcej držby. Dobrej viere svedčí obzvlášť bezodplatný prevod od blízkych osôb, nakoľko nadobúdateľ nemá v takomto prípade dôvod k väčšej opatrnosti. Z prebiehajúceho konania totiž nesporne vyplýva, že žalovaný ani len netušil o tom, že je evidovaný ako vlastník predmetného pozemku. Je potrebné teda zdôrazniť, že ak žalovaný dekády súhlasne akceptoval držbu toho pozemku, ktorý sa nachádza za plotom (ktorý vystaval práve žalovaný), tak je nesporné, že ani žalovaný nepredpokladal, že je evidovaný ako vlastník aj tohto pozemku, nachádzajúceho sa za plotom. Z hľadiska posudzovania dobrej viery je rozhodujúcou skutočnosťou aj pomer plochy nadobudnutého a skutočne držaného pozemku napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 16.11.2001 sp. zn. 22Cdo/386/2000, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 27.02.2002 sp. zn. 22Cdo/1689/2000, rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 26.01.2016 sp. zn. 22Cdo/3872/2015). S poukazom na vyššie citovanú judikatúru, majú žalobcovia dôvodne za to, že (aj keď podľa ich názoru je žalovaný evidovaný ako vlastník predmetu sporu len a výlučne z dôvodu nepresnosti v meraní a v nepresnosti v prekresľovaní máp), sa jedná na ich strane a strane ich právneho predchodcu o ospravedlniteľný omyl, nakoľko rozloha predmetu sporu predstavuje len 22 % z nadobudnutého pozemku. Zároveň opätovne zdôraznili, že hranicu pozemku tvoril plot, ktorý vystaval žalovaný, resp. jeho právny predchodca a brána, ktorá je na pozemku bola súčasťou oplotenia pre ovce a nejednalo sa o oplotenie, ktoré vystaval štát. Žalovaný totiž nevysvetlil, prečo by jeho právny predchodca staval plot na oboch stranách bývalého potoka. Takýto postup nie je bežný a nemá logiku. Žalovaný neuviedol, prečo by mal dôvod jeho právny predchodca oplotiť oba brehy vyschnutého potoka. Ohľadne údajnej vedomosti žalobcov a ich právneho predchodcu o hranici pozemkov, ktorú vyvodzuje žalovaný z toho, že žalovaný predal susedom žalobcov niektoré pozemky, je potrebné uviesť, že táto okolnosť nemá za následok stratu dobromyseľnosti na strane žalobcov a ich právneho predchodcu. Následne žalovaný odvodil údajnú vedomosť žalobcov a ich právneho predchodcu o hranici pozemkov z umiestnenia brány, ktorá bola súčasťou oplotenia. V zmysle vyššie uvedeného a síce, že nie je zrejmý dôvod na to, aby žalovaný oplocoval oba brehy potoku je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že daná brána bola súčasťou oplotenia pre ovce. Ohrada pre ovce bola teda medzi plotom, ktorý vystaval žalovaný a oplotením, ktoré vystaval právny predchodca žalobcov. Ak boli počas súdnej obhliadke nájdené kolíky, tak je zrejmé, že tie tvorili súčasť plotu, ktorý vystaval právny predchodca žalobcov. Žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré by mala byť hranica medzi pozemkami tvorená takýmto minimálnym zlomom.
28. Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že nesprávne žalobcovia uvádzajú, že v konaní nie je sporné, že predmet sporu užívali neb. manžel žalobkyne 1/ a predtým jeho predkovia, a to dokonca „od nepamäti“. Práve to, či neb. manžel žalobkyne 1/ a prípadne od kedy predmet sporu užíval, je v konaní sporné. Tobôž sporné je, že by predmet sporu mali užívať jeho právni predchodcovia, prípadne od kedy. To, že by užívali predmet sporu ešte predchodcovia neb. manžela žalobkyne 1/ sa v konaní neopiera o žiadny dôkaz. Dokonca aj osoby, ktoré žalobkyni 1/ podpísali čestné vyhlásenia, sami uviedli, že lokalitu poznajú od kedy v nej nadobudli pozemky, teda od 1976, resp. 1978, teda až po uzavretí darovacej zmluvy v roku 1971, ktorú v konaní žalobcovia predložili ako právny titul, od ktorého sa má odvádzať údajná dobromyseľnosť neb. manžela žalobkyne 1/. To, čo presne, kedy a kto z právnych predchodcov žalobcov mal užívať a prípade dokonca dobromyseľne, mali dokázať žalobcovia, no neurobili tak. Pokiaľ žalobcovia prichádzajú s tvrdením, že údajne predmet sporu mal vydržať už nebohý otec O. B., K. B. k 01.01.1961, museli by preukázať právny titul, od ktorého by sa mala odvíjať jeho dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Žalobcovia však nič podobné netvrdia, dokonca ani neuvádzajú, kedy a ako sa mal držby predmetu sporu chopiť K. B.. Ostatne, ak by to malo takto byť, potom aj žaloba by musela smerovať k určeniu vlastníctva do dedičstva po ňom. Žalobcovia v podaní výslovne uvádzajú, že predmetom konania nie je určenie priebehu hraníc pozemkov, na druhej strane svoje úvahy odvádzajú od údajnej nepresnosti katastrálnych máp, ktorá mala spôsobiť, že neb. O. B. vlastne ani nevedel, čoho je vlastníkom, a preto užíval všetko naokolo, dokonca v presvedčení, že mu to patrí. Žalobcovia však úplne ignorujú všetky doposiaľ vykonané dôkazy, najmä geometrické plány, ktoré si nechal vyhotoviť neb. K. B. a jeho syn O., keď sami medzi sebou rozdeľovali všetky pozemky, ktoré vlastnili (rok 1971, 1972), ako aj to, že zjavnou vlastníckou hranicou bol práve terénny zlom. Ostatne, aj
samotní žalobcovia uviedli, že chata bez súpisného čísla je spolovice postavená na spornom pozemku a tým iba potvrdzujú, kde sa nachádzal hranica pozemkov v ich vlastníctve a vo vlastníctva žalovaného, teda že táto pôvodná vlastnícka hranica vedie po terénnom zlome. Ako to vyplýva dokonca aj z odpovede katastra z 06.03.2023 na otázku žalobcov č. 5, ak je v úradne verejnom geometrickom pláne určená mierka zobrazenia, je možno kartometricky odvodiť omernú mieru medzi dvoja bodmi zobrazenými v geometrickom pláne. Úvahy o tom, či boli alebo neboli geometrické plány verejné prístupné je bez významu, pretože uvedené geometrické plány si nechali vyhotoviť samotní predchodcovia žalobcovi pre účely vlastných právnych úkonov. Žalobcovia ďalej úplne v rozpore s obsahom spisu uvádzajú, že žalovaný údajne ani len nevedel o tom, že je vlastníkom predmetu sporu a nebyť toho, že bola podaná žaloba, ani doteraz by o tom nevedel. Toto tvrdenie vyvracia už len to, že medzi listinami doloženými katastrom nehnuteľností sa okrem iného nachádza aj geometrický plán č. GX-49-93/1 z 04.11.1993, ktorý nechal žalovaný vyhotoviť už v roku 1993 na účely rozdelenia parcely č. XXXX/ X v súvislosti s predajom ich častí, okrem iného aj susedom žalobcov. Navyše, predmet sporu bol pre žalovaného neprístupný, pretože zo všetkých strán mal odlišných vlastníkov. Nie žalovaný má vyvracať dobromyseľnosť žalobcov, ale žalobcovia ju majú preukázať. V danom prípade nejde o problém spôsobený nepresnou evidenciou nehnuteľností, ale o snahu žalobcov získať niečo, čo im nikdy nepatrilo a o čom sami vždy dobre vedeli, že je vlastníctvom iného vlastníka, to všetko v snahe bez ohľadu na právne predpisy si svojsky kompenzovať vyvlastnenie časti ich pozemkov, s ktorým sa zrejme dosiaľ nezmierili, hoci prebehlo v súlade s dobovými právnymi predpismi a to tým, že sa zmocnili, resp. snažia zmocniť majetku iného vlastníka. Správne žalobcovia uvádzajú, že dobromyseľnosť treba skúmať vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu, ako aj po celú dobu tvrdeného plynutia vydržacej lehoty. Nemusí ísť o nadobúdací titul perfektný, postačuje domnelý. Žalobcovia však neoznačili v celom priebehu konania ani len žiadny domnelý právny titul, ktorý by takúto úvahu umožňoval. V celom priebehu konania hovorili o darovacej zmluve z roku 1971, ku ktorej bol dokonca vyhotovený geometrický plán jej predmetu a následne ďalší geometrický plán, z ktorý je úplne zrejmé, čo presne touto darovacou zmluvou neb. O. B. nadobudol. Tak, ako to uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, na ktoré žalobcovia odkázali, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. V tomto prípade nič nesvedčí o takých objektívnych okolnostiach, ktoré by takéto presvedčenie neb. O. B. odôvodňovalo. Pokiaľ žalobcovia odkázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, týmto rozhodnutiam je predovšetkým spoločné to, že vždy zdôrazňujú, že vydržanie je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na konkrétny skutkový stav veci. Pokiaľ si z týchto rozhodnutí žalobcovia vyberajú časti, ktoré sa im hodia, nijako to nevypovedá o podstate týchto rozhodnutí. Napríklad rozsudok sp.zn.: 22Cdo/2065/2005 sa zaoberá pomerom výmery nadobudnutých nehnuteľností a nehnuteľnosti, ku ktorej malo dôjsť k vydržaniu. Tu však žalobcovia nedocenili, že neb. O. B. nadobúdal darovacou zmluvou z roku 1971 parcely č. XXXX/X K. XXXX/X podľa geometrického plánu č. 762/308-70 z 25.01.1971, z ktorého boli zrejmé nielen ich rozmery, umiestnenie a tvar, ale z jeho tabuľkovej časti aj výmera nadobúdaných pozemkov, a to 2.970 m2 a 430 m2, spolu 3.400 m2, pričom žalovaný CKN č. 4277/27, ktorá bola parcelou po ploty priemyselného areálu, má výmeru 1.150 m2. Je tak vylúčené, aby nárast výmery o 1/3, nehovoriac o znalosti geometrického plánu neb. O. B. bol prehliadnuteľný. To vylučuje akýkoľvek ospravedlniteľný omyl. V druhom rozsudku, na ktorý žalobcovia poukazujú, sp.zn.: 22Cdo/2724/2009, sa zasa dobromyseľnosť kupujúceho odvíjala od toho, že pri kúpnej zmluve bol doložený znalecký posudok, ktorý ohodnocoval aj neskorší predmet sporu, ktorý bol predmetom posudzovania vydržania, na čo sa mohli kupujúci spoľahnúť, navyše išlo o neprehľadný terén a pozemky boli pod spoločným oplotením. V prípade žalobcov neexistujú žiadne takéto okolnosti, od ktorých by mohol neb. O. B. odvíjať svoju dobromyseľnosť. Predmet sporu je prehľadný a celý z každého miesta dobre viditeľný, žiadny znalecký posudok spracovaný nebol a naopak bol vypracovaný jednoznačný geometrický plán a pozemky, ktoré mal neb. O. B. nadobudnúť neboli pod spoločným oplotením. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplýva, že by plot na hranici sporného pozemku a pozemkov iných vlastníkov v priemyselnom areáli vystaval žalovaný (ako to tvrdia žalobcovia). Najmä však akékoľvek úvahy žalobcov o tom, že na základe darovacej zmluvy z roku 1971 si mohol neb. O. B. myslieť, že nadobúda aj predmet sporu, spoľahlivo vyvracia geometrický plán, ktorý bol k tejto zmluve vyhotovený. Pre úplnosť sa žiada dodať, že predmetom sporu navyše nie je pozemok po plot susedného areálu, kedy by existencia plota mohla mať nejaký význam, ale iba jeho časť (novovytvorená parcela č. XXXX/XX). Pre úplnosť žalovaný reagoval aj na tvrdenie o tom, že dosiaľ existujúca brána na vlastníckej hranici, na ktorú logicky v minulosti nadväzovalo oplotenie, bola bránou do akéhosi košiara pre ovce. Ani toto nepotvrdil žiadny v konaní vykonaný dôkaz a dokonca aj svedkovia navrhnutí žalobcami uviedli, že o žiadnom košiari nič nevedia. Pokiaľ ide o vlastníctvo predmetu sporu žalovaného, táto otázka síce nie je pre rozhodnutie významná,
avšak žalovaný pre nesprávne tvrdenia žalobcov reagoval. Ak žalobcovia podľa pozemkovej mapy nevedia určiť, kde sa mpč. XXX nachádza, podľa pozemnoknižnej mapy je úplne zrejmé, že mpč. XXX je parcelou susediacou s mpč. XXXX. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že mpč. XXX (neskôr KNE č. XXXX/ X) nemohla byť zároveň pozemnoknižným vlastníctvom žalovaného, a zároveň ju žalovaný nemohol nadobudnúť od štátu delimitáciou v roku 1992, z listín katastra je zrejmé, a to najmä z výpisu z LV č. X, že predmetná nehnuteľnosť pôvodne zapísaná ako vlastníctvo Mesta Bardejov bola následne vedená v súlade s dobovými právnymi predpismi ako vlastníctvo Čsl. štátu v správe MsNV Bardejov. Práve z tohto dôvodu bola v zmysle zákona o majetku obcí delimitovaná štátom žalovanému.
29. Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia lehota v trvaní 32 rokov (pri nehnuteľnostiach). Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby.
30. Podľa § 115, 116, 117, 118 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.
31. Podľa § 145 ods. 1 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
32. Podľa § 562 citovaného zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
33. Podľa § 145 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
34. Podľa § 566 citovaného zákona, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
35. Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/82 Zb.), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa ( pozn. § 135a ods. 1 a § 135a ods. 2 v účinnom znení citované nižšie).
36. Podľa § 135a ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom od 1.4.1983), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
37. Podľa § 132a ods. 1, 2 citovaného zákona, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
38. Podľa § 860 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.
39. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
40. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
41. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
42. Podľa § 135a ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinný do 31.12.1991), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
43. Podľa § 507a ods. 1, 3, 6 citovaného zákona (prechodné ustanovenia), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.
44. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 (novela zákonom č. 509/1991 Zb.), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
45. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
46. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
47. Podľa § 868, § 870 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.1992, č. zák. 509/1991 Zb.), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
48. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
49. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
50. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
51. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
52. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
53. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 C.s.p.). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2019, sp.zn.: 8Cdo/94/2018).
54. Podľa § 78 ods. 1 a 2 C.s.p., nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
55. Podľa § 461 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
56. Podľa § 473 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
57. Aktívna vecná legitimácia žalobcom svedčí, nakoľko podľa Uznesením Okresného súdu Bardejov z 16.12.2019, sp.zn.: XX/XX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, B. v základom konaní po nebohom O. B. boli žalobcovia 1/, 2/ a 3/.
58. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak je nutné posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy žalobcovia tvrdili, že sporná nehnuteľnosť, ktorú roky užíval ich právny predchodca, je zapísaná na liste vlastníctva v prospech inej osoby – žalovaného.
59. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
60. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
61. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania zaoberal tým, či žalobcami bolo preukázané splnenie všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Bezpochyby sporná nehnuteľnosť, ako ju v žalobe žalobcovia vymedzili, je spôsobilým predmetom vydržania. Žalobcom sa však nepodarilo preukázať, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, bol ich právny predchodca dobromyseľný o tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí. Ako to bolo v spore spoľahlivo preukázané, parcela č. XXX/X Mlynský jarok vo výmere 22 á 18 m2 číslo pozemnoknižnej vložky XX, v celosti bola titulom skutočnej držby od 16.08.1944 zapísaná do vlastníctva Mesta Bardejov (čl. 296,297). Na základe geometrického plánu a zmluvy z 16.10.1969, RI 649/69 parcela č. XXX/X vo výmere 15 á 81 m2 pripadla vo vlastníctva Československého štátu (čl. 298). Podľa výpisu z pozemkovej knihy vo vzťahu k pozemnoknižnej vložke číslo XX, parcela č. XXX/X Mlynský jarok o výmere 2 h a 74 m2 bola podľa pôvodného zápisu vo vlastníctva Mesta Bardejov v celosti. Nehnuteľnosť C KN 4277/27 k. ú. H. – vodná plocha bola na LV XXXX k. ú. H. zapísaná pod pvz. 356/93 - Zápisom geometrického plánu L./X ako novovytvorená z parcely C KN XXXX/X. Bolo tak preukázané, že pôvodnému mpč. 709 zodpovedá parcela C KN XXXX/X. Vlastnícke právo svedčí žalovanému a bolo zapísané na základe Protokolu o prechode vlastníckeho práva z 11.03.1992 (výpis z evidencie nehnuteľností na čl. 35). Parcely žalobkyne 1/ C KN č. XXXX a XXXX tak, ako sú dnes vedené, vznikli z parcely EKN č. XXXX/ X, XXXX/X (a XXXX/X, X), teda iba z mpč. XXXX K. XXXX. Zároveň z nich vyplýva i to, že nevznikli z iných pôvodných pozemnoknižných parciel, a teda nevznikli z mpč. 709. Žalobcovia si ohľadom tejto skutočnosti, či parcela č. XXXX/XX vznikla z pôvodnej mpč. 709 alebo inej, navzájom odporovali. Vo svojom vyjadrení z 15.07.2022 uviedli, že parcela č. XXXX/XX je zapísaná ako vodná plocha preto, lebo tak bola vedená pôvodná mpč. 709 a kopíroval sa druh pozemku. Vo vyjadrení z 31.10.2022 už tvrdili, že žalovaný musí dokázať, že parcela č. XXXX/XX je vytvorená z pôvodnej mpč. 709. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že parcela č. XXXX nevznikla z parciel pôvodne vedených ako mpč. XXXX a XXXX, ale práve z mpč. 709. Spornú nehnuteľnosť – predmet vydržania má podľa tvrdení žalobcov a predloženého geometrického plánu predstavovať novovytvorená parcela C KN XXXX/XX o výmere 743 m2 z pôvodnej parcely C KN XXXX/XX o výmere 1.150 m2. Žalovaný zároveň správne postrehol, že žalobcovia pri tých istých skutkových tvrdeniach najprv trvali na tom, že ich právny predchodca vydržaním nadobudol vlastnícke právo k celej parcele č. XXXX/XX a až neskôr žalobu zmenili a trvali už len na výmere menšej, zodpovedajúcej novovytvorenej parcele č. XXXX/XX.
62. Žalobcovia sa vo svojej obrane sústredili na to, že žalovaný nemôže byť vlastníkom raz knihovaného a raz neknihovaného majetku, raz majetku Mesta Bardejov a inokedy majetku Československého štátu. Táto okolnosť, ktorá dokazuje chaotickosť vedenie evidencie katastra by mala právneho predchodcu ospravedlňovať v tom, že sa ujal držby časti susedného pozemku. K tomuto súd uvádza, že na meniace sa zápisy vo vzťahu k parcele mpč. XXX, neskôr parcele č. XXXX treba nazerať v kontexte doby, a teda, že to, čo Mesto Bardejov nadobudlo na základe skutočnej držby od roku 1944, neskôr v roku 1969 v dôsledku zmien politických a spoločenských pripadlo Československému štátu a opäť v dôsledku týchto zmien v roku 1992 žalovanému – Mestu Bardejov. Táto okolnosť ale pre vec nie je podstatná. Žaloba vždy smeruje voči tomu, komu svedčí v katastri nehnuteľností vlastnícke právo a nerozhoduje, že by prípadne aj v rámci vykonaného dokazovania bolo zistené, že má nehnuteľnosť patriť niekomu inému, pokiaľ samozrejme nejde o protistranu. Inými slovami, ten, kto tvrdí, že vlastnícke právo patrí jemu, musí uvedené preukázať, pričom nerozhoduje, voči komu by eventuálne mala žaloba smerovať (či obci, či štátu). Žalovaným je vždy ten, komu svedčí vlastnícke právo.
63. Ustanovením § 185 C.s.p. bol zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom mu ho objasnia strany sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Strana sporu je za účelom preukázania každého svojho tvrdenia povinná predložiť alebo označiť dôkaz, ktorý tvrdenie podporuje (dôkazné bremeno). Len ak strana sporu svoje tvrdenia riadne preukáže, môže byť v spore úspešná. Dôkazné bremeno (povinnosť preukázať) ťaží tú stranu, ktorá tvrdí.
64. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ tvrdili, že ich právny predchodca neb. O. B. spornú nehnuteľnosť dobromyseľne oprávnene užíval po zákonom predpísanú dobu a má tak patriť do dedičstva po ňom. Držby spornej nehnuteľnosti sa mal ujať na základe darovania, kedy v roku 1971 mu jeho otec daroval parcely E KN č. XXXX/X a XXXX/X. Parcela E KN XXXX/X susedila s mpč. XXX (XXXX/X) vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia ako nadobúdací titul označili Darovaciu zmluvu z 11.02.1971 a priložili geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, kedy zameranie však bolo vykonané po akte darovania, dňa 19.07.1972. Právny predchodca žalobcov tak pri uchopení držby po darovaní nemohol vychádzať z geometrického plánu vyhotoveného a zamerania vykonaného viac ako rok potom. Preukázateľne mohol právny predchodca pri uchopení držby vychádzať len z geometrického plánu č. XXX-XXX-XX (čl. 183), ktoré zameranie bolo vykonané dňa 23.11.1970. Podľa výpisu z pozemkovej knihy z vložky číslo 2474, parcely číslo XXXX K. XXXX vlastnili na polovicu K. B. a F. Q., P. B. (čl. 185). Geometrickým plánom č. 762-308-70 bolo z týchto parciel vytvorené parcely č. XXXX/X až 6 a parcely č. XXXX/X až 5. Darovaním v roku 1971 neb. O. B. od svojho otca nadobudol parcely č. XXXX/X K. XXXX/X. V roku 1972 na základe Zmluvy o rozdelení a kúpe boli parcely č. XXXX/X K. XXXX/X rozparcelované na ďalšie parcely (čl. 177), pričom neb. O. B. zostala vo vlastníctve parcela č. XXXX/X, X a XX a XXXX/X o celkovej výmere 3.798 m2. Parcela XXXX/X mala výmeru 2.578 m2. K. B. novovytvorené parcely XXXX/XX, XX K. XXXX/X odpredal manželom G. a jeho vlastníctve zostali parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Parcela č. XXXX/X vo vlastníctve neb. O. B. bola na základe rozhodnutia o vyvlastnení v roku 1976 za náhradu vyvlastnená, a to v časti 1.702 m2. Z uvedeného vyplýva, že zmeny vo vlastníctve týchto nehnuteľností sa hranice parcely č. XXXX/X, ktorá bezprostredne susedí s parcelou dnes XXXX/XX, čiže s miestom, kde sa má nachádzať sporná nehnuteľnosť, nedotkli. Avšak parcela č. XXXX/X bola rozdelená, keď bola novovytvorená parcela XXXX/X, ktorú nadobudli kúpou manželia G. a železnými trubkami bol hranica aj vyznačená. Rovnako tak bola novovytvorená i hranica medzi parcelami č. XXXX/X vo vlastníctve neb. O. B. a č. 3434/5 vo vlastníctva jeho otca.
65. Žalobkyňa 1/ tvrdila, že rodinný dom postavili a bol skolaudovaný v roku 1976 a tento i priľahlé nehnuteľnosti, ktoré spolu tvorili jeden celok s manželom užívali a boli limitované oplotením. Zo svedeckej výpovede manželov H. ale bolo zistené, že v čase, kedy sa oni na miesto nasťahovali (okolo roku 1970) tam plot ešte nestál, ale asi tak 20 rokov potom. Aj splnomocnený zástupca na obhliadke nehnuteľnosti uviedol, že keď sa do rodiny oženil v roku 1987, plot už stál, postavili ho zrejmé cestné stavby. Žalobcami nebolo preukázané, že pri darovaní v roku 1971 bola darovaná nehnuteľnosť vcelku oplotená (plechovým plotom vzadu alebo iným oplotením), a takto odovzdaná ich právnemu predchodcovi. Svedeckou výpoveďou a vyjadrením splnomocneného zástupcu bolo naopak potvrdené, že plot bol vystavaný až neskôr, približne 20 rokov po darovaní.
66. Súd mal tak za preukázané, že v teréne nebola hranica medzi parcelou právneho predchodcu a parcelou žalovaného v čase darovania (a teda tvrdeného vstupu do držby) nijako ničím (napríklad plotom) vyznačená. Zodpovedať preto zostalo, z čoho usudzoval právny predchodca, že hranica jeho parcely je práve na mieste, ktoré dnes predstavuje „spodnú“ hranicu spornej nehnuteľnosti a je vymedzená plechovým plotom (tu ale súd poznamenáva, že podľa geometrického plánu z roku 2022 navrhovaná hranica novovytvorenej parcely plechový plot nelícuje). Žalobcovia tvrdili, že F. C., ktorý niekedy miestom tiekol, mal tvar, ktorý sa časom menil. Žalobcovia tiež tvrdili, že Mlynský potok/jarok je zakreslený na topografických mapách z roku 1955, 1964 a 1980 a na mape z roku 1990 už nie je zakreslený. V čase darovania nehnuteľnosti v roku 1971 teda ešte zrejme zakreslený bol a existoval. Z listu C. G. z roku 1993 vyplýva, že miesto, kde kedysi tiekol F. C. je močaristé a znehodnotené. Je tak zrejmé, že ešte v roku 1993 na susediacom úseku u manželov Sisolových bola parcela, kde F. potok voľakedy tiekol, ešte močaristý terén.
67. Ak sa žalobcovia bránili tým, že potok menil svoj tvar a právny predchodca vychádzal z toho, že jeho parcela susedí s hranicou F. C., a preto mohol z ospravedlniteľného omylu dobromyseľne zabrať i časť parcely žalovaného, takéto konanie nespĺňa zákonnú podmienku, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Predsa vodný tok, či už rieka alebo potok, tečie po určitom území, ktoré má svoje parametre. Vodný tok – jeho šírka koryta – nemusí kopírovať v rozmeroch konkrétnu parcelu, po ktorej tečie. I keď sa vodný tok mení, parcela po ktorej tečie má svoje pevne stanovené hranice, ktoré sa zmenami vodného toku nemenia. Preto právny predchodca nezachoval náležitú opatrnosť, ak sa ujal držby
časti parcely žalovaného s tým, že sám usúdil, že hranica koryta, resp. tečúcej vody, je totožná so spoločnou hranicou parciel strán sporu a po túto hranicu mal za to, že užíva darovanú nehnuteľnosť. Nakoniec, vo vzťahu k hranici, po ktorú právny predchodca usúdil, že je hranicou parciel (plechový plot), žalobcovia ani neprodukovali žiadne iné tvrdenia ani dôkazy, len tvrdili, že vodný tok menil svoj tvar a posunutie hranice zapríčinili zmeny toku potoka. Okrem toho, podľa geometrického plánu z roku 2022 táto hranica nekopíruje plechový plot, ale tiahne sa niekoľko desiatok centimetrov smerom dovnútra spornej nehnuteľnosti. Povinnosť preukázať, že užívanie spornej nehnuteľnosti právny predchodca v navrhovanom rozsahu započal oprávnene, a teda že bol s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že práve v tvrdenom rozsahu má nehnuteľnosť vlastnícky patriť jemu, ťaží žalobcov. Uvedené, a teda, že právny predchodca žalobcov mal legitímny dôvod uchopiť sa držby spornej nehnuteľnosti, nebola preukázaná. Darované parcely v roku 1971 neboli oplotené, nebolo tvrdené, ani preukázané, v akom rozsahu boli darcom do užívania odovzdané obdarovanému. Skutočnosť, že právny predchodca alebo ešte aj jeho právni predchodcovia užívali svoje nehnuteľnosti vrátane spornej ako vlastné, pričom mali vychádzať z toho, že hranicu tvorí F. C. (zrejme hranica vodnej plochy), nemožno akceptovať ako titul, ktorý by právneho predchodcu oprávňoval uchopiť sa držby spornej nehnuteľnosti. Opačný záver by viedol k tomu, že nie je podstatné, po akej parcele vodný tok tečie, ale kadiaľ tečie (čo sa rokmi môže významne meniť) a to by malo určovať vlastnícke hranice vo vzťahu k parcele, po ktorej tečie. S týmto nemožno súhlasiť.
68. Súd potom bez právneho významu pre tento spor musí hodnotiť tvrdenia žalobcov o tom, že už právni predchodcovia neb. O. B. sa mali na základe vydržania stať vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pretože žaloba žiadala určiť, že sporná nehnuteľnosť má patriť nie do vlastníctva rodičov nebohého, ale jeho. Tvrdené sa tak netýka predmetu sporu. Rovnako tak sú pre tento spor bez právneho významu tvrdenia žalobkyne 1/ o tom, že spoločne s manželom v rozsahu oplotenia užívali spornú nehnuteľnosť, pretože započítať oprávnenému držbu právneho predchodcu je možné v prospech právnych nástupcov len vtedy, ak sám právny predchodca bol dobromyseľný.
69. Záver o tom, že právny predchodca nezachoval pri užívaní a vstupe do držby spornej nehnuteľnosti náležitú opatrnosť svedčí i fakt, že terén nehnuteľnosti žalobcov v spojení so spornou nehnuteľnosťou nie je súvislý, ale lomí sa smerom dole, akoby k rieke. Tomu zodpovedá i hranica, ktorý vytýčil geodet pri vypracovaní geometrického plánu, ktorý je prílohou k žalobe a táto hranica sa tiahne tesne pod svahom. Na vrchole svahu sú pritom pozostatky železnej brány so stĺpikom, na ktorý tak, ako to správne postrehol žalovaný, muselo v minulosti nadväzovať oplotenie. To potom preukazuje, že nehnuteľnosť žalobcov bola pôvodne na hranici koryta potoka, teda na hranici nehnuteľností strán sporu, oplotená.
70. Súdu potom zo zisteného a preukázaného vyplýva, že právny predchodca žalobcov po tom, čo potok bol odklonený, resp. už miestom netiekol a na tomto mieste tak vznikla plocha, ktorú bolo možné skultúrniť, k tomuto pristúpil bez toho, aby si preveril, pokiaľ siaha vlastnícka hranica jeho nehnuteľnosti. Pritom z dokazovania vyplýva, že tak právny predchodca, ako i jeho otec vlastnili parcely o veľkom rozsahu, ktoré boli niekoľkokrát rozparcelované, čiastočné odpredané i vyvlastnené a za každým sa vyhotovoval geometrický plán, ktorého hranice novovzniknutých nehnuteľností boli v teréne aj vyznačené (opak preukázaný nebol). Hoci predmetom darovacej zmluvy bola i parcela E KN č. XXXX/X so značnou výmerou, táto nesusedila s predmetom sporu (susedili s ním iba parcely E KN č. XXXX/X o výmere 422 m2 a parcela E KN č. XXXX/X o výmere 329 m2 so zameranou hranicou aj vo vzťahu k parcele E KN č. XXXX/X). Nič nebránilo právnemu predchodcovi žalobcov predtým, než pristúpil k úprave spornej nehnuteľnosti (navozenie 100 tatier hliny) a vystavaniu chatky a skleníka, aby si dal zameraním potvrdiť, kde presne sa nachádza vlastnícka hranica medzi jeho nehnuteľnosťou a nehnuteľnosťou žalovaného. To, že táto vlastnícka hranica v minulosti nemohla viesť inak, ako po vrchole terénneho zlomu (resp. tesne po ním), preukazuje aj zameranie vykonané geodetom v roku 2022, ktorý sporné miesto určil rovnako. Právny predchodca pri vstupe do držby spornej nehnuteľnosti nezachoval náležitú opatrnosť a objektívne s ohľadom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný pri jej vydržaní. V kontexte uvedeného súd hodnotil i čestné vyhlásenia a výpovede svedkov. Títo sa na miesto prisťahovali až v 80-tych rokoch, teda po roku 1971, kedy malo dôjsť k darovaniu a uchopeniu držby spornej nehnuteľnosti. Nikto, ani súd nespochybňuje, že v čase, ktorý vnímali svedkovia, až doposiaľ, užíva spornú nehnuteľnosť žalobkyňa 1/ a za života manžela aj spolu s ním. Nebol ale preukázaný oprávnený vstup do držby spornej nehnuteľnosti.
71. V zmysle vyššie uvedeného súd musel žalobu zamietnuť. Na rozhodnutí súdu nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalobcov, že žalovaný sa o nehnuteľnosť nestaral a ozýva sa so svojim nárokom až po desaťročiach. Žalovanému k spornej nehnuteľnosti svedčí vlastnícke právo. Ak niekto iný ako zapísaný vlastník tvrdí, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním, musí uvedené preukázať. Dlhoročná držba a zveľadenie inak nehodnotnej pôdy nie sú dôvody, s ktorými zákon spája vznik vlastníckeho práva vydržaním. Držba cudzej veci musí byť oprávnená, opierať sa o konkrétny nadobúdací titul, hoci domnelý a musí trvať nerušene po zákonom predpísanú dobu. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcov nevstúpil do držby spornej nehnuteľnosti oprávnene, a teda dobromyseľne. Potom je bez právneho významu, aká dlhá doba uplynie, než sa o svoj nárok prihlási vlastník.
72. Záverom súd uvádza, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcov o tom, že by mali byť poškodení dvakrát, keď raz už boli poškodení vyvlastnením nehnuteľnosti. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, nehnuteľnosť právneho predchodcu žalobcov bola vyvlastnená za náhradu v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.
73. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. Žalovaný bol v spore plne úspešný, keď súd žalobu zamietol. Patrí mu tak právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom 1/, 2/ a 3/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.