Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-79-2013.pdf
PDF · 66.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/79/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. októbra 2013 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného
Z. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. M. - N. E., S. D. č. XXX/XXX, študenta S. U. K.,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/134/2011 zo dňa 25. júna 2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Z. Z. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín, sp.zn. 1Pv 448/11 zo dňa 30.09.2011, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 15. mája 2011 v čase o 21.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW O., G.: P. v H. M. smerom na obec E., pričom keď bol v blízkosti baru Q. zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, bolo zistené, že motorové vozidlo viedol v čase zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v P., pod č.p. ORP-P-65,71/ DI-IL-2011 zo dňa 22.03.2011, právoplatným dňa 22.03.2011, ktorým mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 18 mesiacov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote písomne zahlásil odvolanie prokurátor, ktoré bolo následne písomne zdôvodnené prokurátorkou. Táto sa nestotožnila so závermi súdu prvého stupňa, pričom poukázala najmä na usvedčujúce výpovede príslušníkov PZ R. C. a S. T.. Uviedla, že tieto netrpia takými rozpormi zásadného charakteru, pre ktoré by tieto nemohli slúžiť ako podklad pre uznanie viny obžalovaného. Podľa prokurátorky skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, tento spáchal obžalovaný, ktorý týmto naplnil všetky znaky formálnej stránky žalovaného prečinu. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí o odvolaní sa obžalovaný nezúčastnil, pričom prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Úvodom k dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby po tom, čo jeho predchádzajúci odsudzujúci rozsudok, sp.zn. 3T/134/2011 zo dňa 05.02.2013 bol z podnetu odvolania obžalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/29/2013 zo dňa 15. apríla 2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že k zrušeniu odsudzujúceho rozhodnutia došlo v dôsledku podstatného porušenia práv na obhajobu. Pri vrátení veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, senát odvolacieho súdu vyslovil právny názor, že pri novom rozhodovaní bude musieť súd prvého stupňa vypustiť z okruhu usvedčujúcich dôkazov výpoveď svedka X. K. zo dňa 16.05.2011. V nadväznosti na to bolo v rozhodnutí odvolacieho súdu uvedené, že takto došlo k výraznému oslabeniu usvedčujúcich dôkazov.
Súd prvého stupňa pri novom konaní a rozhodovaní vyššie uvedený právny názor rešpektoval a pri svojom rozhodovaní predmetnú usvedčujúcu výpoveď svedka X. K. nevzal do úvahy. Bolo potom povinnosťou súdu prvého stupňa znovu vyhodnotiť dôkaznú situáciu (usvedčujúce a ospravedlňujúce dôkazy). Vzhľadom k tomu, že svedok X. K. na hlavnom pojednávaní (predtým aj v prípravnom konaní) vypovedal v prospech obžalovaného, došlo k posilneniu ospravedlňujúcich dôkazov a k zoslabeniu usvedčujúcich dôkazov. Správne súd túto situáciu pomenoval ako „dôkaznú núdzu“, ktorá vyústila v použitie zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Je síce faktom, že obžalovaného usvedčovali dvaja príslušníci PZ, ktorí sa o trestnej činnosti obžalovaného dozvedeli pri výkone svojich služobných povinností, pričom takéto dôkazy spravidla sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu veci. Naviac, keď v tomto prípade pôvodne podporovala usvedčujúce výpovede príslušníkov PZ aj výpoveď priateľa samotného obžalovaného. Zistená procesná vada v tejto usvedčujúcej výpovedi, keď tento svedok potom následne už potvrdil obranu obžalovaného „o jeho premiestňovaní“ vo vozidle, avšak nie z miesta vodiča, ale z miesta spolujazdca vpredu, neumožňovala v tomto prípade rozhodnúť o vine obžalovaného len na základe výpovedí príslušníkov PZ.
Preukázané bolo, že v dobe policajnej osobnej kontroly motorového vozidla (po zastavení) na mieste vodiča nesedel obžalovaný, ale jeho priateľ X. K.. Taktiež svedok príslušník PZ S. T. uviedol, že predtým obžalovaného vôbec nepoznal, čo taktiež môže spochybňovať jeho tvrdenie, že v pozdných večerných hodinách z pomedzi dvoch neznámych osôb jednoznačne uviedol, že pred jazdou si na miesto vodiča sadol práve obžalovaný a nie iná osoba. Zároveň tento svedok uviedol, že zmeny vo vnútri motorového vozidla, v ktorom bol obžalovaný, nepozoroval, pretože sa venoval riadeniu služobného motorového vozidla.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pret ože nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.