Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-265-2013.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/265/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money a.s., so sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17324220, právne zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti povinnej: O. P., naposledy bytom T. XXX/XX, F., o vymoženie 431,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2428/2012-16 zo dňa 23. augusta 2012 v spojení s opravným uznesením, č.k. 15Er/2428/2012-30 zo dňa 11. marca 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, pre vymoženie istiny vo výške 431,52 eur, na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. 0608338 zo dňa 03.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2009 a vykonateľnosť dňa 12.12.2009. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 10.05.2006 uzatvoril oprávnený, ako veriteľ, s povinnou, ako dlžníkom, zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej si povinná požičala od oprávneného sumu vo výške 388,34 eur a zaviazala sa ju vrátiť oprávnenému v 10-tich mesačných splátkach á 43,15 eur. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 5.38 označeného ako „Rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie bodu 5.38 na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Faktickým subjektom, ktorý definuje možnosť riešenia sporov je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 9CoE/18/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 18CoE/924/09. V období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Pokiaľ predo dňom 01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzatvorenej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzatvorená dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí však súd prvého stupňa posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.10.2005. Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. V prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok súdu právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní - žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, napr. aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08, dodržanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale, aby rovnako v celom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Mal za to, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. b/, h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie osobne podaným súdnemu exekútorovi dňa 27.06.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 431,52 eur s príslušenstvom, na poklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn.
0608338 zo dňa 03.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2009 a vykonateľnosť dňa 12.12.2009. Napadnutým uznesením zo dňa 23.08.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Ex.por. a § 45 ods. ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko mal za to, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Následne uznesením, č.k. 15Er/2428/2013-30 zo dňa 11.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2012, opravil záhlavie uznesenia zo dňa 23.08.2012 v zmysle ustanovenia § 164 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 167 ods. 2 O.s.p., a to pokiaľ ide o priezvisko povinnej. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Prievidza, vedného pod sp.zn. 5D/121/2012 mal zároveň za preukázané, že povinná zomrela dňa 02.08.2012, ako nemajetná. Ako dedič po poručiteľovi prichádza do úvahy D.., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, F..
Zo spisového materiálu v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že povinná zomrela dňa 02.08.2012, t.j. v priebehu exekúcie, pričom dedičské konanie po poručiteľovi (povinnej) bolo zastavené uznesením, č.k. 5D/121/2012-8 zo dňa 16.10.2012 podľa § 175h ods. 1 O.s.p., nakoľko poručiteľka (povinná) nevlastnila žiadny majetok. Uznesenie nadobudlo v časti výroku I. (zastavenie konania o dedičstve) právoplatnosť dňa 16.10.2012.
Odvolací súd v zmysle uvedeného uvádza, že povinná označená v návrhu na vykonanie exekúcie zomrela dňa 02.08.2012, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle ustanovenia § 19 O.s.p. Súd prvého stupňa v čase rozhodovania (uznesenie zo dňa 23.08.2012), konal s účastníkom, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania je pritom nevyhnutnou procesnou podmienkou konania, na ktorej existenciu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Dbá sa teda o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie.
Nakoľko konanie bolo postihnuté vadou podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a súd prvého stupňa nevyužil ani procesný inštitút autoremedúry predpokladaný ustanovením § 374 ods. 4 O.s.p., rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.