Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_4C-186-2013.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Subarea
4C/186/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľky Q. R., B.. XX. XX. XXXX, X. P., L. P. XXX, Š. C. U., zastúpená JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom ul. Martina Hattalu 2159/38, Dolný Kubín, proti odporkyni H. U., B.. XX. XX. XXXX, X. I. T., C., X. K. XXX, Š. C. U., o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 1.000 eur, ktorú sumu súd povoľuje odporkyni splácať v 80 eur mesačných splátkach, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.000 eur od 29. 09. 2012 do zaplatenia.
Súd p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 229,82 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu, ktorú sumu jej súd povoľuje splácať v 20 eur mesačných splátkach, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 07. 06. 2013, ktorého zmenu pripustil súd uznesením č.k. 4C/186/2013 dňa 03. 10. 2013 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť jej 1.000 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.000 eur od 29. 09. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o pôžičke dňa 17. 04. 2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.000 eur, ktoré sa odporkyňa ako dlžníčka zaviazala písomne dňa 28. 08. 2012 na listine označenej ako „Čestné prehlásenie“ navrhovateľke ako veriteľke vrátiť do 27. 09. 2013. Ku dňu 28. 09. 2012 bola základná úroková sadzba 0,75 %.
Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 20. 08. 2013 pod č.k. 8Ro/967/2013-31 platobný rozkaz, voči ktorému podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu, vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Právny zástupca navrhovateľky vo svojom ústnom prednese na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že navrhovateľka požičala peniaze svojej neteri t.j. odporkyni, ktorá ich potom následne požičala svojmu priateľovi. Navrhovateľka by nikdy nepožičala peniaze niekomu inému ako rodinnému príslušníkovi, lebo ho nepoznala.
Navrhovateľka sa pridržiavala toho, čo uviedol jej právny zástupca. Uviedla, že odporkyňa aj so svojou mamou, ešte nejakým pánom o ktorom si myslela, že je šofér, prišli za ňou, aby odporkyni požičala
peniaze. Peniaze položila na stôl, vtedy tresla žiarovka, tak išli opravovať elektriku. Bola dohoda, že odporkyňa tieto peniaze vráti do jedného mesiaca. Keď uplynul mesiac, ona jej peniaze nevracala, tak opakovane odporkyni volala, nakoniec za ňou išla do C., tam jej podpísala papier, ktorý súdu predložila. Čiastku 1.000 eur mala doma, nakoľko zrušila stavebné sporenie. Peniaze požičala odporkyni, cudzím ľudom by nikdy nepožičala. Ju nezaujíma, že oni už majú jeden a pol roka rozhádzaný barák, pretože tento pán im nedokončil okná a kúrenie.
Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní, ako aj v písomne podanom odpore uviedla, že v prípade spomínanej pôžičky 1.000 eur bola prítomná len ako sprostredkovateľ, nie dlžník. Navrhovateľka požičala peniaze G. K. na zriadenie pohostinstva, svedkom odovzdania bola aj jej mama T. U., ktorá je zároveň sestrou navrhovateľky. Na základe príbuzenského vzťahu navrhovateľka súhlasila s pôžičku a nežiadala písomné potvrdenie o prevzatí hotovosti. Taktiež kvôli tomu ona podpísala Čestné prehlásenie o pôžičke zo dňa 28. 08. 2012, aby v rodine nerobila zbytočné rozbroje. Ona z týchto peňazí nič nemala. Peniaze zobral pán K., čo bol jej známy, takisto on dlží peniaze jej mame. Sľuboval, že budúci mesiac sa zamestná v Čechách a peniaze navrhovateľke vráti. Je pravdou, že boli u nej doma, ona, jej mama aj tento pán, navrhovateľka ho videla prvýkrát v živote, ona ho nepoznala. Peniaze si požičal od navrhovateľky on, ešte povedal, že jej nevráti 1.000 eur, ale 1.100 eur. Čestné prehlásenie podpísala, lebo to zobrala ako svoju vinu, pretože zavádzal aj ju. S navrhovateľkou komunikovala len telefonicky, nie písomne. Žalovanú sumu je ochotná splácať v maximálne v 100 eur mesačných splátkach.
Okrem výsluchu účastníčok konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise a to s Čestným prehlásením zo dňa 28. 08. 2012 (č.l. 4 spisu), pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Výsluchom účastníčok konania mal súd za preukázané, že tieto sú v príbuzenskom vzťahu, odporkyňa je dcéra navrhovateľkinej sestry. Dňa 28. 08. 2012 odporkyňa prehlásila, že dňa 17. 04. 2012 si požičala od navrhovateľky 1.000 eur, ktoré podľa ústnej dohody mala vrátiť do 17. 05. 2012. Zobrala na vedomie, že uvedenú sumu vráti do 30 dní od uvedeného dňa.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) veci na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním „z ruky do ruky“. Teda na vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, nakoľko ide o tzv. reálnu zmluvu, ale na jej uzavretie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak svoj nárok vie preukázať. V spore o vrátenie požičanej sumy má veriteľ ako navrhovateľ bremeno tvrdenia, že uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke; že mu poskytol finančné prostriedky a že odporca dlh riadne a včas nezaplatil. Podľa názoru súdu navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že podľa nej bolo dlžníkovi plnené. Súdu predložila Čestné prehlásenie zo dňa 28. 08. 2012, ktorým odporkyňa prehlásila, že si dňa 17. 04. 2012 požičala od navrhovateľky sumu 1.000 eur, ktorú vráti v lehote do 30 dní od 28. 08. 2012 t.j. do 28. 09. 2012. Obrana odporkyne spočívala v tom, že navrhovateľka mala peniaze požičať L.. K., čo je v rozpore s jej Čestným prehlásením, ktoré odporkyňa podpísala dňa 28. 08. 2012. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam navrhovateľky, že by cudziemu človeku nikdy v živote peniaze nepožičala a skutočnosť, že navrhovateľka tohto pána nepozná, potvrdila aj odporkyňa. Ako potom odporkyňa s požičanou sumou ďalej naložila, je v tomto konaní právne irelevantné, keďže záväzkovo-právny vzťah vznikol medzi účastníkmi konania. Z týchto dôvodov súd nevyhovel návrhu odporkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedka K., nakoľko sa odporkyňa sama vystavila Čestné prehlásenie, ktorým mal súd za preukázaný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzu účastníčkami konania, plnenie zo strany navrhovateľky, keď skutočnosť, že odporkyňa požičanú sumu 1.000 eur doposiaľ nevrátila, medzi účastníčkami konania nebola sporná. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni priznanú sumu splácať v 80 eur mesačných splátkach, keď zohľadnil, že táto je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 199 eur a má jednu vyživovaciu povinnosť. Zároveň súd priznal navrhovateľke uplatnené úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania t.j. vo výške 8,75 % zo sumy 1.000 eur od 29. 09. 2012 do zaplatenia t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti, na ktoré úroky z omeškania má veriteľ právo zo zákona.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke právo na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 03. 10. 2013) 3 x 51,45 eur, 3 x režijný paušál 7,81 eur, náhrada za stratu času štyri polhodiny po 13,01 eur t.j. 52,04 eur, spolu 229,82 eur, ktoré súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu (§149 ods. 1 O.s.p.) a ktorú sumu súd z dôvodov vyššie uvedených povolil odporkyni splácať v 20 eur mesačných splátkach s tým, že zároveň určil, že ak odporkyňa neuhradí čo i len jednu splátku stane sa splatným celý dlh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.