Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-202-2008.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/202/2008
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: T.. B. W., Q. W. XX, Bratislava, proti odporcom: 1.) Slovenská republika- Národná rada Slovenskej republiky so sídlom námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, 2.) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadami rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 30.12.2008, sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 131.603,27 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľke neodôvodnene diferencovaným odmeňovaním sudcov.
Nakoľko si navrhovateľka svoju poplatkovú povinnosť nesplnila súčasne s podaním návrhu na začatie konania, súd ju výzvou zo dňa 6.10.2012 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 9.195,50 Eur, a zároveň ju poučil, že konanie bude zastavené, ak do 10 dní od doručenia výzvy súdny poplatok za návrh nezaplatí.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 11C/202/2008- 8 zo dňa 5.1.2011 bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Voči predmetnému uzneseniu navrhovateľka dňa 2.2.2011 podala odvolanie, v ktorom uviedla, že návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa z. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), neboli do 31.12.2008 spoplatnené. Okrem toho mala za to, že súdny poplatok vo výške 9.195,50 Eur bol vyrubený podľa nesprávnej položky, pričom poukázala na skutočnosť, že určenie súdneho poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (a to aj po 1.1.2009), možno považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD. Zároveň vo svojom odvolaní navrhla podať prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie, či spoplatnenie návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania.
Následne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/82/2011- 12 zo dňa 28.7.2011 uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí poukazoval na nesprávne uvedenú položku č. 7 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov pri vyrubovaní súdneho poplatku s tým, že sa tunajší súd nevysporiadal s tvrdením navrhovateľky v návrhu na začatie
konania, že konanie je oslobodené od súdneho poplatku na základe §4 ods. 1. písm j.) z. č. 71/1992 Z. z., v znení účinnom už v čase podania návrhu na začatie konania. Zároveň Krajský súd zdôraznil, aby sa tunajší súd zaoberal aj návrhom navrhovateľky na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ v súvislosti s nedostatočnou implementáciou smernice do našej legislatívy, ktorá zaviedla spoplatnenie súdnych konaní podľa výšky požadovanej nemajetkovej ujmy aj za návrhy súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona.
Súd vyzval navrhovateľku výzvou zo dňa 13.3.2013 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 9.195,50 Eur už podľa správnej položky č. 1, písm. a) - 9.906 Eur (t.j. 6% zo sumy 131.603,27 Eur) a písm. b)- 99,50 Eur za určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a zároveň ju poučil, že konanie bude zastavené, ak do 10 dní od doručenia výzvy súdny poplatok za návrh nezaplatí. Súd doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh navrhovateľke dňa 20.3.2013.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania, a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštruktualizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Podľa § 10 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník poučený.
Pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak
a/ už začal konať vo veci samej, b/ vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, c/ došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať vo veci samej, d/ ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, e/ žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, f/ vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa názoru súdu v tomto prípade nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že v konaniach podľa antidiskriminačného zákona až do 31.12.2008, teda do nadobudnutia účinnosti novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, neboli predmetné návrhy spoplatnené. Napriek tomu, že v čase podania návrhu nebola ustanovená osobitná sadzba za návrhy v konaniach podľa antidiskriminačného zákona, tieto konania boli až do zavedenia osobitnej položky 7d v sadzobníku súdnych poplatkov v zmysle z. č. 465/2008 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 72/1991Zb. o súdnych poplatkoch k 1.1.2009, spoplatňované 6-percen-tnou sadzbou podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ak si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy, inak paušálnou sadzbou 3.000,- Sk (po prepočte 99,50 eura) podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Takáto výška súdneho poplatku bola určená vo všeobecnosti z každého návrhu na začatie súdneho konania, pokiaľ nebola ustanovená osobitná sadzba poplatku (viď položka 1 sadzobníka), pričom podľa § 18c ods. 6. z. č. 72/1991 Zb. upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2009, za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti novely č. 465/2008 Z. z. sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov. Preto námietka navrhovateľky, že návrhy na začatie konania podľa antidiskriminačného zákona nebol do 31.12.2008 spoplatňované vôbec bezzákladná.
Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok a to otázky týkajúce sa výkladu úniových právnych
aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva.
V posudzovanom prípade sa navrhovateľka domáha položenia otázky typu, či spoplatnenie návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním uvedenej zásady. Vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu, posudzujúc návrh navrhovateľky z hľadiska predmetu prípustnosti a formulácie prejudiciálnej otázky, by bolo možné považovať navrhovanú otázku za prípustnú, avšak z hľadiska potreby, nutnosti, nevyhnutnosti a opodstatnenosti jej zodpovedania je nutné konštatovať, že je irrelevantná, nadbytočná a spôsobila by neodôvodnené predĺženie konania.
V súvislosti s transponovaním smernice 2000/78/ES z 27.11.2000 je dôležité dať na pravú mieru tú skutočnosť, že táto smernica bola riadne prevzatá do nášho právneho poriadku v znení zákona č. 365/2004 Z. z. - tzv. antidiskrimačný zákon, ktorý presne tak ako citovaná smernica v čl. 9 ods. 1, vo svojom ustanovení § 9 priznáva každému, kto je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, právo domáhať sa svojich práv na súde. Status navrhovateľky tak zodpovedá statusu osôb podľa Kapitoly 1 článku 1 citovanej smernice. Je nevyhnutné zdôrazniť, že citovaná smernica nemá žiadny vplyv na vnútroštátne pravidlá pre uplatnenie týchto práv vo vnútroštátnych konaniach a už vonkoncom jej znenie nezasahuje do fiskálnych záujmov členského štátu na vyberaní súdnych poplatkov za takéto návrhy a také niečo nie je možné ani z účelu ani zo samotného textu tohto úniového aktu vyvodiť. Ak teda sama smernica právo na bezplatné súdne konanie v diskriminačných veciach negarantuje, v nesúlade s ňou sa nemôže ocitnúť vnútroštátna právna úprava len preto, lebo pre konkrétne súdne konanie ustanovuje súdne, či iné poplatky. Zákon o súdnych poplatkoch preto nemôže (a ani nemohol) byť transponovaním citovanej smernice dotknutý v tom zmysle ako naznačila navrhovateľka, že tieto konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania by mali byť oslobodené od súdnych poplatkov a to či už úplne alebo čiastkovo, nakoľko otázka spoplatnenia jednotlivých úkonov je ponechaná na vnútroštátna úpravu toho ktorého členského štátu. Čo sa týka poplatkov aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, treba vykladať čl. 9 ods. 1 smernice v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu procesnému pravidlu, podľa ktorého prejednanie návrhu súvisiaceho s porušením zásady rovnakého zaobchádzania je podmienené zaplatením súdneho poplatku vo výške v prípade, ak bol podaný do 31.12.2008 sumou 99,50 Eur a sadzbou 6 % z nemajetkovej ujmy, a ak bol podaný po 1.1.2009 sumou 66,- eur a sadzbou 3% z nemajetkovej ujmy, pod podmienkou, jednak, že spoplatnenie tohto konania nie je menej výhodné ako spoplatnenie vzťahujúce sa na obdobné žaloby vnútroštátnej povahy v danej oblasti, a jednak, že určenie výšky súdneho poplatku nevedie k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných smernicou. Konanie vo veciach súvisiacej s porušením uvedenej zásady je osobitným konaním, ktoré by sa dalo svojím charakterom prirovnať ku konaniu o ochranu osobnosti. Pokiaľ ide o spoplatnenie návrhov v tzv. antidiskriminačných žalobách v čase do 31.12.2008 zákon o súdnych poplatkoch celkom jasne upravoval, že podľa položky 1, písm. a) a b) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je 6% z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi poplatok je 3000,- Sk (po prepočte 99,50 Eur). Uvedený spôsob vyrubenia poplatku bol vzhľadom k tomu, že osobitná sadzba pre takéto konania v zákone ustanovená nebola, celkom zjave pokrytý v rozhodnom čase citovanou položkou 1, písm. a) a b) sadzobníka a to bez použitia akejkoľvek analógie. Od 1.1.2009 bola do zákona zavedená osobitná sadzba aj pre tieto konania a súdny poplatok sa vyrubuje rovnakým spôsobom ako v konaní na ochranu osobnosti aj vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (t.j. 66,- Eur + 3% z uplatnenej nemajetkovej ujmy). Takáto sadzba súdneho poplatku nakoniec zodpovedá aj požiadavkám Smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000 v smere, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania, teda rozhodne aj sudcom, ktorých plat upravuje § 65 a nasl. z. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.
Tým je jednoznačne zodpovedaná navrhovaná prejudiciálna otázka, pričom sa súd vysporiadal aj so skutočnosťou, že na toto konanie sa vzťahuje citovaná smernica, aj z hľadiska posúdenia statusu navrhovateľky a s dôvodnosťou návrhu na položenie prejudiciálnej otázky v súvislosti s implementáciou smernice do našej legislatívy.
Navrhovateľka na výzvu súdu nereagovala a súdny poplatok v rámci stanovenej lehoty nezaplatila, čo zakladá dôvod na zastavenie konania. Nakoľko navrhovateľka nesplnila svoju poplatkovú povinnosť a nejde o konanie, v ktorom by súd mohol ďalej pokračovať bez zaplateného súdneho poplatku za návrh, súd podľa citovaného ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo výroku uznesenia zastavil.
Súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania /§ 10 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch/.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Konanie bolo zastavené v dôsledku skutočnosti, že navrhovateľka neuhradila súdny poplatok za návrh, ktorým konanie iniciovala. Vzhľadom na uvedené, procesné zavinenie na jeho zastavení znáša navrhovateľka, z čoho jej vyplýva povinnosť nahradiť odporcom trovy konania. Nakoľko však odporcom doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu vo výroku uznesenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.