Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/125/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu SAPEX, spol. s. r. o., so sídlom Hlavná č. 13, 080 01 Prešov, IČO: 31 648 541, zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Karabinošovou, so sídlom Konštantínova č. 3, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. Y. I., J.. X.XX.XXXX, X. M. I., J.. XX.X.XXXX, obom štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, trvale bytom T. Č.. X, XXX XX K., zastúpeným advokátom JUDr. Petrom Arendackým, so sídlom Čapkova č. 2, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 2 173,97 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 173,97 eura titulom istiny a sumu 2 215,82 eura titulom poplatku z omeškania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 137 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 790,14 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 1.6.2009 pôvodne domáhal toho, aby súd uložil žalovaným spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu 3 071,49 eura ako istinu a sumu 2 339,08 eura ako poplatok z omeškania a taktiež aby im uložil spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy s konaním mu vzniknuté. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že je vlastníkom 3-izbového bytu druhej kategórie nachádzajúceho sa na X. K. I. K.Š. J. T. Č.. X; žalovaní boli nájomcami tohto bytu, nájom bol však vypovedaný z dôvodu, že neplatili riadne a včas nájomné. Od 1.1.2006 boli povinní platiť nájomné vo výške 60,78 eura, v roku 2006 nerealizovali však v prospech žalobcu žiadnu platbu nájomného. V období máj až december 2006 mali žalovaní platiť predpísané platby nájomného vo výške po 60,78 eura, od 1.1.2007 do 31.12.2007 po 60,78 eura, od 1.1.2008 do 31.5.2008 mesačne po 60,78 eura, od 1.6.2008 do 31.12.2008 vo výške po 69,87 eura mesačne a od 1.1.2009 do 30.4.2009 mesačne po 69,88 eura. Za toto obdobie sa žalobca domáha úhrady nájomného vo vzťahu k žalovaným. Okrem toho žalovaní sú povinní zaplatiť úhrady za dodávku služieb spojených s užívaním bytu za roky 2006 až 2008, spolu vo výške 774,28 eura. Na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu dlhujú žalovaní žalobcovi sumu 3 071,49 eura a keďže s platením nájomného meškajú, povinní sú zaplatiť aj poplatok z omeškania za obdobie do 31.12.2008 vo výške 2,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania a od 1.1.2009 1 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Poplatok z omeškania k 20.5.2009 je vo výške 2 339,08 eura.

Uznesením XXC XXX/XXXX-XX L. XX.X.XXXX súd na základe dispozičného úkonu žalobcu realizovaného pred začatím pojednávania, ktorým zobral žalobný návrh sčasti späť, zastavil konanie v

časti o zaplatenie istiny vo výške 783,38 eura a v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 6,58 eura. Dôvodom dispozičného úkonu žalobcu bolo, ako uviedol v podaní súdu doručenom 13.4.2010 to, že pri výpočte poplatku z omeškania došlo na jeho strane k spočítacej chybe a čo sa týka sumy 783,38 eura, ide o sumu vodného a stočného, t. j. za služby, ktoré žalovaným boli poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Tieto sumy boli už po podaní žaloby zaplatené, žalobca preto v konaní už náhradu za vodné a stočné neuplatňuje.

Voči súdom vo veci vydanému platobnému rozkazu sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX, ktorým súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 287,11 eura a poplatok z omeškania 2 332,50 eura a uložil im aj povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 535,40 eura podali žalovaní 22.10.2010 odpor, v ktorom okrem iného uviedli, že nájomné platili ukladaním peňazí do úschovy, čo žalobca nezohľadnil. Žalobca taktiež nesprávne vypočítal nájomné, nakoľko nezohľadnil to, že izby v byte majú strop vyšší ako 3,5 m od podlahy. V týchto prípadoch sa nájom má krátiť o 5 %. Okrem toho žalobca tiež nepreukázal, kedy a či informoval žalovaných o zmene výšky nájomného, čím nepreukázal povinnosť žalovaných platiť nájomné v uplatnenej výške.

Žalobca v reakcii na obsah odporu žalovaných v podaní súdu doručenom 4.10.2011 uviedol, že nepredpokladal, že stropy sú vo výške presahujúcej 3,5 m. Po premeraní a zistení, že majú výšku 3,54 m, kráti nájomné o 5 % a po tejto zľave je dlh žalovaných na nájomnom vo výške 2 173,97 eura a čo sa týka poplatku z omeškania 2 215,82 eura, v rozsahu nad tieto sumy vzal žalobný návrh späť; v nadväznosti na tento ďalší dispozičný úkon žalobcu súd uznesením XXC/XXX/XXXX-XXX L. XX.XX.XXXX zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 114,14 eura titulom istiny a v časti o zaplatenie sumy 116,88 eura titulom poplatku z omeškania.

Žalovaní v písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu k podaniu žaloby, žalovaní vlastnícky vzťah žalobcu k nehnuteľnosti popierajú. Byt, v ktorom bývajú nachádza sa v bytom dome na T. W. Č.. X I. K., vytvorený bol na základe stavebných úprav, ktoré vykonal G. K. Š.. K.. K. koncom 80-tych rokov minulého storočia. Po uvedení bytového domu do užívania v máji 1990 bolo mu pridelené súpisné a orientačné číslo, orientačné číslo X a súpisné číslo XXXX. V tom čase sa táto ulica volala W. H. Z., neskôr bola premenovaná na ulicu T.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vlastníctvo k bytovému domu č. X, súpisné číslo XXXX, získal na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s D. I. XX.X.XXXX, v kúpnej zmluve nie je uvedené, že predmetom prevodu je stavba na W. H. Z. Č.. X so súpisným číslom XXXX. Ak by aj bytový dom s týmto súpisným číslom bol predmetom kúpnej zmluvy, žaloba nebola podaná dôvodne preto, že tieto nehnuteľnosti boli v roku 1990 vo vlastníctve štátu a v správe štátnych podnikov V. K. a štátneho podniku G. K. K.. Na základe boli dňa 30.5.1991 a 15.11.1991 uzavreté dohody o vydaní veci medzi A., M.. N.. a D. I. a dňa 15.1.1992 medzi S. K. a D. I., ktoré boli dohodami o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Štátne notárstvo pri registrácii dohôd o vydaní veci nepostupovalo správne, dohody nemali byť registrované, nakoľko nehnuteľnosti neboli označené spôsobom vylučujúcim zámenu. V dohodách z 15.1.1992 a 15.11.1991 nie je uvedené popisné číslo prevádzanej budovy ani katastrálne územie, v ktorom sa stavba nachádza. Okrem toho štátne notárstvo pri registrácii dohôd neskúmalo, či A., M.. N.. je povinnou organizáciou. A., M.. N.. nebol zapísaný do podnikového registra a nebol ani právnym nástupcom žiadnej organizácie. Štátne notárstvo pri registrácii dohôd pochybilo tiež tým, že neskúmalo, či D. I. bola osobou oprávnenou na vydanie nehnuteľnosti v celosti. Štátne notárstvo pochybilo aj v tom, že neskúmalo, či dohoda o vydaní veci uzavretá s S. K. tvorí jedinú listinu. Okrem toho, po kolaudácii domu na W. H. Z. Č.. X (toho času T. Č.. X), ktorú vykonal G. K., Š. K., bolo domu pridelené súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X z dôvodu, že vzhľadom na stavebno-technický charakter budovy na E. Č.. XX a W. H. Z. Č.. X išlo o dve samostatné stavby. Pokiaľ bola v roku 1992 uzavretá kúpna zmluva medzi D. I. a žalobcom, jej predmetom nebol dom na T. Č.. X I. K., súpisné číslo XXXX. V zmluve to nie je uvedené, naviac táto kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že predávajúca D. I. nenadobudla predmet prevodu do svojho vlastníctva na základe platných dohôd. Dodatočne žalovaní namietali aj to, že pokiaľ sa žalobca domáha svojho nároku titulom nájomného, nájomný pomer skončil 30.9.2006, za obdobie nasledujúce po tomto dátume môže žalobca žiadať len bezdôvodné obohatenie, ktoré je však sčasti premlčané, vzniesli námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie rozhodnutím o pridelení náhradného bytu, výpoveďou z nájmu, predpismi mesačných zálohových platieb spojených s užívaním bytu, evidenčným listom pre výpočet nájomného a služieb, zápisnicami notárskeho úradu, dohodami o vydaní veci, výpismi z pozemkovej knihy, kolaudačným rozhodnutím, kúpnou zmluvou, geometrickými plánmi, výpisom z listu vlastníctva, listinami

zo spisov Q. N. K. N.. L.. XXU X/XXXX, XXU X/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XX/XXXX, XXC XXX/ XXXX ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalovanému v 1. rade bol rozhodnutím S. J. I. I. K. Č.. G.. XXX/XXXX zo dňa 23.2.1990 pridelený byt na W. H. Z. Č.. X I. K.. W. H. Z. bola uznesením S. L. I. K. Č.. XX/XXXX zo dňa 26.7.1999 premenovaná na ulicu T.. Pridelený byt nachádza sa v budove súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, H. Ú. K.. Ako vlastník je v časti G. predmetného listu vlastníctva zapísaný žalobca.

Žalobca ako kupujúci uzavrel s D. I., V.. H. ako predávajúcou u notárky Z.. S. Š. pod č. J. XX/XX, J. XX/XX dňa 30.1.1992 kúpnu zmluvu, v ktorej ako predmet prevodu uvedená je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - D. Č.. N.. XXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 442 m2,D. XX - zastavaná plocha o výmere 240 m2, v prírode sa jedná o rodinný dom na ulici E. XX, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek a obchodnej budovy. Zmluva bola registrovaná pod V. F. XX/XX. Predávajúca D. I. bola výlučnou vlastníčkou predávaných nehnuteľností na základe právnych úkonov registrovaných pod V. I.. XX/XX, V. I.. X/XX M. V. I.. X/XX. Pod V. I.. X/XX bola registrovaná dohoda, ktorá bola uzavretá dňa 15.1.1992 podľa a medzi S. K. ako povinnou osobou a D. I. ako osobou oprávnenou. Na základe tejto dohody bola oprávnenej vydaná nehnuteľnosť - dom v K. na ulici E. XX D. XX o výmere 240 m2, podiel 40/60 jej bol vydaný na základe a podiel 20/60 na základe Podľa článku I. bod A dohody, čo sa týka podielu 40/60, z neho 2/60 predstavovali podiel odňatý D. H., 22/60 bol podiel odňatý S. M. G. H. a D. T., V.. H. a 3/12 spolu s 1/60 podiel odňatý D. I., V.. H.. Z článku I. bodu B vyplýva, čo sa týka podielu 20/60 po vdove Š. H., tento prešiel do vlastníctva Č. Š. na základe odmietnutia dedičstva urobeného v tiesni D. I., dcérou poručiteľky. Vydávanú nehnuteľnosť ocenil znaleckým posudkom znalec F.. S. Q. v novembri 1991; nehnuteľnosť oceňoval ako časť celého domu od W. H. Z.. Posudok sa týkal tzv. bytového domu. Ďalšie dohody o vydaní veci uzavrela D. I. N. A.-Q., M.. N.. Pod V. I.. XX/XX bola registrovaná dohoda z 30.5.1991 a pod V. I.. X/XX dohoda z 15.11.1991. Predmetom dohody z 15.1.1991 boli rovnaké podiely ako v dohode V. I.. X/XX vo vzťahu parcele D. XXX o výmere 442 m2 - dom a dvor na W. S. XX. Predmetom dohody z 30.5.1991 bolo vydanie domu č. p. XXX, parcela č. XXX o výmere 442 m2 v podiele 16/60. V dohodách o vydaní veci sa vychádzalo z dedičského spisu O. XXX/XX; v dedičskom konaní po matke D. I. - Š. H. táto dedičstvo odmietla, a to aj v mene v tom čase maloletej dcéry N.. Podiel k parcele č. XX v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX preto v 20/60 pripadol Č. Š.. Parcela č. XX, ako vyplýva z pozemno-knižnej zápisnice č. XXX, týkala sa domu a dvora na W. S. XX o výmere 705 m2. V pozemno- knižnej zápisnici bola pôvodne okrem Š.M. H. v 1/3 zapísaná aj D. I., V.. H. titulom dedenia z roku 1938 a z roku 1949 v podiele 16/60. Ďalšími spoluvlastníkmi boli S. H., D. H., G. H., V. H. a D. T., V.. H..

Na Q. N. K. bolo vedených niekoľko konaní, v ktorých žalovaní poukazovali na rovnaké dôvody ako v tomto konaní, ktoré podľa nich svedčia pre to, že pokiaľ sa žalobca domáha nároku voči nim, domáha sa tak nedôvodne, nakoľko nie je relevantným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej nachádza sa byt nimi užívaný. Z odôvodnenia rozsudku Q. N. K. sp. zn. XXC XXX/XXXX-XX L. XX.XX.XXXX, ktorý rozhodoval o návrhu žalovaného v 1. rade (tam žalobcu) proti žalobcovi (tam žalovanému v 1. rade) a N. N., V.. I. na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou D. I. M. N.-Q. N.. N.. V.. Q.. z 30.1.1992, registrovanej pod V. XX/XX, ktorým bola žaloba zamietnutá vyplýva, že aj keď bol návrh zamietnutý pre absenciu naliehavého právneho záujmu, dokazovaním dospel súd k záveru, že napadnutá kúpna zmluva je platnou, je určitá a zrozumiteľná, vôľou jej účastníkov bol prevod nehnuteľnosti ako celého objektu, t. j. domu na W. E. XX, ale tiež H. Z. X, o čom svedčia aj znalecké posudky, ktoré objednala predávajúca. Jeden z nich oceňoval bytový dom na W. H. Z. X. Z odôvodnenia rozsudku XXC XXX/ XXXX-XX tiež vyplýva, že platnou je taktiež reštitučná dohoda medzi S. K. M. D. I.; rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.7.2004. K záveru, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej nachádza sa byt užívaný žalovanými dospel Q. N. K. v konaní XXC XX/XXXX. Z odôvodnenia jeho rozsudku XXC XX/XX-XX L. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.7.2006 vyplýva, že nepochybne je preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej nachádza sa nájomný byt žalovaných a tento vstúpil do všetkých práv a povinností predchádzajúceho prenajímateľa. V konaniach vedených Q. N. K. pod sp. zn. XXU X/XXXX M. XXU X/XXXX súd uznesením XXU X/XXXX L. X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.4.2007 a uznesením XXU X/XXXX L. XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.6.2007 zamietol návrhy žalovaných na prijatie súm úhrad za užívanie bytu na T. X I. K. za roky 2005 a 2006 do úschovy preto, že dôvod pre prijatie do úschovy uvedený v § 185a

nie je daný, pretože je zrejmé kto je veriteľom plnení zo zmluvy, ktoré mali byť prijaté do úschovy, je ním žalobca. Rozsudkom XXC XXX/XXXX-XXX L. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009 Q. N. K. zamietol návrh žalovaných (tam žalobcov) o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá im bola daná žalobcom (tam žalovaným).

Žalovaný v 1. rade pred súdom uviedol, že čo sa týka výšky súm nájmu, ktoré od neho žiada žalobca, tieto sumy nájmu skladal do notárskej úschovy. Čo sa týka výšky nájmu, vychádzal z čiastok, ktoré od neho žiadal žalobca. Predpisy k žiadanej výške nájmu dostal, tieto akceptoval; zmienka o akceptácii výšky nájomného žalovaného v 1. rade uvedená je aj v zápisnici o prijatí do notárskej úschovy napísanej dňa 21.1.2012 notárom Z.. S., č. J. XX/XXXX, Ú. X/XXXX. Z obsahu zápisnice okrem iného vyplýva, že žalovaný v 1. rade má za to, že nájomný vzťah s bývalým vlastníkom obytného domu, G. K. I. K. bol ukončený k 1.4.1992 a súčasný potenciálny vlastník sa do toho času dostatočne nepreukázal vlastníctvom k tomuto bytu. Notár Z.. S. žalobcu listom zo dňa 17.3.2010 informoval, že v jeho úschovách sa nachádza niekoľko čiastok, ktoré budú mu vydané len na základe právoplatného rozhodnutia súdu o povinnosti uhradiť nájom.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania po späťvzatí žalobného návrhu v časti bol nárok na úhradu nájomného za užívanie bytu za obdobie od 1.5.2006 do 30.4.2009 a na tento nárok nadväzujúci nárok na poplatok z omeškania ako sankcia za meškanie s úhradou. Výška sumy, ktorú žalobca žiadal titulom nájomného spornou nebola. Žalovaný v 1. rade výslovne pred súdom uviedol, že výšku akceptoval a z predpisov mesačných zálohových platieb vychádzal aj pri skladaní sumy nájomného do úschovy u notára. Sporným bolo, či žalobným návrhom kvantifikovaná suma je žalobným návrhom čo do dôvodu kvalifikovaná správne, t. j. či ide o sumu nájomného za užívanie bytu z nájomného vzťahu alebo či je potrebné túto čiastku minimálne za isté obdobie kvalifikovať ako sumu bezdôvodného obohatenia. Zásadne spornou, ako z postoja žalovaných v priebehu konania vyplynulo, bolo to či žalobca je subjektom, ktorý je aktívne vecne legitimovaným domáhať sa nároku, ktorý bol predmetom konania.

Písomnosťami zo dňa 7.6.2006 žalobca vypovedal žalovaným nájom bytu na T. W.. Č.. X I. K., ktorý titulom nájomného vzťahu užívali, z dôvodu, že za čas dlhší ako 3 mesiace nezaplatili nájom a úhrady spojené s užívaním bytu, čím hrubo porušili svoje povinnosti nájomcov. V konaní o určenie neplatnosti tejto výpovede z nájmu bytu vedenom na Q. N. K. K. N.. L.. XXC XXX/XXXX bolo rozsudkom XXC XXX/ XXXX-XXX L. XX.XX.XXXX rozhodnuté tak, že návrh žalovaných (tam žalobcov) bol zamietnutý; tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009.

Podľa neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia mýlili sa žalovaní, pokiaľ sa domnievali, že nájomcami bytu prestali byť už vtedy, keď im žalobca doručil výpoveď z nájmu bytu. Ich nájomný vzťah skončil až právoplatnosťou rozsudku XXC XXX/XXXX-XXX L. XX.XX.XXXX, Y.. Z.. X.X.XXXX. Pokiaľ žalobca žiadal nájomné za obdobie od 1.5.2006 do 30.4.2009, žiadal toto plnenie titulom existujúceho nájomného vzťahu a nie bezdôvodného obohatenia, t. j. pokiaľ žalovaní mienili, že za obdobie po doručení výpovede môže byť nárok žalobcu kvalifikovaný len ako bezdôvodné obohatenie a pre tento dôvod vzniesli námietku premlčania, táto relevantnou nebola, pretože žalobným návrhom uplatnený nárok nebol nárokom z bezdôvodného obohatenia a žalovanými vznesená námietka premlčania tohto bezdôvodného obohatenia preto nebola na mieste, premlčacia lehota v tomto prípade nemohla byť posudzovaná podľa .

Tvrdeniami žalovaných o tom, že žalobca nie je vlastníkom domu, v ktorom sa nachádza byt, nároky za užívanie ktorého boli predmetom tohto konania, sa súd už opakovane zaoberal v iných konaniach vedených na Q. N. K.. Dôsledkom zistení súdu, že žalobca relevantne nadobudol do vlastníctva budovu, v ktorej je byt, boli závery už citovaných právoplatných rozsudkov Q. N. K.Š. v konaní o vydanie predmetu úschovy sp. zn. XXC XX/XXXX, právoplatný rozsudok v konaní o neplatnosť výpovede nájmu z bytu sp.

zn. XXC XXX/XXXX, ako aj právoplatné uznesenia v konaniach XXU X/XXXX a XXU X/XXXX. Dôvody týchto súdnych rozhodnutí vo vzťahu k opakujúcim sa tvrdeniam žalovaných o neexistencii vlastníctva odkazujú aj na právoplatný rozsudok Q. N. K. v konaní XXC XXX/XX. Súd sa stotožnil s názorom vyplývajúcim z rozsudku XXC XXX/XX L. XX.XX.XXXX, podľa ktorého nie je vecou žalovaných spochybňovať údajnú neplatnosť reštitučných dohôd týkajúcich sa obchodnej budovy. V nej byt, užívaný žalovanými nie je, t. j. platnosti reštitučnej dohody, ktorú uzavrelo 15.1.1992 S. K. s D. I.. D. I. bol podľa vydaný podiel 20/60 po Š. H. na základe odmietnutia dedičstva podľa . D. I. bola tou oprávnenou osobou, na ktorú sa reštitučný nárok vzťahoval, keďže rozhodujúce je zákonné poradie oprávnených osôb uvedené v D. I., ktorá odmietla dedičstvo po Š. H. v tiesni, bola primárnou oprávnenou osobou, jej dcéra, v mene ktorej dedičstvo taktiež odmietla, bola oprávnenou osobou sekundárnou. Vydanie podielu jej by prichádzalo do úvahy v prípade úmrtia D. I.. S. K. preto podiel 20/60 na nehnuteľnosti vydávanej dohodou z 15.1.1992 vydalo D. I. podľa dôvodne, v súlade so zákonom. Čo sa týka vydania podielu 40/60, a to podľa , je pravdou ako tvrdili žalovaní, že D. I. nebola jedinou oprávnenou osobou. V pozemno-knižnej zápisnici XXX boli okrem nej ako vlastníci nehnuteľností, ktoré neskôr prešli do vlastníctva Č. Š. zapísaní aj Š. H., S. H., D. H., G. H., V.J. H. M. D. T., V.. H..

Podľa veta druhá v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o vydaní veci, ak v lehote podľa uplatnia nárok len niektoré z oprávnených osôb, vydá sa im vec celá. V zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia osoby, ktoré si v lehote podľa uplatnia svoj nárok a ktorých nároky nebudú uspokojené, môžu voči osobám, ktorým sa vec vydala, uplatniť nároky v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona. V článku II. ods. 3 dohody z 15.1.1992 je aj odkaz na citované ustanovenie , ktorým sa doplnil, je teda zrejmé, že bez akéhokoľvek významu je poukazovanie na to, že D. I. nebola jedinou oprávnenou osobou a nepreukázala, že je nástupcom po ostatných. Určite bola jednou z oprávnených osôb a vydala sa jej nehnuteľnosť celá. Povinná osoba ju vydala spôsobom ustanoveným zákonom. Čo sa týka spochybňovania platnosti z hľadiska toho, že z jej predmetu nevyplýva, že vydaný bol dom, v ktorom je byt, nájomcami ktorého boli žalovaní, potrebné je poukázať na to, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje v čase jeho vzniku. To, že vôli účastníkov zodpovedalo vydanie domu, v ktorom je byt vyplynulo z dokazovania v konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX. Na hodnotenie dôkazov z hľadiska určitosti predmetu vydania a následne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi D. I. a žalobcom, súd poukazuje a s hodnotením týchto dôkazov sa stotožňuje a súd sa s nimi stotožnil a v konaní XXC/XXX/XXXX.

Potrebné je uviesť, že aj keby okrem D. I., s ktorou žalobca uzavrel kúpnu zmluvu uplatnili reštitučný nárok aj ďalšie oprávnené osoby a D. I. by bol vydaný len podiel, ktorý podľa žalovaných má jej pripadať, na hmotno-právnom postavení žalovaných by sa nič nezmenilo. Ako nájomcovia bytu v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom reštitúcie tak zostali by účastníkmi vzťahu k bytu, len na strane prenajímateľa nebol by prenajímateľ pôvodný, ale ten, komu bola nehnuteľnosť vydaná. Podľa a dňom prevzatia nehnuteľnosti vstupuje oprávnená osoba do práv a záväzkov prenajímateľa, ktorý uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu v prevzatej nehnuteľnosti. Taktiež do práv a záväzkov prenajímateľa vstupuje aj oprávnená osoba, ktorej bola nehnuteľnosť vydaná podľa , čo vyplýva z ustanovenia a tohto zákona.

Žalovaní poukazovali na to, že pokiaľ súd v konaní XXC/XXX/XX posudzoval žalobu po vecnej stránke, ale zamietol ju z dôvodu nedostatku naliehavého záujmu, konal v rozpore so zákonom, nie je možné preto z neho vychádzať, naviac žalovaná v 2. rade účastníčkou tohto konania nebola.

K tomuto argumentu je potrebné uviesť, že súd nemôže závery, ku ktorým sa dospelo v inom konaní, a to neplatí len pre konanie XXC/XXX/XX, ale aj iné, na ktoré už bolo poukázané, ignorovať. Práve naopak, skutkové a právne závery iných konaní, aj keď v nich boli riešené iné nároky, základ bol však odvodzovaný z identických rozhodujúcich skutkových okolností, sú limitujúce a niet dôvodu pre to, aby sa súd odchýlil od názorov, ktoré boli vyslovené v iných konaniach. Žalovaní totiž vo všetkých konaniach uvádzali rovnaké skutočnosti, z ktorých vyvodzovali neplatnosť zmlúv, ktoré boli nadobúdacím titulom vlastníctva nehnuteľností, v ktorých sa nachádza byt, ktorého boli do 8.6.2009 nájomcami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tendenciu v rozhodovacej činnosti J. N. N. V., v zmysle ktorej, ak určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu bola vyriešená v právoplatne skončenom konaní, je súd

rozhodujúci v inom konaní riešením tejto otázky viazaný (XCdo XX/XXXX L. XX.X.XXXX, XMCdo XX/ XXXX L. XX.X.XXXX). Opačný postup by mohol viesť k potlačeniu princípu právnej istoty a s ním spätých legitímnych očakávaní účastníkov konania a v konečnom dôsledku aj k porušeniu zásady spravodlivého procesu.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Vychádzajúc z uvedeného, žalobca ako vlastník riadne zapísaný na liste vlastníctva je osobou aktívne vecne legitimovanou vo vzťahu k požiadavke na úhradu nájomného za obdobie, ktoré bolo predmetom konania. Pokiaľ žalovaní sumy nájmu skladali do notárskej úschovy, účinky splnenia dlhu nenastali.

Podľa uloženie do notárskej úschovy nespôsobuje zánik dlhu. Solučnou úschovou, t. j. úschovou, ktorá umožňuje dlžníkovi zbaviť sa záväzku keď pre prekážky na strane veriteľa nemôže v čase splatnosti dlh splniť, je len úschova podľa a koná sa o nej na súde podľa ustanovení Ako už bolo uvedené, súd osobitnými rozhodnutiami odmietol prijať do súdnej úschovy sumy, uloženia ktorých domáhali sa žalovaní pre neexistenciu základného predpokladu pre toto prijatie, pochybností o tom kto je veriteľom.

Žalovaní s úhradou nájmu stále meškajú a žalobca dôvodne preto žiada aj poplatok z omeškania ako vyplýva z Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , a to vo výške ako vyplýva z tohto nariadenia v znení účinnom v rozhodnom období.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom do 21.12.2008 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 ‰ z dlžnej sumy najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom od 1.1.2009 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1 ‰ dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý deň omeškania.

Kvantifikácia poplatku z omeškania žiadaná žalobcom zodpovedá právnej úprave z hľadiska výšky a za obdobie, za ktoré bol tento nárok uplatnený, preto súd žalovaným uložil zaplatiť aj poplatok z omeškania 2 215,82 eura.

Súd nevykonal dokazovanie listinami zo spisu XC XXX/XX, ktoré si mal podľa žalovaných zadovážiť súd, ktoré mali viesť k záverom, že A., M.. N.. nebol zapísaný do podnikového registra a nebol právnym nástupcom žiadnej organizácie majúc za to, že za situácie nezistených dôvodov pre to, aby sa súd mal odkloniť od opakovaných záverov súdu v iných konaniach, v ktorých vlastníctvo žalobcu spochybnené nebolo, išlo by o dokazovanie nadbytočné.

Čo sa týka dôvodov, pre ktoré súd žalobe vyhovel v kontexte s argumentáciou žalovaných majúcich za to, že žaloba pre neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná, má súd za to, že zodpovedal na všetky podstatné námietky žalovaných, a to so zreteľom na zásadu spravodlivého procesu, ktorej zodpovedá riadne odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené vyplýva z judikatúry D. N. K. Ľ. K.. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Len vtedy, keď ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (J.. V. Y. U.. Š. L. X.XX.XXXX, N. M., Č.. XXX-M.; E. G. U. Š. L. X.XX.XXXX, N. M., Č.. XXX-G.). Aj vzhľadom na uvedené nepovažoval súd za potrebné zaoberať sa geometrickými plánmi vyhotovovanými v procese zmien vlastníckych vzťahov, zápismi o odovzdaní domu a s nimi súvisiacimi písomnosťami majúc s

nimi súvisiacu argumentáciu žalovaných z už uvedených dôvodov, za argumentáciu pre rozhodnutie nie významnú.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Pre úplnosť žiada sa uviesť, vzhľadom na to, že žalovaní podobne ako v tomto konaní, aj v iných konaniach sporia sa so žalobcom dôvodiac opakovane skutočnosťami, ktoré podľa ich úvah mali by viesť k neplatnosti reštitučných dohôd a následnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca s reštituentkou D. I., pričom účastníkmi dohôd o vydaní veci neboli a ani ich hmotno-právne postavenie nájomcov bytu tým zásadne ovplyvnené nebolo, podieľajú sa tým nie len na možnom zneisťovaní osoby zapísanej ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa byt ktorého boli nájomcami nachádza, ale aj na možnom zneistení právnych nástupcov osoby, ktorej bol reštituovaný majetok vydaný. N. V. je právnym štátom. Jedným z princípov charakterizujúcich právny štát je aj princíp právnej istoty. Zmyslom a účelom zákonov, ktoré boli prijaté s cieľom zmiernenia majetkových krívd osôb, ktorým bola predchádzajúcim režimom spôsobená ujma na vlastníckom práve, nebolo zaiste umožniť následne akejkoľvek tretej, na reštitúcii nepodieľajúcej sa osobe, reštitúciu spochybňovať a podieľať sa na narušovaní právnej istoty vo vzťahoch, ktoré po reštitúcii vznikli. Žiada sa taktiež uviesť, vzhľadom na vyjadrenia žalovaného v 1. rade, že urobí všetko pre to, aby ho žalobca z bytu nedostal, že situáciu, v ktorej sa nachádza, keď, ako je súdu známe, v osobitnom konaní čelia žalobe na vypratanie bytu, spôsobili si sami neplatením nájomného relevantným spôsobom a včas.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia Žalobca, právne zastúpený, žiadal priznať trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia, 2 podanie žaloby, 3. vyjadrenie zo 4.10.2011, 4. účasť na pojednávaní 22.11.2011, 5. účasť na pojednávaní 19.6.2012, 6. účasť na pojednávaní 23.10.2012, 7. vyjadrenie k stanovisku žalovaných 21.11.2012, 8. vyjadrenie k stanovisku žalovaných zo 7.3.2012, 9. účasť na pojednávaní 14.3.2013, 10. účasť na pojednávaní 3.10.2013. Súd za účelné mal všetky úkony okrem úkonov pod č. 3 a 9. Vyjadrením zo 4.10.2011 (úkon č. 3) žalobca len reagoval na vlastné pochybenie pri kvantifikácii svojho nároku, pojednávanie 14.3.2013 (úkon č. 9) bolo zrušené. Výšku trov vyčíslil podľa vyhlášky č. Hodnota jedného úkonu bola 91,29 eura podľa tejto vyhlášky, k úkonom pod č. 1 a priznal režijný paušál po 6, eura, k úkonu pod č. 4 7, eura, k úkonom pod č. 5-7 po 7,63 eura a k úkonom pod . 8 a 10 po 7,81 eura. Spolu súd trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 790,14 eura. Právna zástupkyňa žiadala aj 20 % DPH, neosvedčila však, že je platiteľkou tejto dane, preto súd sumu trov právneho zastúpenia o 20 % nezvýšil. Titulom súdneho poplatku žalobca zaplatil 137 Eur, spolu tak trovy žalobcu predstavujú čiastku 927,14 eura a zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd žalovaným spôsobom, v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia a odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.