Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_0T-58-2013.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom na hlavnom pojednávaní 1. októbra 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. C., nar. XX.X.XXXX v C. C., trvale bytom N. ul. XXXX/XX, v súčasnej dobe nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e
dňa 17.08.2013 o 06.10 h v Banskej Bystrici po štátnej ceste II. triedy číslo 591 v smere Horná Mičiná
- Banská Bystrica viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. X. L., ev. č. C., pričom v úseku pri križovatke ulíc Mičinská cesta a Ul. 9. mája v Banskej Bystrici bol pri cestnej kontrole zastavený hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, ktorá mu dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410, e. č. ARXF-0049 v čase o 06:14 h namerala hodnotu 0,61 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 06:33 h hodnotu 0,64 mg/l alkoholu v dychu a o 06:53 h hodnotu 0,60 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do trestu zákazu činnosti započítava doba od zadržania vodičského oprávnenia od 17. 08. 2013.
odôvodnenie:
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný Z. C. dňa 17.08.2013 o 06.10 h v Banskej Bystrici po štátnej ceste II. triedy číslo 591 v smere Horná Mičiná - Banská Bystrica viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. X. L., ev. č. C. pričom v úseku pri križovatke ulíc Mičinská cesta a ul. 9. mája v Banskej Bystrici bol pri cestnej kontrole zastavený hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, ktorá mu dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410, e. č. ARXF-0049 v čase o 06:14 h namerala hodnotu 0,61 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 06:33 h hodnotu 0,64 mg/l alkoholu v dychu a o 06:53 h hodnotu 0,60 mg/l alkoholu v dychu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, ale hneď na prvú otázku položenú podľa ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku odpovedal záporne, preto samosudca ani nepokračoval v ďalšom kladení otázok, nakoľko obžalovaný zápornou odpoveďou znemožnil prijať súdu jeho vyhlásenie. Súd preto musel vykonať dokazovanie o vine a treste v celom zákonnom stanovenom rozsahu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje právo a nevypovedal. Poukázal na písomne podaný odpor s tým, že tam je všetko potrebné uvedené.
Prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania súd zistil, že obžalovaný v podstate spáchanie skutku priznal. Uviedol, že v noci bol na chate s priateľmi a na tejto požívali alkoholické nápoje. Ráno sadol do auta v presvedčení, že nie je pod vplyvom alkoholu, pretože jeho účinok necítil. Pri kontrole policajnou hliadkou bolo zistené, že je pod vplyvom alkoholu. Výsledky dychovej skúšky nenamietal. Súčasne žiadal, aby bol postihnutý trebárs aj vyššou finančnou pokutou a aby mu nebol ukladaný zákaz vedenia motorových vozidiel.
Súd vo veci pôvodne rozhodol trestným rozkazom, ktorým uložil obžalovanému peňažný trest a trest zákazu činnosti, proti trestnému rozkazu však obžalovaný podal odpor.
Z odporu vyplýva, že obžalovaný namietal, že je mu dávané za vinu vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky a žiadal upresniť, že išlo o alkohol, pričom to, že už bol v minulosti postihnutý za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu z neho nerobí chronického konzumenta alkoholu. Poukázal na to, že pokiaľ bol postihnutý za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu v minulosti, tak uložený trest vykonal a časť trestu zákazu činnosti mu bola odpustená. Súčasne poukázal na svoj súčasný status nezamestnaného a nepoberanie ani dávky v hmotnej núdzi s tým, že radšej by prijal odpracovanie trestu, ale platbe sa nevyhýba, odobratie vodičského preukazu je pre niekoho existenčne ukončujúce.
Obžalovaný nesúhlasil s prečítaním výpovede svedka - policajta, ktorý vykonával kontrolu a žiadal, aby tento bol vypočutý osobne.
Súd bol toho názoru, že napriek absencii výpovede tohto svedka je možné vo veci obžalovaného zistiť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie v intenciách § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Vychádzal pritom z toho, že oboznámením sa so záznamom policajta a výsledkami dychových skúšok má za preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom v čase kontroly mal ešte stúpajúcu tendenciu a následne pri poslednej vykonanej skúške začalo množstvo alkoholu v jeho organizme klesať. Z vykonaných dychových skúšok je možné mať za to, že v čase vedenia motorového vozidla mal obžalovaný v krvi 1,27 promile alkoholu, pri šetrení policajtmi na mieste kontroly sa vyjadril rovnako ako v prípravnom konaní, že alkohol požíval večer. Vedome zákon neporušil.
Vyššie uvedené dôkazy, spolu s certifikátom o overení spôsobilosti merača alkoholu v dychu z 9. 8. 2013, ktorým bola vykonaná kontrola obžalovaného spolu s priznaním obžalovaného preukázali, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom v krvi mal viac ako 1,00 promile
alkoholu. Táto hranica 1,00 promile alkoholu je v zmysle ustálenej súdnej praxe vychádzajúcej zo záverov súdneho lekárstva takým ovplyvnením organizmu človeka alkoholom, že človek nie je schopný vykonávať činnosť vodiča motorového vozidla bez toho, aby neohrozoval iných účastníkov cestnej premávky, ich zdravie, život, prípadne majetok, čím obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za tento prečin zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na jeden rok.
Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona, teda prihliadal na spôsob spáchania činu, kde sčasti prisvedčil obžalovanému, že sa mohol spoliehať, že už nie je pod vplyvom alkoholu, nakoľko požíval alkohol večer, ale takáto obhajoba ho nezbavuje zodpovednosti za to, že vozidlo pod vplyvom alkoholu viedol, pretože vzhľadom na požívanie alkoholu vedel, že vedením vozidla pod vplyvom alkoholu môže porušiť ustanovenia zákona ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie nespôsobí (§ 15 písm. b/ Trestného zákona- úmyselné zavinenie vo forme nepriameho úmyslu). Súd tiež prihliadal na zavinenie a pohnútku obžalovaného, ktoré vyplývajú v podstate z už konštatovanej skutočnosti o neprimeranom spoliehaní sa, že už pod vplyvom alkoholu nie je. Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom dospel k záveru, že u obžalovaného je možné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona to, že spáchanie skutku priznal. Vzhľadom na viaceré postihnutia za priestupky na úseku dopravy mu súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Zároveň súd v zmysle § 34 Trestného zákona prihliadal aj na možnosti nápravy obžalovaného, kde je súd toho názoru, že uložený trest má plniť tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu, teda jednak zabrániť obžalovanému v opakovaní protizákonného konania a súčasne odradiť iných páchateľov od páchania trestnej činnosti, ktorá je mimoriadne na území SR rozšírená. Vo vzťahu k obžalovanému ide aj o vyjadrenie názoru spoločnosti o nesprávnosti jeho konania a jeho potrestanie za to, že zákon porušil.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, resp. nezistenie priťažujúcich okolností súd znížil v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamenalo, že obžalovanému mohol potom ukladať trest odňatia slobody na 8 mesiacov.
Z dokazovania vo vzťahu k ukladaniu trestu okrem už spomenutých skutočností však súd považuje za potrebné poukázať na to, že obžalovaný bol v rokoch 2008 a 2009 4x postihnutý za rôzne priestupky na úseku dopravy a 1x aj za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu - 19. 10. 2009, kedy mu bola uložená pokuta 1000 euro a zákaz činnosti, pričom od časti jeho výkonu bolo upustené a vodičské oprávnenie bolo obžalovanému vrátené 12. 8. 2010. Súčasne súd prihliadal na vyjadrenia obžalovaného pokiaľ ide o jeho sociálnu situáciu v tom smere, že hoci sa v prípravnom konaní domáhal uloženia peňažného trestu, po jeho uložení trestným rozkazom v odpore namietol, že je nezamestnaný a nemajetný. Tým pre súd neboli na hlavnom pojednávaní splnené podmienky na uloženie peňažného trestu.
Za primeraný, spĺňajúci účel trestu súd považoval trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace, výkon ktorého vzhľadom na to, že obžalovaný za spáchanie trestného činu stojí pred súdom prvýkrát podmienečne odložil a súčasne určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla tým, že hrubým spôsobom porušil povinnosti vodiča, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 24 mesiacov, ktorá dĺžka trestu zohľadňuje aj tú skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti za obdobný čin postihnutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.