Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-110-2013.pdf
PDF · 77.21 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-1T/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému S. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2013 v Ružomberku takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. e) Trestného poriadku obžalovaného
S. I., nar. XX.XX.XXXX vo I., P. republika, trvale bytom V., X. XXXX/XX, t. č. bytom L. č. XX, G. nad X., XXX XX okres K. - východ, P. republika,
oslobodzuje spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že
hoci je zo Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 5C/287/2002 zo dňa 12.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.01.2003, povinný platiť výživné na svoju dcéru G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. V. č. XX, okres V. výživným v sume po 49,79 Eur (1.500,- Sk) mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. V. č. XX, okres V., a od dovŕšenia plnoletosti G. I. k jej rukám na základe posúdenia predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku, od 15.12.2011 až doposiaľ si túto vyživovaciu povinnosť v Českej republike a všade, kde sa v tomto období zdržiaval, úmyselne riadne a pravidelne neplnil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/15/2011 zo dňa 01.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2011, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 14.12.2013, čím takto na bežnom výživnom dlhuje sumu 1.045,59 Eur k rukám G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. V. č. XX, okres V.,
keď naposledy bol v Slovenskej republike zamestnaný na dohodu o vykonaní práce do 31.01.2006, v súčasnosti žije v Českej republike, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce a nepoberá ani dávky a príspevky v hmotnej núdzi, pracuje brigádnicky na stavbách rodinných domov v K. a okolí, príležitostnými brigádami v stavebníctve si zarobí mesačne cca 12.000,- českých korún,
t e d a , ž e
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.
pretože zanikla trestnosť činu.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Ružomberok podala na tunajšom súde obžalobu na S. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona. Dňa 06.09.2013 bol Okresným súdom Ružomberok vydaný trestný rozkaz sp. zn. 1T/110/2013 a S. I. bol uznaný vinným zo žalovaného trestného činu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený v zákonnej lehote podal odpor proti trestnému rozkazu a predložil doklad o zaplatení dlhovaného výživného. Podaným odporom došlo k zrušeniu trestného rozkazu a následne bol vytýčený termín hlavného pojednávania. Na hlavné pojednávanie dňa 02.10.2013 sa obžalovaný S. I. nedostavil, podaním doručeným súdu dňa 30.09.2013 sa písomne ospravedlnil z neprítomnosti na hlavnom pojednávaní a požiadal o jeho vykonanie v neprítomnosti, nakoľko došlo k úhrade dlhovaného výživného.
Podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.
Vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného prokurátor navrhol prečítať jeho výpoveď z prípravného konania. Z uvedenej výpovede vyplynulo, že obžalovaný sa ku skutku tak, ako to bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, priznal. Uviedol, že si je vedomý dlhu, ktorý vznikol na zameškanom výživnom, on však nemal finančné prostriedky na jeho platenie. Od roku 2011 nikde riadne nebýval, zdržiaval sa v neobývaných budovách v Prahe s bezdomovcami. Pracoval prevažne brigádne, načierno, na rôznych stavbách, v posledných troch mesiacoch býva v rodinnom dome prenajatom jeho súčasným zamestnávateľom, u ktorého pracuje zatiaľ načierno, čistý mesačný príjem je vo výške cca 12.000 Kč. Počas obdobia, kedy bol nezamestnaný, o dávky nežiadal, o návrate na Slovensko neuvažoval, lebo sa hanbil, že v Prahe neuspel. Vzal na vedomie poučenie o možnosti využitia ustanovenia o účinnej ľútosti, avšak v dobe výsluchu nemal finančné prostriedky na zaplatenie dlhovaného výživného.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej Y. I., ktorá potvrdila, že obžalovaný od podania obžaloby dcére poukázal čiastku 1.046 Eur. Uviedla, že návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý pre neprítomnosť obžalovaného na pojednávaní.
Svedkyňa poškodená G. I. využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať. Súd potom na návrh prokurátora prečítal jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že otec jej neuhrádza výživné
od roku 2011, teda od posledného rozsudku (trestný rozkaz OS Ružomberok sp. zn. 1T/15/2011 zo dňa 01.03.2011). S otcom nie je v žiadnom kontakte, naposledy ho videla na súde na Vianoce 2010. Momentálne študuje na Univerzite A. Dubčeka v Trenčíne. K výške dlhovaného výživného sa vyjadriť nevedela.
Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka Z. H. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že svedok je majiteľom firmy, ktorá sa zaoberá čistením zámkovej dlažby a tiež vlastní reštauráciu. Svedok uviedol, že obžalovaného pozná asi osem rokov, s jeho pracovnými výkonmi je spokojný. Zabezpečil mu ubytovanie, stravu a poskytol mu prácu. Plat dostáva podľa vykonanej práce, nie je fixný. Tiež sa vyjadril, že je za obžalovaného ochotný zložiť záruku, že by zasielal výživné zo svojho účtu a toto mu bude sťahovať zo mzdy, ktorú si u neho zarobí. Ku konkrétnej výške mzdy obžalovaného sa nevyjadril.
Preskúmaním listinných dôkazov súd zistil, že obžaloba Okresnej prokuratúry Ružomberok č. k. 2Pv 390/12-12 zo dňa 28.08.2013 na S. I. bola podaná dôvodne. Prečítaním ostatných listinných dôkazov mal súd za preukázané, že vyživovacie povinnosti voči svojej dcére tak, ako boli určené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 5C/287/2002 zo dňa 12.12.2002, si obžalovaný mohol plniť. Samotný obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v uvedenom období pracoval brigádne, na dohodu, resp. načierno. V súčasnej dobe je zamestnaný s príjmom vo výške cca 12.000 Kč.
Súd sa tiež oboznámil s odpisom registra trestov na obžalovaného, z ktorého zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdom trestaný, v dvoch prípadoch súdmi v Českej republike a v jednom prípade Okresným súdom Ružomberok, pričom mu za obdobnú činnosť bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky. V mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je.
Prokurátor na základe vyššie uvedených skutočností potom navrhol podľa § 285 písm. e) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože zanikla trestnosť činu. Skutočnosť, že z predložených dokladov o zaplatení dlhovaného výživného, ako aj z výpovede svedkyne Y. I. mal súd za preukázané, že obžalovaný využil ustanovenie § 86 písm. a) Trestného zákona o účinnej ľútosti a dlhované výživné v celej jeho výške uhradil k rukám poškodenej, potom súd viedli k postupu podľa § 285 písm. e) Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.