Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_35C-28-2010.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Subarea
35C/28/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: X/ T. V., B.. XX.X.XXXX, X.: Ž. XX, XXX XX W., X/ Q. G., B.. XX.XX.XXXX, X.: W.. B. XX, XXX XX B., obe zastúpené JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Moldavská 6, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice, v konaní o určenie, že poistný vzťah trvá
rozhodol:
S c h v a ľ u j e z m i e r v nasledovnom znení:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2/ rade sumu 1.503,68 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Vo vzťahu žalobkyne v 2/ rade a žalovaného žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Konanie o nároku žalobkyne v 1/ rade s príslušenstvom súd vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania medzi žalobkyňou v 1/ rade a žalovaným.
odôvodnenie:
Žalobkyňa v 2/ rade sa návrhom na začatie konania podanom na Okresnom súde Košice I dňa 17.2.2010 domáhala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi ňou a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5021300410 zo dňa 22.12.1997 trvá. Požadovala aj náhradu trov konania. Žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn.: 35C/29/2010.
Svoj návrh odôvodňovala tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o poistení osôb č. 5021300410, na základe ktorej si riadne plnila svoje povinnosti vrátane pravidelných platieb poistného, žalovaný jej plnenia vždy akceptoval a ona nezadala žiadnu príčinu na ukončenie vzťahu a ani o ukončenie nepožiadala. Napriek tomu žalovaný jej písomnou informáciou ako poistiteľ oznámil ukončenie poistného vzťahu.
Uznesením č.k. 35C/28/2010-14 zo dňa 16.3.2010 súd konanie sp. zn.. 35C/28/2010 (vo veci žalobkyne v 1/ rade) spojil s konaním sp. zn.: 35C/29/2010 na spoločné konanie, ktoré malo byť vedené pod sp. zn.: 35C/28/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2010.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril 3 obsiahlymi podaniami zo dňa 15.7.2010 a 22.10.2010, v ktorých okrem procesného návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku a postúpenie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidva právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite. V rámci dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska táto zistila u žalovaného
nedostatok pri produkte UDP - K, t.j. že kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno - matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Problémom je nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Preto žalovanému (aj pod hrozbou sankcie v zmysle § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. v nadväznosti na § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z.) vyplynula nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia, z čoho logicky vyplynuli 3 alternatívy riešenia, a to (A) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, (B) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia alebo (C) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty. Tieto opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Argumentácia žalobcu, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. že zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán, neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia žalobcu predchádzal. V skutkovo výnimočných situáciách je právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu poistno- právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali mala pre žalovaného závažné z objektívneho práva vyplývajúce právne následky: a) správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, b) vznik zodpovednosti za správny delikt a vznik rizika opakovaných dlhodobo ukladaných pokút, c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania finančnej služby ako poistenia, d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v hospodárskej súťaži. Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by zároveň znamenalo porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. žalovaný poukázal na skutkovú podobnosť situácie predvídanej v v hypotéze ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka so situáciou, ktorá predchádzala zrušeniu poistenia žalobcu a táto bola daná charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu. Príkaz na úhradu takého poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená. Ani nerešpektovanie existujúcich jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom, žalobcovi nemôže právne zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Žalovaný bol ku zrušeniu poistenia so žalobcom prinútený objektívnymi okolnosťami, konal v stave krajnej núdze, keď súc zaviazaný dodržovať aktuálne zákonné príkazy, musel zosúladiť stav a priebeh poistení produktu poistnej sadzby UDP-K s danými právnymi predpismi. Ak verejné právo, či pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administratívno-právny subjekt k určitému konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii, ide však stále o ten istý subjekt) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu zmluvnému partnerovi k určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu ani nie je) sám osebe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom zmluvného vzťahu prináša, ako aj s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. K otázke naliehavého právneho záujmu žalovaný uviedol, že dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako
nárok (žalovateľné subjektívne právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre žalobcu znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške.
Uznesením č.k. 35C/28/2010-491 zo dňa 15.2.2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v zmysle podania zo dňa 14.12.2012 tak, že petit vo vzťahu k žalobylkani v 2/ rade znel: Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni v 1/ rade dlžnú sumu vo výške 1.503,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.503,68 € od 14.12.2012 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške podľa záverečného vyčíslenia, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.3.2013.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Podľa § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom
rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.
Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na pojednávaní dňa 2.10.2013 účastníci konania oznámili súdu, že v súlade je možné medzi nimi uzavrieť tento spor a navrhujú, aby súd schválil zmier, ktorého obsahom bude povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni v 2/ rade sumu 1.503,68,- € tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Súd po dôkladnej úvahe s prihliadnutím na obsah vyššie uvedených podaní účastníkov konania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že takto navrhovaný zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi a preto ho súd v zmysle § 99 ods. 1 a 2 O.s.p. schválil. Súd mal za to, že práve zmier, aký je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, vyčerpávajúco upravuje pomery účastníkov konania vyplývajúce a nadväzujúce na poistný vzťah vzniknutý na základe poistnej zmluvy žalobkyne v 2/ rade.
Podľa § 146 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nemá.
Podľa § 112 ods. 2 OSP, ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Nakoľko vo vzťahu žalobkyne v 1/ rade a žalovaného nebolo možné schváliť súdny zmier, odpadol dôvod spojenia veci s vecou žalobkyne v 2/ rade a preto súd rozhodol, že konanie o nároku žalobkyne v 1/ rade s príslušenstvom vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania medzi žalobkyňou v 1/ rade a žalovaným.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.