Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21T-47-2006.pdf
PDF · 121.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/47/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci obžalovanej H. E., stíhanej pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb., v znení neskorších právnych predpisov, ďalej v texte tiež so znením „Tr.zák."), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2013 takto
rozhodol:
obžalovanú,
H. G o l d o v ú, narodenú XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., W. č. 6,
podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, (zák.č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len so znením „Tr.por.“)
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora Nitra, sp. zn. 2Pv 217/2006, zo dňa 19.07.2006, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe že : potom, čo dňa XX.X.XXXX v Q., na W. ul. č. X uviedla do klientskej karty nepravdivý údaj o jej príjme a o pracovnom zaradení, podpísala zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX s obchodnou spoločnosťou W. R. a.s., so sídlom v U. ako veriteľom na sumu XX.XXX,- Sk s tým, že všetky údaje ňou poskytnuté sú pravdivé, zaviazala sa k úhrade peňazí v 20-tich týždenných splátkach po 1.576,-Sk a prevzala pôžičku, následne uhradila iba jednu splátku, čím obchodnej spoločnosti Telervis Plus a.s. so sídlom v Bratislave spôsobila škodu vo výške 18.424,- Sk s príslušenstvom,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného Telervis Plus a.s. so sídlom v Bratislave, Staré grunty 7, IČO: 841 04, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Nitre, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal na H. E. (ďalej v texte len so znením „obžalovaná“) Okresnému súdu Nitra, dňa 19.07.2006 obžalobu č. 3 Pv 217/2006 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák.
Súd v trestnej veci konal samosudcom podľa § 237 ods. 3 písm. b) Tr.por., keďže rozhodoval o prečine, za ktorý trestný zákon ustanovuje v prvom odsek § 250 trest odňatia slobody v trestnej sadzbe až na dva roky, teda s hornou hranicou neprevyšujúcou osem rokov.
Súd sa oboznámil s náležitosťami obžaloby (§ 235 Tr.por.), preskúmal ju (§ 241 ods.1 Tr.por.) a zistil, že z hľadiska obsahu spĺňa všetky zákonné podmienky. Súd sa oboznámil s návrhmi prokurátora, obžalovanej a poškodeného na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní, vo veci nariadil hlavné pojednávanie, pritom určil jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania (§ 241 písm. k/ Tr.por.)
Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.05.2010, 19.01.2011, 22.06.2011, 08.02.2012, 31.10.2012 a 02.10.2013 výsluchom obžalovanej, svedkov obžaloby, npor. D. X., J. R., X. W., Y. F., M. T., H. S., X. A., J. N., Z. N., X. A., X. F., Ľuboša X., P. T., J. A., X. R., J. R. a F. U., na návrh obhajoby výsluch znalkyne J.. W. U., jednej zo spracovateľov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z odboru písmoznalectvo č. 269/2009, súd prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedkyni Y. F., prečítal a oboznámil listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície Nitra, ČVS: ORP-387/1-ISV-NR (ďalej v texte len so znením „ vyšetrovací spis “) a listinných dôkazov v súdnom spise.
Obžalovaná H. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že využíva svoje právo a vypovedať nebude. Súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania na (č.l. 4 až 7), z ktorej vyplýva, že obžalovaná využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať.
Svedok kpt. H. Q., poverený policajt, ktorý vykonal výsluch obžalovanej v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná si pred výsluchom prevzala uznesenie o vznesení obvinenia, proti ktorému nepodala sťažnosť, pred výsluchom bola riadne poučená, vypovedala bez nátlaku, pričom vo veci nevypovedala, oboznámila sa s obsahom zápisnice a túto podpísala.
Svedkyňa npor. D. X., prítomná policajtka pri výsluchu obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa konkrétne na daný výsluch pre odstup času nepamätá, ale že určite ak bola prítomná výsluch bol robený bez nátlaku, obžalovaná bola riadne poučená a k výsluchu nemala žiadne výhrady.
Svedkyňa J. R., v čase spáchania skutku obchodná zástupkyňa poškodenej spoločnosti Telervis Plus a.s. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre odstup času si už presne nepamätá na poskytnutie pôžičky obžalovanej.
Súd prečítal zápisnicu o jej výsluchu zo dňa 22.3.2006 na (č.l. 21 až 23) s poukazom na zápisnicu o jej výsluchu zo dňa 26.6.2006 na (č.l. 24), v ktorej svedkyňa uviedla, že obžalovaná ju telefonicky oslovila o poskytnutie pôžičky, poskytla jej informácie, aké doklady má zabezpečiť a následne sa stretli v jej byte, obžalovaná mala osobne vyplniť klientsku kartu, predložila občiansky preukaz, pričom jej výzor sa zhodoval s fotografiou, predložila pracovnú zmluvu, výplatné pásky a doklad SIPO. Do dokladov len nahliadla, zamestnávateľa neoverovala a keďže spĺňala podmienky spísala s ňou zmluvu o pôžičke, ktorú dala schváliť a potom ju vlastnoručne podpísali, následne obžalovanej vyplatila sumu 20.000,- Sk, čo obžalovaná potvrdila podpisom na zmluve, následne zmluvu a klientsku kartu zaslala do spoločnosti Telervis Plus a.s..
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní na položené otázky uviedla, že bola v byte obžalovanej, za účelom poskytnutia pôžičky, že sa jednalo o trojizbový byt na prízemí v Nitre, na Klokočine, smerom na Mlynárce. Ďalej uviedla, že obžalovaná mala pripravené potrebné doklady, nepamätala si koľko výplatných pások predložila, z ktorých ale vyplývalo, že spĺňa podmienky na poskytnutie pôžičky, pričom ale nevedela na otázky obhajkyne uviesť, aký príjem bol potrebný na poskytnutie pôžičky vo výške 20.000,- Sk.
Svedkyňa uviedla, že k poskytnutiu pôžičky došlo v mieste bydliska obžalovanej po tom, ako podpísali doklady, jej odovzdala sumu 20.000,- Sk. Svedkyňa ďalej na otázky obhajkyne nevedela uviesť aké bankovky dala obžalovanej.
Svedkyňa uviedla, že ako doklad k prevzatiu pôžičky obžalovanou slúžila zmluva, nevedela súdu uviesť aké doklady spoločnosti zasielala. Ďalej svedkyňa na položené otázky uviedla, že zmluvu o pôžičke vypisovala ona, ale klientsku kartu mala vypísať obžalovaná. S obžalovanou sa stretla dva, tri krát, pričom pôžička sa vybavila, teda vypísali doklady, odsúhlasila a vyplatila obžalovanej v jeden deň 17.7.2003. Svedkyňa ďalej na položené otázky uviedla, že si už presne nepamätá, kedy prestala pre spoločnosť Telervis Plus a.s. pracovať, ale bolo to pre zdravotné problémy jej syna, je pravda, že v tom čase pracovala ako sestrička v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží a tiež pre spoločnosť Provident Financial, s ktorou tiež ukončila v tom čase spoluprácu. Svedkyňa pri ďalšom výsluchu na hlavnom pojednávaní na položené otázky uviedla, že si už pre odstup času presne nepamätá ako to bolo, či jej obžalovaná predložila výplatné pásky, ale s určitosťou vie povedať že pracovná zmluva tam bola.
Ďalej svedkyňa na otázky obhajkyne uviedla, že si už nepamätá ako prišlo k odovzdaniu sumy 20.000,- Sk a ako uhrádzala obžalovaná splátky.
Svedkyňa na rozdiel od predošlej výpovede uviedla, že si presne nepamätá, či údaje do zmluvy a klientskej karty vypisovala ona, ale po nahliadnutí do klientskej karty na rozdiel od predchádzajúcej výpovede uviedla, že podľa písma vie s určitosťou povedať, že na rube klientskej karty prvé tri riadky sú vypísané jej písmom. Svedkyňa ďalej na položené otázky uviedla, že spoločnosť Telervis Plus a.s. zmluvu o jej obchodnom zastúpení vypovedala preto, lebo sa stalo to, čo sa stalo, do predložených dokladov klientmi len nahliadla nemala povinnosť vyhotovovať fotokópie, telefónne číslo na ňu mohli dať obžalovanej na centrále spoločnosti, už si to nepamätá. Svedkyňa uviedla, že si už nepamätá, či za obžalovanú zaplatila nejakú splátku.
Svedkyňa M. T., poštová doručovateľka, na hlavnom pojednávaní uviedla, že na adresu Q., W. č. 6 doručuje od roku 2005, s tým, že čo ona doručuje tak pani E. na tejto adrese nebývala, pošta jej zásielky doposielala na adresu, ktorú uviedla. Po nahliadnutí na doručenku zo dňa 25.9.2006, ktorou bol obžalovanej doručovaný trestný rozkaz a obžaloba uviedla, že na doručenke nie je jej podpis a ani nevie, komu by mohol patriť. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že zásielky do vlastných rúk sa môžu doručovať aj splnomocnenej osobe, čo musí byť na doručenke uvedené.
Svedkyňa H. S., pracovníčka pošty Nitra 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a ani nevie povedať, ktorý zo zamestnancov pošty predmetnú zásielku vydal, ale podľa obsahu doručenky, keďže za menom je dátum narodenia adresáta mohol listinu prevziať v takomto prípade len adresát, pričom z obsahu doručenky vyplýva, že táto zásielka mohla byť odovzdaná len pri priehradke a nie inde, čo potvrdzuje ďalší znak na doručenke a to je pečiatka pošty z rozlišovacím číslom v danom prípade č. 7, teda pečiatka, ktorá sa používa len pri priehradke listových zásielok. Adresát zásielky potom, čo sa identifikuje preložením občianskeho preukazu osobne, vlastnoručne podpíše doručenku a potom sa mu do jeho rúk vydá zásielka. Ďalej svedkyňa uviedla, že v danom období pracovali na pošte ako vedúce listových zásielok F. U. a J. R., ktoré sa striedali na zmenách. Svedkyňa nevedela s určitosťou povedať, či v danom období sa v prípade opakovaného nezastihnutia adresáta v mieste bydliska pri predložení oznámenia o uložení zásielky zapisovalo číslo občianskeho preukazu na toto oznámenie, alebo do hárkov dodávacích listových zásielok. Podľa obsahu doručenky musela zásielku prevziať adresátka do vlastných rúk pri priehradke pretože dňa 21.09. a 22.09.2006 nebola zastihnutá v mieste trvalého bydliska a zásielka bola dňa 22.09.2006 uložená ak je na doručenke pečiatka uloženie písomností vylúčené a ak si ju prevzala 25.09.2006 teda až 3 deň po jej uložení, môže to byť preto, že dňa 23. a 24. 09.2006 boli dni pracovného voľna sobota a nedeľa.
Svedkyňa X. A., pracovníčka pošty Nitra 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a ani nevie povedať, či v danom období pracovala na listovej priehradke.
Svedkyňa J. N., pracovníčka pošty Q. XX, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej, s tým že v danom období pracovala na listovej priehradke. Na položenú otázku svedkyňa uviedla, že v danom prípade vydávajú zásielku takým spôsobom, že ak je zásielka do vlastných rúk tak sa príjemca podpíše na oznam a ona tam vpisuje číslo občianskeho preukazu, preveruje totožnosť osoby podľa
dátumu narodenia a výzoru, príjemca podpíše zásielku a odovzdá sa mu do vlastných rúk. Zásielku príjemca podpíše pred pracovníkom pošty na oznamovacom lístku a doručenke.
Svedkyňa Z. N., pracovníčka pošty Q. XX, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej, s tým že v danom období pracovala na listovej priehradke. Svedkyňa nevedela, či sa v danom období prijímateľ podpisoval na oznamovací lístok alebo na hárok, ale postup bol taký že pri vydaní zásielky do vlastných rúk sa príjemca podpisuje do hárku, alebo oznamovacieho lístku a na doručenku, zapíše sa občiansky preukaz príjemcu a podľa výzoru a dátumu narodenia sa overí jeho totožnosť.
Svedkyňa X. A., pracovníčka pošty Q. 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a v danom období nepracovala na listovej priehradke.
Svedkyňa X. F., pracovníčka pošty Nitra 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a v danom období nepracovala na listovej priehradke.
Svedok W. X., pracovník pošty Nitra 11, uviedol, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jeho a v danom období nepracoval na listovej priehradke.
Svedkyňa P. T., pracovníčka pošty Nitra 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a v danom období nepracovala na listovej priehradke, ale na pokladni.
Svedkyňa J. A., pracovníčka pošty Nitra 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a v danom období nepracovala na listovej priehradke, ale na združenej priehradke.
Svedkyňa X. R., pracovníčka pošty Nitra 11, uviedla, že podpis na doručenke zo dňa 25.09.2006 nie je jej a v danom období nepracovala na listovej priehradke, ale na peňažnej priehradke Poštovej banky.
Svedkyňa F. U., zmenová vedúca pošty Nitra 11, uviedla, že pri doručovaní zásielky do vlastných rúk, v deň keď takáto zásielka príde na poštu príslušná doručovateľka ju zapíše a doručuje adresátovi, pričom v prípade, že nie je zastihnuteľný, v poštovej schránke sa mu zanechá oznam, že sa v príslušnej lehote zásielka ukladá. Následne sa odovzdá tak, že ak sa adresát dostaví na poštu s oznamom o uložení zásielky pri priehradke sa preukáže výlučne občianskym preukazom a podpíše doručenku o prevzatí zásielky. Svedkyňa na položené otázky uviedla, že zásielku do vlastných rúk môže prevziať aj iná osoba, ktorá je povinná predložiť svoj doklad totožnosti a splnomocnenie na prevzatie zásielky do vlastných rúk. Ďalej svedkyňa uviedla, že splnomocnenie na prevzatie zásielky do vlastných rúk musí splnomocniteľ - adresát zásielky vyhotoviť priamo pred pracovníkom ktorejkoľvek pošty. Osoba, ktorá zásielku preberá na pošte, či už adresát alebo splnomocnenec sa musia preukázať občianskym preukazom, pričom jeho číslo sa zapisuje na oznámenie o uložení zásielky a tento doklad príjemca zásielky podpisuje. Svedkyňa po nahliadnutí do doručenky zo dňa 25.09.2006 uviedla, že z nej vyplýva, že zásielka bola vydaná pri poštovej priehradke, pretože je na nej uvedené číslo 4350, ktoré predstavuje poradie uloženej zásielky priamo na pošte, čo zapisuje doručovateľka ako uložené zásielky a nachádza sa nej dátumovka, ktoré doručovateľky zo sebou nenosia a to tiež potvrdzuje, že zásielka bola prevzatá priamo na pošte. Svedkyňa ďalej uviedla, že v prípade, že by zásielku prevzala splnomocnená osoba na pošte, tak by sa podpisovala na doručenku svojim menom, pričom splnomocnenec sa pri preberaní zásielky priamo na pošte preukazuje kartičkou splnomocnenca, ktorú mu pošta odovzdala pri vyhotovení splnomocnenia. Oznámenia o uložení zásielky sa archivujú 3 roky. Svedkyňa na otázku obhajkyne uviedla, že pracovník pošty neskúma to, či sa osoba, ktorá preberá zásielku podpisuje svojím menom. Svedkyňa ďalej na položené otázky uviedla, že v prípade ak zásielku preberá splnomocnenec sám, tak túto skutočnosť vyznačuje na doručenke, aj na oznámení o uložení zásielky tak, že uvedie „PS“ teda preukaz splnomocnenca a pridelené číslo splnomocnenia.
Znalkyňa J.. W. U., jedná zo spracovateľov znaleckého posudku č. 269/2009 Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na obsahu a záveroch znaleckého posudku, z ktorého výsledkov nie je možné prijať jednoznačné závery, keďže prichádzajú do úvahy dve alternatívy, buď že obžalovaná používa viac podpisov, alebo listiny podpísala iná osoba. Znalkyňa uviedla, že pisateľom sporných podpisov na zmluve o úvere a klientskej karte je jedná osoba, ale s ich porovnaním s porovnávacím materiálom listín podpísaných obžalovanou neboli zistené zhodné znaky,
teda nie je možné určiť obžalovanú ako pisateľku sporných podpisov a pri ich porovnaní s podpisom na doručenke zo dňa 25.9.2006 je pisateľom týchto podpisov pravdepodobne totožná osoba.
Podľa § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.
Obžalovaná vo veci nevypovedala. V jej neprospech svedčí výpoveď svedkyne J. R. obchodnej zástupkyne poškodenej spoločnosti Telervis Plus a.s. a listinné dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní prečítal a oboznámil. Strana obžaloby v súdnom konaní poukázala na vyjadrenie obžalovanej v prípravnom konaní, ktoré považuje za jej priznanie, kedy podpísala zápisnicu, o jej výsluchu dňa 5.6.2006 na (čl. 4 až 7), kde na strane č. 6 je zapísané že „to, čo je uvedené v uznesení zo dňa 5.6.2006 (o vznesení obvinenia obžalovanej na čl.3) je pravda. Podľa § 3 odsek 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone. Podľa § 3 odsek 3 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (3) pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti. Podľa § 16 odsek 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Prečinu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 250 ods.1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), z objektívnej stránky neboli naplnené, keďže konanie obžalovanej nemá povahu podvodného konania. Obžaloba obžalovanej kladie za vinu, že sa dopustila protiprávneho úmyselného konania potom, ako do klientskej karty uviedla nepravdivý údaj o jej príjme a o jej pracovnom zaradení, podpísala zmluvu o pôžičke s tým, že všetky údaje ňou poskytnuté sú pravdivé, zaviazala sa k úhrade peňazí v splátkach a prevzala pôžičku, pričom následne uhradila iba jednu splátku, čím obchodnej spoločnosti Telervis Plus a.s., so sídlom v Bratislave a.s. spôsobila škodu vo výške 18.424,- Sk (611,56 Eur) s príslušenstvom. Je nepochybné ako vyplýva z vyššie popísaného vykonaného dokazovania, že medzi splnomocneným zástupcom poškodeného a obžalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke a spísaná klientska karta pred poskytnutím pôžičky. Obžaloba postavila obžalobný návrh na predložených listinných dôkazoch zmluvy o pôžičke, klientskej karty, vyjadrení a podkladov od poškodeného a predovšetkým na výsluchu svedkyne Miroslavy R., ktorá za poškodeného realizovala poskytnutie pôžičky. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie na základe návrhov strán obžaloby a obhajoby. Súd z prečítanej výpovede svedkyne Y. F. splnomocnenej zástupkyni poškodenej spoločnosti Telervis Plus a.s. na (čl. 8 až 12) zistil, že svedkyňa potvrdila uzatvorenie zmluvy o pôžičke č. 3040860031 obchodným zástupcom J. R. a H. E. dňa 17.7.2003 v Nitre, na Tokajskej ul.č. 6, ktorá ju mala prevziať dňa 17.7.2003 v sume 20.000,- Sk a z dohodnutých splátok uhradiť len jednú splátku v sume 1557,- Sk (51,68 Eur) a spôsobiť tak poškodenej spoločnosti škodu vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur). Zo zmluvy o pôžičke na (č.l. 14) súd zistil, že spoločnosť Telervis Plus a.s. v zastúpení J. R., mala poskytnúť dlžníčke vystupujúcej pod menom Janka E. pôžičku v sume 20.000,- Sk (663,88 Eur) v hotovosti, ktorú mala dlžníčka prevziať v hotovosti v celosti pri podpise zmluvy a potvrdiť vlastnoručným podpisom.
Súd sa zaoberal dokazovaním otázky existencie zákonného znaku prečinu podvodu spočívajúcom v obohatení sa obžalovanej na úkor poškodeného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o pôžičke a klientska karta boli podpísané, pričom len z textu zmluvy o pôžičke, z výsluchu svedkyne a z písomných správ poškodeného možno usúdiť, že obžalovanej mala byť vyplatená pôžička v sume 20.000,- Sk (663,88 Eur) iný doklad ako napr. príjmový doklad, pokladničný doklad a pod. k preukázaniu reálneho vyplatenia neexistuje. Svedkyňa J. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vypísala zmluvu a obžalovanej odovzdala dňa 17.07.2003 sumu XX.XXX,- Sk, pričom, ale na otázku obhajoby nevedela povedať v akých nominálnych hodnotách bankoviek pôžičku obžalovanej vyplatila.
Súd zo zmluvy o obchodnom zastúpení č. 04086 na (čl. 25 a XX) zistil, že J. R. od 29.04.2003 mala vykonávať obchodného zástupcu poškodeného pre spoločnosť Telervis Plus a.s., do 06.08.2003, kedy dostala výpoveď ako vyplýva z listu na (čl. 27). Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. súdu oznámila na (čl. 166 a 167), že Miroslava Pagáčová pre spoločnosť pracovala ako obchodný zástupca v období od 26.06.2002 do 28.07.2003, kedy bola s ňou spolupráca ukončená z dôvodu porušenia zmluvy o spolupráci, kedy svojou činnosťou spôsobila spoločnosti škodu v sume 19.186,48 Eur. Súd z odpisu z registra trestov a z pripojeného spisu sp.zn. 1T/101/2006 zistil, že svedkyňa J. R. sprostredkovateľka zmluvy o pôžičke bola dvakrát odsúdená za majetkovú trestnú činnosť naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/101/2006 za spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr.zák., teda opakovane spáchala trestné činy proti majetku ako obchodná zástupkyňa spoločnosti Provident Financial s.r.o., okrem iných i dňa 17.7.2003 uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere a klientovi - dlžníkovi finančnú hotovosť neodovzdala a ponechala si pre vlastnú potrebu. Z výpovede svedkyne J. Pargáčovej vyplývajú dôvodné pochybnosti o vyplatení pôžičky obžalovanej. Y. jej výpoveď vyhodnotil ako účelovú a nedôveryhodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sa obžalovaná obohatila na úkor poškodeného, spočívajúce v tom, že obžalovaná nevypovedala, obchodná zástupkyňa J. R. poprela, že by uhrádzala akékoľvek splátky pôžičky a poškodený Telervis Plua.s. a ani Slovenská pošta nevedeli určiť vkladateľa prvej a jedinej splátky pôžičky v sume 1.576,- Sk.
Súd zo správy poškodeného Telervis Plus a.s na (čl. 158 a 229) zistil, že prvá splátka na zmluvu o pôžičke č. 3040860031 bola na ich účet vložená v hotovosti, dlžníčka na výzvy nereagovala a 6.6.2007 im oznámila, že sa stala obeťou podvodu. Spoločnosť súdu oznámila (na čl. 229), že prvá splátka bola na ich účet pripísaná dňa 28.7.2003 vkladom na účet urobeným na pošte Nitra, Sládkovičova 1., a v správe na (čl. 237) uviedla, že nie je im známe, kto platbu realizoval, s tým, že obchodný zástupca bol oprávnený vyberať splátky od klientov.
Z uvedeného možno logicky usúdiť, že obžalovaná ak nedostala pôžičku, nemala žiaden dôvod ju následne splácať. Súd vykonaným dokazovaním skúmal, či obžalovaná naplnila zákonný znak trestného činu podvodu v zmysle obžaloby tým, že mala poškodeného uviesť do omylu, keď do klientskej karty mala uviesť, teda nie vpísať nepravdivý údaj o jej príjme a o pracovnom zaradení, s deklarovaním, že všetky údaje ňou uvedené sú pravdivé.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil klientsku kartu na (čl. 20), z ktorej zistil, že bola spísaná dňa 17.7.2003 s identifikačnými údajmi dlžníka a na rube s uvedeným pracovným zaradením, s uvedením identifikačných údajov kontaktnej osoby, príjmom, výdavkami a overením dokumentov občianskeho preukazu, pracovnej zmluvy, živnostenského listu, výplatných pások, nájomnej zmluvy, SIPO a v poznámke o domácnosti žiadateľa - dlžníčky Janky Goldovej, že býva u starých rodičov vo Veľkom Lapáši.
V konaní pred súdom na návrh obžalovanej z dôvodu, že mal byť na nej spáchaný podvod bol pribratý znalecký ústav - odbor písmoznalectva, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 269/2009 na (čl. 153 a násl.) Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá spracovateľka znaleckého posudku J.. W. U., ktorá uviedla, že z výsledkov nie je možné prijať jednoznačné závery, buď obžalovaná používa viac podpisov, alebo listiny podpísala iná osoba. Pisateľom sporných podpisov na zmluve o úvere (ozn. SM 1) a klientskej karte (ozn. SM 2 a SM2a je jedná osoba, ale s ich porovnaním s porovnávacím materiálom listín podpísaných obžalovanou neboli zistené zhodné znaky, teda nie je možné určiť obžalovanú ako pisateľku sporných podpisov a pri ich porovnaní s podpisom na doručenke zo dňa 25.9.2006 (PM 24) je pisateľom týchto podpisov pravdepodobne totožná osoba.
Ak teda obžalovaná podpísala PM 1, až PM 23, PM 25 až PM 34 je dôvodné predpokladať, že nepodpísala ani zmluvu ani klientsku kartu. K otázke prevzatia zásielky a podpísania doručenky označenej ako PM 24, ktorou bol obžalovanej doručený trestný rozkaz súd na návrh obžaloby vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul pracovníkov pošty, pričom Slovenská pošta súdu oznámila (na čl. 194 a 213), že lehota na uchovávanie dokladov (tri roky odo dňa podania zásielky podľa zák.č. 507/2001 Z.z.
o poštových službách v znení neskorších predpisov) uplynula a z uvedeného dôvodu nie je možné určiť vydávajúceho zamestnanca predmetnej zásielky zo dňa 25.09.2006.
Súd hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, jedna vec je podpísanie zmluvy o pôžičke a klientskej karty, ale pre posúdenie zákonných znakov trestného činu podvodu v otázke uvedenia poškodeného do omylu je podstatné posúdiť, či obžalovaná úmyselne uviedla nepravdivý údaj o jej príjme a o pracovnom zaradení, s deklarovaním, že všetky údaje ňou uvedené sú pravdivé. Svedkyňa J. R. pred súdom zmenila svoju prvú vypoveď, keď uviedla, že zmluvu vypisovala ona a klientskú kartu vypisovala obžalovaná, keď v ďalšej výpovedi uviedla, že na rozdiel od predošlej výpovedi, že na rube klientskej karty prvé tri riadky sú vypísané jej písmom, pričom podľa názoru súdu opätovne súd jej výpoveď vyhodnotil ako účelovú a nedôveryhodnú, pretože už z laického posúdenia jednotlivých vypísaných častí klientskej karty je zrejmé, že ich vypisovala jedná osoba.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaná žiadnym konaním poškodeného do omylu neuvádzala, naopak samotný poškodený prostredníctvom svojho obchodného zástupcu vpisoval do klientskej karty údaje týkajúce sa príjmu obžalovanej ako žiadateľky o úver, ktoré neboli relevantne preukázané a tak z uvedeného dôvodu mal vedomosť o ich pochybnosti napriek tomu pôžičku poskytol, preto nemohol byť obžalovanou uvedený do omylu, ktorý sám spôsoboval prostredníctvom svojho obchodného zástupcu J. R., ktorá nevedela aký je potrebný príjem na poskytnutie pôžičky a aké doklady mali byť predložené k preukázaniu príjmu. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaná v danom čase bola zamestnaná a vykonávala aj živnostenskú činnosť.
Y. X. W. obsah výpovede zo dňa 23.3.2006, teda pred vznesením obvinenia obžalovanej, ku ktorému došlo dňa 5.6.2006 na (čl. 28 až 30) potvrdila vo svojej výpovedi na (č.l. 31) dňa 22.6.2006, že obžalovanú zamestnávala na základe pracovnej zmluvy na (čl. 33) a zmluvy o mzde (na
čl. 34) v dobe od 1.1.2003 do 31.3.2003, kedy jej zrušila pracovný pomer v skúšobnej dobe (čl. 36) a dňa 16.04.2003 s obžalovanou ako živnostníčkou uzatvorila zmluvu č. 1/2003 na (čl.37 a 38), ktorá zanikla ku dňu 31.12.2003, na základe dohody o ukončení zmluvy na (čl. 39). Svedkyňa ďalej uviedla, že telefónne číslo 0908721977 je jej a nikto zo spoločnosti Telervis Plus u nej neoveroval, či obžalovaná u nej v čase spáchania skutku pracuje.
Súd zo správy Daňového úradu Nitra II. na (čl. 40 až 52) zistil, že obžalovaná podala daňové priznanie z príjmov fyzických osôb za roky 2003 a 2004 a z výpisu zo živnostenského registra obžalovanej na (č.l. 57 až 58) zistil, že do 16.08.2005 mala pridelené IČO: 40686302, ktoré uviedla v zmluve č. 1/2003 zo dňa 16.04.2003 o obchodnom zastúpení a poskytovaní služieb s X. W.. Súd zo spisového obalu Obvodného úradu Nitra č. C/2003/03996 zo živnostenské listu č. Žo-2003/03996/2/006 zistil, že obžalovaná ohlásila vznik živnostenského oprávnenia dňa 16.4.2003. Svedkyňa uviedla, že obžalovaná jej za služby vystavovala faktúry, čo potvrdzujú faktúry a príjmové pokladničné doklady na (č.l. 109 až 114) Obchodná zástupkyňa J. R. zastupujúca poškodeného na otázky obhajoby nevedela uviesť aký príjem bol potrebný na poskytnutie pôžičky v sume 20.000,- Sk a nepamätala si, či jej obžalovaná predložila výplatné pásky, s určitosťou vedela len povedať, že obžalovaná jej predložila pracovnú zmluvu.
Súd zistil, že konaním obžalovanej neboli naplnené zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb., v znení neskorších právnych predpisov) po subjektívnej stránke. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, zák. č. 140/1961 Zb., v znení neskorších právnych predpisov, vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré súd nemal preukázané. Podľa § 4 Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov) trestný čin je spáchaný úmyselne, ak pachateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Súd vyhodnotil spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, zavinenie a pohnútku páchateľa, v kontexte všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa zásady
trestného konania uvedenej v § 2 ods. 10 Tr. por. teda jednotlivo aj v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Vykonaným dokazovaním sa sice preukázalo, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a vykazuje znaky trestného činu podvodu podľa 250 ods.1 Tr.zák., avšak vykonané dokazovanie neumožňuje prijať a ustáliť nepochybný záver, že to bola obžalovaná, ktorá inkriminovaný skutok spáchala, vzhľadom k tomu, že vykonané dôkazy vylučujú že skutok spáchala obžalovaná, čím nebola preukázaná, bez akýchkoľvek pochybností, subjektívna stránka konania obžalovanej uvedenej v obžalobe (úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zák.,)
Podľa § 285 písm. c) Tr. por., súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa názoru súdu pre posúdenie subjektívnej stránky protiprávneho konania obžalovanej, ktoré má napĺňať zákonné znaky trestného činu podvodu nie je rozhodujúce, či obžalovaná neplatila pôžičku na základe toho, že mala uviesť nepravdivé údaje o svojom príjme a o pracovnom zaradení, či poškodený bol s tým, že údaje nie sú pravdivé uzrozumený, keďže poškodený prostredníctvom obchodného zástupcu pôžičku poskytol i napriek tomu, že nemal potrebné doklady o príjme a ani sa o ich preukázanie nezaujímal, čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkyňa J. R. a svedkyňa X. W., zamestnávateľka obžalovanej, keď uviedla, že zo strany poškodeného ju nikto k otázkam zamestnania obžalovanej nekontaktoval, pričom obžalovaná poskytla poškodenému na zamestnávateľa telefónny kontakt, ktorý bol zaznačený v klientskej karte, ale predovšetkým okolnosť, či obžalovaná vôbec prevzala pôžičku, tak ako deklaruje poškodený. Súd vyhodnocoval jednotlivé dôkazy na základe logických úvah vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 10 Tr. por. teda jednotlivo aj v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a dospel k záveru, že poškodený vedel, resp. prostredníctvom svojho zástupcu mohol vedieť o tom či obžalovaná spĺňa podmienky na poskytnutie pôžičky, napriek tomu pôžičku poškodený poskytol.
Pri trestnom čine podvodu páchateľ uvádza niekoho do omylu aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci, pričom omylom poškodeného má byť nezhoda jeho vedomosti o skutočnom stave veci, teda jeho vedomosti o pracovnom príjme a zaradení obžalovanej, ktorý nemal byť pravdivý.
Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené dôkazy, skutočnosti a okolnosti spáchania skutku a vzhľadom k ich obsahu postupoval v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania páchateľa, na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom, tak aby vina obžalovanej bola vykonaným dokazovaním preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a obžalovaná bola zo spáchania skutku jednoznačne usvedčená.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovanú spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam a okolnostiam o vine obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde v Nitre a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.