Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_5C-112-2012.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/112/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 proti odporkyni E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, N. Y. v konaní o konaní o zaplatenie 841,36 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 29 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh proti odporcom Z. P. a E. P. o zaplatenie 2 169,12 eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 719,62 eur od 28.2.2009 do zaplatenia a trovy konania. Žalovaná suma pozostávala z istiny vo výške 1 327,76 eur, úroku vo výške 323,76 eur, poplatku z omeškania vo výške 68,10 eur a 30 % zmluvnej pokuty z dlžnej čiastky úveru vo výške 515,89 eur s tým, že uhradil svoj dlh čiastočne dňa 11.1.2010 vo výške 66,39 eur.
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom pre zmeškanie č.k. 5C/101/2011-51 zo dňa 26.7.2012 zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1 327,76 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.2.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie.
Vylúčené konanie sa viedlo pod sp.zn. 5C112/2012.
V priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrel odporca v 1. rade Z. P. a v dedičskom konaní č.k. 6D/33/2012-60 zo dňa 9.5.2013 podiel z pasívnej pohľadávky poručiteľa nadobudla odporkyňa v 2. rade, manželka nebohého, s ktorou súd pokračoval v konaní aj ako s odporkyňou v 2. rade, aj ako s právnou nástupkyňou odporcu v 1. rade.
Predmetom vylúčeného konania ostalo zaplatenie sumy 841,36 eur (rozdiel medzi žalovanou sumou 2 169,12 eur a priznanou sumou 1 327,76 eur). Predmetom konania ostalo zaplatenie úroku vo výške 323,76 eur, poplatku z omeškania vo výške 68,10 eur a 30 % zmluvnej pokuty z dlžnej čiastky úveru vo výške 515,89 eur.
V návrhu navrhovateľ uviedol, že firma COFIDIS postúpila pohľadávku voči odporcom v 1. a 2. rade na navrhovateľa dňa 30.10.2009 zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretou dňa 5.11.2007 medzi spoločnosťou COFIDIS a odporcami v 1. a 2. rade. Postúpenie pohľadávky spoločnosť COFIDIS oznámila odporcom v 1. a 2. rade. Podľa uzavretej zmluvy bol odporcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 1 327,76 eur, ktorí sa zaviazali uhradiť v 51,50 eur mesačných splátkach vrátane úroku vo výške 2,14 % mesačne. Odporcovia v 1. a 2. rade porušili túto povinnosť a mesačné splátky riadne nesplácali. Porušením zmluvných povinností odporcami v 1. a 2. rade riadne a včas splácať splátky úveru vznikol spoločnosti COFODIS nárok na poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa odporcovia v 1. a 2. rade ocitli v omeškaní o viac ako 15 dní a tiež aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej čiastky. Keďže odporcovia sa dostali do omeškania s úhradou splátok v zmysle čl. 8 bod 8.4 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), COFIDIS odstúpil od zmluvy dňa 4.2.2009 a účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa dňa 28.2.2009 stal celý nesplatený úver splatným a tiež aj ostatné peňažné záväzky zo zmluvy. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.2.2012 doplnil návrh a predložil prehľad o čerpaní úveru odporcom, vyčíslil a presne špecifikoval, ako dospel k úroku z úveru vo výške 323,76, vyčíslil poplatok z omeškania a predložil prehľad o operáciách na revolvingovom účte odporcov.
Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, tento svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol, aby vec prejednal v jeho neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odporkyňa v 2. rade na pojednávania uviedla, že jej manžel a odporca v 1. rade zomrel, zdedila po ňom dlh a rozhodnutie ponechala na súd.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi - najmä zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi spoločnosťou COFIDIS a Z. P. ako dlžníkom a E. P. ako spoludlžníčkou, so zmluvou o postúpení pohľadávky, ako aj s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:
Spoločnosť COFIDIS a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 5.11.2007 zmluvu o revolvingovom úvere s Z. P. ako dlžníkom a E. P. ako spoludlžníčkou, na základe ktorej im bol poskytnutý úverový limit vo výške 40 000,-Sk, t.j. 1 327,76 eur. Úverová sadzba ku dňu podpisu zmluvy bola 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli VOP, ktoré sú však vypísané takým drobným písmom, že sú ťažko čitateľné. V predloženej zmluve o úvere nie je uvedené, v akej výške má dlžník mesačne splácať splátky úveru, koľko zo splátky má platiť na istinu, koľko na úrok a koľko na iné poplatky.
Listom zo dňa 4.2.2009 spoločnosť COFIDIS odstúpila od zmluvy o revolvingovom úvere a zároveň oznámila odporcom, že aktuálny dlh je vo výške 1 559,22 eur a uviedla, že odstúpenie je účinné momentom doručenia a účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a vyhlásila celý dlh sa splatný a vyzvala ich na úhradu bezodkladne.
Dňa 18.9.2009 spoločnosť COFIDIS uzavrela s navrhovateľom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej previedla na navrhovateľa žalovanú pohľadávku.
Z tabuľky predloženej navrhovateľom vyplýva, že úver bol vyčerpaný vo výške 1 327,76 eur, celkový dlh je vo výške 1 791,62 eur, a to istina vo výške 1 327,76 eur, úroky 323,76 eur, poplatky z omeškania vo výške 68,10 eur.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom je dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 Ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavné predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určité, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák., požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 4.1. VOP je dlžník povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ vyhlásiť úver za okamžite splatný v súlade s čl. 8.4. VOP. Klient je povinný úver splácať až do okamžiku úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov.
Podľa čl. 4.4. VOP minimálna splátka úveru je splatná mesačne, každý kalendárny mesiac, a to najneskôr do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa minimálna splátka úveru platí. Prvá minimálna splátka úveru je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom.
Podľa čl. 5.1. VOP úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky z úveru. Okrem toho sa klient zaväzuje platiť poplatok veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru a jeho splácaním, a tiež sankcie spojené s porušením povinností podľa zmluvy o úvere ako sú opísané v týchto VOP a Sadzobníku poplatkov veriteľa, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou týchto VOP.
Podľa čl. 7.2. VOP V prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania s plnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho v prípade omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol dlžník v omeškaní o viac ako 15 dní.
Podľa čl. 7.3 VOP V prípade, že nastanie niektorá zo skutočností uvedených v článku 8 bod 8.2, ktorá je dôvodom pre uplatnenie práv veriteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený žiadať a v takomto prípade je klient je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu až do sumy zodpovedajúcej 100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru. Okrem toho v takom prípade je klient povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov z úveru odo dňa platnosti odstúpenia do dňa, ku ktorému sa podľa zmluvy o úvere malo skončiť riadne splácanie úveru, ak by klient úver viac nečerpal a pravidelne platil iba minimálnu splátku úveru. Úhrada zmluvnej pokuty nezbavuje klienta povinnosti uhradiť úroky z omeškania a prípadne poplatok z omeškania.
Na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a Smernicu 93/13 súd dospel k záveru, že uplatnený nárok vo vylúčenej časti, t.j. v časti zaplatenia úroku, poplatku z omeškania a pokuty, je nedôvodný, preto ho zamietol.
Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy a napriek ustanoveniu čl. 12.7 VOP, podľa ktorých na právny vzťah sa aplikuje Obchodný zákonník, je možné použiť len tie ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré nie sú v rozpore s ustanovenia Obč. zák., teda je potrebné právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ obsahom zmluvy o revolvingovom úvere bolo dojednanie o úrokoch za úver vo výške 2,14 % mesačne, čo predstavuje 25,68 % ročne, súd toto ustanovenie zmluvy považuje za neprimerané v rozpore so Smernicou rady č. 93/13 EHS a v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Obč. zák. Ide o ustanovenia, ktoré jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč.
zákona, neplatnú podmienku zmluvy. S prihliadnutím na výšku dojednaného úroku 25,68 % ročne súd ho považuje za neprimerane vysoký.
Predmetná zmluva obsahuje zaplatenie viacerých sankcií pri porušení zmluvy dlžníkom a pri nesplnení jeho záväzku - a to podľa čl. 7.2.:
- dlžník má zaplatiť 0,08 % úrok z omeškania pri omeškaní s platením úveru,
- okrem toho má zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru,
- veriteľ pri porušení zmluvných povinností môže od zmluvy odstúpiť,
- ďalšia sankcia je, že v prípade odstúpenia od zmluvy má dlžník zaplatiť veriteľovi podľa čl. 7.3 zmluvy zmluvnú pokutu až do výške 100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru,
- okrem toho ďalšiu zmluvnú pokutu zodpovedajúcu súhrnnej výške úrokov z úveru odo dňa platnosti odstúpenia od zmluvy do dňa, ku ktorému sa podľa zmluvy o úvere malo skončiť riadne splácanie úveru,
- pričom zaplatenie zmluvnej pokuty ho nezbavuje povinnosti zaplatiť aj poplatok z omeškania. Ide o viacero sankcií a všetky tieto sankcie požadujú od dlžníka, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysoké sankcie. Ide o nekalé podmienky zmluvy, teda neprijateľné podmienky zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákona, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné.
Úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne, čo je 29,2 % ročne je neprimerane vysoký, ide takmer o trojnásobok zákonného úroku z omeškania v čase odstúpenia od zmluvy (základná úroková sadzba stanovená 2 % + 8 percentuálnych bodov - t.j. 10 %). Poplatok z omeškania 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní viac ako 15 dní súd posúdil tiež ako nekalú podmienku, t.j. neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá je v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.
Poplatok z omeškania definovaný vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru jednoznačne predstavujú dojednanie, v ktorom dodávateľ požaduje od spotrebiteľa neplniaceho riadne záväzok, neprimerane vysokú sankciu. Pri dojednanom úroku z omeškania dojednaný poplatok z omeškania vo výške 8 % je neprimeraný. Navyše nie je jasné a zrozumiteľné, či ide o 8 % denne, týždenne, mesačne alebo ročne. Takéto dojednanie umožňuje rôzny výklad, pričom je na vôli žalobcu uplatnenie poplatku z omeškania podľa svojho výkladu.
Tiež je nekalou a neprijateľnou podmienkou zmluvy zmluvná pokuta uvedená v čl. 7.3. zmluvy, keď veriteľ má právo pri odstúpení od zmluvy na zmluvnú pokutu až do výšky 100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru. Naviac nie je jasné a určito stanovené, kedy by mala byť zmluvná pokuta napr. 10 %, kedy 20 % a kedy 100 %, keďže pri formulácii až do výšky 100 % závisí na vôli veriteľa, v akej výške túto zmluvnú pokutu bude od dlžníka uplatňovať. Tiež okrem toho veriteľ má právo ešte na ďalšiu zmluvnú pokutu uvedenú v tomto článku zmluvy. Ide o ustanovenia formulárovej zmluvy, ktorú pripravil veriteľ a ktorú odporca ako spotrebiteľ pri jej uzavretí nemal možnosť znenie zmluvných podmienok ovplyvniť. V zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú absolútne neplatné.
Na základe uvedeného súd v prejednávanej veci návrh zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Pri celkovej žalovanej sume 2 169,12 eur bol navrhovateľ úspešný v sume 1 327,76 eur, čo je 61,21 %, odporkyňa bola úspešná v sume 841,36 eur, čo je 38,79 %. Z uvedeného vyplýva, že úspech navrhovateľa prevyšoval úspech odporkyne o 22,31 %, preto v takomto pomere má právo na náhradu trov konania od odporkyne.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 130 eur, z toho 22,31 % je suma 29 eur, ktorú je povinná odporkyňa uhradiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.