Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-247-2013.pdf
PDF · 142.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/247/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: MIMA INTER SERVICE, s.r.o., IČO: 44 920 857, Tulská )5354/23, 974 04 Banská Bystrica, zast. Ianko Troiak, advokát, Dukelských hrdinov 34, Zvolen 960 01, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica 974 01, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/152544/2013/4989 zo dňa 08.04.2013, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/152544/2013/4989 zo dňa 08.04.2013 podľa § 74 ods. 4 v náväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/3677781/2012/BizM zo dňa 10.12.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 vo výške 37 993,70 Eur. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na zistený skutkový stav správcom dane, v zmysle ktorého tento vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 14.10.2011. Na základe vyjadrenia sa k protokolu vyhotovil správca dane dodatok k protokolu a protokol s jeho dodatkom bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 04.11.2011. Dňa 14.11.2011 bol vydaný dodatočný platobný výmer o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktoré rozhodnutie bolo finančným riaditeľstvom SR zrušené rozhodnutím zo dňa 16.03.2012. V ďalšom konaní správca dane pokračoval v konaní a vydal rozhodnutie zo dňa 10.12.2012. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období január 2011 uplatnil odpočítanie 20% dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 37 993,70 Eur zo siedmich dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. Banská Bystrica (čísla faktúr a jednotlivé sumy sú uvedené v rozhodnutí). Predmetom fakturácie bola dodávka rôzneho druhu oblečenia. V rozhodnutí podrobne popísal vykonané dokazovanie správcom dane do vydania rozhodnutia. Jednalo sa najmä o: výpoveď konateľky spoločnosti žalobcu H. J. zo dňa 02.06.2011, ktorá uviedla, že tovar prijala od spoločnosti RED ZONE v januári 2011 a predala ho spoločnosti L&S Invest, s.r.o., Galanta. K tomuto predložila odberateľské faktúry. Uviedla ďalej, že za spoločnosť RED ZONE, s.r.o., jednala s bývalým konateľom H. R., ktorého pozná dlhé roky a od neho aj na základe požiadavky odberateľa prevzala tovar. Preprava tovaru bola zabezpečovaná prostredníctvom prepravnej spoločnosti DOMIN-KD zo skladu v Banskej Bystrici k odberateľovi L&S Invest, s.r.o. Deklarovaný tovar bol uskladnený u H. R., kde bol aj naložený. Spoločnosť žalobcu nevlastní vlastné skladové priestory. Za dodávky tovaru bolo platené v hotovosti. K predloženiu dokladu o pôvode tovaru konateľka žalobcu uviedla, že doklad nemá, a preto
oslovila H. R., bývalého konateľa spoločnosti RED ZONE, aby jej požadované doklady o pôvode tovaru doniesol, čo však neurobil.
Výpoveď konateľa spoločnosti RED ZONE, s.r.o. H. R. (konateľ od 21.08.2010 do 02.03.2011) zo dňa 03.10.2011. Svedok R. uviedol, že spoločnosť RED ZONE predal v máji 2011 P. Z.. Predmetné dodávateľské faktúry pre žalobcu vyhotovil, tovar bol dodaný na základe osobného kontaktu s konateľkou žalobcu a s Z. Q.. Účtovné doklady odovzdal P. Z.. Prepravu tovaru si zabezpečovala sama konateľka žalobcu. Tovar bol nakladaný na W. I., kde mal prenajaté nebytové priestory od R. T.. Platené bolo v hotovosti konateľkou. Spoločnosť RED ZONE nakúpila deklarovaný tovar od spoločnosti EKONTRON plus, s.r.o. Zvolen, za ktorú jednal s Z. Q.. Od spoločnosti EKOTRON bol tovar nakladaný na Y. O. vo M. a vykladaný bol na W. I., kde mal svedok R. prenajaté skladové priestory. Za tovar zaplatil Z. Q. v hotovosti. Vo výpovedi dňa 04.10.2011 H. R. uviedol, že v predchádzajúcej výpovedi nesprávne označil meno nového konateľa spoločnosti RED ZONE, ktorému odovzdal doklady. Doklady odovzdal W. O., ktorý sa stal novým konateľom spoločnosti RED ZONE od 02.03.2011.
Výpoveď konateľky spoločnosti L&S Invest, s.r.o., Galanta S. T. pred dožiadaným daňovým úradom Galanta uviedla, že pozná konateľku H. J.. Zdaniteľný obchod sa uskutočnil v období január 2011. Predložila požadované doklady s tým, že predmetné faktúry boli príslušného správcu dane zaúčtované v hlavnej knihe, v evidencii DPH, knihe došlých faktúr. Faktúry boli uhradené v hotovosti v januári 2011. Spoločnosť L&S Invest deklarovaný tovar ďalej predala.
Výpoveď konateľky žalobcu H. J. zo dňa 19.09.2011, ktorá na výzvu o predloženie dôkazov, a to dokladu o pôvode tovaru uviedla, že doklad nemá a ani ho nepožadovala. Požiadala bývalého konateľa spoločnosti RED ZONE H. R., aby jej doniesol doklady. Tento je doklady nedoniesol a uviedol, že také doklady nemá.
Výpoveď W. O. zo dňa 23.05.2012, bývalého konateľa spoločnosti RED ZONE, s.r.o. od 02.03.2011 do 11.04.2011, ktorý uviedol, že nemá žiadne doklady o spoločnosti RED ZONE, spoločnosť RED ZONE on nekúpil, nezaplatil za ňu žiadnu hotovosť, nikto mu neodovzdal žiadne doklady, nemá ani preberací protokol a za spoločnosť RED ZONE, s.r.o. nepodpisoval žiadne zmluvy ani faktúry, nevie aký mala majetok, nevie akú činnosť vykonávala. Spoločnosť neodkupoval, bol oslovený pánom W., s ktorým išli k notárovi, kde bol ešte tretí občan, ktorého meno nevedel uviesť. Keď po mesiaci zistil, že to nemá význam, oslovil pána W., že ju chce zrušiť. O predaji nikdy nejednal, všetko robila tretia osoba, ktorej meno nepozná.
Výpoveď svedka D. X., konateľa spoločnosti dopravcu DOMIN-KD, s.r.o., zo dňa 20.06.2012. Svedok uviedol, že prepravu tovaru vykonal vozidlom IVECO DAILY GA235BL, ktoré mal v prenájme. Tovar bol nakladaný v Banskej Bystrici v činžiaku a nakladania sa zúčastnil on a za žalobcu konateľka H. J.. Za odberateľa tovar prevzala S. T.. Tovar prevzala na základe faktúry pre S. T., ktorú jej odovzdal.
Výpoveď svedka H. R. zo dňa 22.10.2012 vo veci týkajúcich sa skladových priestorov nachádzajúcich sa na W. I. v U. U. a osoby R. T., ktorý mal byť majiteľom týchto skladových priestorov. Vo výpovedi H. R. uviedol, že s R. T. sa pozná od malička. Či uzatvoril zmluvu na prenájom skladových priestorov s R. T. si nepamätá.
Zistenie správcu dane ohľadne trvalého pobytu R.Z. - z Evidencie obyvateľstva SR bolo správcovi dane oznámené, že na W. ulici č. XX v U. U. R.Z. nemá trvalý pobyt.
Správca dane na základe zistení v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní prijal záver, že nebolo preukázané fyzické dodanie tovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami od spoločnosti RED ZONE, s.r.o., čím dodávateľovi RED ZONE, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods.1 zákona o DPH.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný reagoval na žalobcom v odvolaní vytýkané procesné a vecné námietky.
Žalovaný uviedol, že správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom. Viedol dokazovanie v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Daňový subjekt (žalobca) mal možnosť sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam. Bol aj upovedomený o skutočnostiach, že budú vypočutí svedkovia. Mal za to, že správca dane pri získaní dôkazov postupoval v súlade s ustanoveniami § 15, 16, 27, 32 a 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 citovaného zákona. Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť RED ZONE, s.r.o., nepreukázala dodanie tovaru, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. a tým nevznikol ani nárok na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona. Spoločnosť RED ZONE, s.r.o., nepreukázala ani priznanie a odvedenie dane za deklarovaný predaj tovaru. Žalobca podľa odôvodnenia rozhodnutia v daňovej kontrole nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal správcovi dane uskutočnenie reálneho nadobudnutia tovaru na základe predmetných dodávateľských faktúr. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal existenciu tovaru a nepreukázal ani reálnosť obchodných transakcií a dodanie tovaru spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. Samotná existencia faktúr ešte neznamená, že žalobca má automaticky právo na odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil v danom prípade vystavenie odberateľských faktúr pre odberateľa spoločnosť L&S Invest, s.r.o., ich zaúčtovanie v povinných evidenciách a záznamoch, ale spochybnil existenciu tovaru a reálnosť obchodných transakcií deklarovaných medzi spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. a žalobcom, t.j. že žalobca deklarovaný tovar aj reálne nakúpil. Správca dane preveril aj daňové priznanie spoločnosti RED ZONE, s.r.o. za obdobie január 2011, avšak takéto zisťovanie bolo pre správcu dane nepostačujúce. Správca dane nepostupoval v rozpore s ustanovením § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Z.z., pretože v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti zistené v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Záver nevyvodil na základe doloženia jediného dôkazu, ale na základe rozsiahleho zisťovania a dokazovania, pričom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca reálne nakúpil tovar od spoločnosti RED ZONE, s.r.o. tak ako to deklarujú dodávateľské faktúry od spoločnosti RED ZONE, s.r.o.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného boli nedôvodne ukrátený na svojom zákonnom nároku uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty, v dôsledku nesprávneho a nezákonného procesu dokazovania, ktoré malo za následok nesprávnu a nezákonnú aplikáciu hmotného práva. Podľa žalobcu správca dane hodnotil dôkazy svojvoľne a nevzal do úvahy dôkazy v prospech žalobcu. Správca dane nekonal v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pretože žalobcu neoboznámil so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Neumožnil žalobcovi, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, na základe ktorých rozhodoval a mal rozhodovať v súvislostiach. V opakovanom vyrubovacom konaní neboli oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania, s úvahami a závermi správcu dane. Správca dane neuviedol v čom bolo konkrétne porušené ustanovenie zákona § 71 zákona o DPH, pretože predložené faktúry od dodávateľa RED ZONE, s.r.o. obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobca poukázal na výpoveď svedka D. X. - konateľa spoločnosti DOMIN - KD, s.r.o., ktorá vykonala prepravu tovaru s tým, že svedok uviedol presne a konkrétne typ vozidla, ako aj evidenčné číslo vozidla do zápisnice, pričom odvolací orgán o svojom rozhodnutí uviedol opak, že svedok nevedel uviesť vozidlo, ktorým bola vykonaná preprava. Taktiež odvolací orgán uviedol, že prepravca nevedel bližšie špecifikovať miesto nakládky, keď svedok si po roku a pol nepamätal názov ulice, ale popísal miesto, kde bol tovar nakladaný, čo súhlasí s informáciami poskytnutými žalobcom a svedkom R.. Svedok podľa žalobcu uviedol jednoznačne miesto vykládky a správca dane sa ho nepýtal na množstvo prepravovaného tovaru, ale skúmal, či vie uviesť ako bol tovar balený. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že zo strany správcu dane nebola preverovaná otázka množstva, pričom presný počet krabíc si podľa žalobcu svedok nemôže pamätať ani po týždni, nie po tak dlhom čase. V konaní podľa žalobcu bolo preukázané, že dodávky, ktoré prijali od spoločnosti RED ZONE, s.r.o. použili na dodávky tovaru pre spoločnosť L&S Invest, s.r.o., ktoré potvrdil správca dane a nepoprel ich ani žalovaný. Ak správca dane uznáva, že dodávky tovaru pre spoločnosť L&S Invest boli uskutočnené, mal by vziať do úvahy zásadu fungovania dane z pridanej hodnoty a to zásadu daňovej neutrality. Neuznaním nároku na odpočítanie
je táto zásada porušená. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C110/98, C147/98). Podľa žalobcu dôkazné bremeno možno vyžadovať od daňových subjektov v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Mal za to, že toto dôkazné bremeno uniesol. Žalobca nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa a tieto skutočnosti nastali až neskôr po uskutočnení dodávok tovaru. Poukázal ďalej na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, C 355/03 a C-484/03, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že pri práve na odpočet DPH sa nesmie a priori vychádzať z toho, že právo na odpočet DPH daňového subjektu je súčasťou podvodného konania daňového subjektu, resp. jeho dodávateľov. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi. V danom prípade daňové orgány nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva európskej únie (v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (Optigen ltd.) C-354/03, Fullcrum elektronics ltd. C-353/03, Bond house systems ltd. C-484/03, Kittel C-439/04 podľa žalobcu dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobca mal za to, že pokiaľ správcovi dane preukázali doklady a skutočnosti súvisiace s nadobudnutím tovaru od jeho dodávateľa, ktorý potvrdil pravdivosť týchto dokumentov a sám správca dane potvrdil, že preveril aj daňové priznanie spoločnosti RED ZONE, s.r.o., pričom nezistil rozdiely, nemôže správca dane samotné nepredloženie dokladov zo strany dodávateľa vyhodnotiť ako dôkaz v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania správcu dane a z preukázaných dokladov a dôkazov bolo preukázané, že splnenie predmetných faktúr vystavených spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. sa uskutočnilo a predmetný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je oprávnený.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zotrvával na dôvodoch rozhodnutí, ktoré vyslovili záver, že preverovaním u spoločnosti RED ZONE ako dodávateľa žalobcu nebolo vierohodne preukázané, že táto spoločnosť dodala deklarovaný tovar, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a nevznikol ani nárok na odpočítanie dane. Preverovaním spoločnosti RED ZONE, s.r.o., táto nepreukázala ani priznanie a odvedenie dane za deklarovaný predaj tovaru tak ako to tvrdil žalobca v žalobe. Žalobca podľa žalovaného si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal správcovi dane uskutočnenie reálneho nadobudnutia tovaru na základe predmetných dodávateľských faktúr. Žalobca je podľa žalovaného v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. povinný preukázať zákonný nárok na odpočítanie dane a správca dane je oprávnený preveriť, či boli splnené podmienky pre uplatnenie a odpočítanie dane. Dodanie tovaru na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane. Žalobca ako dôkaz dodania fakturovaného tovaru síce predložil faktúry vyhotovené v zmysle ustanovenia § 71 zákona o DPH, avšak dodávateľské faktúry ako dôkaz samy nestačia ak nie sú podložené reálnym dodaním tovaru. Dokazovaním neboli zo strany deklarovaného dodávateľa RED ZONE, s.r.o. predložené dôkazy, ktoré by jednoznačne a vierohodne preukázali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov pre žalobcu. Správca dane nespochybnil vystavenie odberateľských faktúr pre odberateľa žalobcu - spoločnosť L&S Invest, s.r.o., ich zaúčtovanie v povinných evidenciách a záznamoch, ale spochybnil existenciu reálnych transakcií medzi spoločnosťou RED ZONE s.r.o. a žalobcu, t.j., že žalobca deklarovaný tovar reálne nakúpil. V súvislosti s výpoveďou svedka D. X. - konateľa prepravcu DOMIN - KD, s.r.o., žalovaný pripustil, že nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka v súvislosti s tým, že prehliadol, že svedok uviedol typ a evidenčné číslo motorového vozidla, ktorým mala byť vykonaná preprava deklarovaného tovaru pre žalobcu. Táto skutočnosť však sama osebe podľa žalovaného nepreukazuje reálne uskutočnenie prepravy pre žalobcu. Svedok k predloženým faktúram za prepravu vykonanú pre žalobcu uviedol, že predmetné faktúry vyhodnotila spoločnosť DOMIN-KD, s.r.o., ale nevedel uviesť, či spoločnosť z predmetných faktúr odviedla daň z pridanej hodnoty, čo spochybňuje vierohodnosť jeho výpovede, pretože ako jediný konateľ a spoločník deklarovaného dodávateľa prepravných služieb, ktorý mal vykonať prepravu a následne ju fakturoval, by mal jednoznačne vedieť či daň aj odviedol. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu v súvislosti s citovanými rozsudkami Európskeho súdneho dvora a rozsudkom Najvyššieho súdu SR opätovne uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sám v daňovej kontrole nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že skutočne došlo k reálnemu dodaniu fakturovaného tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. Z tohto dôvodu bol správca dane vyhodnotil dôkazy tak, že neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1zákona o DPH s tým, že správca dane umožnil žalobcovi, aby predložil dôkazy, ale požadované dôkazy v zmysle výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 07.09.2011 nepredložil,
čím si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., pričom žalobca je ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane nie je podľa žalobcu získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia odvolávajúceho sa, ale je povinnosťou správcu dane skúmať uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveriť aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalobca nemôže svoju povinnosť pri preukazovaní reálnosti uskutočňovania zdaniteľných obchodov preniesť na správcu dane. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si obchodných partnerov, aby v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik a uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Správca dane podľa žalovaného postupoval v danom prípade podľa základných zásad daňového konania vyplývajúcich z ustanovenia § 2 zákona č. 511/1992 Zb. a jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť.
Žalobca na pojednávaní zotrvával aj naďalej na dôvodoch uvedených v žalobe a navrhoval rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že pokiaľ ide o reálnu existenciu tovaru, tak sa to dalo preveriť v rámci konania pred správnymi orgánmi, či tento tovar existoval alebo nie. Mal to preveriť správca dane a mal špecifikovať doklady, ktoré by vyžadoval na preverenie existencie tovaru. Správne orgány mali vykonať dokazovanie, ktorým by boli odstránili ich pochybnosti.
Na otázku súdu žalobca uviedol, že pokiaľ ide o reálne prešetrenie dodávok tovaru u žalobcu, tak mienil vo svojej výpovedi dodávky tovaru u spoločnosti odberateľa - L&S Invest, s.r.o., Galanta, pretože žalobca už v tomto čase nedisponoval skladovými priestormi.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalovaných správnych orgánov žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby neboli v rozpore so zákonom.
Súd po preskúmaní veci zastáva rovnaké stanovisko ako daňové orgány, a to že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože počas daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané fyzické dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa RED ZONE, s.r.o., čím dodávateľovi RED ZONE, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Rozhodnutia žalovaného považoval za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom, pričom žalobné námietky nepovažoval súd za relevantné privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení v rozhodnom období, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platný v čase začatia daňového konania,
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 29 ods. 1 až 4 citovaného zákona,
(1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 6ab) vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.
Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona, daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
Podľa § 15 ods. 5 písm. c) citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
Podľa § 15 ods. 10 citovaného zákona, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Podľa § 15 ods. 13 citovaného zákona, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak
sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru č. 9600404/5/3677781/2012/BizM zo dňa 10.12.2012 (prvostupňové rozhodnutie) boli výsledky zistenia daňovej kontroly, ktoré boli obsahom protokolu zo dňa 04.10.2011, jeho dodatku zo dňa 03.11.2011 a výsledky ďalšieho dokazovania po zrušení prvého rozhodnutia vo veci odvolacím orgánom. Vykonanou daňovou kontrolou a preukazovaním v daňovom konaní bolo spochybnené uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení. V danom prípade žalobcovi nebolo uznané odpočítanie 20% dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 37 993,70 Eur z dodávateľských faktúr dodávateľa RED ZONE, s.r.o., Banská Bystrica č. 002/2011 zo dňa 10.01.2011, číslo 003/2011 zo dňa 11.01.2011, č. 005/2011 zo dňa 14.01.2011, č. 006/2011 zo dňa 17.01.2011, č. 009/2011 zo dňa 20.01.2011. Predmetom fakturácie bola dodávka rôzneho druhu oblečenia. Žalobca po začatí daňovej kontroly uskutočňovanie sporných zdaniteľných plnení preukazoval v podstate iba dodávateľskými faktúrami, ktoré predložil správcovi dane. Splnil si tak materiálne predpoklady čo sa týka predloženia dokladov, avšak nepreukázal v celom priebehu konania skutočnosť, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Žalovaný preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení od dodávateľa spoločnosti RED ZONE, s.r.o., a to najprv výzvami voči žalobcovi na predloženie dôkazov a dokladov o pôvode tovaru a následne aj rozsiahlym dokazovaním z vlastnej iniciatívy vypočutím svedkov (konateľkou žalobcu, konateľom spoločnosti RED ZONE H. R., konateľom spoločnosti RED ZONE W. O., konateľkou spoločnosti odberateľa žalobcu L&S Invest, s.r.o., Galanta, konateľom spoločnosti dopravcu DOMIN-KD, s.r.o. D. X. (výpovede nachádzajúcej sa v správnom spise, ale aj v rozhodnutí správcu dane a úvodnej časti tohto rozhodnutia).
Konateľka žalobcu sa k výzve správcu dane na predloženie dôkazov o pôvode tovaru prijatého od spoločnosti RED ZONE, s.r.o., Banská Bystrica vyjadrila, že doklad nemá. Oslovila bývalého konateľa RED ZONE, s.r.o., H. R., ktorý jej doniesol naspäť výzvu a uviedol, že nič nemá, ale že to preverí. Vo svojom ústnom vyjadrení pred správcom dane dňa 02.06.2011 uviedla, že s H. R. sa pozná dlhé roky. Tento ju oslovil, objednávka však nebola vyhotovená. Dohoda prebehla ústnou cestou tak, že tovar prevezme priamo od neho zo skladu na W. XX, U. U.. Prepravu tovaru objednala sama prostredníctvom prepravnej spoločnosti DOMIN-KD, s.r.o. Platba bola prevedená v hotovosti a prijal ju od nej H. R.. Tovar bol uskladnený u H. R., kde bol nakladaný, prevezený zo Sládkovičova k odberateľovi - spoločnosti L&S Invest, s.r.o. H. R., konateľ spoločnosti RED ZONE, s.r.o., dňa 04.10.2011 správcovi dane uviedol, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti W. O., ktorý sa stal konateľom od 05.04.2011. Správca dane vypočul do zápisnice aj ďalšieho konateľa spoločnosti RED ZONE, s.r.o. W. O., ktorému mal H. R. odovzdať doklady. W. O. uviedol, že bol konateľom iba na papieri, on nemá žiadne papiere, všetky zobrala osoba, ktorú nepoznal. S touto osobou bol aj u notára, kde podpísal nejaké papiere. Bolo mu povedané, že v spoločnosti budú dvaja, nakoniec zostal len sám konateľom. S osobou, ktorej meno nevedel a s ktorou mal byť konateľom sa nevedel spojiť a neskôr požiadal pána W., aby to zrušil. Ďalej uviedol, že má trvalý pobyt na W. XXXX/XX. On dal súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti na tejto adrese. Na otázku správcu dane v súvislosti s tým, že na adrese W. XX sa nachádza aj sklad, ktorého vlastníkom je R. T. uviedol, že R. T. nepozná. Na spoločnosť RED ZONE ho nakontaktoval pán W., ktorý ho oslovil v pizzerii. Uviedol aj to, že nikto mu nikdy neodovzdal žiadne doklady, ani preberací protokol. Keď po mesiaci zistil, že to nemá význam, oslovil znovu pána W., že chce spoločnosť zrušiť. Správca dane vypočul opätovne H. R. do zápisnice dňa 22.10.2012, keď správca dane na základe predchádzajúcich zistení, že tovar pre spoločnosť žalobcu mal byť v sklade na W. ulici, ktorého majiteľom mal byť R. T. uviedol, že si nepamätá či uzatvoril s R. T. zmluvu na prenájom skladových priestorov, ale že to bude mať určite v účtovníctve. Zároveň uviedol, že R. T. má trvalé bydlisko na W. ulici v U. U. a telefonický kontakt oznámi. Toto však neurobil, o čom svedčí úradný záznam správcu dane zo dňa 30.10.2012. Správca dane následne preveroval trvalý pobyt R. T., ktorý mal byť majiteľom skladových priestorov na W. XX, U. U., pričom bolo zistené, že táto osoba nemá na uvedenej adrese trvalý pobyt. Ďalej správca dane vypočul do zápisnice aj D. X., konateľa spoločnosti DOMIN-KD, s.r.o., ktorý potvrdil, že vykonal prepravu tovaru pre spoločnosť žalobcu s tým, že pamätá si, že tovar bol nakladaný v Banskej Bystrici v činžiaku, ale ulicu nevie. Pri nakládke bola pani J. a ešte jeden pán, ktorého meno tiež nevie. Potvrdil, že tovar bol prepravený zo skladu odberateľa S. T. v Y.. Z celého rozsiahleho dokazovania správcu dane (s poukazom aj na ďalšie dôkazy uvedené v rozhodnutí a nachádzajúce sa v správnom spise) nebolo možné preukázateľne vyvodiť reálnosť obchodu (kúpy, predaja s odovzdaním a prevzatím
konkrétneho tovaru) medzi spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. a spoločnosťou žalobcu. Preukázaná bola iba existencia fakturácie medzi uvedenými spoločnosťami a následne faktúry na dodanie tovaru pre odberateľa žalobcu spoločnosť L&S Invest, s.r.o., Galanta. Správca dane v podstate vyčerpal všetky možnosti dokazovania reálnosti obchodovania z vlastnej iniciatívy, a preto bolo potrebné, aby ďalšie dôkazy navrhoval a predkladal aj žalobca. Žalobca tak v priebehu konania neurobil, iba poukazoval na nesprávne, vykonštruované dokazovanie s nesprávnym vyhodnotením. Zákonodarca však s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf/4/2011). Z platnej právnej úpravy vyplýva, že dôkazné bremeno je primárne stanovené na stranu daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné overenie si skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia nepreukáže, tak mu nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný.
Krajský súd sa stotožňuje s postupom správcu dane v predmetnom konaní, ktorý postupoval podľa základných zásad daňového konania a stotožňuje sa aj s podstatnou časťou vyhodnotení dokazovania (okrem vyhodnotenia výpovede svedka D. X.), na ktoré zároveň odkazuje. Svedok X. totiž potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru od spoločnosti žalobcu do spoločnosti L&S Invest, ako aj zaplatenie za prepravu. Jeho výpoveď však samotná nebola rozhodujúca pre to, aby bola potvrdená reálnosť obchodovania medzi spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. a žalobcom.
Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Európskeho súdneho dvora, krajský súd uvádza, že podmienky režimu v kauzách citovaných rozsudkov nemožno úplne porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej republike, vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru podľa § 49 zákona o DPH, keď podľa striktných podmienok stanovených vnútroštátnou právnou úpravou zákona o DPH v spojitosti na dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ. Žalobca teda ako odberateľ tovaru musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Táto právna úprava Slovenskej republiky musela byť známa aj žalobcovi a vychádzajúc z toho súd mal za to, že pokiaľ by žalobca bol schopný predkladať potrebné dôkazy, tak by ich aj predložil. Predmetná požiadavka zákonov o správe daní a o DPH vychádzala z toho, že v daných prípadoch odpočtu je možné dôjsť k zneužiteľnosti práva, a preto došlo k stanoveniu povinnosti preukázať reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov osobe, ktorá si nárok uplatňuje (žalobcovi). V danom prípade nebolo síce žalobcovi priame zneužitie práva zo strany správnych orgánov preukázané, avšak preukázané bolo nepriame zneužitie práva, keď žalobca nevyvrátil pochybnosti daňových orgánov o reálnosti obchodovania s jeho dodávateľom. Podľa názoru súdu ak si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o porušení jeho práva vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, pretože žalobca bol vo všetkých prípadoch upovedomený v zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o výsluchu svedkov, avšak okrem jedného prípadu sa výsluchu nezúčastnil.
Pokiaľ žalobca namietal ďalšie formálne nedostatky napadnutých rozhodnutí správnych orgánov (odôvodnenie rozhodnutí), alebo pokiaľ poukazoval na ďalšie nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tak súd k tomu uvádza, že v správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V zmysle ustálenej súdnej praxe aj judikatúry platí, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, alebo vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť správnych rozhodnutí, ak nemôže privodiť iné výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu
s dodávateľom, čím neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., tak krajský súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože v konaní bol neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.