Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-147-2013.pdf
PDF · 68.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/147/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO : 35 776 005, so sídlom Cintorínska č. 21, Bratislava, proti povinnému: RESTAL, spol. s.r.o., IČO: 34 144 013, so sídlom Farská 496/12, Bánovce nad Bebravou, o vymoženie 624,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora R.. R. Y., so sídlom L. XXXX, T., proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn. 4Er/320/2009-49, zo dňa 01. augusta 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 24.06.2013, doručený súdu prvého stupňa dňa 09.07.2013. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.07.2013 domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 72,- Eur. Súd po preštudovaní návrhu súdneho exekútora dospel k záveru, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor už v roku 2009 podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súd zamietol ako nedôvodný. Súd ma za preukázané, že od roku 2009 - po dobu viac ako 4 rokov nebol v exekučnej veci vykonaný žiaden úkon (s výnimkou návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania), preto súd nemá žiadne podklady (listinné dôkazy), na základe ktorých by mohol rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení pre nemajetnosť povinného. Je potrebné vykonať aktuálne zisťovanie majetku povinného (hnuteľného a nehnuteľného) a zistiť jeho aktuálne majetkové pomery. Až po doplnení aktuálnych správ o majetkových pomeroch povinného bude možné zvážiť vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, poprípade o možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, na ktorom môže byť vykonávaná exekúcia. Súd zároveň vzal do úvahy vyjadrenie oprávneného, ktorý aj napriek uvedeným zisteniam nesúhlasí so zastavením exekúcie. Je toho názoru, že v prospech predmetnej exekúcie sú zablokované vozidlá, z výťažku predaja ktorých môže byť pohľadávka uspokojená, ale súdny exekútor nevykonal žiadny úkon za účelom ich speňaženia a od roku 2009 vo veci nekonal. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, teda návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, doručený tamojšiemu súdu dňa 09.07.2013, zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Namieta, že nemajetnosť povinného bola dostatočne preukázaná. Listom zo dňa 23.07.2009 mu povinný oznámil, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, prebieha voči nemu niekoľko ďalších exekučných konaní, týmito exekúciami má zablokovaný účet v Slovenskej sporiteľni a niektoré exekúcie boli zo
strany oprávnených zastavené pre neúspešnosť. Súdny exekútor ďalej uvádza, že v roku 2009 bola vykonaná služobná cesta, na ktorej sa majetok podliehajúci exekúcii nenašiel, hoci bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, z banky neprišli žiadne finančné prostriedky, a bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku. Ďalej uvádza, že hoci zablokoval tri automobily, patriace povinnému, na výpise je ďalších 19 blokácií a vozidlá sa nepodarilo nájsť. Aj keby sa predmetné vozidlá podarilo nájsť, tak náklady, ktoré by vznikli, by boli neúmerné k vymáhanej pohľadávke, a preto ich považuje za nehospodárne. Z uvedených dôvodov súdny exekútor žiada, aby súd exekučné konanie zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Odvolací súd vec prejednal postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie, treba vychádzať z ustanovenia
§ 201 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník, prípadne vedľajší účastník. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je súdny exekútor účastníkom konania len keď súd rozhoduje o trovách exekúcie. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa o trovách exekúcie nerozhodoval, a preto súdny exekútor nebol oprávnený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.
V preskúmavanej veci mal odvolací súd za preukázané, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodol tak, že predmetný návrh zamietol. Odvolací súd dodáva, že napadnuté uznesenie je rozhodnutím, proti ktorému s prihliadnutím na § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie súdneho exekútora odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa odvolaním po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.