Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Uznesenie_3T-148-2013.pdf
PDF · 70.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/148/2013
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Marián Sopoliga dňa 2. októbra 2013 v trestnej veci obvinenej L. A., F.. XX.XX.XXXX R. Q., T. P., K.. A. Č.. XX/XX, okr. Trebišov, nezamestnanej, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 3 písm.c/ Tr. zák. takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. o d m i e t a obžalobu a v r a c i a vec prokurátorovi.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Trebišove podal na Okresnom súde Trebišov dňa 26.9.2013 pod sp.zn. 2Pv 289/13 obžalobu na L. A., ktorú stíha pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1,3 písm.c/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 7.3.2013 okolo 22.35 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.č. TV 711 BZ v obci P. po ulici Hlavnej, kde nezvládla riadenie, vošla do priekopy a spôsobila nehodu, pričom Widmarkovou skúškou a plynovou chromatografiou jej bola nameraná hodnota 1,56 promile alkoholu v dychu a došlo k poškodeniu motorového vozidla, pričom vznikla škoda pre Leasingovú spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o., Bratislava vo výške 6.386 €.
Samosudca Okresného súdu Trebišov preskúmal obžalobu v zmysle § 241 ods.1 Tr. por. a zistil, že sú dané zákonné podmienky písm.f/ citovaného zákona, pretože zistil závažné procesné chyby v prípravnom konaní a preto odmietol obžalobu a vrátil prokurátorovi.
Podľa § 235 písm. c/ Tr. por. obžaloba musí obsahovať okrem iného obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.....
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Nečakajú teda na to, aby ich navrhla príslušná strana trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní nezistili skutkový stav veci tak, aby neboli dôvodné pochybnosti o obsahu skutku obžaloby.
Z uvedeného vyplýva, že ak orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v zmysle tohto ustanovenia a preto urobili závažné procesné chyby a porušili najmä právo na obhajobu, aby obžalovaný mohol zaujať konkrétne stanovisko ku každej listine, alebo správe, mailu uvedenému v skutku obžaloby.
Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie, je podanie obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
V zmysle § 1 Tr. por. trestný proces je upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré budú pred súdom predkladať a vykonávať dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú, alebo oslobodzujú, pričom posúdenie bude úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Podľa názoru súdu preto nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 2 ods. 10 Tr. por. na súd a očakávať, že súd vyrieši svojím dokazovaním základné predpoklady trestnej zodpovednosti obvineného. Je v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ak orgán činný v trestnom konaní nevykoná časť dôkazov významných na zistenie skutočností, rozhodujúcich z hľadiska zákonných znakov trestného činu s tým, že ich vykonanie očakáva od súdu.
Nerešpektovanie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a nedôvodný postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. považoval súd za závažné pochybenie v procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní.
V skutku obžaloby prokurátor tvrdí, že obvinenej bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,56 promile. Tento údaj nie je vôbec preukázaný v doterajšom priebehu vyšetrovania, z ktorého naopak je zrejmé, že obvinená pri nehode utrpela zranenie, ktoré jej bránilo v tom, aby vykonala dychovú skúšku a v nemocnici jej bola zobratá len vzorka krvi na zistenie množstva alkoholu v krvi v čase nehody. Z uvedeného je zrejmé, že sa dychovej skúške nepodrobila údaj o množstve alkoholu v dychu je ničím nepodložený.
Vo vyšetrovacom spise sa nachádza protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi /č.l.56/, z ktorého vyplýva, že dňa 3.7.2013 o 23.58 hod. menovanej bola odobratá vzorka krvi na zistenie množstva alkoholu v krvi a z výsledkov protokolu vyplýva, že Widmarkovou skúškou na alkohol v krvi bolo zistené priemerne 1,56 g/kg % alkoholu.
Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zák. treba skúmať pre použitie kvalifikácie skutku ako trestného činu alebo priestupku množstvo promile alkoholu v krvi páchateľa, ktoré do hodnoty 1,00 promile sa považuje ako priestupok na úseku dopravy a nad 1,00 promile alkoholu v krvi sa skutok považuje za trestný čin. V poslednom období meracie prístroje alkoholu v dychu vodiča, ktoré sa používajú pri kontrole vodičov, zaznamenávajú alkohol požitý vodičom v hodnote v gramoch alkoholu zistených v jednom litre dychu vodiča a tento fenomén sa prepočítava na promile alkoholu v krvi vodiča uznávanou prepočítavacou tabuľkou určenou prepočtom na základe odborných podkladov. V minulosti sa Widmarkovou skúškou na zistenie alkoholu v krvi preukazovali v trestnom konaní výsledky, ktoré boli vyhodnotené ako určité údaje o promile alkoholu v krvi vodiča. Údaj zistený v tomto prípade Widmarkovou skúškou je uvedený v hodnote 1,56 g/kg % alkoholu, ale tento údaj nie je známy a súd nezistil akým spôsobom sa preniesol do tvrdenia v obžalobe, že zodpovedá 1,56 promile alkoholu v dychu. Z uvedeného je zrejmé, že orgány v prípravnom konaní a prokurátor úplne zanedbali zistenie tejto základnej veličiny, aby vôbec mohli posudzovať konanie obvinenej ako trestný čin alebo iné porušenie zákona, na ktoré by bol príslušný konať iný orgán.
Súd sa domnieva, že v takomto postupe orgánov činných v trestnom konaní je zrejmá nezákonnosť vyplývajúca z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, hoci túto skutočnosť mali tieto orgány mali možnosť odstrániť výsluchom vyšetrujúceho lekára, ako dospel k takejto hodnote alkoholu u obvinenej a či je možné toto množstvo alkoholu previesť do stavu promile alkoholu v krvi, aby sa zistilo, či skutok obvinenej je trestným činom alebo iným porušením zákona ako je priestupok a podobne.
Úlohou orgánov činných v trestnom konaní preto bude v rámci došetrenia veci tento nedostatok odstrániť, pretože to je ich zákonnou povinnosťou ustanovenou v § 2 ods.10 Tr. por. ako to súd už hore naznačil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.