Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-340-2012.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/340/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V.. W. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. U., R. U. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Henrich Dušek, s. r. o., Bratislava, Vajnorská 8/A, IČO: 36 740 951, v mene ktorého vystupuje konateľ a advokát JUDr. Henrich Dušek, proti odporcovi: ENERGO-BYTOS, s. r. o., Šahy, E. B. Lukáča 24, IČO: 31 445 659, zastúpenému Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Sliezska 9, IČO: 35 918 225, v mene ktorej vystupuje konateľka a advokátka JUDr. Vladimíra Klučková, o určenie, že pracovný pomer vznikol a naďalej trvá a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/13/2011-269 zo 4. septembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo 4. januára 2011 domáhal určenia, že vznikol pracovný pomer u odporcu, tento naďalej trvá, ako aj zaplatenia náhrady mzdy. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom zo 04. 09. 2012, č. k. 14C/13/2011-269 takto rozhodol: „Súd návrh na určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom V.. W. H., bytom XXX XX D. U. - R. U. XX a odporcom spoločnosťou ENERGO - BYTOS, s. r. o., E. B. Lukáča 24, 936 01 Šahy, IČO: 31 445 659, ktorý vznikol dňa 02. 09. 2010 a naďalej trvá, zamieta. Súd o zostatku nároku na zaplatenie sumy titulom náhrady mzdy rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Podľa odôvodnenia rozsudku súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu V.. S. B., svedkyne H. I., ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi - pracovnou zmluvou s dodatkami, výpoveďou, výplatným listom za 9/2010, výkazom preddavkov VšZP, mesačným výkazom poistného a príspevkov SP, príkazmi č. 1/2010, 3/2010, zápisnicou zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia, prezenčnou listinou, osvedčením o registrácii, výpisom z obchodného registra, výdavkovým pokladničným dokladom, pokladničnou knihou, dohodou o vykonaní práce, prehľadom vyplatených záloh, rozhodnutím o registrácii, prehľadom vyplatených miezd, pohotovostnými službami, rozsudkom 13Cb/115/2010, uznesením Krajského súdu v Nitre 15Cob 254/2010, faktúrou, výpisom z účtu, faktúrami V. I. U., listom V. I. U. z 11. 06. 2012 a zo 06. 09. 2010, zoznamom objektových vodomerov U. sídlisko U., sídlisko G., knihou príchodov a odchodov, obsahom spisu sp. zn. 13Cb/115/2010, ako aj písomnými podaniami oboch účastníkov. Súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, lebo bez takého určenia sa nedala právoplatne vyriešiť otázka pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu.
Súd už v inom konaní rozhodol uznesením č. k. 13Cb/115/2010-60 zo 04. 10. 2010 tak, že sa V.. H. ako konateľovi obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy zakazuje konať v mene tejto obchodnej spoločnosti. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob 254/2010-86 z 10. 12. 2010 toto uznesenie potvrdil. Rozsudkom č. k. 13Cb/115/2010-126 z 26. 10. 2011 súd určil neplatnosť rozhodnutia jediného spoločníka obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia č. 1/9. 7. 2010 z 09. 07. 2010 a č. 2/9. 7. 2010 z 09. 07. 2010. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od roku 1998 do 31. 08. 2010. Skončil výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. K jeho obnove, resp. k jeho pokračovaniu nemohlo dôjsť, lebo navrhovateľ neplatnosť tohto právneho úkonu na súde vôbec neuplatnil. Zo zhodného prejavu účastníkov mal za preukázané, že medzi nimi po 31. 08. 2010 nedošlo k uzatvoreniu písomnej pracovnej zmluvy. Nemohol vzniknúť ani v konkludentnej forme pracovný pomer s rovnakou pracovnou náplňou. Bolo preukázané, že objednávka pre spoločnosť D. bola vyhotovená až 06. 09. 2010, kedy navrhovateľ už nebol zamestnancom, k čomu pripojil označenie vedúci prevádzkového úseku, a nie ako konateľ, za ktorého sa sám považoval. Za spoločnosť bol oprávnený ako štatutárny zástupca konať len konateľ. Navrhovateľ v rozpore so zákonom realizoval u odporcu aj ďalšie objednávky, ktorý ich nestornoval iba v záujme zachovania dlhodobých partnerských vzťahov, ako aj z dôvodu zamedzenia vzniku ďalších škôd. Ani tým, že sa navrhovateľ zúčastnil školenia - po ukončení pracovného pomeru - ktoré bolo objednané ešte v čase trvania jeho pracovného pomeru, nemožno založiť pracovný pomer týmto konkludentným spôsobom. Súd sa nestotožnil s vyjadrením navrhovateľa o konkludentne vzniknutom pracovnom pomere predloženým rozpisom služieb bez dátumu, podpisu, ako aj predchádzajúceho schválenia odporcom. Tento ani fakticky nebol prijatý v tejto podobe. Rovnako sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že jeho výkon prác bol preukázaný vedením evidencie tzv. dochádzkovej knihy za mesiace september, október 2010, lebo je zrejmé, že išlo o veľmi neformálne vedenie dochádzky, bez osobného označenia prítomnosti na pracovisku (podpisom, technickým zariadením na kontrolnom lístku a pod.) zo strany zamestnanca za ten-ktorý pracovný deň a v evidencii sa nenachádza ani podpis a pečiatka kontrolovanou osobou zodpovednou za jej obsah. Vo vzťahu k prihláseniu a odhláseniu navrhovateľa v Sociálnej poisťovni poukazoval na výpoveď zamestnankyne I. o tom, že tieto úkony vykonávala podľa pokynov navrhovateľa. Ten si aj sám určil mzdové podmienky a to do doby rozhodnutia súdu o takomto protiprávnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností, vrátane vyjadrení navrhovateľa a jeho zástupcu (č. l. 267), dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s tým, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá po tom, čo vznikol konkludentným prideľovaním práce zo strany odporcu. Súd okrem toho považoval konanie navrhovateľa podľa § 15 ZP v spojení s § 7 ZP v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vyhradil podľa § 151 ods. 3 OSP až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa jeho zmeny tak, že bude vyhovené jeho návrhu v znení: „Pracovný pomer medzi navrhovateľom - V.. W. H., bytom D. U.-R. U. XX, r. č. XXXXXX/XXXX a odporcom - spoločnosťou Energo-Bytos, s. r. o., Šahy, IČO: 31 445 659 vznikol dňa 02. 08. 2010 a naďalej trvá. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.“ Zdôrazňoval, že aj keď pracovná zmluva nebola vyhotovená písomne, nastúpil do práce 02. 09. 2010, prideľovanú prácu vykonával na pracovisku v dojednanej pracovnej dobe a za dojednanú mzdu. Z toho je zrejmé, že pracovný pomer vznikol konkludentne, pričom pracovná zmluva bola dohodnutá ústne. Nastúpil do práce 02. 09. 2010 v dobrej viere, že je zamestnancom a začal nespochybniteľne vykonávať na pracovisku prácu v rozsahu pracovnej náplne. Tá spočívala, okrem iného, v objednávaní materiálu a služieb u spoločnosti ABC J. Y., ako aj v objednávke merača tepla u spoločnosti V. I. U., s. r.o.; vo výmenách a montáži meracích zariadení, ktoré v septembri 2011 reálne vykonával; vo vykonávaní pohotovostných služieb podľa rozpisu pohotovostných služieb - ich reálny výkon evidovaný aj v evidenčných listoch dochádzky za mesiace september a október; v účasti na školeniach - odbornej príprave na skúšky odbornej spôsobilosti na podnikanie v tepelnej energetike podľa zák. č. 657/2004 Z. z. s vedomím a súhlasom konateľa odporcu V.. B.. Jednotlivé objednávky, ktoré on ako zamestnanec vyhotovoval, validoval konateľ spoločnosti V.. B., a to úhrady faktúr za objednávku a opravu meračov, ako aj za účasť na školení. Poukazoval aj na jeho evidovanú dochádzku do práce ako zamestnanca. Na pracovisku sa zdržoval s vedomím konateľa. Bolo mu 11. 02. 2011 vydané potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie kalendárneho roka 2010, opatrené pečiatkou odporcu a podpisom konateľa V.. B.. Z toho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol aj v septembri 2010 zamestnancom odporcu a boli zaňho uhrádzané preddavky na daň z príjmu, poistné na verejné zdravotné poistenie, ako aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Odporca uhradil za neho v septembri 2010 aj poistné 35,39 eura. Svedčia o tom aj výkaz preddavkov na poistné z 11. 10. 2010 i mesačný výkaz poistného a príspevkov Sociálnej poisťovni z 08. 10. 2010, opatrené pečiatkou odporcu a podpisom V.. B.. Tvrdenia konateľa V.. B., že sa vo vzťahu k navrhovateľovi pri konaní mýlil, považoval za zavádzajúce a neprijateľné. Mal za nepochybné, že navrhovateľ fakticky vykonával prácu v pracovnom pomere u odporcu a to v súlade so zákonom a potrebami zamestnávateľa. Tiež odporca ho považoval za zamestnanca. Za vecne nesprávne považoval tvrdenie súdu, že konanie navrhovateľa je podľa § 15 ZP v spojení s § 17 ZP v rozpore s dobrými mravmi, lebo pracovný pomer medzi zamestnancom na jednej strane a Energo-Bytos, s. r. o. v zastúpení V.. H. ako konateľom na strane druhej vznikol konkludentne so súhlasom a vedomím konateľa spoločnosti V.. B., dňom nástupu navrhovateľa ako zamestnanca do práce. Argumentoval tiež, že nikdy nenamietal skončenie predchádzajúceho pracovného pomeru a ani nikdy netvrdil, že pracovný pomer v zmysle predchádzajúcej pracovnej zmluvy pokračuje, resp. sa obnovil. Fakt, že predchádzajúci pracovný pomer navrhovateľa a odporcu bol skončený výpoveďou pre nadbytočnosť podľa jeho názoru nemožno vykladať na jeho ťarchu, najmä s prihliadnutím na fakt, že v novovzniknutom pracovnom pomere vykonával zjavne rovnakú náplň práce ako v skončenom pracovnom pomere, a teda faktická nadbytočnosť navrhovateľa je prinajmenšom diskutabilná. Jednoznačne trvá na tom, že dňa 02. 09. 2010 došlo k vzniku pracovného pomeru.
Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa z 19. 11. 2012 navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa neho je rozsudok správny, zohľadňujúci vykonané dokazovanie. K jednotlivým skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom v odvolaní uviedol, že sám navrhovateľ uviedol, že sa sám nezamestnal - keďže v čase ním definovaného vzniku pracovného pomeru bol aj konateľom spoločnosti (následne v súdnom konaní sp. zn. 13Cb/115/2010 bolo vyslovené, že menovanie navrhovateľa do funkcie konateľa bolo neplatné od počiatku) - a sám so sebou nedohodol pracovný pomer. Je potom zrejmé, že pracovný pomer dohodnutý ústne nebol. Odporca súhlasí aj so závermi súdu, že také konanie aj s prihliadnutím na skutočnosti vyplynuvšie v rámci dokazovania je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetného úkonu. Nie je možné súhlasiť so vznikom pracovného pomeru konkludentným súhlasom. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, s kým dohodol vznik pracovného pomeru - na základe akého podnetu a z koho vôle sa dostavil 02. 09. 2010, keď si bol vedomý, že mu pracovný pomer zanikol, pričom jeho zánik nerozporuje. Ak sa navrhovateľ na pracovisku nachádzal v čase, keď bol menovaný za konateľa odporcu, nemohol ho odporca (ani jeho konateľ Ing. B.) z pracoviska vykázať a ani žiadnym spôsobom mu prítomnosť zakázať. Nie je však možné vykladať ako súhlas odporcu s prítomnosťou navrhovateľa ako zamestnanca, nieto ešte od tohto úkonu odvodzovať konkludentný vznik pracovného pomeru. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom dohodu o základných podmienkach vzniku pracovného pomeru v zmysle § 43 ZP - druh práce s jeho stručnou charakteristikou, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky. Navrhovateľ však vedel, že jeho dovtedajšie pracovné miesto sa zrušuje a jeho tvrdenie a konanie je účelové. Žiadny pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol, a to ani konkludentne. Zo strany odporcu nebol vykonaný žiadny návrh na uzatvorenie nového pracovného pomeru, naopak, dal najavo svoju vôľu pracovný pomer s navrhovateľom ukončiť. Odporca ani jedným úkonom, ktorý uskutočnil v súvislosti s uvedeným (zaplatenie školenia, akceptovanie objednávok navrhovateľa) nepotvrdil, neodsúhlasil vznik pracovného pomeru navrhovateľa. Jediné, o čo mal odporca snahu bolo, aby eliminoval škody, ktoré mu navrhovateľ svojím konaním spôsoboval. Konanie a postup navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania navrhovateľa na odvolacom pojednávaní (§ 205 ods. 1 písm. f/, § 214 ods. 1 písm. c/ OSP); dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na určenie existencie pracovného pomeru, ktorý mal vzniknúť 02. 09. 2010 a naďalej trvá, je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predchádzajúci pracovný pomer navrhovateľa u odporcu na základe pracovnej zmluvy z 09. 01. 1998, v ktorom naposledy pracoval ako vedúci prevádzkového úseku - skončil na základe výpovede danej mu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP pre nadbytočnosť (v dôsledku racionalizačných opatrení znížením počtu zamestnancov), dňom 31. 08. 2010. Navrhovateľ bol rozhodnutím č. 1/9. 7. 2010 jediného spoločníka (Mesto D.) zo dňa 09. 07. 2010 vymenovaný za ďalšieho konateľa spoločnosti - odporcu, pričom súd mu uznesením zo 04. 10. 2010 (OS Levice č. k. 13Cb/115/2010-60) zakázal konať v mene obchodnej spoločnosti. Až rozsudkom z 26. 10. 2011, č. k. 13Cb/115/2010-126 (OS Levice) určil neplatnosť rozhodnutí jediného spoločníka obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy - okrem iného - aj vymenovania V.. H. W. (navrhovateľa) za konateľa spoločnosti.
Pracovný pomer môže vzniknúť iba na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom; je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pri výklade prejavu vôle účastníkov dohodnúť pracovný pomer treba vychádzať z okolností, za ktorých sa robil, či je v súlade s dobrými mravmi. Prejav vôle, ako aj platnosť, resp. neplatnosť pracovnej zmluvy treba posudzovať podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa právneho úkonu. Pracovnú zmluvu možno uzavrieť ústne aj konkludentne, lebo nedodržanie písomnej formy nie je postihnuté sankciou neplatnosti (§ 42 ZP). V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti (§ 43 ods. 1 ZP), ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika; b/ miesto výkonu práce; c/ deň nástupu do práce; d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí ods. 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce (§ 46 ZP).
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vykonal všetky rozhodujúce dôkazy a vyhodnotil ich v zmysle § 132 OSP. Jeho závery vyplývajú z výsledkov dokazovania. Aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru, že po 31. 08. 2010 nevznikol medzi navrhovateľom a odporcom žiadny pracovný pomer a to ani na základe konkludentne uzavretej pracovnej zmluvy. Ing. S. B. ako konateľ spoločnosti - odporcu ešte pred skončením pracovného pomeru sa v súdnom konaní domáhal nariadenia predbežného opatrenia, aby V.. H. W. ako ďalší konateľ odporcu konal v mene obchodnej spoločnosti a v tom aj v ďalších mesiacoch podnikal právne kroky. Konateľ V.. B. kategoricky vylúčil akceptáciu nového pracovného pomeru V.. H. a predložil o tom dôkazy. Odporca logicky, presvedčivo vysvetlil všetky okolnosti údajného pracovno-právneho pôsobenia navrhovateľa. Bolo preukázané, že nikdy k výkonu činností, o ktorých uvádzal, nebol daný pracovný pokyn alebo príkaz zamestnávateľa. Navrhovateľ pôsobil ako konateľ spoločnosti (popri konateľovi V.. B.) aj v mesiaci september 2010, lebo až uznesením zo 04. 10. 2010, vykonateľným 12. 10. 2010, mu bolo zakázané konať v mene obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy.
Pretože súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, odvolací súd medzitýmny rozsudok v napadnutej
- zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.