Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cbi-39-2012.pdf
PDF · 127.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cbi/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie: Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 42 215 811, správca úpadcu: COLORSERVICE, s.r.o., so sídlom Hlboká 20, 036 01 Martin, IČO: 36 752 088, zastúpený: Mgr. Zlata Hunčágová, advokátka, Radlinského 1709/28, 026 01 Dolný Kubín, proti odporcovi: Rudolf Hládek - COLORA, S. Bibzu 4713/1, 036 01 Martin, IČO: 35 072 024, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie 12.500,- Eur, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že právny úkon - dohoda medzi úpadcom a odporcom o poskytnutí služby „Ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spoločnosti v roku 2010“ a právny úkon - peňažné plnenie úpadcu v prospech odporcu zo dňa 18.06.2010 vo výške 12.500,- Eur za službu „Ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spoločnosti v roku 2010“
s ú n e ú č i n n é voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci vedenej na majetok úpadcu pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 3K/2/2012.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 12.500,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 1.209,15 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 19.10.2012 žiadal navrhovateľ určiť, že právny úkon - dohoda medzi úpadcom a odporcom o poskytnutí služby ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spoločnosti v roku 2010 a právny úkon - peňažné plnenie úpadcu v prospech odporcu vo výške 12.500,- Eur za túto službu sú neúčinné voči konkurzným veriteľom. Zároveň žiadal odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť do podstaty úpadcu sumu 12.500,-Eur. Návrh odôvodnil tým, že na majetok úpadcu bol Uznesením Okresného súdu č. k. 3K/2/2012 zo dňa 03.05.2012 vyhlásený konkurz. Odporca je fyzická osoba
- živnostník a zároveň je štatutárnym orgánom úpadcu, a teda je osobou s úpadcom spriaznenou. Keďže konkurz bol vyhlásený uznesením zo dňa 03.05.2012, je v prípade podania tejto žaloby dodržaná zákonom stanovená lehota v dĺžke jedného roka podľa §-u 57 ods. 2 ZKR. Na základe získaných dokladov navrhovateľ predpokladá existenciu dohody medzi úpadcom a odporcom o poskytnutí služby ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spoločnosti v roku 2010. Za túto činnosť prijal odporca platbu vo výške 12.500,-Eur podľa faktúry č. 2010001 zo dňa 10.06.2010. V čase vykonania právneho úkonu bol odporca zároveň konateľom úpadcu. Správca poukazuje na nevýhodné podmienky takéhoto právneho úkonu, kedy odporca ako osoba spriaznená prijal dňa 18.06.2010 plnenie vo výške 12.500,-
Eur za ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode vlastnej spoločnosti, teda spoločnosti, v ktorej je sám konateľom. Na úkor veriteľov tak odporca nadobudol majetkový prospech vo výške 12.500,- Eur. O tom, že sa jedná o úmyselné konanie s úmyslom ukrátiť veriteľov, svedčí aj fakt, že odporca nadobudol oprávnenie na činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov len dva dni pred fakturáciou. Takéto konanie nemožno kvalifikovať inak, ako vedomé a úmyselné smerovanie firmy do úpadku. V čase vyplatenia plnenia vo výške 12.500,-Eur bol úpadca platobne neschopný - bol v úpadku. Týmto konaním tak došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa §-u 60 ods. 1 ZKR, a to z dôvodu, že touto dohodou došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a finančné prostriedky vo výške 12.500,-Eur boli odporcovi vyplatené s úmyslom vyhnúť sa uspokojeniu ostatných veriteľov a získať majetkový prospech pre osobu spriaznenú na úkor veriteľov. Úmysel ukrátiť veriteľov dlžníka bol odporcovi známy. V čase odporovateľného právneho úkonu mal úpadca finančné problémy, nevedel uspokojovať pohľadávky veriteľov, a napriek tomu záväzky vo vzťahu k spriaznenej osobe plnil. Úpadca teda nepredchádzal úpadku, keď uzatváral nevýhodné zmluvy, neprijal žiadne opatrenia na odvrátenie alebo zamedzenie úpadku a naopak vykonal viaceré úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku.
Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa a odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúry, uznesenia o vyhlásení konkurzu, výdavkového pokladničného dokladu, prihlášok pohľadávok a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Uznesením č. k. 3K/2/2012-74 zo dňa 03.05.2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90/2012 zo dňa 11.05.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka COLORSERVICE, s.r.o., Martin.
Podľa dokladu označeného ako Prijaté faktúry prijal úpadca od odporcu faktúru č. 2010001 na sumu 12.500,-Eur.
Faktúrou č. 2010001 fakturoval odporca úpadcovi sumu 12.500,-Eur za plnenie označené ako Ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spol. v roku 2010.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18.06.2010 vyplatil úpadca odporcovi sumu 12.500,- Eur za ekonomické a organizačné poradenstvo.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil prihlášky pohľadávok konkurzných veriteľov, a to prihlášku pohľadávky spoločnosti TIREX, s.r.o., ktorej predmetom je úhrada sumy 261,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z tejto sumy od 20.11.2009 do zaplatenia. Ďalej bola predložená prihláška spoločnosti Geis SK, s.r.o., ktorej predmetom je pohľadávka na istine vo výške 811,78 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa pripojeného platobného rozkazu za obdobie od 30.10.2009. Podľa súhrnnej prihlášky veriteľ GUMMI - PRINT SLOVAKIA, s.r.o., prihlásil pohľadávky splatné v mesiacoch marec a apríl 2010. Veriteľ KOOPERATIVA Poisťovňa a.s., prihlásil pohľadávku titulom nezaplateného poistného, ktorá bola splatná dňa 01.05.2010.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 23.09.2013 tvoria majetok úpadcu výlučne pohľadávky, ktoré sa doposiaľ nepodarilo vymôcť. Existenciu iného hnuteľného, či nehnuteľného majetku správca nezistil. Správca uplatnil odporovacie právo u tých právnych úkonov, u ktorých je možné predpokladať ich odporovateľnosť. Uspokojenie pohľadávok veriteľov tak z veľkej časti závisí od úspešnosti navrhovateľa v konaní 11Cbi/39/2012.
Podľa úradného záznamu zo stretnutia s dlžníkom, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.03.2012, štatutárny orgán úpadcu G. H. okrem iného uviedol, že úpadca nevlastní okrem pohľadávok žiadny iný hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Firma úpadcu ukončila svoju činnosť v máji 2010. Na otázku ohľadom uzatvorenia zmlúv na plnenie, prípadne iných právnych úkonov, štatutárny orgán dlžníka uviedol, že žiadne platné zmluvy neexistujú.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Správca do súdneho spisu predložil zoznam pohľadávok a prihlášky veriteľov, ktorí boli dotknutým právnym úkonom ukrátení. Podľa ďalších dokladov o priemernej cene poskytovaných ekonomických a poradenských služieb sú po prepočítaní tieto ceny výrazne nižšie, než je cena, ktorá po rozpočítaní na mesačné obdobie bola fakturovaná odporcom úpadcovi. Čo sa týka majetku úpadcu, z tohto nebude možné uspokojenie veriteľov a jediná pohľadávka, ktorá môže smerovať k uspokojeniu veriteľov, je predmetom tohto konania. Správca konateľov úpadcu vyzýval na poskytnutie súčinnosti, pričom podľa predložených dokladov sa konatelia vyjadrili tak, že žiadne zmluvy uzatvorené neboli. Tým je spochybnené tvrdenie odporcu, že mala byť prípadne uzatvorená zmluva v písomnej forme, na základe ktorej poskytoval ekonomické poradenstvo. Podľa vyjadrenia konateľa skončila spoločnosť úpadcu svoju činnosť v mesiaci máj 2010. Faktúra bola odporcom vystavená dva dni potom, ako odporca získal podnikateľské oprávnenie, a to v mesiaci jún 2010, pričom firma úpadcu svoju činnosť skončila v mesiaci máj 2010. Tým sú preukázané tvrdenia navrhovateľa, že zmluva bola uzatvorená s úmyslom ukrátiť veriteľov. Okrem pohľadávok nevlastní úpadca žiaden majetok. Pohľadávky sú však nevymožiteľné. Vzhľadom na tieto doklady a vyjadrenie konateľa je navrhovateľ názoru, že je nadbytočný výsluch svedka navrhovaného odporcom, keďže firma úpadcu po mesiaci máj 2010 žiadnu činnosť nevykonávala, a teda žiadne poradenstvo zo strany odporcu ani nemohlo byť poskytované. S ohľadom na tvrdenie odporcu, že mal náklady na cesty do zahraničia, poukazuje navrhovateľ na skutočnosť, že úpadca svoju podnikateľskú činnosť vykonával aj smerom do zahraničia, a teda cesty konateľov v tejto súvislosti možno považovať za bežné plnenie podnikateľskej činnosti úpadcu. Činnosti, ktoré mal podľa svojho vyjadrenia v zmysle zmluvy odporca poskytovať, ako sú poradenstvo pri fungovaní spoločnosti, otázky týkajúce sa platobnej neschopnosti a podobne, sú otázky, ktoré odporca bol povinný riešiť z titulu svojej konateľskej funkcie v spoločnosti odporcu, ktorú mal vykonávať s odbornou starostlivosťou podľa §-u 135 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdenie odporcu ohľadom nákladov vynaložených na túto činnosť bolo nepreukázané aj s ohľadom na skutočnosť, že faktúra bola predčasne vystavená popredu za obdobie až do konca roku 2010. V tom čase tak nemohli byť vyčíslené náklady, ktoré prípadne v súvislosti s touto činnosťou odporcovi mali do konca roku vzniknúť.
Odporca na pojednávaní uviedol, že nevie, aké má správca námietky voči tomuto zmluvnému vzťahu. Vzťah odporcu s úpadcom bol uzatvorený v podobe písomnej zmluvy, na základe ktorej v roku 2010 poskytoval spoločnosti poradenstvo. V zmluve bola určená aj cena. Zmluvu za spoločnosť podpisoval niektorý z ďalších jej konateľov. Čo sa týka jeho činnosti, poskytoval spoločnosti služby týkajúce sa prevádzky a zabezpečovania klientov. Spoločnosť už v tom čase mala určité problémy a bolo potrebné manažovať klientov tak, aby udržali starých zákazníkov a prípadne získavali zákazníkov nových. Okrem toho sa riešil aj vstup investora do spoločnosti, čo sa nakoniec nepodarilo. Fakturovaná cena bola cenou za celý rok 2010. Túto fakturoval v júni 2010 s tým, že bola vyplatená dopredu aj za ďalšie obdobie až do konca roku. Vyplatenie finančných prostriedkov schvaľoval účtovník F.. K.. Vyplatenie prostriedkov okrem toho schválil aj niektorý z konateľov. V tom čase mala spoločnosť problémy týkajúce sa druhotnej platobnej neschopnosti, ktoré sa vystupňovali potom, ako jeden z veriteľov odstúpil od splátkového kalendára. Finančné prostriedky podľa príjmového pokladničného dokladu boli odporcovi skutočne vyplatené. Služby ohľadom poradenstva poskytoval osobne, pričom mu pomáhala manželka. V oblasti ekonomického poradenstva má 13-ročnú prax z oblasti polygrafie. Doklady predložené navrhovateľom o cene účtovníckych služieb nezohľadňujú všetky nároky, ktoré mal voči spoločnosti a náklady, ktoré mu vznikli. Účtovné služby sa poskytujú od stola, pričom za klientami odporca väčšinou cestoval a mal s tým spojené náklady a pri cestách do zahraničia aj náklady na ubytovanie. Všetky náklady boli zahrnuté vo vyplatenej odmene. O tom, že tieto služby poskytoval, a že vznikali náklady, sa môže vyjadriť niektorý z konateľov spoločnosti, J.. V. S..
Podľa výpisu zo živnostenského registra získal odporca oprávnenie na výkon činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov dňa 08.06.2010.
Svedok V. S. bol súdom na pojednávanie predvolaný. Následne listom zo dňa 06.09.2013 svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že v čase konania pojednávania sa bude zdržiavať mimo slovenskej republiky v Dubaji, a to pravdepodobne až do leta 2014. Z tohto dôvodu tak svedok na pojednávaní nemohol byť vypočutý. Okrem toho po doplnení dôkazov zo strany navrhovateľa súd dospel k záveru, že vypočutie tohto svedka je nadbytočné. Z predložených dokladov totižto vyplýva, že spoločnosť úpadcu už od mesiaca jún 2010 nevykonávala žiadnu činnosť. Tým je vyvrátené tvrdenie odporcu o jeho činnosti pre
úpadcu a s tým súvisiacich nákladoch, ku ktorým sa mal svedok vyjadriť, a ktoré mali odporcovi vznikať v priebehu roku 2010. Aj vzhľadom na ďalšie okolnosti, ktoré boli v konaní zistené, napr. skutočnosť, že faktúra bola vystavená niekoľko dní potom, ako odporca získal živnostenské oprávnenie, resp. že faktúra mala byť vystavená popredu za obdobie viac ako jedného polroka roku 2010 aj za náklady, ktoré v čase fakturácie ešte nemohli byť preukázané, súd dospel k záveru, že výsluch tohto svedka je nadbytočný a od tohto výsluchu následne upustil.
Keďže v tomto prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 23.02.2012 je potrebné na úpravu práv a povinností účastníkov použiť ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012.
Podľa §-u 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 (ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa ods. 2, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa ods. 3, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa ods. 4, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ods. 5, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
Podľa §-u 60 ods.1, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa ods. 2, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ods. 3, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa §-u 63 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva, alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa ods. 2, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Podľa §-u 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa ods. 2, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Podľa ods. 3, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
Podľa §-u 133 OSP - skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je určenie neúčinnosti dvoch právnych úkonov, a to dohody na základe ktorej mal odporca poskytovať úpadcovi poradenstvo, a právneho úkonu - vyplatenia peňažného plnenia za túto činnosť úpadcom odporcovi vo výške 12.500,- Eur. Navrhovateľ tvrdí, že v tomto prípade sa jedná o odporovateľné právne úkony v zmysle ustanovenia §-u 60 ZKR v podobe ukracujúcich právnych úkonov. Súd potom posudzoval otázku, či v tomto prípade sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre posúdenie napadnutých právnych úkonov ako úkonov odporovateľných.
Ako prvou sa súd zaoberal otázkou, či zo strany navrhovateľa boli splnené zákonom stanovené lehoty na uplatnenie tohto práva. V zmysle ustanovenia §-u 57 ods. 2 ZKR je stanovená jednoročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, ktorá plynie od vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený dňa 12.05.2012, a keďže navrhovateľ návrh na začatie konania podal dňa 19.10.2012, je táto zákonná lehota dodržaná. Dodržaná je tiež zákonom stanovená lehota podľa §-u 60 ods. 3 ZKR, v zmysle ktorého možno ukracujúcemu právnemu úkonu odporovať, ak bol urobený počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania. V tomto prípade k napadnutým právnym úkonom došlo v mesiaci jún 2010, teda necelé dva roky pred začatím konkurzného konania.
Ďalším predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov je všeobecná podmienka zakotvená v ustanovení §-u 57 ods. 4 ZKR. Musí sa teda jednať o taký úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo strany navrhovateľa v konaní musí byť preukázané, že v čase, kedy k odporovateľným právnym úkonom došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho takúto pohľadávku musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. Ako vyplýva z vyššie uvedených dokladov, navrhovateľ do súdneho spisu predložil prihlášky veriteľov, ktorými títo uplatnili do konkurzného konania svoje pohľadávky. Tieto pohľadávky pritom vznikli a stali sa splatnými ešte pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov, teda pred obdobím, za ktoré malo byť odporcom úpadcovi poskytované ekonomické a organizačné poradenstvo a predtým, ako dňa 18.06.2010 úpadca odporcovi za túto činnosť vyplatil 12.500,-Eur. V čase, kedy došlo k napadnutým právnym úkonom,
tak existovali neuspokojené pohľadávky veriteľov, ktorí následne v konkurznom konaní prihláškou tieto pohľadávky riadnym a zákonným spôsobom uplatnili. Možno preto konštatovať, že aj táto podmienka bola navrhovateľom v konaní preukázaná.
Poslednou podmienkou, ktorá je rozhodujúca pre určenie, či sa jedná o odporovateľný právny úkon alebo nie, je preukázanie navrhovateľom tvrdených skutočností, že tento namietaný právny úkon je úkonom, ktorým došlo k ukráteniu veriteľov. Súd sa potom zaoberal otázkou naplnenia predpokladov ustanovenia §-u 60 ZKR.
V tomto prípade z predložených dokladov vyplýva, že odporca v čase, kedy došlo k napadnutým právnym úkonom, bol konateľom úpadcu. Odporca je ako konateľ úpadcu podľa výpisu z obchodného registra evidovaný doposiaľ. V zmysle ustanovenia §-u 9 ods. 1 ZKR je tak odporca ako štatutárny orgán úpadcu spriaznenou osobou úpadcu. V zmysle ustanovenia §-u 60 ods. 2 ZKR sa tak vzhľadom k tomu, že sa jedná o úkon urobený úpadcom v prospech jeho konateľa, teda úkon úpadcu v prospech osoby spriaznenej predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a zároveň sa predpokladá aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle.
Z citovaného zákonného ustanovenia §-u 133 O.s.p. vyplýva zákonná domnienka, podľa ktorej sa predpokladá úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov a vedomosť odporcu o tomto úmysle. Dôkazné bremeno preukázania opaku v takomto prípade zaťažuje odporcu. V prípade, ak v konaní nebude preukázaný opak, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vychádza zo zákonom stanovenej domnienky. Odporca v tomto prípade nepreukázal a dokonca ani netvrdil, že by sa jednalo o úkony, ktoré by neboli urobené v úmysle veriteľov ukrátiť. Odporca tak isto nepreukázal a ani netvrdil, že by nemal vedomosť o takomto úmysle úpadcu. Z jeho vyjadrenia naopak vyplýva, že v čase, kedy k odporovaným právnym úkonom došlo, už úpadca ako podnikateľ mal určité problémy. Sám odporca uviedol, že bolo potrebné manažovať klientov tak, by udržali starých zákazníkov a získavali zákazníkov nových. Potvrdil tiež to, že spoločnosť mala problémy a bola v druhotnej platobnej neschopnosti. Odporca tak musel vedieť, že ak spoločnosť nie je schopná uhrádzať svoje splatné záväzky a je druhotne platobne neschopná, tak uzatvorením dohody o poskytovaní poradenstva a následným vyplatením odmeny dôjde k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že v tomto prípade je potrebné vychádzať zo zákonom stanovenej domnienky v zmysle ustanovenia §-u 60 ods. 2, v zmysle ktorej sa jedná o úkony, ktoré boli urobené s úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľov s tým, že odporca ako druhá strana mal vedomosť o tomto úmysle.
Čo sa týka otázky ukrátenia veriteľov, odporca na pojednávaní potvrdil, že finančné prostriedky vo výške 12.500,-Eur mu podľa predloženého pokladničného dokladu skutočne boli vyplatené. V dôsledku vyplatenia týchto finančných prostriedkov tak došlo k zníženiu finančnej hotovosti, ktorou disponoval úpadca o uvedenú čiastku. Táto čiastka následne nemohla byť použitá v konkurznom konaní na uspokojenie ostatných veriteľov úpadcu a tým došlo k ich ukráteniu.
O tom, že v tomto prípade sa jedná o úmyselný ukracujúci úkon dlžníka, svedčia aj ďalšie okolnosti predmetnej dohody a vyplatenia finančných prostriedkov. Predovšetkým treba poukázať na skutočnosť, že samotná dohoda napriek jeho vyjadreniu nebola odporcom predložená. Ďalší z konateľov úpadcu pritom správcovi oznámil, že za predchádzajúce obdobie úpadca nemal uzatvorené písomné právne úkony. Je teda možné predpokladať, že písomná zmluva, na základe ktorej malo byť poskytované poradenstvo odporcom úpadcovi, uzatvorená nebola. Odporca však na pojednávaní uviedol, že dohoda uzatvorená bola a na základe takejto dohody poskytoval služby. Súd tak konštatuje, že táto dohoda zrejme medzi úpadcom a odporcom bola uzatvorená v ústnej forme, pričom podľa obsahu činnosti sa jednalo zrejme o nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej poskytoval odporca úpadcovi poradenskú činnosť. Samotné poskytovanie tejto činnosti je však výrazne spochybnené ďalšími zistenými okolnosťami. Odporca faktúru za celý rok 2010 vystavil dňa 10.06.2010. Z výpisu zo živnostenského registra ale vyplýva, že túto činnosť mohol začať vykonávať až dňom 08.06.2010,
kedy na ňu získal živnostenské oprávnenie. Nie je teda zrejmé, na základe čoho mal poskytovať takúto poradenskú činnosť odporca úpadcovi v období od začiatku roku 2010 do 08.06.2010. Okrem toho treba poukázať na ďalšie vyjadrenie konateľa úpadcu, v zmysle ktorého úpadca už od konca mesiaca máj 2010 žiadnu činnosť nevykonával. Rovnako tak potom nie je zrejmé, aké poradenstvo a pri akej činnosti mal poskytovať odporca úpadcovi v období od mesiaca jún 2010 do konca roku 2010. Účel uzatvorenej dohody o poskytovaní poradenstva a samotné poskytovanie poradenstva podľa tejto dohody výrazným spôsobom spochybňuje aj to, že faktúra za celý rok 2010 bola vystavená už v mesiaci jún 2010. Odporca pritom uvádzal, že súčasťou vyplatenej sumy 12.500,-Eur mala byť aj úhrada nákladov, ktoré mu v súvislosti s touto činnosťou vznikli. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom bolo možné v mesiaci jún 2010 presne špecifikovať výšku nákladov, ktoré mali odporcovi v súvislosti s jeho činnosťou vzniknúť v období od mesiaca jún 2010 do konca roku 2010. V tomto období ešte nemohla byť výška týchto nákladov určiteľná, keďže tieto náklady mali vzniknúť až v budúcnosti. Čo sa týka obdobia od začiatku roku 2010, odporca žiadne doklady preukazujúce vykonanie činnosti podľa dohody o poskytovaní poradenstva a ani vynaloženie žiadnych nákladov, ktoré by súviseli s touto dohodou, nepreukázal. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že odporca bol a aj v súčasnosti je konateľom spoločnosti úpadcu. Podľa ustanovenia §-u 135a ods. 1 Obchodného zákonníka sú pritom konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odporca ako konateľ sa teda z titulu svojej funkcie priamo podieľal na obchodnom vedení spoločnosti a v mene spoločnosti bol oprávnený prijímať tiež relevantné rozhodnutia týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Súdu potom nie je zrejmé, aké poradenstvo mal na základe takejto dohody odporca v spoločnosti poskytovať, ak sám ako konateľ bol povinný s odbornou starostlivosť vykonávať obchodné vedenie spoločnosti. Ak odporca ako konateľ bol povinný vykonávať svoju činnosť s odbornou spôsobilosťou, bol povinný pri rozhodovaní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých sa rozhoduje. Ak samotný odporca bol zodpovedný za obchodné vedenie spoločnosti, nie je jasné, komu vlastne poskytoval ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode tejto spoločnosti.
Súd potom dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o taký právny úkon, ktorého účelom bolo získanie finančných prostriedkov odporcom ako konateľom a tým spriaznenou osobou na úkor spoločnosti a uspokojenia ostatných veriteľov tejto spoločnosti. Odporca v konaní nepreukázal, že by v prospech úpadcu vykonával akúkoľvek činnosť, za ktorú by mu mala patriť odmena vo výške 12.500,- Eur. Dohoda o poskytovaní ekonomického a právneho poradenstva podľa názoru súdu predstavuje ukracujúci právny úkon, ktorý bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľov, pričom tento úmysel odporcovi ako spriaznenej osobe bol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia známy. Preto súd určil, že tento právny úkon, a to dohoda medzi úpadcom a odporcom o poskytovaní služby ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spoločnosti v roku 2010, je voči konkurzným veriteľom neúčinný.
Na základe rovnakých skutočností súd považuje za právne neúčinný tiež ďalší právny úkon, a to vyplatenie peňažnej hotovosti. V zmysle ustanovenia §-u 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom každý prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Vyplatenie odmeny podľa pokladničného dokladu v tomto prípade predstavuje právny úkon, s ktorým právne predpisy spĺňajú zánik záväzku, ktorý mal vzniknúť úpadcovi voči odporcovi. Vyplatenie peňažnej hotovosti tak nepochybne predstavuje právny úkon, ktorému je možné v zmysle citovaných zákonných ustanovení odporovať. Vyplatenie peňažnej hotovosti 12.500,- Eur na základe zmluvy, ktorú súd posúdil ako právne neúčinnú, došlo k ukráteniu veriteľov, nakoľko sa znížila finančná hotovosť, ktorú mal úpadca k dispozícii na uspokojenie pohľadávok ostatných svojich veriteľov. Pri tomto právnom úkone platia všetky vyššie uvedené predpoklady, ktoré rovnako súd považuje za splnené. Rovnako ako v prípade napadnutej dohody, sa jedná o právny úkon, ktorý bol urobený úpadcom v prospech spriaznenej osoby, a teda sa rovnako predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť odporcu o tomto úmysle. Opak v konaní preukázaný nebol a ako už bolo uvedené vyššie, odporca ani netvrdil, že by sa o právny úkon ukracujúci veriteľov nejednalo a netvrdil tiež to, že by o tomto úmysle nemal vedomosť. Preto aj ohľadom tohto úkonu súd konštatuje, že sa jedná o ukracujúci právny úkon, ktorému je správca oprávnený odporovať. Preto aj tento právny úkon v podobe peňažného plnenia úpadcu, ku ktorému došlo dňa 18.06.2010 vo výške 12.500,-Eur za službu ekonomické a organizačné poradenstvo pri chode spoločnosti v roku 2010, posúdil súd ako úkon neúčinný voči konkurzným veriteľom.
Správca ďalej žiadal uložiť odporcovi povinnosť vyplatiť do konkurznej podstaty sumu 12.500,-Eur. V zmysle ustanovenia §-u 63 ods. 2 ZKR predstavuje právny úkon - vyššie uvedené peňažné plnenie, taký úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok. Odporca, ktorému ako veriteľovi bol tento peňažný záväzok úpadcu splnený, je tak povinný prijaté plnenie vrátiť do dotknutej podstaty. Odporcovi preto súd zároveň uložil povinnosť, aby prijaté peňažné plnenie vo výške 12.500,-Eur zaplatil do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu.
Na základe uvedeného tak súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a určil, že právny úkon dohody a právny úkon vyplatenia peňažného plnenia sú v konkurznom konaní voči veriteľom právne neúčinné a zároveň uložil odporcovi povinnosť vyplatiť prijaté peňažné plnenie vo výške 12.500,-Eur do konkurznej podstaty.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu vzniknutých trov. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznané za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, 2-krát účasť na pojednávaní, porada s klientom) vo výške 3 x 287,14 Eur a 1 x 145,57 Eur (odmena za poradu s klientom v dĺžke kratšej ako jedna hodina podľa §-u 14 ods. 2 písm. d/ tarify). Ďalej právnemu zástupcovi patrí náhrada režijného paušálu vo výške 4 x 7,81 Eur. V súvislosti s poskytovaním právnych služieb právny zástupca navrhovateľa uskutočnil dve cesty z Dolného Kubína do Žiliny a späť, za čo mu patrí náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času. Náhrada cestovných výdavkov bola priznaná za dve cesty v dĺžke 2 x 122 km pri základnej sadzbe 0,183 Eur za 1 km a spotrebe 6 litrov na 100 km. Pri cene PHM 1,518 Eura za 1 l tak táto náhrada predstavuje 33,45 Eur a pri cene PHM 1,511 Eura za 1 l táto náhrada predstavuje 33,39 Eur. Náhrada za stratu času za tieto cesty patrí v rozsahu 2 x dve polhodiny po 13,01 Eur, teda spolu 2 x 52,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu zodpovedajú sume 1.209,15 Eur. Preto súd uložil neúspešnému odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.