Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoPv-8-2023.pdf
PDF · 232.89 KB
No categories available
43CoPv/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu 1/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., žalobcu 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. XXXX/X A, M. D., obaja žalobcovia právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. MUZIKA, s.r.o., so sídlom Farská 39, 949 01 Nitra, IČO: 50 104 772 proti žalovanému V.. T. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k ochrannej známke, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/10/2021-218 zo dňa 12. septembra 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv/10/2021-218 zo dňa 12. septembra 2021 potvrdzuje.
II. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd vo výrokoch I. až IV. napadnutým rozhodnutím:
- zrušil podielové spoluvlastníctvo V. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D. XXX XX, občan SR a Q. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, N. - B. V., občan SR a V.. T. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D. XXX XX, občan SR ku ochrannej známke registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod slovným označením so slovným prvkom Desmod, s číslom prihlášky 2470-2018, číslo ochrannej známky 251325, s dátumom podania prihlášky 15.11.2018, s dátumom zápisu 16.12.2019 a ku ochrannej známke registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod slovným označením so slovným prvkom Desmod, s číslom prihlášky 2463-2018, číslo ochrannej známky 251324, s dátumom podania prihlášky 15. 11. 2018, s dátumom zápisu 16. 12. 2019,
- ochrannú známku registrovanú na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod slovným označením so slovným prvkom Desmod, s číslom prihlášky 2470-2018, číslo ochrannej známky 251325, s dátumom podania prihlášky 15.11.2018, s dátumom zápisu 16.12.2019 a ochrannú známku registrovanú na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod slovným označením so slovným prvkom Desmod, s číslom prihlášky 2463-2018, číslo ochrannej známky 251324, s dátumom podania prihlášky 15.11.2018, s dátumom zápisu 16.12.2019, prikázal do vlastníctva žalobcov V. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D. XXX XX, občan SR a Q. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, N. - B. V., občan SR,
- určil, že žalobcovia V. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D. XXX XX, občan SR a Q. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, N. - B. V., občan SR sú povinní na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 17.061,66 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku,
- rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
2. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia sa domáhali voči žalovanému zrušenia ich podielového spoluvlastníctva k dvom ochranným známkam (pod slovným označením so slovným prvkom DESmod a pod slovným označením so slovným prvkom Desmod) a jeho vyporiadania, a to spôsobom prikázania ochranných známok do rovnodielneho podielového spoluvlastníctva žalobcov za náhradu žalovanému vo výške 17.000 Eur, ako aj náhrady trov konania, ktoré žalobcom v súvislosti s ich účasťou v tomto súdnom konaní vznikli.
3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zrekapituloval obsah vyjadrení sporových strán. Uviedol, že žalovaný so žalobným návrhom žalobcov nesúhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 20.09.2021 navrhol, aby súd žalobu v celom jej rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol, aby súd vo veci rozhodol tak, že zruší ich podielové spoluvlastníctvo k dvom ochranným známkam a vyporiada ho spôsobom prikázania ochranných známok do výlučného vlastníctva žalovaného, a to za náhradu žalobcovi 1/ vo výške 17.000 Eur a za náhradu žalobcovi 2/ vo výške 17.000 Eur a zároveň prizná žalovanému nárok na náhradu trov. Ako dôvod zamietnutia žaloby žalovaný uviedol, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán konania k predmetným ochranný známkam nezrušil a nevyporiadal. V danom prípade za dôvody hodné osobitného zreteľa možno podľa názoru žalovaného považovať skutočnosť, že tak ako žalobcovia, aj žalovaný sa významnou mierou podieľal na budovaní „značky" Desmod, keď je nutné si uvedomiť, že skupina Desmod sa dostala do povedomia fanúšikov a hudobnej verejnosti vďaka svojej hudobnej tvorbe. Uviedol, že väčšinoví autori (prvotný motív) na všetkých vydaných skladbách sú T. N., F. V., V. E. a žalovaný, pričom samotný žalobcovia nepriniesli prvotný nápad na žiadnu pesničku. Za dôvod hodný osobitného zreteľa možno podľa žalovaného považovať aj samotné konanie a správanie sa žalobcov. Skupina Desmod mala do roku 2021 piatich členov, a to žalobcu 1/ (spev), žalobcu 2/ (bicie), žalovaného (gitara), V. E. (klávesy) a F. V. (basgitara). Skupina Desmod v pôvodnom zložení nikdy nemala hlavného, či vedľajšieho člena, všetci členovia kapely si boli navzájom rovní. Z dôvodov viacerých nezhôd medzi členmi kapely došlo k jej „rozpadu" tým spôsobom, že dvaja členovia (žalobcovia) sa rozhodli, že nebudú ďalej pokračovať vo vzájomnej spolupráci s ostatnými troma členmi (žalovaný, V. E., F. V.). Pokiaľ má hudobná skupina piatich členov, ktorých postavenie v rámci skupiny je rovné a dvaja členovia (v tomto prípade žalobcovia) sa rozhodnú ďalej nespolupracovať s ostatnými členmi skupiny, je žalovaný toho názoru, sú to práve žalobcovia, ktorí sa rozhodli odísť z kapely Desmod. V doplňujúcom Vyjadrení zo dňa 24.09.2021 žalovaný opäť uviedol, že má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie a nevyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany poprel tvrdenia žalobcov ohľadne ceny ochranných známok vo výške 51.000 Eur, nakoľko žalovaný takto určenú cenu považoval za cenu len tvrdenú a ničím nepreukázanú.
4. Okresný súd uviedol, že žalobcovia v replike zo dňa 13.10.2021 namietli obranu žalovaného, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nezrušil a nevysporiadal dotknuté spoluvlastníctvo strán sporu. Žalovaný vyjadril nesúhlas s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa označenými žalovaným (miera podieľania sa na budovaní značky ako aj samotné konanie a správanie sa žalobcov opísané vo vyjadrení). Tieto dôvody uvádzané žalovaným nie je podľa žalobcov možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žiadny osobitný zreteľ sa s týmito dôvodmi nespája. Miera podieľania sa na budovaní značky nie je osobitný zreteľ a to, že sa všetci jednotliví členovia podieľali na jej budovaní je skutočnosť normálna, spojená s tým, že každý člen mal záujem na jej budovaní a aj tak konal. Taktiež žalobcovia popreli, že by správanie sa žalobcov bol dôvod osobitného zreteľa. Dôvodom podanej žaloby je rozpad skupiny Desmod, a nie je dôvodom, kto odíde a kto nie. Skupina sa rozpadla, preto je potrebné jednotlivé vzťahy vysporiadať. Tvrdenie, že žalobcovia skupinu opustili nie sú pravdivé. Rozpad skupiny spôsobilo to, že sa jednotliví členovia skupiny už nevedeli zhodnúť a preto sa skupina rozpadla, a preto ani tento dôvod uvádzaný žalovaným nemá štatút dôvodu hodného osobitného zreteľa. V tomto konaní podľa žalobcov dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú a skutočnosti uvádzané žalovaným v žiadnom prípade nespĺňajú podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je podľa žalobcov ani skutočnosť uvádzaná žalovaným v doplnení vyjadrenia k žalobe a to, že žalovaný spláca úver, pričom je zaťažená jeho nehnuteľnosť, v ktorej býva spolu s jeho deťmi. Pokiaľ žalovaný uviedol, že jeho záujem na nezrušení spoluvlastníctva prevažuje nad záujmom žalobcov na zrušení spoluvlastníctva z dôvodu, že ak prestane používať značku zníži sa jeho príjem a tým ohrozí jeho rodinu, žalobcovia poukázali na to, že tiež majú úvery, rodiny a maloleté deti a taktiež je ich zdrojom príjmu skupina. Nie je preto možné, aby sa to, že má žalovaný úver chápalo ako dôvod hodný osobitného zreteľa ani s odkazom na to, že ak by žalovaný pôsobil s skupine s iným názvom, nemali by o neho organizátori záujem, nakoľko pri tvorbe hudby nejde o názov, ale o kvalitu hudby. Žalobcovia v závere repliky namietli, že ak by súd nezrušil toto spolu vlastníctvo bez toho, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, jednalo by sa o nútené spoluvlastníctvo, čo by odporovalo samotnej podstate ustanovenia § 142 ods. 1 OZ a bolo by to vážnym porušením práv na strane žalobcov.
5. Okresný súd uviedol, že žalovaný v duplike zo dňa 10.12.2021 označil za nepodstatné tvrdenia žalobcov o tom, že kapela Desmod je K., keď žalovaný nespochybňuje žalobcu 1/ ako frontmana kapely, avšak uvedená skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho neznamená, že by kapela Desmod mala byť zo strany verejnosti vnímaná výlučne cez osobu žalobcu 1/. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že do širšieho povedomia verejnosti sa kapela Desmod dostala až v roku 2000, a to svojím prvým albumom 001, kde v kapele už pôsobil a veľkou časťou sa aj autorsky podieľal práve žalovaný. Žalovaný ďalej zotrval na svojej procesnej obrane v súvislosti s tvrdeniami o existencií dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť, keď zotrval na tom, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukázal vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a ktoré odôvodňujú postup v zmysle § 142 ods. 2 OZ. Nemožnosť žalovaného používať označenie DESMOD v novom názve kapely by nie len jemu, ale aj ostatným bývalým členom kapely znemožnilo naďalej plnohodnotne vystupovať a v neposlednej rade aj inkasovať za svoju prácu adekvátne ohodnotenie, ktoré sa už beztak znížilo o hodnú časť, ale stále dokáže pokryť nevyhnutné náklady na fungovanie všetkých domácností a rodín, ktoré sa týkajú aj členov kapely, ktorí síce nie sú žalovaní v predmetnej veci, ale sa ich to týka rovnako, ako žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že nepovažuje za jediný dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že žalovaný spláca úver. Je to však jeden z dôvodov, ktorý v spojitosti s ostatnými skutočnosťami, ktoré žalovaný uviedol evidentným spôsobom za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať. Vzhľadom na to, že kapela DESMOD a T. M., v ktorej pôsobí žalovaný a ďalší členovia pôvodnej kapely DESmod pokračuje vo svojej autorskej tvorbe, tak sa im ozývajú mnohí promotéri ohľadne vystúpení na budúci rok, čo tak isto svedčí o tom, že nevidia problém v odlíšení jednej a druhej kapely. Čiže jednoznačným odlíšením sa kapely žalovaného neexistuje dôvod, pre ktorý by takéto označenia skupín spôsobovalo chaos u promotérov a malo byť dôvodom na zrušenie a vyporiadanie dotknutého podielového spoluvlastníctva.
6. Okresný súd pri právnom posúdení predmetu sporu vychádzal v prvom rade z právnej úpravy zákona o ochranných známkach, ktorý vo svojom ustanovení § 7 ods. 6 priamo odkazuje na subsidiárne použite Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve vo vzťahu na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky.
7. Okresný súd zdôraznil, že Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Preto ak žalobcovia nemajú naďalej záujem byť podielovými spoluvlastníkmi spolu so žalovaným, čo ako zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva spôsobil samotný rozpad hudobnej skupiny Desmod, sú žalobcovia oprávnení domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným spoločným ochranným známkam. Zákonná úprava ponúka žalobcom dva spôsoby zrušenia podielového spoluvlastníctva, a to zrušenie podielového spoluvlastníctva dohodou, alebo rozhodnutím súdu. Okresný súd v tomto konaní nemal za sporné, že napriek skutočnosti, že strany konania, ešte pred samotným začiatkom tohto súdneho konania, iniciovali kroky k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k spoločným ochranným známkam, k dohode strany konania nedospeli, pričom rovnako tak nedospeli ani k dohode o spoločnom užívaní dotknutých ochranných známok.
8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že k žiadnemu z dôvodov, ktoré žalovaný označil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nezaujal taký právny záver, že by sa o dôvod hodný osobitného zreteľa skutočne aj na účely predmetného zákonného ustanovenia jednalo.
9. Podľa názoru okresného súdu v konaní nebolo sporné, že sa žalovaný významnou mierou podieľal na tvorbe značky Desmod, a že sám žalovaný je nositeľom autorských práv k jednotlivým skladbám hrávaným skupinou Desmod. Rovnako tak v konaní bolo z vyjadrení strán konania ako aj svedkov preukázané, že fungovanie skupiny Desmod pred jej rozpadom bolo na báze demokratického princípu, keď každý z členov kapely mal právo sa k veciam vyjadriť, hlas žiadneho z členov nebol uprednostňovaný a na fungovaní kapely sa členovia vždy dohodovali spoločne. Rovnako tak v konaní nebolo sporné kto a akým spôsobom sa zaslúžil na vytvorení jednotlivých skladieb z pohľadu textu a melódie, keď aj v tomto prípade autorské práva neboli medzi stranami konania nijako rozporované. V konaní taktiež nebolo sporné, že každý z členov kapely sa až do jej rozpadu v roku 2021 zaslúžil podľa vlastných možností a schopností na budovaní dobrého mena a dobrej povesti skupiny Desmod, keď práve toto bolo ich spoločným cieľom, počas celej doby existencie spoločnej hudobnej skupiny. Súd preto mieru podieľania sa na budovaní značky Desmod zo strany žalovaného za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažoval.
10. Okresný súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa ani žalovaným opísané správanie sa žalobcov, ktoré malo podľa tvrdenia žalovaného viesť k rozpadu skupiny Desmod, keď žalovaný uviedol, že to boli práve žalobcovia, ktorí zo skupiny Desmod odišli, čo však žalobcovia v konaní rozporovali. Súd na tomto mieste uvádza, že zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že pôvodní členovia skupiny Desmod v zložení žalobca1/, žalobca 2/, žalovaný, F. V. a V. E. sa v roku 2021 spoločne nedohodli na ďalšom fungovaní spoločnej kapely Desmod, čo viedlo k jej rozpadu. Súd preto dospel k záveru, že je to tak práve samotný rozpad pôvodnej skupiny Desmod, ktorý je aj dôvodom, prečo žalobcovia iniciovali voči žalovanému toto súdne konanie, a to bez relevancie, kto hudobnú skupinu opustil a kto z nej bol vyhodený.
11. K tvrdeniam žalovaného, že dôvodom hodným osobitného zreteľa má byť tá skutočnosť, že jeho záujem na nezrušení podielového spoluvlastníctva prevažuje nad záujmom žalobcov na jeho zrušení, z dôvodu, že ak žalovanému nebude umožnené ďalej používať ochrannú známku Desmod, zníži sa jeho príjem a ohrozí to jeho rodinu, pričom poukázal aj na jeho úverové zaťaženie, okresný súd uviedol, že toto nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, keď zo strany žalovaného nebolo žiadnym relevantným spôsobom v konaní preukázané, akým konkrétnym spôsobom a v akej konkrétnej výške by sa mal jeho príjem znížiť, keď žalovaný v tejto súvislosti zrejme opomína tú skutočnosť, že práve zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom mu bude vyplatený vyrovnací podiel za jeho spoluvlastnícky podiel na ochranných známkach.
12. Okresný súd za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažoval ani tie tvrdenia žalovaného, ktoré boli preukázané aj zisteným skutkovým stavom, že od rozpadu pôvodnej hudobnej skupiny Desmod v súčasnosti popri sebe na hudobnom trhu existujú a fungujú dve samostatné hudobné skupiny, a to hudobná skupina žalovaného s názvom Desmod a T. Šimko a hudobná skupina žalobcov nesúca názov Desmod. Na margo práve takto označeného údajného dôvodu hodného osobitného zreteľa žalovaným okresný súd uviedol, že práve tento narúša resp. znehodnocuje samotné ochranné známky, keď primárnym cieľom a zmyslom každej ochrannej známky je práve registrované označenie, a s tým aj spojená prináležiaca právna ochrana, ktoré označenie na trhu označuje práve konkrétnu službu alebo konkrétny tovar. Skutkový stav, keď jednou slovnou ochrannou známkou sú označované dve rôzne hudobné skupiny sám o sebe potiera zmysel ochrannej známky a spôsobuje zníženie jej hodnoty, keď uvedená ochranná známka logicky nikdy nebola registrovaná za účelom označovania viacerých hudobných skupín. Uvedený skutkový stav tak nepochybne spôsobuje aj zrejmú zmätočnosť v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti, keď - tak ako to vyplynulo aj zo zisteného skutkového stavu veci - v praxi nie je zrejmé o ktorý „Desmod“ sa jedná, teda či o kapelu so spevákom T. M. alebo so spevákom Kulym.
13. Okresný súd preto vzhľadom na vyššie uvedené pri posudzovaní jednotlivých dôvodov, ktoré žalovaný označil ako dôvody hodné osobitného zreteľa na účely aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 OZ dospel k záveru, že zo strany žalovaného neboli v tomto konaní dôvody hodné osobitného zreteľa vedúce k zamietnutiu žalobného návrhu preukázané. Súd dospel taktiež k záveru, že ak by priznal takýmto dôvodom uvádzaným žalovaným relevanciu dôvodov osobitého zreteľa, išlo by o nútené podielové spoluvlastníctvo strán konania, ktoré okrem toho, že zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že je spoluvlastníctvom nefungujúcim, odporovalo by aj samotnej podstate ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ktoré by vzhľadom na zistený skutkový stav stratilo svoj význam.
14. K zvolenému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva k ochranným známkam ich prikázaním do vlastníctva žalobcov okresný súd uviedol, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný postupnosťou aplikácie jednotlivých zákonných spôsobov vyporiadania, a až následne po tom, ako rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V prípade predmetných ochranných známok nebolo medzi stranami konania sporné, že ich rozdelenie nie je možné, a preto je potrebné pristúpiť k druhému spôsobu vyporiadania, ktorým je prikázanie ochranných známok jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu ostatnému spoluvlastníkovi. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplynulo, že hoci žalovaný najskôr v rámci procesnej obrany obsiahnutej v jeho vyjadrení k žalobe uviedol, že má záujem na prikázaní ochranných známok práve do jeho výlučného vlastníctva za náhradu žalobcom, následne v konaní od tejto procesnej obrany ustúpil, a na takomto spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva už ďalej záujem nemal. Okresný súd preto v rámci spôsobu vyporiadania dotknutého podielového spoluvlastníctva pri posudzovaní, či spôsob navrhovaný žalobcami je v súlade s platnou právnou úpravou, posudzoval otázku prikázania ochranných známok práve do podielového spoluvlastníctva žalobcov z pohľadu tak veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov, ako aj z pohľadu účelného využitia veci. Zo zisteného skutkového stavu veci mal okresný súd za nesporne preukázané, že žalobcovia sú v súčte ich spoluvlastníckych podielov podielovými spoluvlastníkmi ochranných známok vo veľkosti sčítaných spoluvlastníckych podielov 2/3 v pomere k celku, zatiaľ čo žalovanému prináleží spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci veľkosti práve 1/3 v pomere k celku, z čoho teda vyplýva záver, že pre prikázanie ochranných známok práve žalobcom je rozhodujúca tak výška ich podielov (t.j. 2/3 v pomere k celku) ako aj nepochybne účelné využitie ochranných známok, ktoré budú žalobcovia používať práve v súvislosti s označením ich hudobnej skupiny, t.j. na účel, na ktorý boli predmetné známky registrované.
15. Vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyporiadanie spoluvlastníctva ochranných známok okresný súd uviedol, že medzi stranami konania zostala táto otázka sporná. Poznamenal, že vo vyjadrení k žalobe žalovaný samotnú výšku hodnoty ochranných známok, tak ako ju žalobcovia vyčíslili v sume 51.000 Eur vôbec nerozporoval, dokonca z nej vychádzal aj pri formulovaní pôvodnej procesnej obrany, keď pôvodne mal žalovaný záujem na tom, aby súd prikázal ochranné známky práve do jeho výlučného vlastníctva, a to za náhradu v sume vychádzajúcej práve zo žalobcami stanovenej hodnoty ochranných známok na už uvedenú sumu 51.000 Eur. Následne v rámci doplneného vyjadrenie žalobca procesnú obranu v konaní už založil na rozporovaní takto stanovenej hodnoty ochranných známok, keď takúto hodnotu označil bez ďalšieho za nepreukázanú. Okresný súd pripomenul, že na prvom pojednávaní konanom vo veci dňa 13.07.2022 odročil pojednávanie na konkrétny termín t. j. 12.09.2022 za účelom predloženia odborného vyjadrenia k presnému stanoveniu hodnoty ochranných známok zo strany žalobcov. Žalobcovia v konaní odborné vyjadrenie zabezpečili a súdu predložili, keď toto odborné vyjadrenie bolo súdom zaslané žalovanému na vyjadrenie, a ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.08.2022. Žalovaný sa k odbornému vyjadreniu do termínu pojednávania žiadnym spôsobom nevyjadril, toto nespochybnil, ani súdu nepredložil vlastné odborné vyjadrenie, ktoré by závery dotknutého odborného vyjadrenia akýmkoľvek spôsobom spochybňovalo alebo vyvracalo. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 vzhľadom na závery prijaté v odbornom vyjadrení, ktoré hodnotu každej z ochranných známok vyčíslovalo na sumu 25.592,61 Eur (t.j. spolu za dve ochranné známky na sumu 51.185,21 Eur), žalobcovia navrhli konajúcemu súdu, aby pripustil zmenu žaloby týkajúcej sa presnej špecifikácie výšky za vyrovnací podiel žalovanému podľa predloženého odborného vyjadrenia, keď súd uznesením zmenu žalobného petitu aj pripustil. Až na tomto pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 žalovaný svoju procesnú obranu založil na rozporovaní žalobcami uvádzanej sumy vyrovnacieho podielu za ochranné známky vychádzajúcej z predloženého odborného vyjadrenia a navrhol súdu ďalšie vykonanie dokazovania, a to vyhovením jeho dôkaznému návrhu na predloženie vlastného odborného vyjadrenia k otázke hodnoty dotknutých ochranných známok.
16. Okresný súd odôvodnil zamietnutie návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania tým, že aplikoval sudcovskú koncentráciu konania. K uplatnenej koncentrácií konania uviedol, že navrhovaná hodnota vyrovnacieho podielu zo strany žalobcov bola žalovanému známa od samotného začiatku vedenia tohto súdneho konania, resp. od kedy sa o ňom žalovaný doručením žalobného návrhu dozvedel. Žalovaný už v podaní zo dňa 24.09.2021 rozporoval nepreukázanie hodnoty ochranných známok žalobcami, avšak súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval inú výšku hodnoty ochranných známok nepredložil. Takýto dôkaz súdu žalovaný nepredložil ani potom, ako mu bolo 11.08.2022 doručené odborné vyjadrenie zabezpečené v konaní žalobcami. Okresný súd preto dospel k názoru, že pokiaľ mal žalovaný v záujme účinne sa brániť, a teda nielen odborným vyjadrením preukázanú výšku hodnotu ochranných známok rozporovať, časový priestor, ktorý mu tak od začatia súdneho konania bol poskytnutý bol dostatočný.
Keďže sám žalovaný súdu iný dôkaz, ktorý by predložené odborné vyjadrenie akýmkoľvek spôsobom spochybnil alebo vyvrátil nepredložil, a to ani do konania v poradí druhého pojednávania dňa 12.09.2022, okresný súd s poukazom na koncentračnú zásadu a zásadu hospodárnosti konania návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania v smere preukazovania hodnoty ochranných známok nevyhovel.
17. Okresný súd z rovnakého dôvodu zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadne výsluchu znalca, ktorý odborné vyjadrenie vypracoval, ako aj ohľadne doplnenia dokazovania o výsluch svedka W. B., ktorého účasť žalovaný na pojednávaní nezabezpečil. K nepripustenému dôkaznému návrhu na výsluch svedka Sabanoša okresný súd doplnil, že takýto dôkazný návrh žalovaný súdu doručil už dňa 16.08.2022, a hoci v podaní uviedol, že účasť svedka sám zabezpečí, na pojednávanie konané dňa 12.09.2022, svedka nezabezpečil. Uvedeného svedka žalovaný navrhoval vypočuť ako stáleho fanúšika pôvodnej skupiny Desmod, ktorý sa má vyjadriť k tomu koho si predstaví pod názvom Desmod. Súd okrem aplikovanej zásady koncentrácie konania aj vzhľadom na prijatý záver o nepreukázaní dôvodov hodného osobitného zreteľa dospel k záveru, že výsluch tohto svedka nie je pre prijatie právneho záveru súdu k uplatnenému nároku žalobcov potrebný a nevyhnutný.
18. K nepripustenému dôkaznému návrhu na výsluch znalca okresný súd uviedol, že takýto návrh bol žalovaným zdôvodnený údajnou potrebou konfrontácie znalca s fakturáciou Občianskeho združenia Kyvadielko, ktorú podľa tvrdení žalovaného znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia nezohľadnil, nakoľko mal vychádzať len z účtovných dokladov spoločnosti Desmod, s.r.o. Na margo uvedeného okresný súd uviedol, že z predloženej fakturácie súd zistil, že Občianske združenie Kyvadielko ako dodávateľ faktúrami žurnalizovanými na č. l. 157-194 súdneho spisu vyúčtovalo odmenu za organizačné zabezpečenie kultúrnej udalosti, na ktorej vystupovala skupina Desmod. Žalovaný však súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal aký konkrétny mal byť vzťah daného občianskeho združenia k hodnote ochranných známok namietaných žalovaným. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 uviedol, že členovia kapely Desmod boli zároveň aj členmi Občianskeho združenia Kyvadielko, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, cez ktoré občianske združenie mala byť podľa tvrdení žalovaného fakturovaná odmena za vystúpenia kapely Desmod, a to práve objednávateľom, ktorí neboli platcovia DPH, a tak im bola fakturovaná táto odmena bez DPH. Ako už súd vyššie uviedol, zo samotnej predloženej fakturácie Občianskeho združenia Kyvadielko vyplýva len tá skutočnosť, že bola fakturovaná odmena za organizačné zabezpečenie kultúrnej udalosti, na ktorej kapela Desmod vystupovala. Akým konkrétnym spôsobom bol zabezpečený vzťah Občianskeho združenia Kyvadielko a samotnej skupiny Desmod resp. obchodnej spoločnosti Desmod, s.r.o., to už žalovaný v konaní neuvádzal a ani nijakým spôsobom nepreukazoval ani nedokazoval. Rovnako tak žalovaný v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu má mať fakturácia občianskeho združenia Kyvadielko vplyv na stanovenie hodnoty ochranných známok. Vzhľadom na zrejmú zmätočnosť a nejednoznačnosť vyjadrení žalovaného k dôvodom výsluchu znalca, ako aj vzhľadom na už uvádzanú zásadu koncentrácie konania, súd takýto návrh na doplnenie dokazovania žalovaného zamietol.
19. Okresný súd opakovane zdôraznil, že žalovaný kedykoľvek počas celého konania, v záujme preukázania, že odborné vyjadrenie predložené žalobcami vychádza z nesprávnych podkladov, alebo že toto odborné vyjadrenie nesprávne stanovuje hodnotu ochranných známok, a táto mala byť stanovená v inej výške, mohol súdu v rámci jeho procesnej obrany predložiť vlastné odborné vyjadrenie, čo však žalovaný v konaní neurobil, a tak ohľadne rozporovania záverov dotknutého odborného vyjadrenia žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Okresný súd označil závery odborného vyjadrenia predloženého žalobcami v konaní za relevantné, pričom z nich pri určení hodnoty vyrovnacieho podielu aj vychádzal. V súvislosti s povinnosťou žalobcov zaplatiť žalovanému primeranú náhradu súd vychádzal z predloženého odborného vyjadrenia, ktorý stanovil hodnotu ochranných známok na sumu 51.185,21, z čoho 1/3 zodpovedajúca veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného predstavuje sumu v stanovenej výške 17.061,66 Eur. Okresný súd určil paričnú lehotu v rozsahu 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keďže dĺžku uvedenej lehoty považoval za primeranú samotnej povahe takto uloženej povinnosti, pričom upozornil, že žalovaný takto stanovenú lehotu plnenia žalobcami v konaní nenamietal.
20. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd tým, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že úspech žalobcov v konaní predstavuje 100 % a úspech žalovaného predstavuje 0 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešných žalobcov patrí žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c), e), f) a h) CSP.
22. Žalobca primárne namietol pravdepodobnú zaujatosť, resp. hrozbu zaujatosti sudkyne JUDr. Ing. Soni Sura, PhD., zo strany ktorej bol predmetný spor prejednaný a rozhodnutý. Uviedol, že po prejednaní a rozhodnutí veci a po doručení napadnutého rozhodnutia dňa 07.11.2022 zistil významné skutočnosti nasvedčujúce zrejmú zaujatosť sudkyne. Uviedol, že zákonná sudkyňa je v príbuzenskom vzťahu s V., jedinou spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti MANA, s.r.o. so sídlom Národná 7, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 31 591 388. Uviedol, že V.. B. je zo žalovaným dostupných informácií svokrou sudkyne JUDr. Ing. Soni Sura, PhD. Spoločnosť MANA, s.r.o. je produkčná spoločnosť, ktorá sa špecializuje na divadelnú produkciu, eventy, organizáciu spoločenských a kultúrnych podujatí a výstav. Uvedená spoločnosť v minulosti spolupracovala aj so spoločnosťou DESMOD, s.r.o., IČO: 50 534 742, ktorej spoločníkmi sú aj žalobcovia a v súčasnosti pravdepodobne aj spolupracuje so žalobcami. Uvedená spolupráca prebehla prvýkrát v roku 2009 v súvislosti s organizáciou koncertu Kalinka Desmod v Banskej Bystrici.
23. Žalobca poukázal na procesnú teóriu zákonného obsadenia súdu a uviedol, že samotná skutočnosť príbuzenského vzťahu zákonnej sudkyne s osobou, ktorá je jediným spoločníkom a konateľom v produkčnej spoločnosti v minulosti spolupracujúcej so spoločnosťou DESMOD s.r.o. a v súčasnosti pravdepodobne spolupracujúcej so žalobcami, a ktorá mohla výrazným spôsobom v prospech žalobcov vplývať na nezávislosť a nestrannosť zákonnej sudkyne pri rozhodovaní vo veci je dôvodom, pre ktorý mala byť zákonná sudkyňa z prejednania a rozhodovania vo veci vylúčená, a to na základe vlastného podnetu. Žalovaný uviedol, že akékoľvek ovplyvňovanie zákonnej sudkyne nie je možné z jeho strany jednoznačným spôsobom preukázať a preto ani nemôže výslovne tvrdiť, že sa tak stalo, avšak už len existencia tejto skutočnosti, resp. možnej zaujatosti mal byť dôvod na postup v zmysle § 50 ods. 1 CSP zo strany zákonnej sudkyne. Vzhľadom k tomu žalovaný napadol rozhodnutie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c), čím zároveň vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Ing. Soni Sura, PhD.
24. Žalovaný vo vzťahu k záverom okresného súdu označil napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nezákonné a arbitrárne. Namietol záver okresného súdu, ktorý nevzhliadol žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ pre zachovanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k ochranným známkam a pripomenul svoje tvrdenia z konania pred okresným súdom, že do budovania projektu DESMOD investoval nielen finančné prostriedky, ale predovšetkým všetok svoj osobný a voľný čas a v mnohých prípadoch aj čas na úkor svojej rodiny. Vyvinul si k DESMOD-u výnimočný citový vzťah a pociťuje veľké sklamanie a žiaľ pred predstavou straty spoluvlastníctva k niečomu, čomu obetoval 23 rokov svojho života. Mal za to, že dôvody, ktoré popísal okresnému súdu vo svojich podaniach, je nutné vzhľadom na okolnosti danej veci považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ.
25. Žalovaný namietol konštatovanie okresného súdu, že skutkový stav, keď jednou slovnou ochrannou známkou sú označované dve rôzne hudobné skupiny sám o sebe popiera zmysel ochrannej známky a spôsobuje zníženie jej samostatnej hodnoty a namietol aj záver, že tento stav spôsobuje zrejmú zmätočnosť v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti, keď nie je zrejmé, o ktorý „Desmod“ sa jedná. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynula tá skutočnosť, že by v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti došlo k úplnej zmätočnosti v súvislosti s tým, že na hudobnej scéne vystupujú dve kapely, a to Desmod a Desmod a T. Šimko.
26. Žalovaný v odvolaní namietol výšku náhrady, ktorú okresný súd priznal žalovanému za vyporiadanie spoluvlastníctva k ochranným známkam. Žalovaný uviedol, že okresný súd v odôvodnení zrekapituloval konanie vo vzťahu k výške náhrady tak, že žalovaný rozporoval žalobcami stanovenú hodnotu ochranných známok vo svojom doplnenom vyjadrení zo dňa 24.09.2021. Prvé pojednávanie zo dňa 13.07.2022 súd odročil na termín 12.09.2022, a to podľa názoru súdu za účelom predloženia odborného vyjadrenia k presnému stanoveniu hodnoty ochranných známok zo strany žalobcov. Žalobcovia súdu predložili odborné vyjadrenie a toto bolo žalovanému doručené dňa 11.08.2022. Žalovaný sa k predloženému odbornému vyjadreniu žalobcov nevyjadril, toto nespochybnil a až na pojednávaní dňa 12.09.2022 žalovaný rozporoval sumu vyrovnacieho podielu za ochranné známky vychádzajúcu z odborného vyjadrenia žalobcov a navrhol súdu ďalšie vykonanie dokazovania, a to vyhotovením jeho dôkazného návrhu na predloženie vlastného odborného vyjadrenia k otázke hodnoty dotknutých ochranných známok, pričom súd takýto návrh zamietol.
27. Uvedené zhrnutie návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania označil žalovaný v odvolaní za zavádzajúce a absolútne nesprávne. Uviedol, že žalobcovia sú stranou sporu, ktorí voči žalovanému podali žalobu a žiadali súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k ochranným známkam. Dôkazné bremeno nielen v dôvodnosti zrušenia podielového spoluvlastníctva, ale aj v prípade spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vrátane preukázania výšky vyrovnacieho podielu je na strane žalobcov. Žalovaný hodnotu ochranných známok, ktorú žalobcovia bez predloženia akýchkoľvek listinných dôkazov a skutkových tvrdení stanovili v podanej žalobe na sumu 51.000,- Eur a od ktorej sa následne odvíja aj výška vyrovnacieho podielu namietal a spochybňoval ako nepreukázanú. Uviedol, že hodnota ochranných známok nebola žalobcami preukázaná ani do prvého pojednávania vo veci, ktoré sa konalo dňa 13.07.2022 a až na tomto pojednávaní žalobcovia navrhli vypracovanie odborného vyjadrenia, predmetom ktorého bude stanovenie hodnoty ochranných známok. Zároveň na tomto pojednávaní dňa 13.07.2022 aj žalovaný navrhol súdu ako dôkaz vypracovanie súkromného odborného vyjadrenia, ktoré si nechá vypracovať žalovaný. Ohľadom vznesenia návrhu žalovaným na vypracovanie súkromného odborného vyjadrenia poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 13.07.2022, aj na zvukový záznam z pojednávania. Vo vzťahu k uvedenému uviedol, že nie je preto pravdou tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný až na pojednávaní dňa 12.09.2022 navrhol doplnenie dokazovania o odborné vyjadrenie, ktoré si nechá vypracovať.
28. Žalovaný pripustil, že odborné vyjadrenie, vypracovanie ktorého navrhol na pojednávaní dňa 13.07.2022 do termínu pojednávania konaného dňa 12.09.2022 nepredložil, ako však uviedol okresnému súdu na pojednávaní dňa 12.09.2022, nebolo možné zo strany žalovaného zabezpečiť pre krátkosť času, t.j. ani nie dva mesiace medzi prvým a druhým pojednávaním vo veci a s ohľadom na dovolenkové obdobie. Pripomenul, že na druhom pojednávaní poukázal na to, že na vykonaní tohto dôkazu trvá a odborné vyjadrenie bezodkladne po jeho vyhotovení doručí.
29. Žalovaný uviedol, že po doručení odborného vyjadrenia žalobcov dňa 11.08.2022 a po dôkladnom preštudovaní a oboznámení sa s jeho obsahom zistil, že znalec v predmetnom odbornom vyjadrení stanovil hodnotu ochranných známok vo výške 51.185,- Eur, pričom pri stanovení hodnoty ochranných známok vychádzal z účtovníctva spoločnosti DESMOD s.r.o. za obdobie od roku 2018 do roku 2022, keďže ako uviedol, spoločnosť DESMOD s.r.o. pri výkone podnikateľskej činnosti generuje pravidelne výnosy vo forme tržieb za predaj hudobných nosičov, provízií, za digitálnu distribúciu, hudobnej produkcie, koncertov, propagačných akcií či predaja doplnkového tovaru súvisiace s kapelou DESmod. Na základe uvedeného žalovaný ustálil, že znalec pri stanovení hodnoty ochranných známok vychádzal z účtovníctva subjektu, ktorý inkasoval platby súvisiace s kapelou DESmod vrátane honorárov za koncerty kapely DESmod. Žalovaný zdôraznil, že kapela DESmod za svoje pôsobenie vystupovala a koncertovala na rôznych akciách, za ktoré jej prináležala náležitá a dohodnutá odmena. Honoráre fakturovala tak na spoločnosť DESMOD s.r.o., ktorá je platiteľom DPH, ako aj na občianske združenie Kyvadielko, IČO: 50 540 289, ktorého členmi sú tak žalobcovia, ako aj žalovaný, a to v závislosti od toho, či organizátor alebo objednávateľ kapely DESmod bol alebo nebol platca DPH. Pokiaľ sa jednalo o subjekt, ktorý nebol platca DPH, kapela DESmod vystavovala faktúry za koncerty na občianske združenie Kyvadielko, ktoré taktiež nebolo platcom DPH a v prípade, ak sa jednalo o subjekt - platcu DPH, faktúry vystavovala spoločnosť DESMOD s.r.o. Keďže pre stanovenie hodnoty ochranných známok sú významné všetky výnosy súvisiace s účinkovaním kapely DESmod vrátane odmien za odohraté koncerty, pre potreby stanovenia hodnoty ochranných známok bolo potrebné vychádzať nielen z účtovných dokladov spoločnosti DESMOD s.r.o., ale aj z účtovných dokladov Občianskeho združenia Kyvadielko, keďže práve na toto občianske združenie bola fakturovaná výrazná časť príjmov z koncertov kapely DESmod. Odborné vyjadrenie, ktoré predložili žalobcovia, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadňovalo, keďže znalec pravdepodobne ani nebol o týchto skutočnostiach informovaný zo strany žalobcov a žalobcovia predložili znalcovi len účtovníctvo spoločnosti DESMOD s.r.o. Po doručení a oboznámení sa s obsahom odborného vyjadrenia žalovaný začal zabezpečovať všetky účtovné doklady Občianskeho združenia Kyvadielko, avšak pre krátkosť času odo dňa doručenia odborného vyjadrenia 11.08.2022 do termínu druhého pojednávania 12.09.2022 účtovné doklady Občianskeho združenia Kyvadielko predložil súdu na pojednávaní dňa 12.09.2022 s podrobným vysvetlením, prečo považuje odborné vyjadrenie žalobcov za nedostatočné a nesprávne.
30. Žalovaný uviedol, že na pojednávaní dňa 12.09.2022 navrhol výsluch znalca Mgr. Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD. za účelom, aby sa vyjadril k tomu, akým spôsobom posudzoval hodnotu ochranných známok a či sú účtovné doklady Občianskeho združenia Kyvadielko rozhodujúce pre stanovenie hodnoty ochranných známok, keďže veľká časť honorárov za koncerty kapely DESmod nebola fakturovaná na spoločnosť DESMOD s.r.o., ale práve na Občianske združenie Kyvadielko. Žalovaným uvedené skutočnosti označil za významné. Namietol, že okresný súd aj napriek tomu zamietol tento návrh žalovaného na výsluch znalca s odôvodnením údajnej zmätočnosti a nejednoznačnosti vyjadrení žalovaného a svoj „procesný šprint“ súd zavŕšil vyhlásením rozhodnutia na predmetnom pojednávaní. Určenie presnej a správnej hodnoty ochranných známok má významný vplyv na rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú významné pre stanovenie výšky vyrovnacieho podielu. Daná otázka je otázka odborného charakteru a nie je ju možné vyriešiť len na základe posúdenia súdu.
31. K záveru okresného súdu, že žalovaný svoje tvrdenie, že členovia kapely DESmod boli zároveň členmi Občianskeho združenia Kyvadielko žiadnym spôsobom nepreukázal, poukázal na to, že žalobcovia túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepopierali, ale argumentovali výlučne koncentráciou konania. Žalovaný namietol, že okresný súd napriek tomu a v rozpore s ust. § 151 ods. 1 CSP považoval tieto tvrdenia žalovaného za nepreukázané. V tejto súvislosti poukázal na to, že okresný súd ustanovil paričnú lehotu 60 dní na základe toho, že takto stanovenú lehotu plnenia žalovaný v konaní nenamietal a mal za to, že rovnakým spôsobom mala byť vyhodnotená skutočnosť, že žalobcovia nerozporovali a nenamietali tvrdenie žalobcu o tom, že sú členmi občianskeho združenia a že toto fakturovalo subjektom, ktoré neboli platcami DPH, čiže nemal dospieť k záveru, že ich považuje za nepreukázané.
32. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že okresný súd zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, ktorými mali byť zistené skutočnosti významné pre rozhodnutie súdu nie zo zmätočných a nejednoznačných vyjadrení žalovaného, keďže tento jasne, presne a výstižne uviedol dôvody, pre ktoré uvedeného znalca navrhuje vypočuť, ale práve z dôvodu možnej zaujatosti, ktorú žalovaný namietol v úvode odvolania. Z rovnakých dôvodov podľa žalovaného okresný súd nepripustil ako dôkaz ani predloženie odborného vyjadrenia zo strany žalovaného.
33. K argumentácii okresného súdu o sudcovskej koncentrácii konania žalovaný uviedol, že sudcovská koncentrácia je postavená na možnosti, nie na povinnosti súdu nevykonať navrhované dôkazy. Uviedol, že napriek tomu, že žalovaný navrhol ako dôkaz vypracovanie odborného vyjadrenia, ktoré si nechá vypracovať žalovaný, a to na pojednávaní dňa 13.07.2022. Keďže súd ďalšie pojednávanie napriek potrebe vypracovania nie jednoduchého odborného posúdenia nariadil na deň 12.09.2022, t.j. ani nie 2 mesiace od prvého termínu pojednávania, žalovanému nebol zo strany súdu poskytnutý dostatočný časový priestor, aby tento listinný dôkaz súdu predložil. Pre úplnosť a pre prípadné polemizovanie o tom, že rovnaká lehota bola poskytnutá aj žalobcom, ktorí odborné vyjadrenie predložili uviedol, že žalobcovia pri podávaní žaloby stanovili hodnotu ochranných známok vo výške 51.000,- Eur, teda približne v rovnakej výške, ako stanovil (podľa žalovaného nesprávne) znalec Mgr. Ing. Ďaďo, PhD. Podľa žalovaného je preto zrejmé, že žalobcovia ešte pred podaním žaloby komunikovali so znalcom ohľadne hodnoty ochranných známok, preto bolo pre žalobcov jednoduché takéto odborné vyjadrenie predložiť v krátkom čase. Faktúry Občianskeho združenia Kyvadielko, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní dňa 12.09.2022 musel žalovaný taktiež zabezpečiť na margo zistení obsahu odborného vyjadrenia predloženého žalobcami. Opätovne pre krátkosť času tieto doklady bol schopný predložiť až na pojednávaní dňa 12.09.2022. Pokiaľ ide o návrh na výsluch znalca, tento návrh podľa žalovaného vyplynul z vykonaného dokazovania a nebol najmenší dôvod vykonanie tohto dôkazu zamietnuť. Celý postup okresného súdu vníma žalovaný tak, že súd mal záujem čo najrýchlejšie rozhodnúť v danej veci bez toho, aby na rozhodnutie boli zabezpečené a vykonané všetky dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.
34. Záverom odvolania žalovaný poukázal na neurčitosť žalobného petitu vo výroku II. napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v prípadoch, kedy súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo a vec prikazuje do podielového spoluvlastníctva niektorých spoluvlastníkov, je povinný stanoviť aj výšku spoluvlastníckeho podielu na predmetnej veci. Ako vyplýva z výroku II. napadnutého rozhodnutia, súd prikázal predmetné ochranné známky do vlastníctva žalobcov, pričom vo výroku súdu absentuje výška spoluvlastníckych podielov žalobcov na prikázaných ochranných známkach. S ohľadom na vyššie uvedené označil rozhodnutie okresného súdu za nesprávne a nezákonné a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
35. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili, že námietku zaujatosti žalovaného nie je možné považovať za právne relevantnú. Poukázal na skutočnosti a vzťahy, ktoré nemajú vplyv na zákonného sudcu. Námietka zaujatosti nepreukazuje priamy pomer k strane, ktorú vyžaduje § 49 ods. 1 CSP. Zdôraznili, že žalobcovia nemajú žiadny pomer k zákonnej sudkyni, ani zákonná sudkyňa k sporu ani k žalobcom. Žalobcovia zákonnú sudkyňu pred sporom vôbec nepoznali, nikdy predtým ju nevideli. Zákonné ustanovenie vyžaduje pomer k stranám sporu alebo k sporu. Námietka je preto nedôvodná a žalobcovia nemajú dôvod sa k nej viac vyjadrovať. Žalobcovia mali za to, že je podaná po lehote, nakoľko podanie nedôvodnej námietky až po doručení rozsudku je podané oneskorene. Žalovaný neodôvodnil, prečo sa o skutočnosti uvádzanej v podanej námietke mal dozvedieť až po doručení rozsudku, ako tvrdil. Vo vzťahu k uvedenému navrhli, aby odvolací súd na podanú námietku zaujatosti neprihliadal, nakoľko je nedôvodná a je podaná oneskorene. Nad rámec uviedli, že akýkoľvek kontakt s objednávateľom koncertu vždy zabezpečuje manažér skupiny, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Kapela zakaždým len príde a zahrá, nevie ani podmienky a osoby, ktoré objednávajú každý koncert. Žalobcovia uviedli, že celkom nechápu samotnú námietku, nakoľko v predmetnom období bol súčasťou kapely aj žalovaný.
36. K dôvodom hodným osobitného zreteľa žalobcovia zotrvali na tom, že nevidia žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 142 ods. 2 OZ. V plnom rozsahu sa stotožnili s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v rozsudku. Mali za to, že v konaní bola preukázaná a vyplýva aj zo skutočností všeobecne známych, zmätočnosť v pôsobení dvoch kapiel s rovnakým názvom.
37. K hodnote ochranných známok žalobcovia pripomenuli, že s pôvodným vyčíslením hodnoty 51.000,- Eur sa stotožnil aj samotný žalovaný, nakoľko vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2021 vo svojom alternatívnom petite žiadal vyplatiť žalobcom 1/ a 2/ rovnakú sumu 17.000,- Eur. Až v doplnení vyjadrenia zo dňa 24.09.2021 poprel danú sumu a v tejto súvislosti žalobcovia poukázali na zásadu koncentrácie konania. Aj napriek uvedenému zákonná sudkyňa riadne ponechala obom stranám možnosť preukázať hodnotu predmetnej ochrannej známky. Na pojednávaní konanom dňa 13.07.2022 bolo súdom žalobcom aj žalovanému rovnako uložené, aby v lehote 30 dní doručili súdu odborné vyjadrenie k predmetným ochranným známkam a taktiež zoznam svedkov, na ktorých vypočutí trvajú. Vzhľadom na vyššie uvedené právny zástupca žalobcov predložil súdu v lehote 30 dní odborné vyjadrenie č. 1/2022 a zabezpečil vypočutie svedka Melichara, ktorého vypočutie navrhoval, na vypočutí ostatných svedkov vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu netrval. Žalobcovia zdôraznili, že rovnakú možnosť mal aj žalovaný, ktorý v lehote stanovenej súdom žiadne odborné vyjadrenie ani znalecký posudok nepredložil a nevyjadril sa ani k odbornému vyjadreniu žalobcov, ktoré mu obratom zaslal súd. Až na ďalšom pojednávaní produkoval dôkazy a vyjadrenia, ktoré by spôsobili ďalšie odročenie pojednávania a zbytočné predĺženie sporu, čo by bolo na prospech žalovaného.
38. Pokiaľ žalovaný poukázal na dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje žalobcov, žalobcovia pripomenuli, že pokiaľ žalovaný popieral, bolo jeho povinnosťou predložiť dôkazy včas. Na tento účel, nakoľko hodnota predmetných ochranných známok zostala sporná, zákonná sudkyňa správne na pojednávaní konanom dňa 13.07.2022 uložila žalobcom, ako aj žalovanému rovnako, aby na odstránenie spornosti doručili v lehote 30 dní súdu odborné vyjadrenie k predmetným ochranným známkam a taktiež zoznam svedkov, na ktorých vypočutí trvali. Žalovaný v lehote stanovenej súdom žiadne odborné vyjadrenie ani znalecký posudok nepredložil a nevyjadril sa ani k odbornému vyjadreniu žalobcov, ktoré mu zaslal súd. Uvedené je podľa žalobcov neospravedlniteľné aj z toho dôvodu, že žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že po doručení odborného vyjadrenia zistil „skutočnosti“, avšak vôbec nemal za potrebné ich uviesť včas, tak ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok, t.j. v lehote určenej súdom jednak na predloženie odborného vyjadrenia a jednak v ďalšej lehote na podanie vyjadrenia k zaslanému odbornému vyjadreniu žalobcov. Pokiaľ žalovaný poukázal na krátkosť času, tak uvedené lehoty boli zo strany súdu poskytnuté v dostatočnej lehote a časovom odstupe, ktorý vedeli dodržať žalobcovia a tak ich mal dodržať aj žalovaný. Civilný sporový poriadok je založený na hospodárnosti a včasnosti konania a možnosti rozhodnúť na prvom pojednávaní. Žalobcovia sa tak v plnom rozsahu stotožnili s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ohodnoteniu ochrannej známky.
39. Na margo existencie Občianskeho združenia Kyvadielko žalobcovia poukázali na skutočnosť, že aj žalovaný bol jeho členom, mal vedomosť o tomto občianskom združení, ako aj o jeho fungovaní a dôkazy produkované až na druhom pojednávaní neboli predložené včas a súd na ne správne neprihliadol, čím využil svoju možnosť upravenú v § 153 CSP.
40. K námietke žalovaného, ktorý poukázal na neurčitosť petitu, nakoľko v rozhodnutí nie sú uvedené spoluvlastnícke podiely žalobcov, žalobcovia uviedli že platí, že ak podiely nie sú uvedené, tak sú rovnaké, v tomto prípade 1/2 .
41. Žalobcovia sa vo vyjadrení stotožnili so záverom okresného súdu, že vyporiadanie bude posudzovať podľa podielov a účelného využitia. Pripomenuli, že žalobca 1/ a žalobca 2/ sú spolu dvaja, ktorí by naďalej chceli zotrvať v spolumajiteľstve k ochrannej známke jednej aj druhej a preto majú záujem vyplatiť žalovanému náhradu zodpovedajúcu veľkosti jeho podielu. Poukázali na výpoveď svedka V. V. vo vzťahu k tvrdeniu, aké následky a problémy spôsobuje zotrvanie v spoluvlastníctve v prípade rozpadu kapely. Uviedli, že žalobcovia ako dvaja z troch podielových spoluvlastníkov žiadajú, aby súd prikázal tieto do ich spoluvlastníctva v podiele 1 s tým, že jeden z dvoch je práve V. K., ktorý je nepochybne najznámejšou tvárou skupiny v širokej laickej i inej verejnosti. Bolo preukázané, že doterajšie fungovanie spôsobuje problémy na jednej, ako aj na druhej strane, čo je podstatou sporu a nie je podstatné, ako sa kto podieľal na budovaní značky, nakoľko je to dielo skupinové. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
42. Žalovaný v odvolacej replike v súvislosti s uplatnenou námietkou zaujatosti sudkyne uviedol, že významné skutočnosti nasvedčujúce zrejmú zaujatosť sudkyne skúmal a zisťoval až po prejednaní veci a doručení napadnutého rozhodnutia, keďže „procesný šprint“, ktorý bol zo strany súdu zvolený, považoval za nezvyčajný a neštandardný a v osobe žalovaného to vzbudilo dôvodné podozrenie v súvislosti s možnou zaujatosťou zákonnej sudkyne. Námietka zaujatosti je podľa názoru žalovaného vznesená dôvodne a opodstatnene, pričom zákon žiadnym spôsobom nevylučuje, aby táto bola podaná až po doručení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené na podanej námietke zaujatosti zotrval.
43. Vo zvyšku odvolacej repliky žalovaný zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a argumentácii uvedenej v odvolaní. Rovnako zotrval na odvolacom petite.
44. Žalobcovia v odvolacej duplike rovnako zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a argumentácii tak, ako ich uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení k odvolaniu.
45. Odvolací súd po zistení, že žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP (z dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd), predložil spis zákonnej sudkyni na vyjadrenie k uplatnenej námietke zaujatosti. V zmysle ust. § 56 CSP sa na rozhodnutie o námietke zaujatosti neuplatňovali lehoty upravené v § 54 CSP v konaní o námietke zaujatosti a odvolací súd námietku zaujatosti neposudzoval izolovane, ale posudzoval ju ako odvolací dôvod pri preskúmaní správnosti rozhodnutia okresného súdu.
46. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení namietaného sudcu k uplatnenej námietke zaujatosti zo dňa 27.04.2023 uviedla, že ako zákonný sudca na prejednanie a rozhodnutie danej veci je si plne vedomá svojich povinností, ktoré jej vyplývajú z dotknutých ust. § 49 a nasl. CSP týkajúcich sa jej povinnosti bezodkladne oznámiť predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré by mala byť z predmetnej veci vylúčená. Uviedla, že jej nie sú a ani v čase pridelenia a následného rozhodovania veci ako zákonnému sudcovi jej neboli známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť z prejednávania a rozhodnutia sporu vylúčená, nakoľko nemá žiaden pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, pre ktorý by bolo možné mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.
47. K námietke zaujatosti zákonná sudkyňa uviedla, že s V.. Q. B. je v príbuzenskom vzťahu, nakoľko je matkou jej manžela, s ktorým uzavrela manželstvo v roku 2018. Má vedomosť o tom, že Mgr. Q. B. je jedinou spoločníčkou a konateľkou produkčnej spoločnosti MANA s.r.o. O spolupráci medzi hudobnou skupinou Desmod a spoločnosťou MANA s.r.o., ktorá mala prebehnúť v roku 2009 v súvislosti s organizáciou koncertu Kalinka Desmod v Banskej Bystrici od svokry informácie nemala. V roku 2009 V.. Q. B. ešte ani svokrou zákonnej sudkyne nebola. Rovnako ani v čase prejednania a rozhodovania predmetnej veci nemala vedomosť o tom, či jej svokra spoločnosť DESMOD s.r.o. alebo skupinu Desmod v rámci podnikateľských činností zastupuje alebo či s ňou spolupracuje. Po vznesení námietky zaujatosti žalovaným zákonná sudkyňa dotazovala V.. Q. B., či spolupracuje so spoločnosťou DESMOD s.r.o. alebo skupinou Desmod, prípadne so žalobcami, na čo dostala odpoveď, že so skupinou Desmod mala V.. Q. Suraová spoluprácu práve v roku 2009 v súvislosti s organizáciou koncertu Kalinka Desmod v Banskej Bystrici. Okrem uvedenej spolupráce svokra zákonnej sudkyne so spoločnosťou DESMOD s.r.o., skupinou Desmod, ani so žalobcami už nespolupracovala. S poukazom na vyššie uvedené vyjadrila názor, že akékoľvek ovplyvňovanie jej osoby ako zákonnej sudkyne v danej veci zo strany V.. Q. B. je vylúčené, keďže k takému nikdy nedošlo.
48. Zákonná sudkyňa upozornila na to, že okrem uvedeného nie je ani zrejmé, akým konkrétnym spôsobom uvedená okolnosť nespornej spolupráce matky jej manžela v roku 2009 práve so skupinou Desmod (nie so spoločnosťou DESMOD s.r.o.), kedy jej členmi boli obe strany sporu sa mala alebo mohla javiť ako dôvod zaujatosti sudkyne v roku 2022. Zvlášť za situácie, že žalovaný uvedenú námietku uviedol až v jeho odvolaní po údajnom zistení z obchodného registra, pričom samotný obchodný register žiadne príbuzenské vzťahy sudkyne s V.. Q. B. neuvádza. Taktiež dala do pozornosti, že samotná spoločnosť DESMOD s.r.o., IČO: 50 534 742 ktorá mala s matkou jej manžela údajne spolupracovať v roku 2009, vznikla podľa výpisu z obchodného registra až v roku 2016.
49. Vzhľadom na uvedené zákonná sudkyňa vyjadrila názor, že nebol naplnený žiadny z predpokladov na jej postup v zmysle ust. § 50 CSP, nakoľko sa vo veci necíti byť zaujatá a na strany sporu nemá žiadne väzby.
50. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
51. Odvolací súd nezistil dôvod pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, preto bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:
52. Žalobcovia a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi ochrannej známky registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod slovným označením so slovným prvkom Desmod, s číslom prihlášky 2470-2018, číslo ochrannej známky 251325, s dátumom podania prihlášky 15.11.2018, s dátumom zápisu 16.12.2019 a ku ochrannej známke registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod slovným označením so slovným prvkom Desmod, s číslom prihlášky 2463-2018, číslo ochrannej známky 251324, s dátumom podania prihlášky 15.11.2018, s dátumom zápisu 16.12.2019, čo vyplýva z verejne dostupného registra ochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
53. Strany konania boli členmi hudobnej skupiny Desmod, ktorá bola založená v roku 1986, kde jedným zo samotných zakladateľov tejto skupiny bol žalobca 1/, žalobca 2/ sa stal členom skupiny v roku 1988 a žalovaný sa stal členom skupiny v roku 1998.
54. V roku 2021, keď tvorili hudobnú kapelu Desmod títo stáli členovia - žalobca 1/, žalobca 2/, žalovaný, F. V. a V. E., došlo k rozpadu skupiny Desmod, kde aktuálne žalobcovia spolu s novými členmi ďalej pôsobia v hudobnej kapele nesúcej názov Desmod a žalovaný spolu s ďalšími dvomi členmi pôvodnej kapely (F. V. a V. E.), ako aj s novými členmi pôsobia v hudobnej kapele nesúcej názov Desmod a T. M., čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie a videozáznamov.
55. Z výsluchu žalobcov ako aj svedka V. V. (manažéra skupiny Desmod) vyplynulo, že používanie označenia Desmod ako názvu dvoch samostatných hudobných skupín robí v praxi značné problémy a spôsobuje ich zameniteľnosť, keď nie je jasné, o ktorý Desmod sa jedná.
56. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že za účelom odlíšenia kapiel jeho hudobná skupina pristúpila k doplneniu názvu kapely Desmod o meno nového speváka, kde celé meno hudobnej skupiny, v ktorej pôsobí žalovaný nesie názov Desmod a T. M., pričom pod týmto názvom sa skupina aj prezentuje a vystupuje.
57. Z výsluchu V. K. (manažéra skupiny Desmod a T. M. a bývalého manažéra pôvodnej skupiny Desmod) vyplynulo, že na budovaní kapely a značky Desmod sa podieľali všetci jej členovia vrátane neho samotného, pričom uviedol, že ako manažér kapely Desmod a T. M. sa nestretáva s tým, že by mala byť zameniteľná s druhou skupinou Desmod, nakoľko každému záujemcovi vždy náležite vysvetlí, že zastupuje práve kapelu Desmod a T. M., v ktorej je spevákom T. Šimko. Cenovú politiku ako manažér nastavil tejto kapele tak, aby bola primeraná daným okolnostiam. Ako spravodlivé riešenie vzniknutých sporov medzi stranami konania svedok uvádza riešenie, že Desmod zostane žalovanému a žalobcovia budú vystupovať pod menom Kuly so zvyškom muzikantov.
58. Z výsluchu V. E., aktuálneho člena skupiny Desmod a T. M. a člena kapely Desmod od roku 2012 vyplýva, že značku Desmod vníma ako značku celej kapely, a nie len niektorých jej členov, nakoľko na jej budovaní sa podieľali všetci pôvodní členovia spoločne. Podľa jeho názoru skupina Desmod pre žalovaného znamená celý život. Z výsluchu F. V., aktuálneho člena skupiny Desmod a T. M. vyplýva, že bol členom kapely Desmod od roku 1999 a že pesničky v kapele tvorili vždy všetci spoločne. Podľa jeho názoru skupina Desmod znamená pre žalovaného veľmi veľa, minimálne 23 rokov života a túto žalobu pociťuje ako krivdu. Z výsluchu T. C., aktuálneho člena skupiny Desmod a T. M. vyplýva, že bol členom kapely Desmod od roku 2017 ako nájomný muzikant. Ako správne riešenie tohto sporu považuje také riešenie, že by si obidve kapely ponechali názov Desmod s odlišovacím prvkom alebo dodatkom napríklad v mene speváka, tak ako to urobil so svojou kapelou žalovaný. Žalovaného považuje za osobu, ktorá sa veľkou mierou zaslúžila na budovaní značky Desmod.
59. Z odborného vyjadrenia č. 1/2022 vypracovaného Mgr. Ing. Jaroslavom Ďaďom, PhD. vyplýva, že všeobecná hodnota každej z ochranných známok je 25.592,61 Eur.
60. Predložené fotokópie internetových stránok dokumentujú medializáciu rozpadu skupiny Desmod a reakcie verejnosti na uvedenú situáciu demonštrované v predložených kópiách diskusných príspevkov.
61. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností (pozemok parcely „CKN“ s par. č. 3247/10, 3247/41 a 3247/42, rodinného domu so súpis. č. 821 a garáže so súpis. č. 829), ktoré nehnuteľnosti sú zaťažené záložnými právami v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.
62. Z faktúr vystavených občianskym združením Kyvadielko vyplýva účtovanie odmeny za dodávku - organizačné zabezpečenie kultúrnej udalosti vo faktúrach uvedeným objednávateľom.
63. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej len „ZoOZ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
64. Podľa § 2 ZoOZ, ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register") spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
65. Podľa § 7b ods. 1 ZoOZ, každý zo spolumajiteľov ochrannej známky má právo používať ochrannú mamku, ak sa spolumajitelia ochrannej známky nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 8 môže každý zo spolumajiteľov ochrannej známky uplatniť nároky podľa § 8a žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.10a) Len Čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu 10a) ďalších spolumajiteľov ochrannej známky pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov ochrannej známky pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 8a ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa ochrannej známky sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov ochrannej známky; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov ochrannej známky na uplatnenie nárokov podľa § 8a ods. 2.
66. Podľa § 7b ods. 2 ZoOZ, na poskytnutie práva používať ochrannú známku tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov ochrannej známky, ak sa spolumajitelia ochrannej známky nedohodnú inak; tým nieje dotknuté právo spolumajiteľa ochrannej známky disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 17,§ 18 a § 21.
67. Podľa § 7b ods. 3 ZoOZ, dohoda o zrušení spolumajiteľstva ochrannej známky a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.
68. Podľa § 7b ods. 4 ZoOZ, ak spolumajiteľ ochrannej známky nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa ochrannej známky prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov ochrannej známky v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ ochrannej známky vzdá svojho podielu.
69. Podľa § 7b ods. 5 ZoOZ, na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 4.
70. Podľa § 7b ods. 6 ZoOZ, na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, ak v odsekoch l až 5 nie je ustanovené inak.
71. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na 1o, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
72. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
73. Odvolací súd sa pred preskúmaním správnosti rozhodnutia okresného súdu primárne zaoberal námietkou zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorú žalovaný vzniesol v odvolacom konaní. Námietka zaujatosti je procesným inštitútom, ktorý má zabezpečiť, že o veci vždy rozhoduje sudca, pri ktorom vo vzťahu k jeho pomeru k sporu, k stranám, k zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní nie je dôvod nadobudnúť pochybnosti o jeho zaujatosti. Strana vznášajúca námietku zaujatosti tak musí byť presvedčená o tom, že sudca je subjektívne vo vzťahu k predmetu sporu alebo k osobám zúčastneným na spore osobne zaujatý na výsledku sporu alebo musí byť presvedčená o tom, že sa objektívne javí, že sudca vo veci zaujatý je, a to práve vzťahom na jeho pomer k sporu, k stranám, k zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní.
74. Žalovaný námietku zaujatosti formuloval v rovine pravdepodobnostných domnienok, keďže uviedol, že si dovoľuje poukázať na „pravdepodobnú zaujatosť“, resp. „hrozbu zaujatosti“ zákonnej sudkyne, pričom uviedol, že akékoľvek ovplyvňovanie sudkyne nie je možné preukázať a preto „ani nemôže výslovne tvrdiť, že sa tak stalo“. Z uvedených vyjadrení nevyplýva ani jednoznačné presvedčenie žalovaného o objektívnom zdaní zaujatosti sudkyne, alebo o subjektívnej zaujatosti sudkyne. Žalovaný iba formuloval objektívnu skutočnosť, že matka manžela sudkyne je osobou, ktorá prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti MANA s.r.o. podniká aj v oblasti organizácii kultúrnych podujatí, v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti v roku 2009 spolupracovala so spoločnosťou DESMOD s.r.o., IČO: 50 534 742 v súvislosti s organizáciou koncertu Kalinka Desmod v Banskej Bystrici.
75. Námietku zaujatosti vznesenú žalovaným vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Primárne žalovaný neuviedol žiadnu logickú súvislosť medzi „pravdepodobnou“ zaujatosťou konajúcej sudkyne a skutočnosťou, že Mgr. Q. B. v roku 2009 (kedy nemala žiaden príbuzenský pomer ku konajúcej sudkyni) zorganizovala koncert skupiny Desmod, ktorého členmi v danej dobe boli nielen žalobca 1/ a žalobca 2/, ale aj žalovaný. Zo skutočnosti, že bol zorganizovaný koncert skupiny Desmod nie je zrejmá ani len preferencia žalobcu 1/ a žalobcu 2/ pred žalovaným organizátorkou koncertu V.. Q. B., nieto konajúcou sudkyňou.
76. Ani v prípade, ak by už v roku 2009 bola zákonná sudkyňa vydatá za syna V.. Q. B., by táto skutočnosť nezakladala bez ďalšieho dôvodnú námietku zaujatosti, pretože samotná skutočnosť, že príbuzná osoba v rámci podnikania zorganizuje koncert hudobnej skupiny, nevylučuje sudcu z rozhodovania o prípadnom spore týkajúcom sa tejto hudobnej skupiny. Na uvedené nie je dôvod ani z objektívneho pohľadu posudzovania zaujatosti sudcu, keďže sudca je z princípu výkonu svojej funkcie povinný postupovať profesionálne a musí byť schopný sa odosobniť aj od prípadných spoločenských vzťahov, ktoré nevyhnutne v živote každého sudcu vznikajú. V prejednávanom prípade so zdôraznením časových súvislostí (koncert v Banskej Bystrici v roku 2009, vstup do manželstva v roku 2018 a rozhodovanie vo veci samej v roku 2022), ani tieto nenaznačujú, že by mohla vzniknúť objektívna pochybnosť o postupe sudkyne. 77. V konečnom dôsledku prípadnú pochybnosť o postupe sudkyne spája žalobca s „procesným šprintom“, teda z okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu, čo v zmysle ust. § 53 ods. 3 CSP ani nie je možné vyhodnotiť ako okolnosti svedčiace o zaujatosti zákonnej sudkyne.
78. Zákonná sudkyňa zároveň správne poukázala na skutočnosť, že jej zaujatosť bola konštatovaná vo vzťahu k spolupráci medzi matkou manžela sudkyne a spoločnosťou DESMOD s.r.o., IČO: 50 534 742, pričom uvedená spoločnosť v roku 2009 ešte neexistovala, keďže vznikla až v roku 2016.
79. Žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétny dôvod, ktorý by odôvodňoval záver, že v dôsledku organizácie koncertu skupiny DESMOD v roku 2009 osobou v príbuzenskom vzťahu k sudkyni vznikli medzi sudkyňou a žalobcom 1/ alebo žalobcom 2/ nadštandardné vzťahy takej intenzity, že by boli objektívnym dôvodom pre vylúčenie sudkyne z prejednávania veci. Subjektívne sa sudkyňa vo veci zaujatá necítila a príbuzenský vzťah s bývalou organizátorkou koncertu nezakladá objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti rozhodovania sudkyne.
80. Odvolací súd tiež pripomína ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (pozri 1Ndc/11/2009) a Ústavného súdu (pozri IV.ÚS/124/2010), v zmysle ktorých „sudca má pri výkone súdnictva zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom na ktorý by vznikli pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež jeho schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, že niektorého z účastníkov pozná“. V zmysle uvedeného odôvodnenia platí, že aj pokiaľ by sudkyňa z vlastnej predchádzajúcej pracovnej činnosti poznala žalobcov a žalovaného ako členov hudobnej skupiny, nezakladalo by to bez ďalšieho dôvod pre ustálenie záveru o jej zaujatosti. Potom pripustiť, že by dôvodom deklarovania zaujatosti malo byť iba to, že sudkyňa pozná niekoho, kto pozná účastníkov, by bolo absurdné.
81. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutočnosť, že matka manžela zákonnej sudkyne v roku 2009 sprostredkovala skupine Desmod, ktorej členmi boli nielen žalobca 1/ a žalobca 2/, ale aj žalovaný, nie je dôvodom na konštatovanie, že sudkyňa má pomer k sporu alebo k stranám sporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Odvolací súd tak nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP.
82. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa tak, ako ich formuloval v konaní pred okresným súdom žalovaný. Žalovaný v odvolaní všeobecne pripomenul, že v konaní poukazoval na viaceré dôvody, pre ktoré podľa názoru žalobcu mal súd postupovať podľa § 142 ods. 2 OZ a zopakoval, že si k skupine Desmod vybudoval výnimočný citový vzťah a pociťuje sklamanie a žiaľ pred predstavou straty spoluvlastníctva. Uvedené formulácie však nezodpovedajú procesne korektnému vymedzeniu odvolacieho dôvodu, keďže konštatovanie, že v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesol námietky vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa a že pociťuje citovú ujmu pri predstave straty spoluvlastníctva, nie sú vymedzením dôvodov, pre ktoré považuje závery súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, čo znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacieho súdu výlučne z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní. Tieto nie je možné označiť všeobecne odkazom na ust. § 365 ods. 3 CSP, ale je nutné vymedziť konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie (s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada z úradnej povinnosti), avšak odvolacie dôvody musia byť formulované tak, aby v konkrétnej rovine mohol odvolací súd prehodnotiť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Zopakovanie stanoviska žalovaného, že dôvody, ktoré popísal súdu vo svojich podaniach je nutné vzhľadom na okolnosti danej veci považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa opäť nie je konkrétnym vymedzením nesprávnosti postupu okresného súdu pri aplikácii použitej právnej normy na zistený skutkový stav, a preto nie je zrejmé, aké pochybenie žalovaný namieta. Zároveň odvolací súd nie je oprávnený dotvárať odvolacie dôvody uvedené sporovou stranou a sám určovať rozsah odvolacieho prieskumu.
83. Konkretizáciou odvolania vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa je tak iba námietka žalovaného, že závery súdu, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia v tej časti, kedy okresný súd konštatoval, že skutkový stav, keď jednou slovnou ochrannou známkou sú označované dve rôzne hudobné skupiny samo o sebe popiera zmysel ochrannej známky a tento stav spôsobuje aj zrejmú zmätočnosť v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti sú nesprávne, pretože z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nevyplynula skutočnosť, že by v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti došlo k úplnej zmätočnosti v súvislosti s tým, že na hudobnej scéne vystupujú dve kapely, a to Desmod a Desmod a T. M.. S uvedenou konkrétnou odvolacou námietkou sa odvolací súd zaoberal.
84. Okresný súd svoj záver o vyvolaní zmätočnosti v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti ako následok používania zhodnej ochrannej známky Desmod pre pôsobenie dvoch odlišných hudobných kapiel konštatoval na základe vykonaného dokazovania, kedy svedok V. Malicher (manažér skupiny Desmod) uviedol, že používanie označenia Desmod ako názvu dvoch samostatných hudobných skupín robí v praxi značné problémy a spôsobuje ich zameniteľnosť. Dôveryhodnosť uvedeného svedka nebola v priebehu konania napadnutá a ani odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by na výpoveď svedka V. V. nebolo možné prihliadať. Skutočnosť, že svedok vníma postoj spotrebiteľskej verejnosti ako zmätený, tak predstavuje subjektívne vnímanie svedka, ktorý vypovedal na základe vlastných skúseností.
85. Okresný súd zároveň z vykonaného dokazovania zistil z výsluchu V. K. (manažéra skupiny Desmod a T. M. a bývalého manažéra pôvodnej skupiny Desmod), že on sa nestretáva s tým, že by mala byť skupina Desmod a T. M. zameniteľná s druhou skupinou Desmod, nakoľko každému záujemcovi vždy náležite vysvetlí, že zastupuje práve kapelu Desmod a T. M., v ktorej je spevákom T. M. (ods. 13 rozhodnutia okresného súdu).
86. Uvedené svedecké výpovede sú v rozpore len paradoxne. Skutočnosť, že svedok V. K. vníma reakciu verejnosti tak, že zameniteľnosť medzi skupinou Desmod a skupinou Desmod a T. M. nenastáva, je opäť jeho subjektívnym vnímaním založeným na jeho osobnej skúsenosti. Tým nie je popretá skutočnosť, že vnímanie svedka V. V. môže byť rôzne, keďže zrejme disponuje inou životnou skúsenosťou vo vzťahu k zameniteľnosti skupín Desmod a Desmod a T. M.. Nie je preto možné sa stotožniť s odvolacou námietkou, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynula skutočnosť, že by v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti došlo k zmätočnosti. Naopak, z vykonaného dokazovania táto skutočnosť vyplýva, a to práve z výsluchu svedka V. V., ako aj z vyjadrení žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Skutočnosť, že žalovaný sa s takýmto postojom nestotožňuje, nie je možné vyhodnotiť tak, že z vykonaného dokazovania vôbec táto skutočnosť nevyplynula. Z dokazovania vyplynulo, že vnímanie zmätočnosti situácie žalobcami a žalovaným je síce rôzne, ale minimálne časť verejnosti vníma situáciu ako zmätočnú.
87. Zároveň odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním okresného súdu, že účelom ochrannej známky je o.i. aj zabezpečenie jednoznačnej identifikovateľnosti určitého produktu a jeho nezameniteľnosť s inými produktami, takže pokiaľ jednou ochrannou známkou označujúcou hudobnú skupinu sú označované dve rôzne hudobné zoskupenia, zmysel ochrannej známky ako špecifického identifikačného označenia sa stráca. Odvolací súd zároveň pripúšťa, že určitá skupina podporovateľov pôvodnej skupiny Desmod aj novovzniknutej skupiny Desmod a T. M. disponuje informáciou o rozdelení skupiny a vníma aj neskôr vzniknuté vzájomné vzťahy, kedy je schopná rozlíšiť vystupovanie skupiny Desmod od vystupovania skupiny Desmod a T. M.. Tým však nie je popretý záver okresného súdu, že v užívateľskej sfére spotrebiteľskej verejnosti, ktorá predstavuje širší okruh subjektov, než len „skalných fanúšikov“, môže informácia o vystupovaní skupiny Desmod a T. M. vyvolať mylné očakávanie, že na vystúpení bude skupina Desmod (pôvodná skupina Desmod vrátane pôvodného speváka K.) a osoba T. M., namiesto čoho vystúpi skupina Desmod (v zložení bez speváka K.) so spevákom T. M.. Označenie „Desmod a T. M.“ totiž žiadnym spôsobom nevypovedá o personálnom obsadení skupiny „Desmod“ a preto nie je zrejmé, ktorý „Desmod“ na konkrétnom kultúrnom podujatí vystúpi.
88. Uvedená situácia by bola dosť komplikovaná aj v prípade, ak by označenie hudobnej skupiny nechránila ochranná známka. Predmetom sporu však nie je všeobecne používanie názvu Desmod ako takého, predmetom sporu je vlastníctvo a teda používanie ochrannej známky. Preto je zásadné, aby ochranná známka bola používaná v súlade so záujmami a právami majiteľov ochrannej známky. V danom prípade sú majiteľmi ochrannej známky nielen žalobca 1/ a žalobca 2/, ale aj žalovaný, ktorý ju ako vyplýva zo spisového materiálu používal naďalej, a to v spojitosti s vytvorením novej hudobnej skupiny „Desmod a T. M.“. Odvolací súd preto vníma ako odôvodnený záujem žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako spolumajiteľov ochrannej známky na tom, aby táto bola do budúcnosti užívaná v súlade s účelom, ktorý mala spĺňať registrácia ochrannej známky v čase, kedy si ju žalobca 1/, žalobca 2/ a žalovaný ako spolumajitelia zaregistrovali, teda v súlade s účelom jednoznačnej identifikácie hudobnej skupiny. Skutočnosť, že spolumajitelia ochrannej známky nie sú schopní sa do budúcna dohodnúť na jej užívaní je potom naopak dôvodom preto, aby všeobecný súd postupom podľa § 142 ods. 2 OZ naisto postavil narušené právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky a spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním ochrannej známky niektorému z jej spolumajiteľov.
89. Žalovaný namietol odôvodnenie okresného súdu vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyporiadanie spoluvlastníctva k ochranným známkam (ods. 44 rozhodnutia okresného súdu). Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania výšky vyrovnacieho podielu bolo na strane žalobcov. S uvedeným konštatovaním je možné sa stotožniť, keďže skutočne žalobcovia znášali dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky vyrovnacieho podielu v prípade, ak súd vyhovie ich návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva ochrannej známky prikázaním veci za náhradu. Ako odvolací súd zistil, žalobcovia dôkazné bremeno v tomto smere uniesli tým, že v konaní predložili odborné vyjadrenie znalca Mgr. Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD. vyhotovené podľa stavu ku dňu 30.06.2022. Okresný súd v zmysle záverov odborného vyjadrenia vychádzal z toho, že všeobecná hodnota súboru nehmotného majetku - dvoch ochranných známok zapísaných v Registri ochranných známok ÚPV SR pod č. 251324 a č. 251325 vo vlastníctve V. K., Q. M. a Mgr. T. B. je 51.185,21 Eur.
90. Žalovaný vo vzťahu k preukázaniu výšky všeobecnej hodnoty ochranných známok namietol postup okresného súdu, ktorý na druhom pojednávaní dňa 12.09.2022 nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania o ďalšie odborné vyjadrenie, ktoré si mal nechať vypracovať žalovaný, pričom odkázal na vyjadrenie okresného súdu (ods. 44 rozhodnutia), že „až na pojednávaní dňa 12.09.2022 navrhol doplnenie dokazovania o odborné vyjadrenie, ktoré si nechá vypracovať“. Poukázal pritom na prvé pojednávanie konané dňa 13.07.2022, na ktorom žalobcovia navrhli vypracovanie odborného vyjadrenia a pripomenul tiež, že v žalobe žalobca vymedzil hodnotu ochranných známok na sumu 51.000,- Eur, čo žalovaný namietol a spochybnil ako nepreukázané.
91. Odvolací súd sa po podrobnom preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu (osobitne v ods. 44 rozhodnutia) s procesným postupom okresného súdu stotožnil. Primárne okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že v prvom vyjadrení žalovaného, ktoré reagovalo na podanú žalobu, sa žalovaný zrejme stotožnil s výškou sumy 51.000,- Eur ako s hodnotou ochranných známok, keďže nielenže ju nerozporoval, ale sám z nej vychádzal pri formulovaní pôvodnej procesnej obrany, kedy navrhol, aby súd prikázal ochranné známky práve do jeho výlučného vlastníctva, a to za náhradu vychádzajúcu zo stanovenej hodnoty ochranných známok vo výške 51.000,- Eur. Okresný súd zároveň uviedol, že neskôr žalovaný procesnú obranu vo vzťahu k hodnote ochrannej známky zmenil, pričom namietol tvrdenie žalobcu o výške hodnoty ochranných známok 51.000,- Eur a toto spochybnil.
92. Ako okresný súd uviedol v ods. 44, následne na prvom pojednávaní konanom vo veci dňa 13.07.2022 odročil pojednávanie na 12.09.2022 za účelom predloženia odborného vyjadrenia k procesnému stanoveniu hodnoty ochranných známok zo strany žalobcov. Uvedená formulácia okresného súdu v rozsudku nie je celkom presná, pretože v skutočnosti zo zápisnice zo dňa 13.07.2022, na ktorú poukazuje aj žalovaný vo svojom odvolaní vyplýva, že pojednávanie bolo odročené za účelom „doplnenie dokazovania zo strany žalobcov aj zo strany žalovaného, a to konkrétne o súkromné odborné vyjadrenie k hodnote ochranných známok, kde súd im ukladá povinnosť, aby takýto listinný dôkaz bol doručovaný súdu so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu pre každú stranu konania, ako aj pre súd“.
93. Inak povedané, nielen žalobcovia, ale aj žalovaný dostali na pojednávaní konanom dňa 13.07.2022 na základe žiadosti oboch sporových strán časový priestor na to, aby súdu predložili každý svoje odborné vyjadrenie vo vzťahu k určeniu hodnoty ochrannej známky. I keď dôkazné bremeno vo vzťahu k určeniu hodnoty ochrannej známky zaťažovalo žalobcu, bol to práve žalovaný, ktorý tiež navrhol súdu ako dôkaz vypracovanie súkromného odborného vyjadrenia ním samotným, čo je v súlade s princípom účinnej procesnej obrany, kedy popretie prostriedku procesného útoku musí byť účinné. Na to, aby žalovaný účinne poprel tvrdenie žalobcov podporené odborným vyjadrením tak dôvodne žiadal o možnosť predložiť vlastné odborné vyjadrenie, z ktorého by vyplývali relevantné dôvody popretia tvrdení žalobcov.
94. Okresný súd preto postupoval správne, keď obom sporovým stranám umožnil predloženie odborných posudkov v rovnakej časovej lehote, teda do najbližšieho pojednávania konaného dňa 12.09.2022. Odborný posudok je totiž relevantný vždy k určitému času. Hodnota ochrannej známky môže klesať alebo rásť v čase podľa okolností. Preto posudok vyhotovený ku dňu 30.06.2022 možno porovnať iba s posudkom vyhotoveným približne v rovnakom časovom horizonte. Preto mali obe sporové strany možnosť dať oceniť ochrannú známku naraz. Ak by ochranná známka bola oceňovaná ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, nepochybne by jej hodnota už bola iná. Preto postup okresného súdu, ktorý umožnil žalobcom aj žalovanému predloženie odborného posudku v rovnakom časovom období bol správny.
95. Pokiaľ žalovaný napriek ústretovosti okresného súdu nevyužil možnosť predložiť odborný posudok v lehote do 12.09.2022, konal tak v rámci vlastnej procesnej dispozičnej autonómie, kedy sporová strana sama rozhoduje o tom, aké prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v spore využije. Nie je povinnosťou žalovaného predkladať odborné vyjadrenia, aj keď požiadal o túto možnosť v rámci dokazovania. Pokiaľ však žalovaný odborné vyjadrenie v lehote určenej súdom nepredložil, zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by mal okresný súd opätovne odročiť pojednávanie za účelom poskytnutia novej lehoty na vypracovanie odborného vyjadrenia. Z kontextu vytrhnutá citácia odôvodnenia okresného súdu „že žalovaný až na pojednávaní dňa 12.09.2022 navrhol doplnenie dokazovania“ totiž bola vyjadrená v určitej časovej osi. Okresný súd najprv v ods. 44 zrekapituloval skutočnosť, že pôvodne žalovaný nenamietal žalobcom určenú cenu 51.000,- Eur, neskôr ju však v doplnení vyjadrenia poprel a na pojednávaní dňa 13.07.2022 bolo pojednávanie odročené za účelom predloženia odborných vyjadrení. Okresný súd pritom konkrétne uviedol, že odborné vyjadrenie predložené žalobcami bolo žalovanému zaslané a doručené dňa 11.08.2022. Dňa 11.08.2022 sa tak žalovaný oboznámil s prostriedkom procesného útoku zo strany žalobcu, na ktorý bol oprávnený reagovať a vyjadriť sa k nemu, pokiaľ mal za to, že odborné vyjadrenie nebolo vypracované na základe správnych vstupných údajov, alebo nebolo vypracované vhodnou metodikou posúdenia. Žalovaný však od 11.08.2022 súdu žiadnu námietku vo vzťahu k odbornému vyjadreniu nedoručil. Skutočne „až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022“ vzniesol námietky voči odbornému vyjadreniu, ktoré mu bolo doručené už dňa 11.08.2022. Preto konštatovanie okresného súdu, že „až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 vzniesol žalovaný návrh na doplnenie dokazovania predložením nového odborného vyjadrenia“ sa tak nevzťahuje k tomu, že by žalovaný v predchádzajúcom priebehu konania nepredložil žiadnu procesnú obranu, ktorá by smerovala k návrhu na predloženie odborného vyjadrenia. Okresný súd správne skonštatoval, že už dňa 13.07.2022 práve za účelom doplnenia odborných vyjadrení pojednávanie bolo odročené a nie je sporná informácia, ktorú zdôraznil žalovaný v odvolaní, že bol to práve žalovaný, ktorý o možnosť predložiť vlastný súkromný odborný posudok požiadal. Túto možnosť však dostal, nevyužil ju a reakciu na odborný posudok predložený žalobcom súdu nedoručil skôr, než bolo vykonané pojednávanie, nenamietol ho a námietky vzniesol až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022.
96. Z Civilného sporového poriadku pritom jednoznačne vyplýva povinnosť sporových strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Uvedená všeobecná zásada hospodárnosti je konkretizovaná v ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP, ktorý zároveň vymedzuje tzv. sudcovskú koncentráciu konania. V zmysle citovaných ustanovení sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Za uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany včas je nutné považovať ich predloženie pri prvom úkone, kedy ich je strana schopná predložiť, pokiaľ koná starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Od momentu doručenia odborného posúdenia žalovanému dňa 11.08.2022 tak mal žalovaný možnosť predložiť prostriedok procesnej obrany vo forme námietok voči záverom odborného posúdenia. Procesný postup, kedy až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 opätovne navrhol doplnenie dokazovania o odborné vyjadrenie za stavu, kedy mu predtým táto možnosť poskytnutá bola, avšak on ju nevyužil, už nepredstavovalo dôvod pre odročenie pojednávania. Okresný súd je totiž viazaný aj ust. § 153 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredloží včas nemusí prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaný správne konštatoval, že využitie sudcovskej koncentrácie je oprávnením a nie povinnosťou okresného súdu a každý okresný súd vyhodnocuje možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie osobitne vo vzťahu k špecifickým okolnostiam prejednávaného sporu. Všeobecne je však sudca viazaný základnou zásadou Civilného sporového poriadku, ktorou je zásada hospodárnosti a musí rešpektovať aj právo sporových strán na včasné a rýchle prejednanie sporu. Žalovaný označuje procesný postup okresného súdu, ktorý v zmysle zásady hospodárnosti rozhodol o veci na druhom pojednávaní za „procesný šprint“, z čoho vyplýva, že zrejme nie celkom vníma zmysel a účel ustanovení Civilného sporového poriadku práve vo vzťahu ku koncentrácii konania a k povinnosti strán postupovať tak, aby o spore mohlo byť rozhodnuté včas.
97. Žalovaný v odvolaní sám pripustil, že odborné vyjadrenie, ktorého vypracovanie sám navrhol na pojednávaní dňa 13.07.2022, do termínu pojednávania dňa 12.09.2022 nepredložil. Uvedené odôvodnil krátkosťou času, t.j. ani nie 2 mesiace medzi prvým a druhým pojednávaním s ohľadom na dovolenkové obdobie. Uvedené odôvodnenie nevyužitia procesnej možnosti predložiť prostriedok procesnej obrany vo forme vlastného odborného vyjadrenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôveryhodné. Pokiaľ bol žalobca schopný predložiť odborné vyjadrenie v lehote 2 mesiacov, ktorá na vypracovanie odborného vyjadrenia je aj podľa názoru odvolacieho súdu lehotou primeranou, žalovanému rovnako nič nebránilo odborné vyjadrenie zabezpečiť a predložiť. Námietka, že žalobca zrejme ešte pred podaním žaloby komunikoval so znalcom ohľadom hodnoty ochranných známok je námietkou, ktorú uviedol až v odvolaní, je to tvrdenie v rovine domnienky žalovaného, aj keby však bolo naplnené, nie je pravda, že žalovaný sa o možnosti pripraviť procesnú obranu dozvedel až na pojednávaní konanom dňa 13.07.2022, keďže popretie hodnoty ochrannej známky, ktorá bola pôvodne žalobcom určená na 51.000,- Eur, vykonal už v doplnení vyjadrenia k žalobe zo dňa 24.09.2021. Najneskôr ku dňu 24.09.2021 žalovaný vedel, že bude v rámci procesnej obrany namietať výšku ceny ochranných známok a nič mu nebránilo zabezpečiť si k tomu prostriedky procesnej obrany. Už samotná skutočnosť, že na druhom pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 sa opätovne vyjadril, že na vykonanie dôkazu trvá, pričom sa zaviazal, že odborné vyjadrenie bezodkladne po vyhotovení doručí, nemohla mať vplyv na oprávnenie sudkyne využiť sudcovskú koncentráciu konania. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania je svojím spôsobom procesnou sankciou za nečinnosť sporovej strany, ktorá má možnosť v priebehu konania využiť všetky prostriedky procesnej obrany, ktoré uzná za vhodné, a to na základe svojho vlastného posúdenia. Pokiaľ určité prostriedky obrany nevyužije, je to postup zvolený sporovou stranou, ktorá následne znáša riziko neúspechu v spore. Postup žalovaného, ktorý dňa 13.07.2022 navrhol doplnenie dokazovania o predloženie vlastného odborného vyjadrenia, toto však ani do ďalšieho pojednávania konaného dňa 12.09.2022 nepredložil a vlastnú procesnú pasivitu následne chcel reparovať návrhom na ďalšie odročenie pojednávania, tak odvolací súd tiež vyhodnocuje ako postup, ktorý zakladal dôvod pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania.
98. Žalovaný v odvolaní namietol, že po oboznámení sa s obsahom odborného vyjadrenia zistil nesprávny postup znalca vo vzťahu k tomu, že z odborného posudku vyplývalo, že znalec vychádzal z účtovného subjektu, ktorý inkasoval platby súvisiace s kapelou Desmod vrátane honorárov za koncerty kapely Desmod, a to z účtovníctva spoločnosti DESMOD s.r.o. Žalovaný uviedol, že po oboznámení sa s obsahom odborného vyjadrenia začal zabezpečovať všetky účtovné doklady Občianskeho združenia Kyvadielko, avšak pre krátkosť času tieto predložil až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022, podľa jeho uvedenia s podrobným vysvetlením, prečo považuje odborné vyjadrenie žalobcov za nedostatočné a nesprávne. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.09.2022, aj zo zvukového záznamu z pojednávania, žalovaný skutočne predložil súdu faktúry Občianskeho združenia Kyvadielko, ku ktorému na pojednávaní uviedol toľko, že existuje tzv. Občianske združenie Kyvadielko, na ktoré prevažnú časť finančných prostriedkov z koncertov Desmod-u boli fakturované práve cez toto Občianske združenie Kyvadielko. Mal preto za to, že aj samotné účtovníctvo Občianskeho združenia Kyvadielko malo byť zahrnuté pri stanovení hodnoty ochrannej známky, čo v znaleckom posudku predloženým žalobcami nebolo dodržané.
99. Uvedená námietka tak bola vznesená až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022, pričom informáciu o obsahu odborného vyjadrenia, a teda možnosť vznesenia tejto námietky, disponoval žalovaný od 11.08.2022. K tomuto dátumu nepochybne disponoval informáciou o existencii Občianskeho združenia Kyvadielko, o spôsobe fakturácie vystúpení aj o tom, že honoráre účtované cez Občianske združenie Kyvadielko neboli v odbornom vyjadrení predloženom žalobcami zohľadnené. Prostriedok procesnej obrany žalovaného, teda námietka voči spôsobu vyhotovenia odborného posudku, resp. návrh na doplnenie dokazovania účtovníctvom Občianskeho združenia Kyvadielko, tak nebol vznesený včas, t. j. pred vykonaním pojednávania, na ktorom malo byť toto dokazovanie vykonané. Uvedené preto zakladalo dôvod na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania. Preto i keď je možné súhlasiť so všeobecným vyjadrením žalovaného, že určenie presnej a správnej hodnoty ochranných známok má významný vplyv na rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú významné pre stanovenie výšky vyrovnacieho podielu a daná otázka je otázkou odborného charakteru a nie je možné ju vyriešiť len na základe posúdenia súdu, odvolací súd pripomína, že uvedená námietka by musela byť okresnému súdu vznesená pred vykonaním pojednávania dňa 12.09.2022, pretože pokiaľ bola vznesená až na pojednávaní, nevyhnutne by znamenala nutnosť odročiť pojednávanie. Ako bolo vyššie uvedené, sudcovská koncentrácia konania vychádza z opačného princípu, ktorý žalobca nazýva „procesným šprintom“, kedy naopak je súd povinný vykonať dokazovanie tak, aby podľa možností rozhodol na prvom pojednávaní. Odročenie pojednávania má zmysel v prípadoch, ak je nutné doplniť dokazovanie, pričom však návrhy na doplnenie dokazovania musia byť súdu doručené skôr, než je takéto pojednávanie vykonané, resp. musia vyplynúť zo skutočností zistených na pojednávaní. Návrh na odročenie za účelom doplnenia dokazovania však vyplynul z textu odborného posúdenia, ktoré bolo doručené žalovanému 11.08.2022 a nevyplynulo z nových informácií na pojednávaní zo dňa 12.09.2022.
100. Žalovaný v odvolaní namietol procesný postup okresného súdu, kedy tento konštatoval, že konaním nebolo preukázané, že by členovia kapely Desmod boli zároveň aj členmi občianskeho združenia Kyvadielko. Žalovaný sa správne domáha rovnakého postupu pri vyhodnocovaní spornosti alebo nespornosti skutkových tvrdení, kedy správne poukazuje na to, že čo nie je druhou sporovou stranou popreté, považuje sa za nesporné. Avšak ani skutočnosť, že členovia kapely Desmod boli podľa nepopretého tvrdenia žalovaného zároveň členmi Občianskeho združenia Kyvadielko, nie je v tomto prípade relevantná práve vo vzťahu k tomu, že procesná obrana smerujúca k popretiu správnosti odborného posúdenia, nebola uplatnená žalovaným včas, preto k nej ani nebolo možné prihliadnuť. Odvolací súd nevylučuje, že pokiaľ by žalovaný uplatnil procesnú obranu v súlade s ustanoveniami civilného sporového poriadku včas, teda pred konaním druhého pojednávania dňa 12.09.2022, mohla by byť jeho námietka ohľadom rozsahu vstupných údajov použitých pre vytvorenie odborného posúdenia relevantná. Odvolací súd opätovne pripomína, že žalovanému nič nebránilo predložiť vlastné odborné posúdenie, v ktorom by bolo zohľadnené aj účtovníctvo Občianskeho združenia Kyvadielko, a týmto spôsobom namietnuť závery odborného posúdenia predloženého žalobcom.
101. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd nevykonal výsluch znalca Mgr. Ing. Ďaďa, PhD., pokiaľ tento vyplynul z vykonaného dokazovania a nebol najmenší dôvod vykonanie tohto dôkazu zamietnuť. Odvolací súd by sa s uvedeným konštatovaním žalovaného stotožnil, pokiaľ by návrh na doplnenie dokazovania znalcom predložil žalovaným v súlade s procesnými ustanoveniami civilného sporového poriadku včas, teda pred vykonaním pojednávania dňa 12.09.2022 potom, ako mu bol 11.08.2022 doručené odborné posúdenie znalca Mgr. Ing. Ďaďa, PhD. Postup súdu totiž závisí od prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany zvolia a v tomto prípade pasivita žalovaného po doručení odborného posúdenia mala zrejmý vplyv na procesný úspech žalovaného vo vzťahu k namietanej výške hodnoty ochrannej známky.
102. Žalovaný v odvolaní namietol aj neurčitosť žalobného petitu a výroku II napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že okresný súd presne nešpecifikoval výšku spoluvlastníckeho podielu na predmetnej veci. Primárne žalovaný nie je oprávnený namietať tú časť výroku okresného súdu, ktorá sa týka rozsahu prikázania ochrannej známky do vlastníctva žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Preto iba za účelom vyčerpania všetkých odvolacích námietok odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 137 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Preto pokiaľ boli ochranné známky prikázané do spoluvlastníctva žalobcu 1/ a žalobcu 2/ bez špecifického vymedzenia podielov žalobcu 1/ a žalobcu 2/, v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 OZ sú ich podiely rovnaké, teda každý z nich má podiel v rozsahu jednej polovice.
103. Keďže odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu odvolania a v ďalšom napadnuté rozhodnutie nepreskúmaval.
104. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
105. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).