Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-78-2013.pdf
PDF · 74.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. októbra 2013 prejednal odvolanie obžalovanej
R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom G., R. XXX/XX, prechodne bytom U., F. XXX/XX, t.č. zamestnaná v W. D., Q.,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 0T/21/2013 zo dňa 03. júna 2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaná pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa odsudzuje podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 3, 54 Tr.zák. k trestu povinnej práce vo výmere 100 (jednosto) hodín.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu zameraného na oboznámenie sa s pravidlami cestnej premávky.
Výrok o treste zákazu činnosti v rozsudku súdu prvého stupňa zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná R. Y. uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., napriek tomu, že jej bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Partizánskom č. ORP- ODI-P-222/2012 zo dňa 05.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.10.2012 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 12 mesiacov a Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 0T/1/2013 z 11.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.01.2013 uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 14 mesiacov, dňa 28.04.2013 o 10.04 hod. viedla v Partizánskom po ulici Y. P. smerom na R. ulicu osobné motorové vozidlo zn. F. N., EČ: U. bielej farby, pričom bola na parkovisku pred B. Partizánske zastavená hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske.
Bola za to odsúdená podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 2 mesiace, pre výkon ktorého trestu bola podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 3 Tr.zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 24 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste odňatia slobody, ktorý považoval za neprimerane prísny, pričom súd pri jeho ukladaní nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti a tiež základné zásady ukladania trestov vyjadrené v § 34 Tr.zák. Účel trestu by u obžalovanej splnil aj peňažný trest alebo trest povinnej práce. Tu obhajca najmä poukázal na to, že obžalovaná sa sama stará o dcéru vo veku 17 rokov, ktorá je študentkou 2. ročníka gymnázia a má záujem študovať na vysokej škole. Otec dcéry od októbra 2012 neplatí na dcéru súdom určené výživné vo výške 50 €. Obžalovaná má zamestnanie na dobu určitú s prísľubom na trvalý pracovný pomer. Výkon nepodmienečného trestu by mal negatívny vplyv najmä na dcéru obžalovanej. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanej uloží popri treste zákazu činnosti trest povinnej práce, prípadne peňažný trest.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaná uviedla, že na zaplatenie peňažného trestu by si musela zobrať pôžičku. S eventuálnym uložením trestu povinnej práce vyslovila súhlas. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku.
Vo vzťahu k napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. V zásade je možné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že záujem individuálnej prevencie svedčí pre uloženie trestu odňatia slobody, pričom s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. prichádzalo do úvahy uloženie tohto trestu, ako trestu nepodmienečného. Na druhej strane, najmä pri ukladaní krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody, musí súd skúmať, či nemôže byť účel trestu splnený alternatívnym trestom nespojeným s odňatím slobody. Je pritom všeobecne v súdnej praxi uznávané, že krátkodobé tresty odňatia slobody my mali byť ukladané len výnimočne.
V predmetnej veci v prospech neuloženia trestu odňatia slobody naviac svedčí aj okolnosť, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine. Významne však senát odvolacieho súdu prihliadol aj k zásade pre ukladanie trestov uvedenej v § 34 ods. 3 Tr.zák. Podľa tejto zásady trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaná pritom preukázala okolnosti, ktoré by mohli svedčiť o výrazne negatívnom vplyve na starostlivosť a živobytie svojej dcéry. Táto sa riadnym štúdiom pripravuje na budúce povolanie, pričom jej otec už dlhšiu dobu neprispieva na jej výživu. Strata finančných prostriedkov na živobytie jej matky, čo i len na krátku dobu, by mohla na dcéru negatívne vplývať.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, pretože tento trest považoval za neprimerane prísny. Odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanej trest spojený s výkonom v podobe trestu povinnej práce vo výmere 100 hodín. Tento trest podstatne neovplyvní rodinu obžalovanej, odkázanej na jej príjmy. Pre splnenie účelu tohto trestu najmä z pohľadu predchádzania trestnej činnosti, bola obžalovanej uložená povinnosť podrobiť sa výchovnému programu (napríklad v súčinnosti aj s autoškolou) v smere dodržiavania pravidiel cestnej premávky.
Úplne na záver senát odvolacieho súdu uvádza, že obžalovaná si počas výkonu uložených trestov bude musieť uvedomiť, že do budúcnosti svoje eventuálne protiprávne konanie nebude môcť pred prísnejšou sankciou „schovať“ za jej blízke osoby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.