Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/201/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: AUTOSTARKO, s.r.o., Komenského 11, Moldava nad Bodvou, IČO: 36 595 951, zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so dílom na Gelnickej č.33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.9.2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.9.2012 žalovaný podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č.9800402/5/692897/2012 zo dňa 4.6.2012 s poukazom na ust. . (ďalej len „“), v nadväznosti na a o správe daní (daňový poriadok), na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 20.007,20 Eur.

Vzhľadom na to, že druhostupňové správne rozhodnutie vo veľmi rozsiahlom rozmere opisuje tak právne skutočnosti, ako aj procesné ustanovenia zákona o správe daní, súd sa sústredil iba na podstatné náležitosti tohto rozhodnutia, z ktorých je zrejmé, že Ministerstvo financií SR rozhodnutím č.MF/18075/2011-71 zo dňa 1.7.2011 zrušilo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č.I/223/2661-17898/2011/990057-r zo dňa 16.2.2011, ktorým bol v odvolacom konaní potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č.711/230/19689/10/Hro zo dňa 20.9.2010. Daňové riaditeľstvo rozhodnutím I/223/2661-89672/2011/990057-r zo dňa 9.9.2011 zrušilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Hro zo dňa 20.9.2010 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane, ktorý mal vo vyrubovacom konaní oboznámiť daňový subjekt s vykonanými dôkazmi a umožniť daňovému subjektu vyjadriť sa k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom, vyplývajúcim z doplneného dokazovania. Po ukončení dokazovania mal správca dane znova vyhodnotiť získané kontrolné zistenia a dôkazy, pričom mal vychádzať nielen z pôvodného protokolu, ale aj z výsledkov získaných v ďalšom konaní a vydať rozhodnutie podľa ust. . . V ďalších dôvodoch žalovaný poukazuje na dokazovanie, ktoré je doslovným opisom z protokolu o daňovej kontrole, v niektorých častiach sa opakovane opisuje ten istý skutkový stav, čím sa rozhodnutie stáva neprehľadným a chaotickým.

Je potrebné zdôrazniť, že základný problém, s ktorým sa mal vysporiadať žalovaný spočívali na strane daňového subjektu v predložených faktúrach správcovi dane, ktorými fakturoval služby odberateľovi (Vojenský opravárenský podnik 016, štátny podnik Moldava nad Bodvou - VOP 016) a to v rozsahu 10- tich faktúr č.10070147, 10070149, 10070154, 10070157, 10070166, 10070163, 10070151, 10070165, 10070164, 10070167. Všetky citované faktúry boli od dodávateľa AUTOSTARKO s.r.o.. Objednávateľom prác bol štátny podnik, ktorého zakladateľom je Ministerstvo obrany SR (teraz Moldavský recyklačný podnik š.p. Moldava nad Bodvou, zriaďovateľ Ministerstvo životného prostredia SR). Ministerstvo obrany SR dňa 30.11.2010 oznámilo Daňovému úradu Bratislava III. na základe žiadosti daňového úradu o poskytnutie údajov, že Ministerstvo obrany SR ako objednávateľ uzatvorilo so zhotoviteľom okrem iných štyri zmluvy o dielo č.: 27/110, 27/117 (doplnok č.1), 27/169 (doplnok č.1 a č.2) a 27/181 (doplnok č.1 a č.2). Predmetom zmlúv bolo vykonanie opravy techniky a náhradných dielov do techniky pre Ozbrojené sily SR. Ministerstvo obrany SR evidovalo faktúry č.6207010123, 6207010125, 6207010132, 6207010149, 6207010094, 6207010095, 6207010096 a 6207010098. Z týchto faktúr nebola odpočítaná daň z pridanej hodnoty, pretože v roku 2007 Ministerstvo obrany SR nebolo platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale osobou registrovanou podľa § 7 zákona o DPH. Vo vyššie citovaných zmluvách neboli riešené subdodávateľské vzťahy. Miestom plnenia zákazok podľa zmlúv bolo sídlo zhotoviteľa. Zhotoviteľ nemohol poveriť plnením predmetných zmlúv inú osobu. V prílohe tohto oznámenia je súhrnný údaj o vykonaní generálnych opráv PVaT vydaného Generálnym štábom Ozbrojených síl SR.

Vzhľadom na to, že žalobca v zdaňovacom období november 2007 odpočítal daň z predmetných 10-tich faktúr od subdodávateľa MARTIS s.r.o. Drienovec 468, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k obchodnej spoločnosti MARTIS s.r.o. a zistil, že uvedená obchodná spoločnosť nedodala opravárenské práce pre žalobcu, preto nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) a preto nevzniklo ani právo pre žalobcu na odpočítanie dane podľa ust. , v nadväznosti na ust. citovaného zákona (o DPH). Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní zistil, že vyjadrenie konateľa spoločnosti MARTIS s.r.o. o vykonaní prác subdodávateľským spôsobom sa nezakladá na pravde, nakoľko nebolo potvrdené, ani preukázané dodanie opravárenských prác uvedenými subdodávateľmi. Správca dane vypočul aj žalobcu, pričom ten sa nevedel vyjadriť, kde spoločnosť MARTIS s.r.o. sídli, nevedel kde boli práce vykonané (konateľ spoločnosti MARTIS s.r.o. tvrdil, že boli vykonané aj v priestoroch spoločnosti AUTOSTARKO, s.r.o.), ale v tej istej zápisnici tvrdil, že materiál na opravu prepravoval aj on sám do Košíc. Žalobca nevedel správcovi dane preukázať prepravu časti a súčasti opravovaných vozidiel. Z uvedených skutočností je zrejmé, že ani žalobca, ani spoločnosť MARTIS s.r.o. nepredložili správcovi dane dôkazy preukazujúce vykonanie opravárenských prác tak, ako boli deklarované na faktúrach od spoločnosti MARTIS s.r.o.. Správca dane ďalším zisťovaním ohľadom odberateľa VOP 016, š.p. zistil, že časť materiálu na opravy podľa výdajok bola vydaná po vykonaných opravách a v evidencii vjazdu a výjazdu motorových vozidiel vo VOP 016, š.p. nie sú evidované vozidlá, ktoré mali dopraviť opravené časti.

Základné zdôvodnenie žalovaného pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia spočívalo v tom, že v čase údajne vykonaných opráv spoločnosťou MARTIS s.r.o. Drienovec, tieto neboli vykonané, o čom svedčí evidencia výdajok k opravám, ktoré boli vystavené Vojenským opravárenským podnikom 016, š.p. Moldava nad Bodvou a cituje súčasne všetky čísla faktúr, dátum dodania a dátumy výdajok z týchto faktúr. Žalovaný ďalej cituje aj dátumy, kedy príslušné motorové vozidlá boli dané do opravy. Ide o dátumy, z ktorých iba dva sa zhodujú s dátumom zo dňa 30.11.2007 a 12.11.2007. Ostatné dátumy sú z decembra, septembra 2007, február 2008, júl 2007 a podobne. Správca dane znovu vyhodnotil všetky kontrolné zistenia a dospel k záveru, že všetky dôkazy získané vo vyrubovacom konaní sú nemenné a dostatočné na vyvodenie záveru, že na základe zistených skutočností, v nadväznosti na výpovede svedkov, vyjadrení daňového subjektu a odpovedí na dožiadania, správca dane preukázal, že daňový subjekt MARTIS s.r.o. v novembri 2007 nedodal opravárenské práce pre spoločnosť AUTOSTARKO, s.r.o..

K námietke žalobcu, ktorá sa týkala procesných otázok, v závere rozhodnutia uviedol, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 bola začatá, vykonaná aj ukončená, ale vyrubovacie konanie nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci, ale bolo ukončené až vydaním dodatočného platobného výmeru č.9800402/5/692897/2012 zo dňa 4.6.2012. Vzhľadom na to, že rozhodnutím odvolacieho orgánu bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania, správca dane v rámci tohto konania vykonal dokazovanie, vyhodnotil všetky získané dôkazy, dňa 11.4.2012 oboznámil daňový subjekt s vykonaným dokazovaním, zápisnica č.9800402/1/843005/2012, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Správca dane vo vyrubovacom konaní využil dôkazy v súlade s a , ktoré zistil v rámci daňovej kontroly, ako aj v ďalšom konaní, ktoré na ňu nadväzovalo. Jedná sa o zistenia vo VOP 016, š.p.; zápisnica o ústnom pojednávaní, odpovede na dožiadania, vyjadrenia. Uvedené dôkazy sú zákonnými listinnými dôkazmi, ktoré správca mohol využiť vo vyrubovacom konaní a mohol ich hodnotiť spolu s ďalšími dôkazmi.

Zosumarizovaním údajov poskytnutých Ministerstvom obrany SR, údajov na faktúrach a údajov na výdajkách materiálu vyplynulo, že niektoré z vozidiel boli do priestorov VOP 016, š.p. prevezené až po dátume, ktorý je uvedený na faktúrach od dodávateľa MARTIS s.r.o. ako dátum dodania služby. Opravy neboli vykonané, t.j. v čase kedy na nich mali byť podľa predložených faktúr vykonané opravy, boli ešte vo vojenských útvaroch. Skutočnosti, týkajúce sa povolenia vstupu do objektu VOP 016, š.p. preukazujú, že evidencia vjazdu a výjazdu predmetných motorových vozidiel v dňoch, ktoré sú na faktúrach deklarované ako dni dodania, nebol evidovaný žiaden vjazd, ani výjazd vozidiel, ktoré mohli dopraviť opravené časti vozidiel a v súvislosti s obsahom povolenia tieto povolenia boli predložené ako účelové, pretože vstup do objektu VOP 016, š.p., v ktorom sa nachádza aj vojenský útvar, nemohol byť povolený neidentifikovanému vozidlu a osobe. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa rozsudkov ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen v tomto prípade nejde o zhodný prípad, preto žalovaný nebral zreteľ na tieto rozsudky.

Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho správneho orgánu žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. Medzi žalobné dôvody uvádzal:

- tvrdenie Finančného riaditeľstva SR, že správca dane doplnil dokazovanie vo vyrubovacom konaní a nie počas opakovanej daňovej kontroly je v extrémnom rozpore so skutkovým stavom, protokol Daňového úradu Moldava nad Bodvou o opakovanej daňovej kontrole č.711/320/15140/2010/ Rsn zo dňa 21.6.2010 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Z uvedené dôvodu považuje celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti,

- pokiaľ ide o hmotnoprávnu otázku, zaoberal sa s ustanovením § 2 ods.3 zákona o správe daní a vytýkal správnemu orgánu, že daňové orgány zisteniam vo VOP 016, š.p. prisudzujú maximálnu hodnotu závažnosti. Správca dane aj napriek zisteniu, že časť materiálu na opravy podľa výdajok bola vydaná po vykonaných opravách a v evidencii vjazdu a výjazdu motorových vozidiel vo VOP 016, š.p. nie sú evidované vozidlá, ktoré mali dopraviť opravené časti, nespochybňuje to, že žalobca opravy pre VOP 016, š.p. vykonal a poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, a rozsudok súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.6.2012, povolenie na vstup vozidiel žalobcu do objektu VOP 016, š.p. z 27.3.2007 daňové orgány spochybnili, aj keď bola podpísaná zástupcom riaditeľa.

Žalobca ďalej oznamoval súdu, že požiadal Ministerstvo financií SR o rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne 18.7.2012. V dôvodoch vyjadrenia sa opakujú tie isté právne skutočnosti, ktoré sú uvádzané v dôvodoch druhostupňového správneho rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia a nasl. a zistil, že žaloba nebola dôvodná.

V preskúmavacom konaní súd mal povinnosť zaujať stanovisko k 1. žalobnej námietke:

S námietkou žalobcu, týkajúcej sa opakovanej daňovej kontroly a s ňou súvisiacou právnou otázkou, že došlo k vydaniu nezákonného právneho aktu - dodatočného platobného výmeru, súd s týmto názorom nesúhlasí.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. / ods.2 , podľa ktorého na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia .

V danom prípade k uvedenej žalobnej námietke súd prijal stanovisko, že aj keď protokol uvádzaný žalobcom o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly používa uvedený názov v súvislosti aj s ust. , z obsahu uvedeného protokolu vyplýva, že nešlo o opakovanú daňovú kontrolu, ale na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR došlo k vráteniu vecí do odvolacieho konania, po ktorom žalovaný následne zrušil dodatočný platobný výmer a vrátil správcu dane do vyrubovacieho konania. Vyrubovacie konanie nebolo ukončené na základe zrušovacieho rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy, preto ho bolo potrebné ukončiť. Z uvedeného vyplýva, že zrušením dodatočného platobného výmeru po riadnej daňovej kontrole sa proces predmetnej veci vrátil do vyrubovacieho konania, ktoré nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Dôkazy teda správca dane zisťoval v prebiehajúcom vyrubovacom konaní, v rámci ktorého bola spísaná zápisnica dňa 11.4.2012 a daňový subjekt bol o zistených skutočnostiach (dôkazoch) v tomto vyrubovacom konaní oboznámený.

Druhá žalobná námietka sa týkala hmotného práva a vzťahovala sa na dôkazné prostriedky, ktoré použil správca dane na základe zrušeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako aj Ministerstvo financií SR, k čomu súd uvádza, že správca dane nepoužil protokol s opakovanej daňovej kontroly ako dôkaz, ale podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli zistenia, výsledky dokazovania, o čom bol žalobca riadne oboznámený, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 11.4.2012.

Podľa ust. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa ust. § 29 ods.4 o správe daní a poplatkoch ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa ust. § 29 ods.8 o správe daní a poplatkoch citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

K uvedenému súd dodáva, že správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní preveroval opodstatnenosť odpočítania dane zo sporných faktúr od spoločnosti MARTIS, s.r.o., namiesto toho aby sám žalobca tieto skutočnosti preukazoval. Správca dane zistil, že spoločnosť MARTIS, s.r.o. nedodala žalobcovi vyfakturované služby a vyplýva to z rozsiahleho dokazovania, ktoré v daňovom konaní vykonal sám správca dane. Okrem iného preverovanie dodávateľských prác vykonal aj u ďalších subdodávateľov, ktorí taktiež nevedeli preukázať deklarované obchodné transakcie. Sám konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť, kde spoločnosť MARTIS, s.r.o. sídli, kde boli práce vykonané a uvádzal rozporuplné skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde.

Podľa ust. druhá veta v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Z dôvodov rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo napadnuté žalobou jednoznačne vyplýva, že ako dôkazy slúžili faktúry, došlé od AUTOSTARKO s.r.o., vymenované v odôvodnení tohto rozhodnutia súdu, ako aj faktúry MARTIS, s.r.o., kde nekorešpondovali dátumy výdajok pre objednávateľa prác VOP 016, š.p. a nesúhlasili ani údaje o opravených častiach vozidiel v knihách vjazdu a výjazdu dotknutých motorových vozidiel. Je nepochybné, že AUTOSTARKO s.r.o. malo takmer voľný vstup do objektu VOP 016, š.p., keďže neskôr predložené povolenie na vstup do objektu, ktoré správca dane vyhodnocoval a ktoré žalobca predložil až po doručení protokolu, preukazujú, že uvedené povolenie na vstup nebolo identifikované konkrétnym vozidlom ani osobou, ktorá má vykonať prepravu. Podľa ust. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že dôkazy, ktoré zistil správca dane vo VOP 016, š.p. nemajú žiadnu hodnotu závažnosti.

Podľa ust. § 49 ods.1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Prijatie, zaúčtovanie a zaevidovanie došlých faktúr od spoločnosti MARTIS, s.r.o., ako ani ich úhrada nepreukazuje skutočné prijatie služieb, ktoré spoločnosť MARTIS, s.r.o. uviedla na preverovaných faktúrach. Nie je predsa možné, aby žalobca v zdaňovacom období november 2007 preukazoval splnenie tejto zákonnej podmienky dokladmi, ktoré sa vzťahujú na iné obdobia uvedeného roka, napr. ako aj výdajky (čo je riadnym dôkazom podľa ust. ) a ktoré, ako vyplýva z predložených faktúr žalobcom, ako aj na základe vykonaného dokazovania u obchodnej spoločnosti MARTIS, s.r.o., sa vzťahovali napr. na mesiace august, september, október, december 2007, medzi iným aj na november, ale iba tá časť, ktorá bola uznaná správcom dane, a na ďalšie výdajky, ktoré obdobne preukazujú dátum dodania vo väčšine prípadov až v mesiaci december 2007. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj kniha vjazdu a výjazdu motorových vozidiel, kde jednotlivé motorové vozidlá boli prisunuté do opravy až koncom novembra, resp. začiatkom decembra a odsunuté až v nasledujúcom roku 2008 (január, február, marec 2008).

Správca dane vykonal dokazovanie v súlade s ust. , zistil na základe výpovedí svedkov vyjadrenie daňového subjektu a odpovedí na dožiadania, že MARTIS, s.r.o. v novembri 2007 nedodalo opravárenské práce pre spoločnosť AUTOSTARKO s.r.o., t.j. nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa zákona o DPH v znení neskorších predpisov a následne nevzniklo právo na odpočet dane podľa v nadväznosti na zákona o DPH. Navyše daňový subjekt nepreukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom, platiteľom dane uvedených na faktúrach. Z týchto dôvodov MARTIS, s.r.o. vystavením faktúr nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH v znení neskorších predpisov, ako aj daňovému subjektu AUTOSTARKO s.r.o. nevzniklo právo na odpočet dane z uvedených faktúr za obdobie november 2007.

Žalobcom uvádzané dôvody z rozsudkov ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, tak ako uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, v konkrétnom prípade nie je aplikovateľný, pretože súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca, alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Súdny dvor v týchto spojených prípadoch vychádzal z toho, že plnenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcej dani a ide o hospodársku činnosť, ako ju definuje Šiesta smernica, ak spĺňajú objektívne kritériá na to, aby plnenie, o ktoré ide vo veci samej, bolo posúdené ako dodávky tovarov. V danom prípade neboli uskutočnené dodávky, čiže nebola splnená zákonná podmienka podľa ust. § 19 ods.2 zákona o DPH, preto správny orgán správne konštatoval, že uvedené rozsudky nie sú aplikovateľné pre prípad, ktorý sa riešil v daňovom konaní u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2007. Obdobne to platí aj pre žalobcom uvádzaný prípad „A. W.“.

V závere súd uvádza, že pokiaľ ide o podnet, ktorý bol podaný na Ministerstvo financií SR, na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, z uvedeného podnetu vyplýva len jedna skutočnosť, že Ministerstvo financií pod číslom svojho rozhodnutia MF/25330/23012-71 zo dňa 28.11.2012 dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.9.2012 nie je v rozpore s platnou právnou úpravou.

Ako vyplýva z dokazovania správcu dane, žalobné námietky žalobcu, spočívajúce v procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisoch nemajú opodstatnenie, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, reálne splnenie dodávok vo vzťahu medzi objednávateľom týchto prác, ani medzi subdodávateľmi, v tomto konkrétnom prípade medzi obchodnou spoločnosťou MARTIS, s.r.o. a AUTOSTARKOM s.r.o., teda nebola splnená zákonná podmienka podľa ust. § 19 ods.2 a § 49 ods.1 zákona o DPH.

Podľa ust. , ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta, podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, preto súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.