Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sd-42-2013.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: W. I.Š., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, XXX XX K. R. D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2013 v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20.02.2013 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2012 v zmysle ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 04.02.2013.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne J. zo dňa 04.02.2013, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 04.02.2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 13.03.2013, doručeným odporkyni dňa 18.03.2013, navrhovateľ namietal rozhodnutie odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Nesúhlasil s odborným posudkom z dôvodu neúplnosti priloženej zdravotnej dokumentácie, keďže pri posúdení jeho zdravotného stavu nebola dodaná dokumentácia o zdravotnom stave jeho zraku, ktorá tvorila prílohu opravného prostriedku.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 11.06.2013 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2013 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdiť (správne sa jedná o dátum 20.02.2013, na ktorý bolo rozhodnutie odporkyne v jej administratívnom spise opravené).
Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľa a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne J. dňa 04.04.2013 a následne dňa 29.05.2013 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J.. Obaja posudkoví lekári pritom vo výroku posudku podľa tvrdení odporkyne zhodne uviedli, že navrhovateľ invalidným v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je. V prípade osoby navrhovateľa obaja posudkoví lekári zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10 %. Odporkyňa v podanom vyjadrení záverom taktiež poznamenala, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. S ohľadom na uvedené odporkyňa ďalej dôvodila, že nakoľko sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, správny orgán mal za to, že o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchom zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 08.04.2013 a 29.05.2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.
Navrhovateľ sa pojednávania krajského súdu, nariadeného na deň 02.10.2013, o ktorom bol upovedomený dňa 22.08.2013, nezúčastnil. Zástupkyňa odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, s poukazom na písomné vyjadrenie odporkyne a dôvody v ňom obsiahnuté.
Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.
V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)
Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)
V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").
Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)
Podľa obsahu posudku Sociálnej poisťovne, pobočka J. zo dňa 08.04.2013, ako aj posudku Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J.X. zo dňa 29.05.2013, rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je choroba podporného a pohybového aparátu - príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 5, písmeno a) (10 %), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok Sociálnej poisťovne, pobočka J. zo dňa 04.02.2013, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 20.02.2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 04.02.2013 bol teda potvrdený i lekárskymi posudkami zo dňa 08.04.2013 a 29.05.2013, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa. Podľa záverov týchto posudkov u navrhovateľa sa jedná o juvenilnú idiopatickú skoliózu Th. - L chrbtice s uhlom podľa Cobba 26 stupňov pre ktorú je stanovená 10 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v prílohe č. 4, ktorá bola navrhovateľovi aj priznaná. V odborných lekárskych posudkoch zo dňa 08.04.2013 a 29.05.2013 posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili aj odbornú lekársku správu z očného vyšetrenia navrhovateľa dňa 13.03.2013. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 29.05.2013 posudkový lekár konštatoval u navrhovateľa aj obojstrannú zloženú krátkozrakosť s myopickou retinopátiou s tým, že postihnutie navrhovateľa, vyplývajúce z očných zmien podľa doloženého očného nálezu posudkovo nezdôvodňuje u navrhovateľa invaliditu, rovnako ani doložený ortopedický nález zo dňa 03.10.2012. Krajský súd k tomu dodáva, že ani zákonom stanovených 10 % v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení - kapitola XV, oddiel E, položka 5, písm. a/, neumožňuje priznanie invalidného dôchodku, nakoľko, ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, pre priznanie invalidného dôchodku je potrebný pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.
Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov, teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.
Ak by však do budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2013 (na tento dátum bolo v administratívnom spise opravený dátum rozhodnutia z 18.02.2013 a s dátumom 20.02.2013 bolo doručené rozhodnutie navrhovateľovi, ktorého kópiu predložil navrhovateľ do spisu) považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.