Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-198-2013.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/198/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: ZEMPLÍN MARKET, s. r. o., so sídlom Slovenskej jednoty č. 13, 040 01 Košice, IČO: 36 600 679, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Janočkom, advokátom so sídlom Mlynská 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obuv LUNA, s. r. o., so sídlom Mlynská 39, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 188 271, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom Košice, Floriánska 19, o zaplatenie sumy 4.743,60 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 4.743,60 eur zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8,75 %-tný úrok z omeškania ročne zo sumy 2.371,80 eur odo dňa 16. 3. 2013 do 4. 6. 2013 a 8,75 %-tný úrok z omeškania ročne zo sumy 2.371,80 eur od 16. 4. 2013 do 10.6. 2013, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 11. 6. 2013 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 4.743,60 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o nájme obchodného priestoru v Obchodnom centre Zemplín v Michalovciach pod č. 74/2009 dňa 15. 5. 2009, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za užívanie priestoru o výmere 335 m2 platiť nájom podľa čl. IV ods. 1, 1.1, 1.1.1., prevádzkové náklady v zmysle čl. VI ods. 5 vo forme preddavkov a marketingové náklady podľa čl. VII ods. 4 vo forme príspevkov. Žalovaný sa však dostal s platením vyfakturovaných platieb do omeškania, pričom išlo o platby podľa faktúry č. 20130142 vo výške 2.371,80 eur s DPH, so splatnosťou ku dňu 15. 3. 2013 (preddavok na spoločné prevádzkové náklady a marketing za marec 2013) a faktúry č. 20130192 vo výške 2.371,80 eur s DPH, so splatnosťou ku dňu 15. 4. 2013 (preddavok na spoločné prevádzkové náklady a marketing podľa predloženej dôkaznej faktúry jedná sa o nedoplatok za apríl 2013 a nie marec, ako je uvedené v žalobnom návrhu). Nakoľko žalovaný dlžné sumy nezaplatil, žalobca sa domáha zaplatenia istiny vo výške 4.743,60 Eur predmetnou žalobou, pričom okrem uvedenej istiny požaduje aj zákonný úrok z omeškania od dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.
Žalobca spolu s návrhom predložil súdu dôkazné listiny, a to Zmluvu o podnájme obchodného priestoru č. 74/2009 z 15. 5. 2009, faktúry v počte 2 ks, výpis z Knihy pohľadávok firmy žalobcu v časti, ktorá sa týka pohľadávok žalovaného, výpis z Obchodného registra žalobcu a žalovaného.
Súd vydal dňa 11. 6. 2013 platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že žalované sumy žalovaný v celosti zaplatil, a to sumu vo výške 2.371,80 eur, ktorá bola splatná k 15. 3. 2013 zaplatil dňa 4. 6. 2013 a ďalšiu sumu v tej istej výške, ktorá bola splatná ku dňu 15. 4. 2013, zaplatil dňa 10. 6. 2013, o čom predložil súdu písomné dôkazy, a to výpisy narastajúcich obratov z účtu žalovaného vedeného v SLSP, a. s., ktorých predmetom bol príkaz na úhradu sumy 2.371,80 eur zo dňa 4. 6. 2013 a tej istej sumy zo dňa 10. 6. 2013.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 9. 2013, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, písomne svoju neúčasť emailovou poštou ospravedlnil, pričom z dodatočného písomného ospravedlnenia súd zistil, že pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu kolízie pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach (predložil predvolanie vo veci č. k. 14C 19/2009 na Okresný súd Košice o 13.00 hod.) a žiadal pojednávanie odročiť. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával za neprítomnosti žalobcu, nakoľko tento nepreukázal žiadnym dôkazom, aby sa mal zúčastniť aj pojednávania o 11.00 hod. na súde v Košiciach, čo tvrdil v písomnom ospravedlnení, a právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala hlavne z dôvodu, že žaloba bola podaná nedôvodne a žalobca mohol ešte pred týmto pojednávaním zobrať návrh späť.
Právna zástupkyňa žalovaného navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v čase jej podania na súd bola pohľadávka zo strany žalovaného v celom rozsahu uhradená. Poukázala na to, že s určitosťou polovica dlžnej sumy vo výške 2.371,80 Eur bola zaplatená 4. 6. 2013 tak, ako je uvedené v dôkaznom výpise z účtu žalovaného. Druhá časť sumy bola zaplatená dňa 10. 6. 2013 a nakoľko žaloba bola podaná na súd až 11. 6. 2013, bola takto podaná už nedôvodne. Ďalej uviedla, že žalovaný sa s platbami, ktoré boli splatné niekoľko mesiacov pred podaním žaloby, oneskoril z toho dôvodu, že v minulosti, keď mal žalovaný na nájomnom dlh, žalobca strpel jeho omeškanie a v mesiacoch júl a august sa obe strany stretli a žalobca dobropisoval určitú dlžnú čiastku z nájomného, čím vlastne znížil nájom za prenajímané obchodné priestory. Žalovaný teda očakával, že v rámci zvyklostí sa tomu tak stane aj teraz.
Na otázku súdu, prečo žalovaný neočakával takúto mimosúdnu dohodu aj v tomto roku a pristúpil k zaplateniu dlhu v mesiaci jún 2013, právna zástupkyňa odpovedala, že žalovaný zo správania žalobcu vydedukoval, že tento chce nájomný vzťah s ním ukončiť, čo sa aj v júli 2013 udialo.
Dodatočne k tejto výpovedi predložila súdu písomnú výpoveď adresovanú žalovanému právnym zástupcom žalobcu JUDr. Vladimírom Janočkom zo dňa 28. 5. 2013 s dvojmesačnou výpovednou lehotou a faktúry týkajúce sa platieb za prenajaté priestory - dobropisy preddavkov na rok 2012 a dobropisy nájomného za mesiace február a máj 2012, kde bolo mesačné nájomné znížené na sumu 804,- eur.
Súd pojednávanie vedené dňa 11. 9. 2013 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku s tým, že na ďalšom pojednávaní uznesením bude dokazovanie ukončené a písomne vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k výpovedi právnej zástupkyne žalovaného a uviedol, či na podanej žalobe v celom rozsahu naďalej trvá.
Dňa 2. 10. 2013 súd obdržal od právneho zástupcu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom tento opäť ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 2. 10. 2013 z dôvodu kolízie pojednávaní na Okresnom súde Košice 2 o 13.00 hod. Zároveň zobral návrh čo do istiny 4.743,60 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Ku zvyšnej časti, teda k časti pôvodne požadovaných úrokov sa nevyjadroval, teda o tejto časti nároku musel súd rozhodnúť. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 285,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 337,64 eur. Predložil kópiu výpisu z Knihy pohľadávok v tuzemskej mene po partneroch firmy žalovaného, z ktorej súd zistil, že ku dňu 5. 6. 2013 bola uhradená platba vo výške 2.371,80 eur a suma v takej istej výške bola zaplatená dňa 11. 6. 2013. Z uvedeného písomného dôkazu teda súd vzal za preukázané, že tvrdenie žalovaného, že dlžné platby boli zaplatené dňom 4. 6. 2013 a 10. 6. 2013 bolo pravdivé, pričom tieto platby došli na účet žalovaného nasledujúce dni.
Podľa § 7 Zák.č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení novelizovaných predpisov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným predpisom, určí sa dohodou.
Podľa článku IV. Zmluvy o nájme obchodného priestoru č. 74/2009 uzavretej medzi účastníkmi konania bod 1.1.1., dohodnuté nájomné bolo 8,- eur/m2 plochy predmetu nájmu mesačne bez DPH, čiže vo výške 2.680,- eur, pričom spôsob splácania nájmu bol dojednaný v odseku 1.1.2, v zmysle ktorého mesačné nájomné mal nájomca platiť mesačne vopred vždy do 15.-tého kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému mesačnému obdobiu. Prenajímateľ mal doručiť nájomcovi faktúru vždy do 7. kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému obdobiu.
Nakoľko žalobca písomne zobral návrh čo do istiny 4.743,60 eur späť, súd v tejto časti konanie zastavil.
Prevedeným dokazovaním, vychádzajúc zo žalobného návrhu a dôkazných listín k nemu predložených a predovšetkým dôkazných listín predložených žalovaným o zaplatení základnej sumy, súd vzal za preukázané, že žaloba bola čo do zaplatenia istiny 4.743,60 eur v čase podania na súd dôvodná len čo do sumy 2.371,80 eur, pretože z Knihy pohľadávok žalovaného a výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že suma 2.371,80 eur bola zaplatená ešte pred podaním návrhu. Platba došla žalovanému dňa 5. 6. 2013. Z dátumu uvedeného na žalobe je zrejmé, že táto bola právnym zástupcom žalobcu vypracovaná dňa 10. 6. 2013, druhá časť istiny vo výške 2.371,80 eur došla žalovanému na účet dňa 11. 6. 2013, teda v deň podania žaloby, kedy právny zástupca žalobcu o tejto platbe ešte nemusel mať od žalobcu informáciu. Preto v tejto časti súd považuje žalobu za dôvodne podanú.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení novelizovaných predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko právny zástupca žalobcu v časti požadovaných úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm návrh nezobral späť, súd musel o tomto nároku v konaní rozhodovať.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa so zaplatením jednotlivých vyfakturovaných platieb dostal do omeškania (podľa jednotlivých výpisov z účtu žalovaného), a preto súd priznal žalobcovi zvyšný nárok a zaviazal žalovaného k zaplateniu jednotlivých zákonných úrokov z omeškania z dlžných súm, a to podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do dňa zaplatenia, teda do 4. 6. 2013 a 10. 6. 2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak potom, čo z dokazovania jasne vyplynulo, ako je už vyššie uvedené, že návrh v čase jeho podania bol dôvodný v 1/2-ici čo do základnej istiny a až do skončenia konania bol dôvodný čo do požadovaných úrokov z omeškania. Žalobca zobral návrh späť čo do celej istiny a žiadal náhradu trov konania v celosti. Mal by však nárok len na polovicu vzniknutých trov konania (51 % v závislosti od úspešnosti v konaní - vzhľadom na priznané úroky z omeškania). Tak isto žalovaný požadoval náhradu trov konania s odôvodnením, že návrh nebol podaný dôvodne. Z dokazovania vyplynulo, že návrh nebol podaný dôvodne len v polovici, teda žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v závislosti od
úspešnosti v konaní vo výške 49 %. Nakoľko konečným rozsudkom súd priznal žalobcovi len úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm a vo zvyšnej časti konanie zastavil, preto súd ani jednému z účastníkov náhradu požadovaných trov konania nepriznal, a to podľa ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (v zastavujúcej časti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.