Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-102-2013.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava proti odporcovi: D. F., naposledy bytom O.. U.. H. XX, Bratislava, zastúpený opatrovníčkou U. P., zamestnankyňou tunajšieho súdu o zaplatenie 50,70 eura takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 29,29 eura, právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Vladimírovi Kánovi, advokátovi so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.4.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 50,70 eura, nakoľko odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom.
Súd vydal dňa 14.5.2013 pod sp. zn. 30Ro/098/2013 platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 4.7.2013 zrušil.
Odporcovi sa nepodarilo doručiť žiadnu z písomností súdu na adresu označenú v návrhu, preto súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu odporcu, avšak ani napriek tomu sa súdu nepodarilo jeho pobyt zistiť. Pobyt odporcu zostal neznámy, súd mu z tohto dôvodu pre toto konanie ustanovil opatrovníka U. P., zamestnankyňu tunajšieho súdu.
Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 2.10.2013 nedostavil, doručenie predvolania má riadne a včas vykázané, súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.
Opatrovník odporcu žiadal, aby súd konal a rozhodoval v zmysle zákona.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 16.7.2012, z ktorého zistil, že odporca sa v uvedený deň v linke č. 83 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom (cestoval bez cestovného lístka) odmietol zaplatiť cestovné a úhradu za porušenie prepravných podmienok.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 56/2012 Z.z. dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom sa na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom tak, ako bol povinný (§ 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z), súd ju preto k zaplateniu cestovného 0,70 eura a úhrady 50,- eur požadovanej navrhovateľom podľa § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z., spolu 50,70 eura zaviazal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura.
Čo sa týka výšky trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier a podanie návrhu) + 3x režijný paušál po 7,81 eura + 20% DPH.
V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon právnej služby, ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním a takýto úkon nie je ani podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto tarifnú odmenu advokáta spojenú s takýmto úkonom právnej pomoci nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. v prejednávanej veci, bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 16,60 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu) + 2x režijný paušál po 7,81 eura + 20% DPH.
Okrem toho však súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v prípade prejednávanej veci ide o drobný spor a vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v prejednávanej veci spolu sumu 75,08 eura, žalovaná pohľadávka však iba sumu 50,70 eura. Trovy konania tak predstavujú takmer 150 % uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v posudzovanej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nekládla na neho žiadne väčšie nároky.
Možno teda uzavrieť, že uplatnené trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby. Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva do pozornosti tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom, ako súd v prejednávanej veci.
S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 29,29 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.