Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-60-2007.pdf
PDF · 115.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/60/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Mgr. Karola Kóšu a Henriety Nagyovej, v trestnej veci obžalovaného Q. Y., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. Y., nar. X.XX.XXXX M. N. D., bytom P. Č.. XXX
je vinný, že
l. ako konateľ obchodnej spoločnosti JOVA s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Svätoplukova č. 1, v daňovom priznaní tejto spoločnosti ako platiteľa dane z pridanej hodnoty k dani z pridanej hodnoty za mesiac jún 1994, podanom na Daňovom úrade Nové Zámky dňa 25.07.1994, neoprávnene nárokoval vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 240.358,96 Eur (7.241.054,- Sk) z titulu nákupu briketovacej linky od dodávateľa Uhrík s.r.o. Kalná nad Hronom, hoci k dodaniu tejto linky nedošlo, následne po zápočte pohľadávok , ktoré mal Daňový úrad Nové Zámky voči obchodnej spoločnosti JOVA s.r.o. Nové Zámky, bol tejto vrátený nadmerný odpočet v sume 222.167,33 Eur (6.693.013,- Sk), pričom následne vykonanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty bola Daňovým úradom Nové Zámky zistená daňová povinnosť u tohto platiteľa dane z pridanej hodnoty za mesiac jún 1994 vo výške 26.131,61 Eur (787.241,- Sk), ktorým konaním spôsobil Slovenskej republike škodu vo výške 266.490,57 Eur (8.028.295,- Sk),
2. ako konateľ obchodnej spoločnosti JOVA s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Svätoplukova č. 1, v daňovom priznaní tejto spoločnosti ako platiteľa dane z pridanej hodnoty k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 1994, podanom na Daňovom úrade Nové Zámky dňa 25.10.1994, v rámci prijatých zdaniteľných plnení neoprávnene vykázal daň na vstupe vo výške 100.384,22 Eur (3.024.175,- Sk) z titulu nákupu ďalších komponentov k horeuvedenej briketovacej linke od dodávateľa Uhrík s.r.o. Kalná nad Hronom a súčasne uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 48.126,37 Eur (1.449.855,- Sk), hoci k dodaniu tejto linky nedošlo, pričom nadmerný odpočet tejto spoločnosti vrátený nebol, pretože následne vykonanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty bolo Daňovým úradom Nové Zámky zistený rozdiel medzi platiteľom dane uplatneným nadmerným odpočtom a nadmerným odpočtom podľa daňovej kontroly vo výške 45.342,89 Eur (1.336.000,- Sk),
teda
v bode 1
na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
v bode 2
dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku iného obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
čím spáchal
v bodoch 1 a 2
pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Zb. (ďalej len „Trestný zákon“), v bode 1 dokonaný, v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona, § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 25.04.2007 pod sp.zn. 1Pv/4/2005 obžalobu na Q. Y. pre trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961Zb. v znení zákona č. 557/1991 Zb. v bode 1 obžaloby a pre pokus trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/161 Zb. v znení zákona č. 557/1991 Zb. v bode 2 obžaloby na tom skutkovom základe, že l. v mesiaci jún roku 1994 ako spoločník a konateľ JOVA s.r.o. Nové Zámky na Daňovom úrade Nové Zámky si neoprávnene nárokoval vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 8.028.295,- Sk z nákupu briketovacej linky od dodávateľa Uhrík s.r.o. Kalná nad Hronom, hoci k dodávke tejto linky nedošlo, pričom z tejto sumy po zápočte pohľadávok , ktoré mal Daňový úrad Nové Zámky voči firme JOVA s.r.o. Nové Zámky mu bola vrátená suma 6.693.013,- Sk, čím spôsobil Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom Nové Zámky škodu vo výške 8.028.295,- Sk 2. v mesiaci september roku 1994 ako spoločník a konateľ JOVA s.r.o. Nové Zámky v rámci prijatých zdaniteľných plnení neoprávnene vykázal daň na vstupe vo výške 3.024.175,- Sk za nákup ďalších komponentov k horeuvedenej briketovacej linke od dodávateľa Uhrík s.r.o. Kalná nad Hronom, hoci k dodávke tejto linky nedošlo, táto suma peňazí mu však nebola vrátená, pričom sa takto pokúsil spôsobiť Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom Nové Zámky škodu vo výške 3.042.175,- Sk.
Súd v prejednávanej veci už niekoľkokrát rozhodol. Rozsudkom sp.zn. 3T/60/2007 z 21.04.2008 uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 177/1993 Z.z.. z časti dokonaného a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 177/1993 Z.z. a uložil mu trest odňatia slobody 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 3To/33/2008 z 09.12.2008 na základe odvolania obžalovaného napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu vec, aby túto v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd rozsudkom sp.zn. 3T/60/2007 z 08.03.2010 obžalovaného podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 3To/25/2010 z 10.06.2010
na základe odvolania prokurátora napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa, aby túto v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Naposledy súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 3T/60/2007 z 16.04.2012 tak, že obžalovaného podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutky nie sú trestnými činmi. Proti citovanému rozsudku podal odvolanie prokurátor, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol unesením sp.zn. 3To/93/2012 z 10.10.2012, ktorým napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdom prvého stupňa bolo dokazovanie v potrebnom rozsahu vykonané a doplnené, pričom tento je povinný tieto dôkazy opätovne vyhodnotiť na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný v pozícii štatutárneho zástupcu firmy Jova s.r.o. v prvom skutku neoprávnene nárokoval vrátenie nadmerného odpočtu DPH a táto suma bola daňovým úradom aj vyplatená a v druhom prípade po neoprávnenom vykázaní dane k úhrade zo strany správcu dane nedošlo.
Súd, súc viazaný právnym stanoviskom odvolacieho súdu, ktorý mu neuložil dokazovanie žiadnym spôsobom doplniť ani vykonané dôkazy zopakovať, po súhlase obžalovaného so zmenou v zložení senátu na mieste jeho predsedu, vec opätovne prejednal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov: J.. M. T., Š. S., V.P. B., Ľ. S., Q.. D. K., J.. M. L., Q. K., W. M. J.. W. C., výsluchom znalcov z odboru ekonomiky a oboznámením listinných dôkazov.
Z daňových priznaní a podkladov, predložených Daňovým úradom Nové Zámky súd zistil, že obžalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti JOVA s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Svätoplukova č. 1, v daňovom priznaní tejto spoločnosti ako platiteľa dane z pridanej hodnoty k dani z pridanej hodnoty za mesiac jún 1994, podanom na Daňovom úrade Nové Zámky dňa 25.07.1994, vykázal v rámci zdaniteľných plnení daň na vstupe vo výške 8.028.295,- Sk na základe daňového dokladu č. 12/Br/94 zo dňa 6.6.1994 (faktúry) za nákup briketovacej linky od dodávateľa Uhrík s.r.o. Kalná nad Hronom a nárokoval vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 240.358,96 Eur (7.241.054,- Sk) z titulu nákupu tejto briketovacej linky a následne v daňovom priznaní tejto spoločnosti ako platiteľa dane z pridanej hodnoty k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 1994, podanom na Daňovom úrade Nové Zámky dňa 25.10.1994, v rámci prijatých zdaniteľných plnení vykázal daň na vstupe vo výške 100.384,22 Eur (3.024.175,- Sk) z titulu nákupu ďalších komponentov k horeuvedenej briketovacej linke od dodávateľa Uhrík s.r.o. Kalná nad Hronom základe daňového dokladu (faktúry) č. 13/Br/94 zo dňa 30.9.1994 a súčasne uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 48.126,37 Eur (1.449.855,- Sk).
Daňovým úradom Nové Zámky po zápočte pohľadávok, ktoré mal voči obchodnej spoločnosti Jova s.r.o., vrátil tejto nadmerný odpočet DPH za mesiac jún 1994 v sume 222.167,33 Eur (6.693.013,- Sk), nadmerný odpočet DPH za mesiac september 1994 vrátený nebol.
Daňový úrad neskoršie po vykonanom šetrení zistil, že briketovacia linka a jej príslušenstvo nebola firme JOVA s.r.o. fyzicky dodaná a spoločnosť ju nepoužívala pre svoje zdaniteľné plnenia. Následne vykonanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty Daňovým úradom Nové Zámky tak bola zistená daňová povinnosť u tohto platiteľa dane z pridanej hodnoty za mesiac jún 1994 vo výške 26.131,61 Eur (787.241,- Sk) a za mesiac september 1994 bol daňovou kontrolou zistený rozdiel medzi platiteľom dane uplatneným nadmerným odpočtom a nadmerným odpočtom podľa daňovej kontroly vo výške 45.342,89 Eur (1.336.000,- Sk).
Skutočnosť, že briketovacia linka a jej príslušenstvo neboli spoločnosti Jova s.r.o. dodávateľom nikdy dodané, vyplýva pre súd jednoznačne aj z ostatných vo veci vykonaných dôkazov, či už svedeckých výpovedí alebo listín. Obžalovaný sa bránil tým, že pri uplatnení nadmerného odpočtu postupoval podľa vtedy platných právnych predpisov, konkrétne podľa § 9 odsek 1 Zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty. Súd však dospel k záveru, že briketovacia linka a jej príslušenstvo nielenže neboli spoločnosti Jova nikdy dodané, ale tiež k záveru, že pokiaľ ide o úkony obžalovaného smerom k jej kúpe, že išlo o úkony fiktívne, vykonané páve za účelom následného uplatnenia nadmerného odpočtu a to z nasledovných dôvodov:
Briketovaciu linku a jej príslušenstvo mala zabezpečovať pre spoločnosť JOVA s.r.o. firma Uhrík s.r.o., konkrétne svedok Š. S. prostredníctvom V. B.. V tomto smere neexistuje jediný listinný dôkaz či už objednávky, prípade zmluvy. Existuje iba zmluva o finalizácii a dodávke briketovacej linky č. 15/94 z 19.12.1994, podľa ktorej skúšobná prevádzka má začať 20.1.1995. Vzhľadom na časové súvislosti a skutočnosti, že z briketovacej linky ako ani z jej príslušenstva nebolo dodané vôbec nič, sa táto zmluva javí ako účelová, rovnako ako aj následné úkony obžalovaného- a to aj reklamačný list, ktorým spoločnosť Jova s.r.o. mala intervenovať dodanie briketovacej linky.
Názor súdu, že sa jednalo o fiktívne zakúpenie briketovacej linky a jej príslušenstva totiž potvrdzujú aj ďalšie skutočnosti. Spoločnosť JOVA s.r.o. nemala peniaze na zakúpenie briketovacej linky, preto podľa tvrdenia obžalovaného získala 35.000.000,- Sk od tichého spoločníka, ktorého pri spisovaní zmluvy o pôžičke uvedenej sumy mal zastupovať JUDr. D. K.. Svedok JUDr. D. K. popieral, že by takúto zmluvu podpisoval, že by o takejto zmluve niečo vedel, pričom ani grafologickým skúmaním sa nepotvrdil podpis tohto svedka na spomínanej zmluve o pôžičke 35.000.000,- Sk od tichého spoločníka.
Zmluva o pôžičke 35.000.000,- Sk mala byť spisovaná dňa 6.6.1994 v Bratislave, kedy tichý spoločník mal spoločnosti JOVA s.r.o., zastúpenou obžalovaným v ten istý deň t.j. 6.6.1994 požičať uvedenú sumu. Dňa 6.6.1994 vystavila firma Uhrík firme JOVA faktúru č. 12/Br/94 na sumu 40.141.475,- Sk so splatnosťou ihneď a dňa 6.6.1994 mal prebrať podľa potvrdenia Š. S. za firmu Uhrík s.r.o. sumu 40.141.475,- Sk v hotovosti. V spomínanej faktúre č. 12/Br/94 z 6.6.1994 sú rozpísané súčasti, ktoré sú fakturované, okrem iného aj dva kusy kladivkového drviča a dva kusy briketovacieho lisu K-390. Hodnota faktúrovaných súčastí je 32.113.180,- Sk bez DPH a DPH predstavuje 8.028.295,- Sk.
Až dňa 9.6.1994 bola fakturovaná faktúrou č. 694-17 V. B. firme Uhrík s.r.o. „dodávku zariadení podľa kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.1994“ za sumu 49.729.460,- Sk ( z čoho je DPH 9.345.892,- Sk) s dňom splatnosti 24.6.1994 bankovým prevodom. Bankový prevod sa neuskutočnil, ale dňa 24.6.1994 mal vystaviť V. B. príjmový pokladničný doklad na sumu 46.729.460,- Sk. Podľa výsledkov znaleckého skúmania z odboru grafológie podpis na tomto príjmovom pokladničnom doklade je podpis V. B.. Toho istého dňa mala podľa výdavkového pokladničného dokladu firma Uhrík s.r.o. vyplatiť uvedenú sumu V. B.. Neuniklo pritom pozornosti súdu, že na faktúre č. 694-17, ktorú mal vystavovať V. B. dňa 9.6.1994 a ktorá je spísaná počítačom, je u dodávateľa t.j. V. B. uvedené bydlisko (sídlo) 940 01 Nové Zámky, ktoré je prepísané perom na B. Bystrica. Podobná situácia je u faktúry č. 12/Br/94 z 6.6.1994, kde v kolónke vystavovateľa faktúry je pôvodne uvedené meno Y. a toto je tzv. preixkované a opravené na L.Í.. Z týchto dôvodov mal súd pochybnosti o tom, či uvedené doklady skutočne vystavoval V. B. napriek tomu, že grafologickým skúmaním bolo potvrdené, že podpisy na sporných dokladoch patria jemu.
Svedok Š. S., konateľ firmy L. s.r.o., ktorá mala sprostredkovávať spoločnosti JOVA s.r.o. prostredníctvom V. B. briketovaciu linku, nevedel vysvetliť, prečo V. B. zaplatil sumu 46.729.460,- Sk a firme JOVA fakturoval iba 40.141.475,- Sk.
Dňa 30.9.1994 bola spoločnosťou L. s.r.o., konkrétne Š. S., vyhotovená faktúra č. 13/Br/94 na sumu 12.168.700,- Sk + 3.042.175,- Sk DPH t.j. spolu na sumu 15.210.875,- Sk na kladivkový drtič, baliacu linku a briketovací lis K 390G. Dňa 30.9.1994 vystavil Š. S. spoločnosti JOVA s.r.o. doklad o prevzatí sumy 15.210.875,- Sk v hotovosti.
Dňa 15.9.1994 bola vyhotovená faktúra č. 64918 V. B. pre spoločnosť L. s.r.o. na sumu 15.333.375,- Sk za „dodávku dodatočnej časti briketovacieho komplexu podľa zmluvy z 15.9.1994“ so splatnosťou 23.9.1194. Dňa 23.9.1994 mal vystaviť V. B. príjmový pokladničný doklad na sumu 15.333.375,- Sk od firmy L. a táto firma vystavila toho istého dňa výdavkový pokladničný doklad na uvedenú sumu.
Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, ako Š. S. mohol a vedel rozpísať dodávaný tovar, keď od V. B. tento tovar vo faktúrach nebol jednotlivo rozpísaný a zmluvy uvedené vo faktúrach, vystavených V. B., neboli predložené.
Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní, ktoré vykonal dňa 19.12.1994 pracovník Daňového úradu Nové Zámky J.. W. C. za účelom preverenia pripravenosti montáže briketovacej linky, ktorú zakúpila spoločnosť JOVA s.r.o. za 55.352.350 Sk, ktorá mala byť podľa údajov obžalovaného namontovaná v prenajatej výrobnej hale v Radvani nad Dunajom, bolo zistené, že v hale je firmou Dynamic a.s. Komárno
prevádzkovaný gáter a rozmiestňovacia píla. Žiadne úpravy pre osadenie briketovacej linky urobené neboli. Žiadna písomná zmluva o prípadnom prenájme výrobnej haly nebola k dispozícii.
Napriek podpisom na hore uvedených príjmových pokladničných dokladoch svedok V. B. popieral, a to aj na hlavnom pojednávaní a pri konfrontácii, že by uvedené sumy od Š. S. prevzal.
Daňový úrad Banská Bystrica dňa 27.7.1995 oznámil, že porovnaním daňových priznaní za všetky zdaniteľné obdobia roku 1994 predložených V. B. je zrejmé, že daň na vstupe uplatnená odberateľom Uhrík a spol. s.r.o. Kalná nad Hronom je podstatne vyššia ako daň na vstupe priznaná dodávateľom V. B. za všetky zdaňovacie obdobia roku 1994. Uvedený Daňový úrad vyslovil podozrenie, že V. B. vystavuje daňové doklady bez uskutočnenia zdaniteľných plnení.
Ani spoločnosť Jova s.r.o., ani spoločnosť Uhrík s.r.o. sa neobrátili na súd so žalobou o vrátenie peňazí za nedodanú briketovaciu linku a príslušenstvo. Neboli predložené žiadne listinné dôkazy, že by sa dotknuté firmy iným spôsobom snažili o vrátenie vyplatených finančných prostriedkov.
Vzhľadom k tomu, že znalec z odboru ekonómie pribratý do konania ešte v prípravnom konaní zomrel, pribral súd do konania za účelom vypracovania znaleckého posudku znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu - účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Lýdiu Burkovskú , zapísanú v zozname znalcov MS SR. Obžalovaný v rámci dokazovania predložil súdu znalecký posudok znalca z odboru ekonómie a manažmentu - účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Ernesta Jurigu, zapísaného v zozname znalcov MS SR. Znalecké posudky oboch znalcov sú totožné v tom, že znalci nemali k dispozícii všetky potrebné doklady, ktoré obžalovaný ani po urgencii nedodal s odôvodnením, že sú po uplynutí skartačnej doby skartované. Znalci za danej situácie v znaleckých posudkoch i pri výpovedi na hlavnom pojednávaní sa zameriavali na výkladové stanovisko k zákonu č. 222/92 Zb. (ktorý bol účinný v čase, kedy mali byť prejednávané skutky spáchané) o dani z pridanej hodnoty, najmä k ustanoveniu § 9 odsek 1 písmena a) a § 18 odsek 1 odsek 2. V tomto smere sú názory uvedených znalcov rozdielne. Znalkyňa Ing. Lýdia Burkovská v znaleckom posudku i na hlavnom pojednávaní uvádzala, že spoločnosť JOVA porušila ustanovenie § 18 odsek 1 zákona č. 222/92 Zb. pretože si uplatnila nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že briketovacia linka fyzicky dodaná nebola a spoločnosť ju nepoužívala pre svoje zdaniteľné plnenia. Spoločnosť JOVA preto v mesiacoch jún a september 1994 neoprávnene uplatňovala vrátenie nadmerného odpočtu DPH v súvislosti s nákupom briketovacej linky a komponentov k nej. Dospela k názoru, že spoločnosť JOVA mala skutočný záujem o kúpu briketovej linky. Iný názor v tomto smere zaujal znalec Ing. Ernest Juriga. V jeho znaleckom posudku je tiež okrem iného uvedené, že spoločnosť JOVA mala skutočný záujem o kúpu briketovacej linky, čo dokazuje aj reklamačný list, ktorým intervenovala dodanie briketovacej linky čo je štandartný postup v súlade so zákonom č. 513/91 Zb. (Obchodný zákonník). Nezistil žiadny dôvod, prečo by firma JOVA nemohla uplatňovať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Poukázal na to, že orgány prípravného konania nemali a ani súd nemá k dispozícii účtovníctvo firmy JOVA a preto treba vychádzať z toho, že príslušný doklad o kúpe briketovej linky bol do účtovníctva firmy zaúčtovaný, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 18 odsek 2 z.č. 222/92 Zb. Poukázal na to, že uvedené orgány účtovníctvo firmy JOVA z kritického obdobia k dispozícii nemali, ale daň uznávali.
Súd pri hodnotení oboch znaleckých posudkov dospel k záveru, že obaja znalci v hore uvedenom smere riešili právnu otázku, na riešenie ktorej znalci nie sú oprávnení a riešenie tejto otázky ako súčasti riešenia otázky viny v prejednávanej veci prináleží jedine súdu. Pri riešení tejto otázky súd skúmal konanie obžalovaného, kladeného mu za vinu, z hľadiska, či ním ako konateľom spoločnosti Jova s.r.o. uplatnený nadmerný odpočet DPH bol uplatnený oprávnene, a to v kontexte príslušných ustanovení v čase skutku účinného Zákona č. 222/1992 Zb.
Podľa § 9 odsek 1 písmena a) Zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/92 Zb. sa zdaniteľné plnenie považuje za uskutočnené pri predaji podľa kúpnej zmluvy dňom dodania, v ostatných prípadoch dňom prevzatia alebo zaplatenia tovaru a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Podľa § 18 odsek 1 Zákona č. 222/92 Zb. nárok na odpočet dane má platiteľ pokiaľ nakúpený tovar, stavby, prevedené nehnuteľnosti, prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len zdaniteľné plnenia) použije pre svoje zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 18 odsek 2 Zákona č. 222/92 Zb. platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovanom období, v ktorom daň na vstupe zaúčtoval alebo v prvom zdaňovacom období po dátume účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.
Súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že zdaniteľné plnenie sa v prípade predaja podľa kúpnej zmluvy (čo bol prípad dodania briketovacej linky a jej príslušenstva spoločnosti Jova s.r.o. v prejednávanej veci) považuje dňom dodania tovaru a iba v ostatných prípadoch, t.j. uskutočnenia zdaniteľného plnenia na základe iných právnych úkonov ako kúpnej zmluvy, sa toto považuje za uskutočnené dňom prevzatia lebo zaplatenia tovaru, a to tým dňom, ktorý nastane neskôr. K inému záveru podľa názoru súdu logickým ani gramatickým výkladom uvedených zákonných ustanovení nemožno dospieť. Pokiaľ obžalovaný súdu za účelom tohto výkladu predkladal rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Sž 109/95, a 4Sž 115/95), v ktorom tento podal výklad ustanovenia § 9 odsek 1 písmena a) Zákona č. 222/92 Zb. a zaujal stanovisko, že obsah tohto ustanovenia je treba vykladať v súlade a s obsahom ustanovenia § 266 a následného Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že ak účastníci dohodli čas predmetu plnenia a v čase tam uvedenom nedošlo k plneniu, neznamená to porušenie daňových predpisov, súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutia sa nevzťahovali na rovnakú a ani len podobnú situáciu ako v prejednávanej veci, keďže v uvedených súdnych sporoch nešlo o zdaniteľné plnenia, realizované predajom tovaru na základe kúpnej zmluvy, ale o zdaniteľné plnenia uskutočňované na základe leasingových zmlúv a teda v tých prípadoch skutočne bolo na mieste aplikovať hypotézu právnej normy, uvedenú vo vete za čiarkou ust. § 9 odsek 1 písmeno a) Zákona č. 222/1992 Zb.
S poukazom na výsledky dokazovania, pri ich hodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, a tiež vzhľadom na hore uvedené právne úvahy, súd dospel k záveru, že obžalovaný v postavení štatutárneho zástupcu spoločnosti Jova s.r.o. v oboch prípadoch nielenže uplatnil nárok na nadmerný odpočet neoprávnene, keďže briketovacia linka a jej príslušenstvo neboli spoločnosti Jova s.r.o. nikdy dodané, ale že celá účtovná operácia ohľadne údajnej kúpy tejto linky a jej príslušenstva bola vykonaná iba fiktívne, práve za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu a motivovaná obohatením sa na úkor štátneho rozpočtu. Obžaloba bola teda na obžalovaného podaná dôvodne, súd však považoval za potrebné precizovať dátum spáchania skutku aj uvedením presného dátumu podania daňového priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktorým podaním daňového priznania obžalovaný neoprávnene nadmerný odpočet uplatnil a tiež upravil skutkovú vetu v prípade oboch skutkov v časti týkajúcej sa škody na štátnom rozpočte, ktorá uvedená v obžalobe nezodpovedala tak obsahu samotných daňových priznaní, ako ani výsledkom daňovej kontroly u daňového subjektu v oboch prípadoch. Súd tak ustálil, že v bode 1 tohto rozsudku bola štátnemu rozpočtu spôsobená škoda vo výške 266.490,57 Eur (8.028.295,- Sk) ako rozdiel medzi obžalovaným uplatneným nadmerným odpočtom a správcom dane pri daňovej kontrole zistenou vlastnou daňovou povinnosťou a v bode 2 tohto rozsudku vo výške 45.342,89 Eur (1.336.000,- Sk) ako rozdiel medzi platiteľom dane uplatneným nadmerným odpočtom a nadmerným odpočtom podľa daňovej kontroly ( a teda rozhodne nie vo výške priznanej dane na vstupe tak, ako kládla obžalovanému za vinu obžaloba).
Súd dospel k záveru, že obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v bode 1 dokonaný, v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona, pretože pokračovacím spôsobom úmyselne (§ 4 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorý je v záujem na ochrane majetku tak, že v bode 1 na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a v bode 2 sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku iného obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd nemal žiadne pochybnosti ani existencii príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky uvedeného trestného činu i po stránke materiálne, pretože stupeň nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť rozhodne nie je nepatrný. V konkrétnom prípade je určený predovšetkým významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami vo sfére štátneho rozpočtu, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou. Súd skutok kvalifikoval podľa zákona, účinného v čase jeho spáchania, t.j. podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Zb, keďže žiaden z
neskorších zákonov pre obžalovaného nie je priaznivejší (§16 odsek 1 Trestného zákona), ale naopak, postihuje také konania prísnejšou trestnou sadzbou. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, dosiaľ nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti Jova s.r.o. v roku 1998 spáchal trestný čin skrátenia dane podľa § 148 odsek 2 Trestného zákona v znení zákona č. 248/94 Z.z. s tým, že vo väčšom rozsahu (298.632,- Sk) skrátil daň z pridanej hodnoty podobným spôsobom ako v prejednávanej veci. Obžalovaný bol z tohto trestného činu uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/45/2011 z 23.03.2001, právoplatným dňa 06.04.2001, hľadí sa však na neho v uvedenej veci, ako by nebol odsúdený.
Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 31 Trestného zákona, prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosti nápravy a pomery obžalovaného. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 Trestného zákona, ako ani okolnosť priťažujúcu podľa § 34 Trestného zákona. Trestný zákon za trestný čin podľa § 250 odsek 1, odsek 4 ustanovuje trestnú sadzbu odňatia slobody 5 až 12 rokov. Pri rozhodovaní o výmere trestu v zmysle naplnenia účelu trestu podľa § 23 Trestného zákona súd v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci hodnotenia okolností prípadu zohľadnil aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutok bol spáchaný pred takmer 19 rokmi, pričom po viac ako 12 rokoch bola len na obžalovaného podaná obžaloba a súd vo veci rozhodol ďalších viac ako 5 rokov. Dĺžku trestného konania pritom rozhodne nemožno pričítať na ťarchu obžalovanému, ktorý svojim postojom k priebehu trestného konania takúto dobu trvania trestného konania rozhodne nezapríčinil. Podľa názoru súdu nešlo o ani dôkazne, ani právne náročnú vec, ktorá by takúto dĺžku trvania trestného konania odôvodňovala. Je úlohou a povinnosťou štátu, aby prostredníctvom svojich orgánov zabezpečil, aby trestné činy boli včas a náležite zistené a ich páchatelia včas podľa zákona potrestaný. Pokiaľ tomu tak nie je, míňa sa uloženie trestu svojmu účelu. Preto súd dospel k záveru, že vzhľadom na túto konkrétnu okolnosť prípadu ako aj vzhľadom na súčasné pomery obžalovaného by použite trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, uložený trest by sa minul účinku svojej represívnej funkcie, ako aj účelu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie a že možno účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, nespojeného bezprostredne s odňatím slobody. Z týchto dôvodov preto súd za splnenia podmienok podľa § 40 odsek 1 Trestného zákona a za dodržania limitu podľa § 40 odsek 5 písmeno c) Trestného zákona znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tento obžalovanému uložil vo výmere 2 roky, považujúc túto na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti na dostatočnú. Súd, majúc súčasne za splnené podmienky podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ( tiež z vyššie uvedených dôvodov), výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky, ktorú považoval za potrebnú a dostatočnú na sledovanie správania obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).