Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-170-1998.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/170/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: L. Z., B.. XX.X.XXXX bytom Bratislava, Nám. Hraničiarov 19, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Menyhartom, ul. Jána Poničana 1, Bratislava, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejkárska 1, o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.503,80 euro brutto s úrokom z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne počnúc od 15.2.2006 do zaplatenia.
Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.11.1998 domáhal sa žalobca určenia neplatnosti výpovede zo dňa 9.9.1998, určenia, že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá, ako aj náhrady mzdy od 1.12.1998, a trov konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko sa žalobca dopustil dňa 15.8.1998 závažného porušenia pracovnej disciplíny, za čo mu bola daná výpoveď dňa 9.9.1998.
Súd vo veci rozhodol medzitímnym rozsudkom zo dňa 5.12.2000 č. 17C 170/98-43 tak, že určil , že výpoveď zo dňa 9.9.1998 doručená žalobcovi je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.4.2001 č.k. 16Co 100/01-64 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.12.2004 č.k. 17 C 170/98-97. Súd prvého stupňa vo veci o neplatnosť výpovede a nároku na náhradu mzdy rozhodol tak, že určil neplatnosť výpovede zo dňa 9.9.1998, ktorá bola daná žalobcovi a vyslovil, že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 185.404,- Sk ako náhradu mzdy a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.845,- Sk náhrady trov konania.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne vo veci rozhodol. Žalovaný žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu mzdy alebo len do výšky podľa § 79 ods. 2/ Zákonníka práce v prípade potvrdenia napadnutého výroku,
že pracovný pomer bol neplatne rozviazaný a výpoveď je neplatná. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu znížením náhrady mzdy v rozpore s ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, keď zamestnávateľ nepožiadal o primerané zníženie, resp. o nepriznanie náhrady mzdy na čas presahujúci sumu v tomto ustanovení. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým mu nepriznal úrok z omeškania, pretože žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s platením náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa. 7.12.2005 č.k. 2Co 161/05 -132 rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia, že výpoveď zo dňa 9.9.1998 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá potvrdil. V časti náhrady mzdy rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.9.2008 č.k. 17C 170/98-179 tak, že žalobcovi priznal náhradu mzdy vo výške 185.404,- Sk brutto s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počnúc od 15.2.2006 do zaplatenia a trovy konania a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 25.9.2008 č.k. 17C 170/98-179 podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.1.2010 č.k. 2Co 242/2009-205 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.10.2010 č.k. 17 C 170/1998 -215 tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2 810,40 euro brutto s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 15.2.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.187,88 euro.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný .
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.4.2012 č.k. 11Co 52/2011-244 rozsudok súdu prvého stupňa zrušila a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia odvolacieho súdu, a to podrobnou výpoveďou žalobcu s tým, že vyzval žalobcu, aby podrobne špecifikoval ním uplatnené mzdové nároky a na preukázanie ním tvrdených skutočností produkoval dôkazy.
Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.7.2013 špecifikoval svoj mzdový nárok . Uviedol, že žiada náhradu mzdy vo výške 6.154,30 euro spolu s úrokom s omeškania vo výške 8 % ročne od 1.12.1998 do 4.2.2000. Uplatnil si denný zárobok vo výške 649,12 Sk (21,55 euro ) pri 8 hodinovom pracovnom čase, čo predstavuje 14.111,- Sk (468,40 euro) mesačne. Svoj mzdový nárok odôvodnil tým, že žalobca sa po daní mu neplatnej výpovede dlhodobo nemohol zamestnať, napriek tomu, že si prácu hľadal a to aj za pomoci Úradu práce. Žalobca sa zamestnal až dňa 4.2.2000, aj to až v zahraničí, kam musel za prácou vycestovať. Čo sa týka úroku z omeškania, má za to, že žalovaný sa právoplatne dozvedel, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi je neplatná v decembri ( 7.12.2005 ) na pojednávaní Krajského súdu a následne žalobca žalovaného vyzýval na riešenie pracovnoprávnych vzťahov listom dňa 12.1.2006. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy okrem tých, ktoré boli už predložené súdu neprodukoval.
Žalobca si uplatnil z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru mzdový nárok ako náhradu mzdy za obdobie od 1.12.1998 do dňa relevantného ukončenia pracovného pomeru u žalovaného ku ktorému došlo dňa 4.2.2000.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že v konaní nebolo preukázané, že list z 12.10.1998 bol doručený žalovanému, resp. tvrdil, že žalovanému nikdy doručený nebol. Žalovaný uviedol, že žalobca prácu, ktorú mu žalovaný ponúkol odmietol. Žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu mzdy .
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a
zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať, súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol ,alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Súd podľa § 61 Zákonníka práce priznal žalobcovi z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru náhradu mzdy za obdobie šiestich mesiacov od 22.10.1999, kedy bola žalovanému doručená žaloba , ktorú podal žalobca na súde. Je pravdou, že konaní nebolo preukázané, že si žalobca náhradu mzdy uplatnil u žalovaného listom zo dňa 12.10.1998, resp. nebolo preukázané, že tento list bol žalovanému doručený Námietka žalovaného že tento list mu nikdy nebol doručený a preto žalobca nemá právo na náhradu mzdy je však irelevantná z dôvodu, že i v prípade, ak zamestnanec počas výpovednej doby neoznámil zamestnávateľovi, ktorý mu dal výpoveď, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale podal žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a o náhradu mzdy, potom je tým oznámenie zamestnanca voči zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, nahradené, avšak je tu rozhodujúce, kedy bol doručený rovnopis žaloby zamestnávateľovi, nie kedy bola žaloba podaná na súde.( R 36/1979) Za ďalšie obdobie súd žalobcovi náhradu mzdy nepriznal z dôvodu, že akceptoval žiadosť žalovaného, aby jeho povinnosť nahradiť mzdu za dobu dlhšiu ako 6 mesiacov bola primerane znížená , prípadne nepriznaná a žalobca neprodukoval dôkazy na podporu svojich tvrdení, že sa po daní mu neplatnej výpovede dlhodobo nemohol zamestnať, napriek tomu, že si prácu hľadal a to aj za pomoci Úradu práce.
Súd v konaní zistil, že po rozhodnutí súdu o tom, že výpoveď zo dňa 9.9.1998 je neplatná žalovaný ponúkol žalobcovi prácu pomocného robotníka alebo vodiča nákladného vozidla. Podľa platnej pracovnej zmluvy vykonával žalobca prácu vodiča autobusu . Práca pomocného robotníka a vodiča nákladného vozidla pre žalobcu podľa jeho vyjadrenia nebola vhodná vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a takúto prácu nebol povinný prijať vzhľadom na znenie pracovnej zmluvy , kde bolo jeho pracovné zaradenie vodič autobusu. Preto priznal žalobcovi náhradu mzdy, ktorá má povahu satisfakcie voči pracovníkovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru s pracovníkom.
Pri posudzovaní náhrady mzdy súd vychádzal z ustanovenia § 134, 135 Zákonníka prace.
Za rozhodné obdobie pre výpočet priemerného zárobku, súd stanovil obdobie predchádzajúceho štvrťroka, ktorým je obdobie 3. štvrťroka roku 1998 (júl až september 1998).
Brutto zárobok žalobcu v tomto období bol 29.499,- Sk. Po odpočítaní náhrady mzdy vo výške 802,- Sk bola hrubá mzda žalobcu 28.697,- Sk. Žalobca v uvedenom období odpracoval 397 hodín.
Výpočet priemerného zárobku žalobcu:
28 697 : 397 = 72. 285,- Sk ( priemerný hodinový zárobok)
Pri 8 hodinovom pracovnom čase žalobcu je priemerný denný zárobok 72,285,- Sk x 8 = 578,28 Sk x 21,74 ( koeficient priemerného počtu dní v mesiaci za rok) = 12.571,80
( priemerný mesačný brutto zárobok žalobcu v rozhodnom období.)
Za 6 mesiacov náhrada mzdy predstavuje sumu 75.430, Sk ( 6 x 12.571,80 Sk)
Náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku za obdobie šiestich mesiacov, ktorú súd žalobcovi priznal predstavuje sumu 75.429,30 Sk t.j. 2.503,80 euro brutto.
Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne počnúc od 15.2.2006, t.j. od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené v časti určenia, že výpoveď zo dňa 9.9.1998 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Od
tohto momentu je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, ktorý je povinný zaplatiť žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výšku úroku z omeškania súd určil podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby určenej NBS.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho dourčenia na podpísanom súde písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 / O.s.p.