Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-66-2013.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37Ro/318/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., sídlo: Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Radoslav Huljak, sídlo: Kremnická č. 61, Košice, proti žalovaným: 1. C. K., narodená: X.X.XXXX, naposledy bytom: G. Č.. X, T., zastúpená opatrovníkom: Y. E., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, 2. O. J., narodený: XX.XX.XXXX, naposledy bytom: G. Č.. X, T., zastúpený opatrovníkom: E. O., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 211,81 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 211,81 eur istiny.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: zo sumy 152,50 eur od 29.3.2012 do zaplatenia vo výške 9% z dlžnej sumy ročne a zo sumy 59,31 eur od 17.7.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% z dlžnej sumy ročne.
III. Žalobu ohľadom úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 71,60 eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Ing. Radoslavovi Huljakovi. Trovy konania v časti 16,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 55,10 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní povinní splniť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.5.2012 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 211,81 eur s príslušenstvom, z dôvodu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie bytu č. 1A nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. ulici č. 8 v T.. Predmetný nárok konkrétne predstavoval bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce nedoplatku na službách poskytnutých žalovaným v súvislosti s užívaním predmetného bytu vo výške 152,50 eur za obdobie od 1.1.2009 až do 31.12.2009 (vrátane) a tiež bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce nedoplatku na službách poskytnutých žalovaným v súvislosti s užívaním predmetného bytu vo výške 59,31 eur za obdobie od 1.1.2010 až do 31.12.2010 (vrátane). Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania nasledovne: zo sumy 152,50 eur od 23.9.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne a zo sumy 59,31 eur od 17.6.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne. Žalobca si tiež uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.
Žalovanej v 1. rade bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 66/2013 zo dňa 30.7.2013 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez zistenia stanoviska tejto žalovanej účastníčky konania.
Žalovanému v 2. rade bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 66/2013 zo dňa 30.7.2013 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez zistenia stanoviska tohto žalovaného účastníka konania.
Dňa 24.6.2008 uzavreli Mesto Košice a žalovaná v 1. rade Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol prenájom jednoizbového bytu č. 1A v bytovom dome na G. ulici č. X v T.. Tento nájomný vzťah skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu dňa 31.12.2008. Obaja žalovaní predmetný byt užívali aj po uplynutí dohodnutej doby a to bez právneho titulu. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej nájomnej zmluvy a zo žalobného návrhu a z tzv. „Evidenčného listu bytu“.
Žalobca ako správca predmetného bytu v období roka 2009 poskytol žalovaným služby spojené s užívaním predmetného bytu v celkovej hodnote 302,32 eur, z ktorých žalovaní doposiaľ neuhradili 152,50 eur. Žalobca vyzval žalovaných na uhradenie tejto svojej pohľadávky Vyúčtovaním a to v lehote 30 dní. Žalobca toto vyúčtovanie doručil žalovanej v 2. rade dňa 27.2.2012. Tieto skutočnosti boli preukázané Vyúčtovaním nedoplatku, žalobným návrhom a poštovou doručenkou.
Žalobca ako správca predmetného bytu v období roka 2010 poskytol žalovaným služby spojené s užívaním predmetného bytu v celkovej hodnote 222,75 eur, z ktorých žalovaní doposiaľ neuhradili 59,31 eur. Žalobca vyzval žalovaných na uhradenie tejto svojej pohľadávky Vyúčtovaním a to v lehote 30 dní. Žalobca toto vyúčtovanie doručil žalovanej v 2. rade dňa 16.6.2011. Tieto skutočnosti boli preukázané Vyúčtovaním nedoplatku, žalobným návrhom a podpisový hárkom o doručení vyúčtovaní za rok 2010.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Na základe vyššie uvedených zistených skutočností súd zistil, že žalovaní sa na úkor žalobcu poberaním plnení spojených s užívaním tohto bytu v období rokov 2009 a 2010 bezdôvodne obohatili a to v celkovej sume 211,81 eur. Táto suma predstavuje nedoplatok za služby poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného v súvislosti s užívaním tohto bytu (152,50 eur za rok 2009 a 59,31 eur za rok 2010). Keďže žalovaní túto pohľadávku žalobcu doposiaľ neuhradili, žalobca má voči nim podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Čas vydania predmetného bezdôvodného obohatenia nebol účastníkmi konania nijako dohodnutý a nie je ani špeciálne ustanovený právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu sa žalovaní preukázateľne dostali do omeškania s vydaním svojho bezdôvodného obohatenia podľa § 563 Občianskeho zákonníka tak, ako je to uvedené v nasledujúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku.
Omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 152,50 eur za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2009 v zmysle vykonaného dokazovania vzniklo (aj naďalej trvá) od dňa 29.3.2012, t.j. deň po uplynutí žalobcom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia Vyúčtovania žalovanej v 1. rade.
Dňa 29.3.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške 1% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne od vzniku omeškania do zaplatenia a to za omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia za poskytovanie služieb v roku 2009.
Omeškanie ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 59,31 eur za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2010 v zmysle vykonaného dokazovania vzniklo (aj naďalej trvá) odo dňa 17.7.2011, t.j. deň po uplynutí žalobcom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia Vyúčtovania žalovanej v 1. rade.
Dňa 17.7.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške 1,5% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne (uplatnený vo výške 9,25%) od vzniku omeškania do zaplatenia a to za omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia za poskytovanie služieb v roku 2010.
Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil nárok na úrok z omeškania ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia za poskytovanie služieb za rok 2010 za obdobie od 17.6.2011 do zaplatenia. S ohľadom na to, že omeškanie vzniklo až dňa 17.7.2011 (t.j. o 1 mesiac neskôr), súd konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo väčšom rozsahu, na aký mal nárok. Z tohto dôvodu bola žaloba ohľadom úroku z omeškania čiastočne zamietnutá.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi“.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (ohľadom úroku z omeškania). Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 16,60 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), plus 2 x režijný paušál po 7,63 eur, plus príslušná daň z pridanej hodnoty ako si uplatnil žalobca (t.j. 20% z 2 x 16,60 eur). To všetko v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. , 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.