Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-11-2013.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. B., K.. XX.X.XXXX, O. B. X, S., o zaplatenie 79,62 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 79,62 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 129,62 Eur od 16.12.2006 do 29.12.2011 vo výške 62,08 Eur a s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 79,62 Eur od 30.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 103,74 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 Eur, na účet Advokátskej kancelárie Tomáš Kušník, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 79,62 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania za sumy 79,62 Eur od 30.12.2011 do zaplatenia a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 62,08 Eur, t.j. 9,5 % ročný úrok zo sumy 129,62 Eur od 16.12.2006 do 29.12.2011 a k náhrade trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom imanie zanechajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, ako postupcu, ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 8.11.2002 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva č. 6802166613, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných finančných splátkach riadne a včas, pričom žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 129,62 Eur. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalobca poukázal na to, že keďže si žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky, pričom poukázal na § 517 os. 2 s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., účinného od 1.1.2009. Dodal, že žalovaný uhradil dňa 29.12.2011 sumu 50,- Eur, pričom dlžná suma činí sumu 79,62 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 79,62 Eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so sumou 129,62 Eur a to od 16.12.2006 do 29.12.2011, pričom ročný úrok z omeškania činil výšku 9,5 % a výška vyčísleného úroku z omeškania za uvedené obdobie činí 62,08 Eur a zároveň, že sa dostal do omeškania aj s dlžnou sumou vo výške 79,62 Eur a to od 30.12.2011.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámení, sa s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Predmetom tohto konania je zaplatenie dlhu vzniknutého zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).
Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.
Podľa § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.
Podľa § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti.
Podľa § 153b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je žalobcom tvrdení skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v odôvodnení rozsudkoch podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto o návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 16.1.2013 sp. zn. 36C/11/2013 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne k veci vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený podľa § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 3.7.2013 do vlastných rúk, tento sa v súdom stanovenej lehote k veci nevyjadril a preto súd na základe uvedeného v súlade s § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom považoval žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd o trovách konania rozhodol v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania a ktoré pozostávajú z výšky zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci z hodnoty sporu po 19,92 Eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie protistrane, podanie návrhu na začatie konania zo dňa 17.11.2012) + 3 x paušál po 7,63 Eur, t. j. 22,89 Eur (§ 15 písm. a), § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) + 20 % DPH zo sumy 82,65 Eur, čo činí sumu 16,53 Eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia činia sumu 99,18 Eur. Spolu trovy konania v konaní úspešného žalobcu predstavujú čiastku 115,68 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil výšku trov právneho zastúpenia v sume 87,24 Eur, súd preto
žalobcovi priznal ním žiadanú výšku. Spolu trovy konania žalobcu tak činia sumu 103,74 Eur a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu, č. ú. 1004804115/1111, VS: 460168.
Poučenie:
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Proti výroku o trovách konania je prípustné
odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktorá doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).