Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-39-2012.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľa Mesto Revúca, so sídlom Revúca, Námestie slobody 13/17, IČO: 00 328 693, proti odporcom 1) E.. H. F., L. K., E. XXX/X, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 29/34 a 2) Slovenskej republike - Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Námestie Ľ. Štúra 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Určuje sa, že výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „U.“ číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, k. ú. Revúca, Obec Revúca, okres Revúca, zapísaného na LV č. XXXX, je navrhovateľ - Mesto Revúca, IČO: 00 328 693, Námestie slobody 17, 050 01 Revúca.
Odporca 1) je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 €, titulom zaplateného súdneho poplatku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania voči odporcovi 2) nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku registra „U.“ parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Revúca, obec Revúca. Navrhovateľ uviedol, že odporcovia nemôžu byť podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pretože tieto boli ako pôvodné PK parcely odpredané pôvodnými vlastníkmi podľa geometrického plánu č. XXX - XX/XXX-XXX X.-H.-XX v prospech Československého štátu - MNV v Revúcej za účelom realizácie verejného priestranstva ako priľahlej plochy a prístupovej komunikácie k ZK ROH (v súčasnosti Dom kultúry).
Odporca v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu navrhovateľa uviedol, že podiel na predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe právnych úkonov, ktoré neboli nikým spochybnené niekoľko rokov. Správa katastra Revúca povolila vklad vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti. Zmluvy, o ktoré opiera navrhovateľ svoj nárok, nikdy neboli predložené na zápis zmeny vlastníckych práv, nikdy neboli registrované štátnym notárstvom, nikto a pravdepodobne ani sám navrhovateľ netušil, že nejaké listiny viažuce sa na sporné nehnuteľnosti v archíve existujú. Odporca 1) vo svojom písomnom vyjadrení poukázal tiež na to, že konal pri nadobúdaní vlastníckeho práva v súlade s dobrými mravmi a v dobrej viere v zápis na LV. Odporca poukázal, že v jeho prospech svedčí ústavný princíp ochrany právnej istoty a ochrany vlastníckeho práva nadobudnutých práv. Navrhol, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Odporca v druhom rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu navrhovateľa uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sú podložené kúpnymi zmluvami, pričom tieto sú aj následne schválené nadriadenou organizáciou ONV v Rožňave. Odporca v druhom rade nijakým spôsobom nespochybnil kúpne zmluvy, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ. Zároveň vyjadril súhlas s tvrdením navrhovateľa, že účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov predmetný majetok prešiel do vlastníctva obce ex legge.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 01.10.2013, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a Správou katastra Revúca.
Súd ako listinný dôkaz prečítal list vlastníctva č. XXXX. Prečítal kúpnu zmluvu zo dňa 27.04.1965, prečítal kúpnu zmluvu zo dňa 04.02.1966. Súd sa oboznámil s PKV č. XXX viažucou sa k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.1965 uzavretej medzi S. U. ako predávajúcim a Československým štátom
- MNV v Revúcej ako kupujúcim vyplýva, že S. U. predal Československému štátu okrem iného aj podiel na parcele č. XXX. Kúpna zmluva obsahuje aj dojednanie o kúpnej cene a splatnosti kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola Okresným národným výborom v Rožňave - finančný odbor schválená dňa 24.06.1965.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.02.1966 vyplýva, že predávajúce H. S. a E. F. ako predávajúce odpredali kupujúcemu Československý štát - MNV v Revúcej okrem iného aj ich spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXX. Kúpna zmluva bola Okresným národným výborom v Rožňave - finančný odbor schválená dňa 18.04.1966. Kúpna zmluva obsahuje aj dojednanie o kúpnej cene a splatnosti kúpnej ceny.
Z pozemnoknižnej vložky č. XXX súd zistil, že parcela č. XXX je vedená ako „spoločný dvor vo vnútornosti“ o výmere 265 m2. Podielovými spoluvlastníkmi v podiele v jednej polovici sú vlastníci domu číslo popisné XX a XX. Vlastníctvo je vedené vo vložke č. XX a vo vložke č. XX.
Z pozemnoknižnej vložky č. XX súd zistil, že posledným vlastníkom nehnuteľností tam vedených je S. U..
Z pozemnoknižnej vložky č. XX súd zistil, že poslednými vlastníčkami predmetných nehnuteľností tam vedených sú H. S. a E. F..
Z LV č. XXXX, reg. „U.“, k. ú. Revúca súd zistil, že odporcovia 1) a 2) sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely parc. č. XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 265 m2, a to každý v podiele 1/2.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu, bolo potrebné sa prvotne zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodol o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo tu nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté.
Pretože ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sú vedení v katastri nehnuteľností odporcovia 1) a 2), má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Podľa § 47 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnej dobe, ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnej dobe, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa § 135 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnej dobe, ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Citované ustanovenia §§134 a 135 sa týkali nadobúdania vecí do tzv. osobného vlastníctva (nachádzali sa v druhej hlave s názvom Osobné vlastníctvo), nie do vlastníctva socialistického, teda štátneho.
Podľa § 490 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnej dobe, nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania ( § 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134.
Podľa § 11 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. účinného v rozhodnej dobe, ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci (ods.1 ) a nadobudnúť vec do socialistického spoločenského vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia (ods.2).
Z citovaných právnych predpisov je zrejmé, že k nadobudnutiu majetku do socialistického štátneho vlastníctva nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Uvedené vyplýva aj z Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19. mája 1964, ktorou sa vydáva SMERNICA o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, podľa čl. 9 ktorej, registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Podľa čl. 10 Smernice registrácia sa taktiež nevykonáva ani súhlas okresným národným výborom sa neudeľuje k vzniku právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, založených rozhodnutím štátneho orgánu, napr. súdu, štátneho notárstva, národného výboru a pod.
Je teda zrejmé, že štát nadobúdal vlastníctvo v prípade vyvlastnenia dňom uvedeným v tomto rozhodnutí a v prípade zmluvy dňom prevzatia nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania, konkrétne z oboch kúpnych zmlúv, mal súd za preukázané, že predmetnú parcelu parc. č. XXX registra „U.“ nadobudol Československý štát, a to v rokoch 1965 - 1966.
Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že nadobúdanie sporných parciel Československým štátom sa dialo v súlade s investičnou akciou úpravy námestia pred kultúrnym domom. V súvislosti s tým štát cielene vykupoval, prípadne vyvlastňoval parcely občanov potrebné pre túto investičnú akciu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetná parcela č. XXX bola nadobudnutá Československým štátom ako právnym predchodcom navrhovateľa.
Podľa § 2 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v pôvodnom znení, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb., veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že sporná parcela, ktorá je súčasťou námestia SNP v Revúcej, bola v správe MsNV Revúca a následne táto parcela bola predmetom prechodu vlastníctva zo štátu na Mesto Revúca v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Túto skutočnosť preukazuje Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku a o prevode vlastníctva národného majetku uzavretá dňa 27.08.1983 medzi odovzdávajúcou organizáciou Mestský národný výbor Revúca, ktorého nadriadeným orgánom bol Okresný národný výbor Rožňava, a preberajúcou organizáciou Technické služby Revúca a jej nadriadeným orgánom Mestský národný výbor Revúca, ktorá sa týka námestia SNP v Revúcej pred ZK LTZ.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníctvo navrhovateľa k predmetnej parcele nebolo nikdy spochybňované a navrhovateľ s uvedenou parcelou nakladal ako s vlastnou. Aj keby teda hypoteticky vlastníctvo Československého štátu k uvedenej parcele dané z nejakých dôvodov nebolo, nemalo by to vplyv na nadobudnutie vlastníctva navrhovateľa titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože dobromyseľnosť žalobcu by bola založená priamo zákonom o majetku obcí a žalobca s uvedenou parcelou nakladá ako s vlastnou a zároveň ju fakticky ovláda od roku 1991.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „U.“ číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, k. ú. Revúca, Obec Revúca, okres Revúca, zapísaného na LV č. XXXX.
O trovách konania súd rozhodla podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len voči odporcovi 1). Navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi 2) súd nepriznal aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Mimoriadne okolnosti prípadu vo vzťahu k odporcovi 2) videl súd v tom, že odporca 2) už od počiatku súdneho konania nespochybňoval vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti.
Trovy konania predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.