Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/191/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa H. O., B.. XX. XX. XXXX, trvale bytom v X. X., U. XX, štátne občianstvo SR, spoločník spoločnosti RESAD s.r.o., zastúpeného JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 41 proti odporcovi RESAD s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska 16, IČO: 36 749 770, zastúpenému JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Pestovateľská 2682/18, o zrušenie účasti spoločníka súdom, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e účasť navrhovateľa H. O., B.. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XX, X. X. v spoločnosti RESAD s.r.o., Partizánska 16, Banská Bystrica, IČO: 36 749 770, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica vo vložke č. 12787/S.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 291,23 Eur na účet JUDr. Mgr. Ivany Švarcovej, advokátky, vedený v D., H..U.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, P.: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2012 domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka súdom v obchodnej spoločnosti odporcu. Právna zástupkyňa navrhovateľa v žalobnom návrhu uviedla, že na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 30. 06. 2011 je navrhovateľ jedným z troch spoločníkov obchodnej spoločnosti RESAD s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska 16, IČO: 36 749 770, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica dňa 08. 03. 2007, vložka č. 12787/S. Ostatnými spoločníkmi sú T.. J. U.W. a N.. O. I.. Navrhovateľ v súčasnosti pracuje v zahraničí v gastronomickej oblasti, na Slovensko dochádza cca jedenkrát v mesiaci. Právna zástupkyňa navrhovateľa ďalej uviedla, že v spoločnosti odporcu chcel navrhovateľ pôsobiť hlavne preto, že ho zaujíma práca v gastronómii a v tejto oblasti sa pohybuje skoro celý život. Na pôsobení a cieľoch spoločnosti bol s ostatnými spoločníkmi dohodnutý, čo zakotvili aj v spoločenskej zmluve. Zo strany navrhovateľa boli do spoločnosti preukázateľne vkladané nemalé finančné prostriedky, základné imanie spoločnosti bolo navyšované naposledy vkladom navrhovateľa, čo vyplýva z vyhlásenia spoločníka zo dňa 30. 06. 2011 o prevzatí záväzku na nový vklad do základného imania spoločnosti v celkovej výške 2.656,- Eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu, uvedeného dňa (30. 06. 2011) bol naposledy pozvaný na Valné zhromaždenie spoločnosti. V tomto období sa rovnako vzdal funkcie konateľa spoločnosti, pretože mu bolo zo strany ostatných spoločníkov navrhované, že prevezmú jeho obchodný podiel. Do konca roka 2011 sa tak nestalo. Podľa tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľa v žalobnom návrhu, od toho času pretrvávajú medzi spoločníkmi názorové nezhody a rozpory, ktoré sú z hľadiska existencie obchodnej spoločnosti neprijateľné. Ako spoločníci spolu vôbec nekomunikujú, nie je vzájomná ochota spolupracovať a napĺňať predpoklady pre riadny podnikateľský chod spoločnosti. Okrem týchto problémov vo vnútri spoločnosti,

spoločníci odmietajú navrhovateľovi ozrejmiť súčasnú ekonomickú, ako aj právnu situáciu a nie je informovaný o podnikateľských aktivitách a záväzkoch spoločnosti.

Jedným zo závažných dôvodov pre podanie tohto žalobného návrhu je podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa skutočnosť, že v priebehu roka 2011 nebol navrhovateľ pozvaný na zasadnutie valného zhromaždenia, ktoré sa pravdepodobne neuskutočnilo, nakoľko mu nebola doručená zápisnica o valnom zhromaždení, prípadne kópia uznesenia valného zhromaždenia. Preto sa navrhovateľ rozhodol v zmysle spoločenskej zmluvy ponúknuť svoj obchodný podiel v spoločnosti ostatným spoločníkom za cenu 15.000,- Eur. Na jeho návrh spoločníci reagovali vyjadrením o zlej finančnej situácii v spoločnosti. Na základe tohto vyjadrenia navrhovateľ dňa 14. 08. 2012 adresoval prostredníctvom právneho zástupcu výzvu na predloženie účtovných dokladov spoločnosti. Táto výzva ostala bez povšimnutia a navrhovateľovi nebolo umožnené nahliadnuť do účtovníctva predmetnej spoločnosti, čím bolo opakovane porušené jeho právo spoločníka v zmysle spoločenskej zmluvy, ako aj ustanovenia . Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti bol navrhovateľ toho názoru, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti, na ktorej chode a činnosti sa nemôže ďalej bezdôvodne a nedobrovoľne podieľať, nemôže kontrolovať jej pasíva, tiež mal obavu, že v spoločnosti môže dochádzať k nevýhodnej obchodnej činnosti. Keďže navrhovateľovi je spoločnosťou bránené vo vykonávaní práv a povinností spoločníka, navrhol, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti odporcu.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu, doručenom tunajšiemu súdu dňa 26. 11. 2012 (na č. l. 31 p. v.) uviedla, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v žalobnom návrhu nie sú pravdivé, a teda nie sú dôvodom na zrušenie účasti navrhovateľa v spoločnosti, nakoľko nenastali žiadne okolnosti, ktorými by spoločníci ohrozovali riadnu činnosť spoločnosti nevýhodným predajom majetku, ani okolnosti, ktorými by spoločníci porušovali právo navrhovateľa podľa spoločenskej zmluvy a podľa ustanovení , na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Podľa jej názoru, alternatívou ukončenia účasti spoločníka v spoločnosti v zmysle , ktorý nemôže zo spoločnosti jednostranne vystúpiť, je právo previesť obchodný podiel zmluvou na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Ak sa táto alternatíva ukáže ako nepriechodná, napríklad preto, že nikto nemá záujem nadobudnúť obchodný podiel od tohto spoločníka, spoločník sa môže domáhať, aby o zrušení jeho účasti v spoločnosti rozhodol súd. V návrhu na zrušenie jeho účasti v spoločnosti musí spoločník preukázať dôvody, v dôsledku ktorých nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti. Môžu to byť napríklad zdravotné dôvody, zásadné rozpory s inými spoločníkmi, zmena osobných pomerov, skutočnosť, že spoločník bol zvolený do verejnej funkcie, pričom vykonávanie tejto funkcie sa nezlučuje s pôsobením v spoločnosti a pod. Odporca sa nestotožňuje s dôvodmi navrhovateľa pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom, nakoľko odporca nijakým spôsobom neporušil spoločenskú zmluvu a ani ustanovenia , na ktoré sa navrhovateľ v žalobe odvoláva. Odporca v roku 2011 písomnou pozvánkou zo dňa 07. 06. 2011 zvolal valné zhromaždenie spoločnosti. Na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 30. 06. 2011 sa zúčastnili všetci spoločníci spoločnosti odporcu, pričom na základe uznesení prijatých na tomto valnom zhromaždení (ďalej len „VZ“) bol konateľom spoločnosti odporcu podaný návrh na zápis zmien v obchodnom registri zo dňa 19. 07. 2011, ku ktorým došlo dňa 23. 07. 2011. V dobe medzi konaním VZ dňa 30. 06. 2011 a zápisom zmien do obchodného registra, ku ktorým došlo dňa 23. 07. 2011, navrhovateľ listom zo dňa 06. 07. 2011 požiadal spoločníka T.. J. U. o odkúpenie svojho obchodného podielu za sumu 13.000, - Eur, avšak tento spoločník neprejavil záujem o odkúpenie obchodného podielu navrhovateľa ako spoločníka v spoločnosti odporcu. Ďalej navrhovateľ listom zo dňa 10. 07. 2012 oznámil spoločnosti, že si neželá byť spoločníkom v spoločnosti odporcu a ani inak sa podieľať na činnosti spoločnosti a preto podľa čl. X bod 10.1 spoločenskej zmluvy navrhol prevod jeho obchodného podielu za odplatu vo výške 15.000,- Eur s tým, že ak do 30 dní spoločníci o uvedenom nerozhodnú, je z jeho strany možné v zmysle spoločenskej zmluvy previesť jeho obchodný podiel tretej osobe aj bez súhlasu VZ. Spoločníci neprejavili súhlas s ponukou na nadobudnutie obchodného podielu navrhovateľa a preto žiadne okolnosti nebránili navrhovateľovi previesť svoj obchodný podiel tretej osobe. K predmetnému podaniu odporca listom zo dňa 02. 08. 2012 oznámil navrhovateľovi, že po ukončení nájomnej zmluvy, a teda po skončení prevádzkovania priestorov na B. U. X P. X. X. spoločníci posúdia ekonomický stav spoločnosti a zvážia prípadný odpredaj celej spoločnosti. Spoločníci si boli vedomí, že navrhovateľ je oprávnený svoj obchodný podiel odpredať tretej osobe, doposiaľ však navrhovateľ nepreukázal spoločnosti odporcu, že by svoj obchodný podiel ponúkol na odpredaj tretej osobe. Odporca má preto za to, že navrhovateľ nevyužil všetky alternatívy ukončenia jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti.

Takisto spoločníci odporcu nie sú si vedomí žiadnych rozporov medzi nimi a navrhovateľom. Podľa názoru právnej zástupkyne odporcu, u navrhovateľa nie sú dané dôvody na zrušenie jeho účasti ako spoločníka spoločnosti súdom. Navrhovateľ nepreukázal dôvod, ktorý by opodstatňoval navrhovateľa k podaniu predmetnej žaloby. Navrhovateľ sa sám vzdal možnosti vykonávať zástupcu za pohostinskú činnosť a vie, že spoločnosť je už niekoľko rokov v značných problémoch a že svoju činnosť vykonáva len s veľkými ťažkosťami. Zo všetkých týchto dôvodov potom navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobný návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj s obsahom pripojených spisov z Obchodného registra tunajšieho súdu o registrácii odporcu sp. zn. Sro 12787/S a spisu zo Zbierky listín zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia navrhovateľa v súdnom konaní, po nezhodách, ktoré v spoločnosti odporcu prevládali, sa rozhodol osobne túto spoločnosť opustiť. Rozhodol sa tak na základe ústnej dohody medzi ním a konateľom spoločnosti p. U., keď sa dohodli, že by bolo dobré, keby niekto túto firmu opustil. Keďže spoločníci p. U. a p. I. sa poznajú z detstva, rozhodol sa navrhovateľ, že teda spoločnosť odporcu opustí on. Spoločnosť odporcu zostala fungovať ďalej, avšak podľa vyjadrenia navrhovateľa on nebol ani raz kontaktovaný zo strany spoločnosti ani zo strany spoločníkov. Navrhovateľ ďalej tiež uviedol, že sa pokúšal o odpredaj svojho obchodného podielu najskôr jeho spoločníkom a keďže medzi nimi nedošlo k dohode, tak sa ho pokúsil odpredať aj cez internet, avšak bezúspešne.

Štatutárny zástupca odporcu T.. J. U., konateľ spoločnosti a tiež aj jeden zo spoločníkov spoločnosti v súdnom konaní uviedol, že navrhovateľ sa rozhodol dobrovoľne opustiť spoločnosť ako konateľ, nakoľko výsledky spoločnosti zrejme neboli preňho uspokojujúce. Navrhovateľ im nechal spoločnosť a oni sa dohodli (s druhým spoločníkom), že keď skončí nájomná zmluva, spoločnosť sa odpredá ako celok a vyplatia sa podiely spoločníkom a prípadné nejaké pohľadávky voči dodávateľom alebo zamestnancom. Podľa jeho názoru, spoločníci odporcu spoločnosť nepoškodzujú, ba práve naopak, snažia sa svojím konaním zvýšiť jej netrhovú hodnotu, nefinančnú hodnotu, to znamená - dobré meno a povesť, aby mala väčšiu cenu v prípadnom odpredaji. Ostatní dvaja spoločníci (T.. J. U. a N.. O. I.) sa nepokúšali odpredať svoje podiely, nakoľko mali za to, že spoločnosť odpredaná po častiach nemá takú hodnotu ako spoločnosť, ktorá by sa predala vcelku.

Štatutárny zástupca odporcu N.. O. I., konateľ spoločnosti a tiež aj jeden zo spoločníkov spoločnosti v súdnom konaní uviedol, že nesúhlasí s vystúpením navrhovateľa zo spoločnosti, na základe ústnej dohody, že to ukončia spolu s ukončením nájmu a vlastne potom sa podelia o tie výsledky spoločnosti, prípadne z predaja spoločnosti. Uviedol tiež, že sa s ďalším spoločníkom nepokúšali odpredať svoje podiely, nakoľko mali za to, že spoločnosť odpredaná po častiach nemá takú hodnotu ako spoločnosť, ktorá by sa predala vcelku.

Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na pojednávaniach vo veci samej na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla tiež, že spoločníci už od roku 2011 a postupne v roku 2012 aj v roku 2013 ignorujú účasť navrhovateľa ako spoločníka v tejto spoločnosti, žiadnym spôsobom ho nekontaktujú na valné zhromaždenia, nebola mu daná možnosť túto spoločnosť akokoľvek riadiť alebo sa podieľať na jej činnosti. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa v priebehu súdneho konania dozvedela, že v spoločnosti odporcu sa dňa 12. 04. 2012 a dňa 10. 04. 2013 konali valné zhromaždenia, na ktoré navrhovateľa ako spoločníka nepozvali. Mala za to, že spoločníci spoločnosti odporcu nerešpektujú spoločenskú zmluvu a nevedia ani dokázať, že by navrhovateľa nejakým spôsobom pozvali na tieto valné zhromaždenia, aby sa mohol podieľať na konaní spoločnosti. Zo všetkých dôvodov, ktoré v konaní vyšli najavo, mala za to, že nie je možné spravodlivo požadovať od navrhovateľa ako spoločníka, aby zotrval v spoločnosti odporcu už ďalej proti svojej vôli a preto navrhla, aby súd zrušil účasť navrhovateľa ako spoločníka v spoločnosti odporcu.

Právna zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že odporca sa nestotožňuje so žalobným návrhom navrhovateľa, v celom rozsahu trvala na svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu (č. l. 31 p. v.)

a mala za to, že navrhovateľ nepreukázal právny dôvod na podanie návrhu na ukončenie jeho účasti v spoločnosti. Ďalej tiež uviedla, že ostatní dvaja spoločníci spoločnosti nie sú si vedomí toho, že by nejakým spôsobom porušili svoje povinnosti voči navrhovateľovi ako spoločníkovi a nie sú si vedomí ani toho, že by spoločnosť nejakým spôsobom poškodzovali a vedome sa snažili dostať spoločnosť do nejakej straty. Okrem toho bola toho názoru, že navrhovateľ sa sám dobrovoľne vzdal svojej možnosti nejakým spôsobom sa podieľať na chode spoločnosti a jediné, o čo navrhovateľovi z jej pohľadu ide, je to, aby bol vyplatený jeho obchodný podiel zo strany spoločníkov, čo je pri súčasnom stave spoločnosti odporcu nereálne. Právna zástupkyňa odporcu potvrdila tú skutočnosť, že od 30. 06. 2011 sa v spoločnosti odporcu konali dve valné zhromaždenia, a to dňa 12. 04. 2012 a dňa 10. 04. 2013, na ktoré valné zhromaždenia boli pozvaní všetci traja spoločníci spoločnosti odporcu. Pozvánky na obidve valné zhromaždenia boli posielané, podľa vyjadrenia ostatných spoločníkov, poštou, obyčajnou zásielkou, takže nevedia preukázať, či sa to navrhovateľovi doručilo. Ostatní dvaja spoločníci majú vedomosť o tom, že navrhovateľ pôsobí v zahraničí, takže je možné, že sa mu pozvánka do rúk nedostala a preto sa týchto valných zhromaždení navrhovateľ nezúčastnil. Podľa jej názoru, navrhovateľ ako väčšinový majiteľ spoločnosti mohol kedykoľvek požiadať spoločnosť o to, aby sa konalo VZ, on túto možnosť sám nevyužil a z vlastnej iniciatívy zo spoločnosti ako konateľ odišiel, aj ako zodpovedný zástupca za pohostinskú činnosť, čím sám si zmaril možnosť ako konateľ sa zúčastňovať na chode spoločnosti a ako spoločník sa podieľal vlastne svojím vkladom. Zo všetkých týchto dôvodov potom navrhla, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Z pripojeného spisu obchodného registra tunajšieho súdu o registrácii obchodnej spoločnosti odporcu sp. zn. Sro 12787/S súd zistil, že naposledy bola vykonaná zmena v tejto obchodnej spoločnosti, teda zmena zapísaných údajov do obchodného registra dňa 22. 07. 2011. Po tomto dátume sa nenachádzajú v tomto registrovom spise žiadne listiny.

Z ďalšieho pripojeného spisu zo zbierky listín ohľadne spoločnosti odporcu súd zistil, že naposledy bola do zbierky listín pod poradovým číslom 17 dňa 11. 04. 2013 založená účtovná závierka spoločnosti za rok 2012. Od tohto dátumu sa žiadne listiny v zbierke listín ohľadne spoločnosti odporcu nenachádzajú.

Podľa , spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia a platia obdobne.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe Spoločenskej zmluvy spoločnosti odporcu zo dňa 30. 06. 2011 sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti RESAD s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska 16, IČO: 36 749 770 navrhovateľ s vkladom X.XXX,- Eur (splatené X.XXX,- Eur), T.. J. U.W. s vkladom X.XXX,- Eur (splatené X.XXX,- Eur) a N.. O. I. s vkladom X.XXX,- Eur (splatené X.XXX,- Eur). Konateľmi spoločnosti odporcu sú T.. J. U. a N.. O. I.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z obchodného registra tunajšieho súdu o registrácii odporcu, z ktorého tiež vyplýva, že funkcia konateľa navrhovateľovi vznikla dňa 08. 03. 2007 a skončila dňa 30. 06. 2011.

Ďalej mal súd preukázané, že v spoločnosti odporcu sa konalo dňa 30. 06. 2011 valné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili všetci spoločníci spoločnosti odporcu, pričom na základe uznesení prijatých na tomto valnom zhromaždení bol konateľom spoločnosti odporcu podaný návrh na zápis zmien v obchodnom registri zo dňa 19. 07. 2011, ku ktorým došlo dňa 23. 07. 2011. Po tomto valnom zhromaždení sa v spoločnosti odporcu konalo ďalšie valné zhromaždenie dňa 12. 04. 2012, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil a tiež dňa 10. 04. 2013, ktorého sa navrhovateľ takisto nezúčastnil. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ na tieto dve valné zhromaždenia obdržal pozvánku.

Napokon mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa na odpredaj svojho obchodného podielu ostatným spoločníkom nebol zo strany ostatných dvoch spoločníkov spoločnosti akceptovaný a navrhovateľovi sa ho následne nepodarilo odpredať ani tretím osobám.

Súd bol toho názoru, že v súdenom prípade došlo k naplneniu predpokladov ustanovených v v tom smere, že od navrhovateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti odporcu zotrval, pretože sa nemôže ďalej podieľať na chode a činnosti tejto spoločnosti z dôvodov na strane odporcu, ktorý v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti nepozýva navrhovateľa ako spoločníka na konanie valných zhromaždení. Týmto postupom spoločnosť odporcu znemožňuje navrhovateľovi ako spoločníkovi podieľať sa okrem jeho vkladu do spoločnosti na akejkoľvek činnosti tejto spoločnosti, čím dochádza k nemožnosti realizácie práv navrhovateľa ako spoločníka podieľať sa na činnosti a chode spoločnosti odporcu, vrátane aj prípadného plnenia si povinností navrhovateľa ako spoločníka voči spoločnosti. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ sa funkcie konateľa spoločnosti dobrovoľne vzdal.

V závere súd už len dodáva, že postupom odporcu je navrhovateľovi skutočne bránené vo vykonávaní práv a povinností spoločníka tým, že nie je pozývaný na valné zhromaždenia spoločnosti odporcu, prostredníctvom ktorých by mohlo dôjsť k realizácii nielen jeho práv, ale aj povinností ako spoločníka.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, zo všetkého, čo vyšlo v súdnom konaní najavo a tiež s poukazom na citované zákonné ustanovenie, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 291,23 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v roku 2012 za 2 právne úkony po 58,69 Eur, 2x režijný paušál po 7,63 Eur - za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia dňa 09. 07. 2012 a spísanie žalobného návrhu na súd dňa 15. 10. 2012; v roku 2013 za 1 právny úkon po 15,02 Eur ( citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 07. 2013), x režijný paušál po 7, Eur - za účasť na pojednávaní dňa 30. 07. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci; za 2 právne úkony po 60,07 Eur, 2x režijný paušál po 7,81 Eur - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 06. 09. 2013 a dňa 01. 10. 2013. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou navrhovateľa zo dňa 02. 10. 2013 (na č. l. 66 p. v.).

Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 45,05 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou vo výške 60,07 Eur a súdom priznanou sumou vo výške 15,02 Eur - za účasť na pojednávaní dňa 30. 07. 2013, pretože ako už súd vyššie konštatoval, toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, takže právnej zástupkyni navrhovateľa patrí 1 právny úkon vo výške 15,02 Eur (§ 13a ods. 4 citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 07. 2013) a nie za 1 právny úkon po 60,07 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).