Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Sp-6-2013.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Area
Subarea
38Sp/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. R., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX U. R. H. č. XX, proti odporcovi: Okresný úrad Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti: J. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX S., F. XXX, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede č.j. D/2012/00534-5 zo dňa 26.11. 2012, t a k t o
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede č.j: D/2012/00534-5 zo dňa 26. novembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Účastníkovi J. D. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím pôvodne označený odporca Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede rozhodol vo veci reštitučného nároku uplatneného podľa zák. č. 229/1991 Zb. H. D. tak, že jeho dedičia zo zákona a zároveň zo závetu J. D. a Ing. H. R. nespĺňajú podmienky v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 229/1991 Zb. na vydanie nehnuteľností alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v k.ú. U. Q. K. vedené na prídelovej listine č. 666 15/47-III/B zo dňa 23.03. 1948 z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo vysporiadané predloženým osvedčením o dedičstve. Okrem toho bolo v odôvodnení uvedené, že v spisovom materiáli sa nenachádza dokument o prechode vlastníctva na Československý štát, t.j. vlastníctvo k pozemkom nezaniklo zákonným spôsobom.
Proti rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala jeho zrušenie, nakoľko rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonnou úpravou správneho konania, keď neobsahuje uvedenie, kedy bolo konanie začaté, čo je predmetom konania, pričom ona žiadosť o reštitúciu nepodávala. Odôvodnenie s poukazom na dedičské rozhodnutie považuje za nedostatočné, nakoľko neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, v ktorom by bolo uvedené, že H. D. nemá nárok na vlastnícke právo k zostávajúcim častiam pozemkoknižných parciel.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.02. 2013 poukázal na zistenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie, boli zároveň predmetom dedičského osvedčenia po H. D. č. NM8D/1164/1999-87 Dnot 225/1999-87 zo dňa 25.09. 2006, časť parciel bola vysporiadaná schválením dohody bývalým Pozemkovým úradom v Dunajskej Strede č. 2530/93-2 zo dňa 27.10. 1993 a
vyslovil predpoklad, že konanie bude úplne ukončené až vydaním rozhodnutia, ktorým bude dostatočne preukázané a odôvodnené, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili vlastníctvo pôvodného vlastníka H. D. sú vlastnícky vysporiadané.
Vzhľadom na ust. § 250m ods. 3 O.s.p. súd konal ako s účastníkom súdneho konania aj s ďalším účastníkom správneho konania J. D..
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľka uviedla, že za pochybenie pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považuje to, že v ňom neboli jednoznačne identifikované všetky nehnuteľnosti, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok a jednoznačne z neho nevyplýva, že po tom, čo časť nehnuteľnosti bola vyriešená dedičským rozhodnutím - osvedčením o dedičstve (právoplatným 11.10. 2006), ostatné nehnuteľnosti, ktoré žiadal jej právny predchodca reštituovať, stále nie sú doriešené. V reštitučnom rozhodnutí nie je uvedené, že niektoré nehnuteľnosti prešli na štát a to je dôvod, prečo nemohli byť vydané. Takéto rozhodnutie potrebuje na účely iných konaní, aby si mohla uplatňovať svoje nároky voči subjektom, ktoré sú k dnešnému dňu evidované ako vlastníci pozemkov. K niektorým zbytkom nehnuteľností, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, o výmere cca 30 árov, zostalo vlastníctvo v prospech H. D., avšak k dnešnému dňu už majú k nim zapísané vlastníctvo iné subjekty, ktorým to nedaroval. S týmto sa mal pozemkový úrad vysporiadať v odôvodnení.
Účastník J. D. sa stotožnil s jej vyjadrením.
Poverená zástupkyňa odporcu uznala, že z obsahu rozhodnutia nie je jednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti v zmysle výroku rozhodnutia sú všetkými nehnuteľnosťami, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Je treba priznať, že v odôvodnení rozhodnutia nie je žiaden odkaz na identifikáciu parciel, ani na geometrický plán, na základe ktorých by bolo možné porovnať rozsah reštitučného nároku a rozsah nehnuteľností, o ktorých bolo rozhodnuté.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
Podaním došlým Okresnému pozemkovému úradu Dunajská Streda dňa 18.03. 1992 si H. D. uplatnil reštitučný nárok k nehnuteľnostiam - pôde podľa zoznamu presídlencov č. výmeru 158/45 vo výmere 16 ha 5489 m2, v obci U. Q. K., okres T.. Na osvedčenie reštitučného nároku doložil výmer č. 158/45.-V zo dňa 20.06. 1945, na základe ktorého mu boli pridelené do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti v k.ú. U. Q. K..
Rozhodnutím Pozemkového úradu v Dunajskej Strede č. 2530/93 -2 zo dňa 27.10. 1993 bola schválená Dohoda o vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. zo dňa 23.07. 1993 uzavretá medzi H. D. ako oprávnenou osobou a štátnym majetkom š.p. Hubice, týkajúca sa nehnuteľností - pozemkov v k.ú. U. Q. K. vo výmere 900 m2.
Podľa Osvedčenia o dedičstve č. NM8D/1164/1999-87 Dnot 225/1999-87 zo dňa 25.09. 2006 navrhovateľka a J. D. uzavreli Dohodu o vysporiadaní dedičských nárokov vrátane nehnuteľností v k.ú. U. Q. K., LV č. XXX A.
V konaní o reštitučnom nároku bola dňa 19.11. 1992 Strediskom geodézie v Dunajskej Strede vypracovaná identifikácia parciel, v administratívnom spise sú založené výpisy z LV č. XXX, XXX, XXX.
V priebehu súdneho konania došlo zákonom č. 180/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.10. 2013 k prechodu pôsobnosti Obvodného pozemkového úradu Dunajská Streda na Okresný úrad Dunajská Streda, súd preto v tomto zmysle vykonal zmenu v označení odporcu.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.
Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo zo strany odporcu k viacerým procesným pochybeniam, dôsledkom ktorých bolo vydanie nedostatočne odôvodneného a následne nepreskúmateľného rozhodnutia.
V prvom rade bolo povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí uviesť, čo je predmetom uplatneného nároku, t.j. jednoznačne identifikovať, ktorých nehnuteľností sa nárok uplatnený právnym predchodcom navrhovateľky týkal. V ďalšom konaní bol správny orgán povinný dôsledne rešpektovať ustanovenia Správneho poriadku týkajúceho sa rozsahu práv jednotlivých účastníkov konania, ktorými sa po úmrtí pôvodne oprávnenej osoby stali jeho právni nástupcovia. Týmto mal správny orgán umožniť pred vydaním rozhodnutia, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim.
K vecnej správnosti rozhodnutia súd uvádza, že je potrebné dostatočne podrobne odôvodniť záver ohľadne prechodu jednotlivých nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu a až v nadväznosti na to skúmať, či je možné a dôvodné tieto nehnuteľnosti vydať právnym nástupcom pôvodne oprávnenej osoby. Nepostačuje všeobecné uvedenie, že nekonkretizovaná časť nehnuteľností neprešla na štát, resp., že časť nárokov bola vyriešená v dedičskom konaní, je potrebné konkrétne riešiť otázku prechodu vlastníctva a vzniku reštitučného nároku pre každú identifikovanú nehnuteľnosť zvlášť.
Súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250l ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a uložil správnemu orgánu, aby v ďalšom konaní odstránil vytýkané nedostatky doplnením dokazovania a vydal nové rozhodnutie vo veci.
Procesne úspešným účastníkom Ing. H. R. a J. D. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko výslovne uviedli, že si tento neuplatňujú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. (§ 250s O.s.p.).