Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-222-2011.pdf
PDF · 205.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/222/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa A.. Ľ. E., bývajúceho v C., S. D. X/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ&Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, konajúcej prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc., konateľa a advokáta, proti odporcovi Slovenskej republike zastúpenej Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 13.676,06 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa §9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Dôvodil, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s cennými papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS toto povolenie, v rámci výkonu dohľadu, odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa za vznik tejto škody zodpovedal odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení
musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny považoval navrhovateľ aj ten úradný postup odporcu, pri ktorom 1/ nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, 3/ zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon 4/ odporca nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010 , ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Odporca bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený dohliadať nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Odporca nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko v takom prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. ODT-8305/2010, o predbežnom opatrení, a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca
odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktorého správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov, odporca preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ preto navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca mal za to, že je povinný ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol pritom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.
Navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 uviedol bližšiu špecifikáciu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v I/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný oneskorený zákaz činnosti Družstva, II/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a III/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu. K bodu I/ navrhovateľ uviedol, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu 20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, keďže sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o a/ predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo, d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. NBS pritom ako dátum neaktuálnosti Prospektu investície ustálila mesiac máj 2010, teda účelovo necelé dva týždne potom, ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom vyzvala Družstvo výzvou zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011. K bodu II/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt patrilo k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa Družstva v zmysle § 137 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ku ktorým patrili i informácie o rizikách, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie portfólia, tvoreného zmenkou len jediného emitenta - CI HOLDING a.s., ktorá okolnosť v zmysle zápisu z prerokovania nedostatkov zo dňa 24.08.2007 patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov sledovaných pri výkone dohľadu NBS. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez toho,
aby využila akýkoľvek z dostupných sankčných a nápravných opatrení v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu III/ navrhovateľ uviedol, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750/3/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani navrhovateľa, ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosti a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície.
Odporca v písomnom vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľa zo dňa 10.05.2013 považoval za irelevantný údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil do Družstva finančné prostriedky a bol s ním v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia žaloby odporca uviedol, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Pokiaľ išlo o opatrenia v súvise so zistením závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu,
odporca namietal, že táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na navrhovateľa, ale jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľa o nedostatkoch zistených v činnosti obchodníka s cennými papiermi, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bol navrhovateľ členom. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a bol ukrátený na svojom majetku tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. V takom prípade vznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky vložené navrhovateľom do Družstva len Družstvu a len, ak by sa navrhovateľ nedomohol úhrady svojich majetkových pohľadávok voči Družstvu, ani voči členom orgánov Družstva, až potom by mohlo byť zrejmé, či vôbec a v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu datovaného dňa 11.06.2013 a vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu k doplneniu žaloby zo dňa 24.09.2013 navrhovateľ doplnil, že nesprávnym úradným postupom odporcu spočívajúcom v porušení právnych povinností charakterizovaných z časového a vecného hľadiska v doplnení žaloby zo dňa 11.04.2013 mu bola spôsobená mimozáväzková škoda. Odporca bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný záujem, ale i individuálny záujem jednotlivých investorov, vrátene navrhovateľa, a pokiaľ by si tieto povinnosti splnil, navrhovateľovi by škoda nevznikla. Dohľad odporcu bol totiž sústavný, nielen jednorázový, zahájený na základe vonkajšieho podnetu. Navrhovateľ namietal, že predmetom konania nie je posudzovanie zodpovednosti za škodu členov predstavenstva, príp. kontrolnej komisie Družstva, ale objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Vzhľadom na to, že zodpovednosť štátu nie je konštruovaná ako subsidiárna, nastupujúca vtedy, ak nie je možné sa domôcť náhrady škody inak, a na inom škodcovi, považoval za relevantné dokazovanie nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu NBS nad obchodníkom s cennými papiermi. Navrhovateľ namietal tvrdenie odporcu o predčasnosti podanej žaloby, keď prebiehajúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu, pretože súd má povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne nevylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd je povinný zohľadniť už napríklad i správu správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom na pojednávaní súdu dňa 17.06.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral späť návrh v časti zaplatenia sumy 844,15 eur, s ktorým späťvzatím vyslovila súhlas splnomocnená zástupkyňa odporcu.
Konajúci súd preto uznesením zo dňa 17.06.2013, č.k. 25C 222/2011-200, zastavil konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 844,15 eur.
Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 04.07.2013 uviedol, že "odvoláva späťvzatie návrhu na začatie konania" v časti týkajúcej sa zaplatenia škody v sume 844,15 eur dôvodiac, že vzhľadom na jeho zdravotný stav nepočul, čo bolo predmetom späťvzatia, a to zistil až po prečítaní zápisnice z pojednávania. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 02.10.2010 ozrejmila, že predmetným podaním navrhovateľ žiada o rozšírenie petitu žalobného návrhu o zaplatenie sumy 844,15 eur, nejde o odvolanie proti uzneseniu súdu zo dňa 17.06.2013.
Vzhľadom na to, že konajúci súd rozhodol uznesením zo dňa 17.06.2013, č.k. 25C 222/2011-200, o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 844,15 eur z pôvodne uplatňovanej sumy 13.676,06 eur, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02.10.2013 súd rozhodol, že zmenu návrhu formou jeho rozšírenia o opätovné zaplatenie sumy 844,15 eur, v ktorej časti navrhovateľ pôvodne zobral návrh späť, nepripúšťa.
Súd po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 02.10.2013 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s návrhom na začatie konania, písomnými a ústnymi vyjadreniami právnej zástupkyne navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa i s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C 56/2011, ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania navrhovaného navrhovateľom zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov Q.. S. U., P.. Z. Š., P.. A. E. a P.. K. U., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nehospodárne, neúčelné, s vecou nesúvisiace, nakoľko 1/ predmetom konania je náhrada škody navrhovateľa, na ktorej preukázanie nie je potrebné predloženie celého účtovníctva Družstva za obdobie od roku 2002 do roku 2010, a 2/ posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu pri výkone dohľadu nezávisí od skutočností, ku ktorým by sa mali vyjadriť v rámci výsluchu svedkovia, nakoľko činnosť NBS a jej úlohy v rámci dohľadu nad subjektami finančného trhu sú upravené príslušnými právnymi predpismi. Naviac, svedkovia by sa duplicitne vyjadrovali k okolnostiam, ku ktorým vyjadril svoje stanovisko odporca v písomných vyjadreniach, ako aj v ústnych prednesoch.
Skutkový stav je nasledovný:
Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa 13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermiako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne.
Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozkladepredmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008,zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010, Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s cennými papiermi spôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur.
Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.
Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre Ing. Libora Červenku, Ing. Zdenka Juricu, CSc. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 05.10.2009.
Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.
Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011. NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade.
V poradí ďalším rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.
Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.
Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.
Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva Mgr. Leonard Holbling v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalorozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedaldaný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29.01.2008 informovalo NBS, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.
Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva zo dňa 03.03.2009, ktorej predmetom bolo, okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Trestného zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3, písm. b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia.
Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, súd z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 08.01.2010 Družstvo vo vyjadrení zo dňa 19.03.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08.01.2010.Listom zo dňa 12.04.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo dňa 16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 03.05.2010 a opätovne zo dňa 17.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom zo dňa 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 19C 56/2011, súd zistil, že týka právnej veci navrhovateľa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, proti odporcovi SR - Národná banka Slovenska, a jeho predmetom je náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eur s príslušenstvom spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ten mal spočívať v tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermipri výkone dohľadu nad jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na ichzamedzenie do budúcna, b/ NBS neurobila potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, c/ NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi na základe podnetu Družstva zo dňa 15.04.2010, ani nereagovala na jeho list zo dňa 26.04.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom, a tak spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného fondu investícií, a napokon d/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou,NBS spôsobila, že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa Družstvo domáhalo v sume 63.163.426,03 eur predstavovalaskutočnú škodu v sume 26.575.807,88 eur a ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19.649.001,52 eur, ktorú obchodník s cennými papiermi prijal od Družstva ako klienta a zodpovedala základnému imaniuDružstva, 2/ zo sumy 1.571.920,12 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 19.649.001,52 eur, 3/ zo sumy 4.958.228
eur ako peňažných prostriedkov zverených obchodníkovi s cennými papiermi za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky a 4/ zo sumy 396.658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4.958.228 eur. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené.
Ďalej súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K 95/2010 vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej, okrem iného,k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.
Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 20.08.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že po uskutočnení vkladu vo výške 100.000,-Sk obdržal od Družstva dňa 04.10.2007 preukaz člena Družstva s členským číslom 12687. Išlo pritom o jeho jediný vklad do Družstva, neskôr obdržal 8% - ný výnos, ktorý vložil do konkurencie Družstva. Finančné prostriedky navrhovateľ vložil do Družstva na základe odporúčania p. Tkáča, spolupracovníka jeho kamaráta, keďže očakával, že z vkladu bude mať vyššie úroky ako v banke. O činnosti Družstva, jeho predstavenstva a predstavenstve samotnom vedel málo, od Družstva dostával len časopis Podielnik, pričom nemal vedomosť ani o rizikovosti portfólia Družstva. Pani Darovcová z Družstva mu povedala, že Družstvo je zo zákona pod kontrolou banky, on sám zákon neštudoval a neoveroval túto informáciu. Banka pritom asi 6 rokov nevedela, že obchodník s cennými papiermi vôbec existuje, o ktorej skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel až potom, keď zistil, že Družstvo už nedisponuje so žiadnymi peniazmi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že o problémoch v Družstve sa dozvedel niekedy v roku 2010, keď si jeho vnuk chcel vybrať sumu 2.600 eur. Navrhovateľ sám nevedel uviesť, či je ešte naďalej členom Družstva, mal však za to, že o vložené finančné prostriedky prišiel "podvodnou činnosťou vedľajších účastníkov, ktorí vysali z Družstva obrovské milióny". Do konkurzu na majetok úpadcu Družstva sa navrhovateľ neprihlásil, keďže o ňom nevedel a jeho právny zástupca mu povedal, že lehota na prihlásenie pohľadávky do konkurzu už uplynula. Preto sa rozhodol podať žalobu voči odporcovi. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby navrhovateľa, ktorou sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči odporcovi titulom nesprávneho úradného postupu odporcu pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bol navrhovateľ členom a nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie finančných prostriedkoch získaných aj od navrhovateľa, všetko v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ išlo o vecnú a časovú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu odporcu právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na podanie - doplnenie žaloby zo dňa 11.04.2013. Škoda, ktorú si navrhovateľ
uplatňoval v konaní v sume 12.831,91 eur zodpovedala hodnote jeho členského podielu, tak ako vyplýva i z rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dna 20.04.2010. Z potvrdenia vystaveného Adrianou Darovcovou dňa 11.06.2010 pritom vyplýva, že podiel na zisku za rok 2009 v sume 844,15 eur navrhovateľovi nebol vyplatený z dôvodu dočasného výpadku likvidity. Škoda, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha v konaní mu skutočne vznikla, keďže sa nestal účastníkom konkurzného konania. Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 21.12.2011 a jeho nárok nebol ani čiastočne uspokojený.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu zotrvala vo svojich ústnych prednesoch na dôvodoch zamietnutia návrhu navrhovateľa uvedených vo vyjadrení k žalobe a písomnom vyjadrení k jej doplneniu. Mala za to, že odporca postupoval v súlade so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade, so zákonom č. 566/2001 Z.z. a s článkom 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a jeho konanie preto nemohlo mať bezprostredný a priamy vplyv na vznik škody navrhovateľa. Splnomocnená zástupkyňa odporcu považovala za irelevantné preukazovanie navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, nakoľko navrhovateľ s ním nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, jeho účastníkmi boli len Družstvo a obchodník s cennými papiermi, preto by v takom prípade mohla vzniknúť škoda len Družstvu. Navrhovateľ vstúpil do Družstva na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť, pričom ako člen družstva mohol aktívne využívať práva člena Družstva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Obchodného zákonníka, alebo stanov Družstva, ktoré odporca založil do spisu. Navrhovateľ mal a mohol mať všetky informácie o činnosti a hospodárení Družstva a v prípade, že bol s jeho činnosťou nespokojný, mohol z neho vystúpiť. Pokiaľ išlo o uplatnenú škodu, splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ vložil finančné prostriedky do Družstva a iba to je povinné mu tieto prostriedky vrátiť. Až pokiaľ nastane situácia, že navrhovateľ sa nedomôže vrátenia týchto prostriedkov od Družstva, členov predstavenstva alebo kontrolnej komisie, až v takom prípade mu vznikne škoda, ktorá okolnosť vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 25Cdo 2601/2010. Navrhovateľ nebol bdelý a tým, že si svoje práva neuplatnil voči Družstvu, ako subjektu, ktorý je povinný mu vložené finančné prostriedky vrátiť, zanedbal svoje práva a povinnosti a nemôže sa domáhať náhrady škody voči štátu. Splnomocnená zástupkyňa odporcu uzavrela, že navrhovateľ nepreukázal existenciu všetkých predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v žalobe je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval nárok navrhovateľa uplatňovaný žalobou v intenciách tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu
- pozn. súdu).
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo uvedené, predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/,2/ a 3/ musia byť naplnené súčasne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa stal členom družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, vystupoval pod poradovým číslom člena 12687 a vložil do tohto družstva členský vklad, pričom podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 20.04.2010 bol vlastníkom členského podielu v hodnote 12.831,91 eur. Navrhovateľ nevedel uviesť, či je naďalej členom Družstva alebo jeho členstvo už zaniklo. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si formou prihlášky neprihlásil voči Družstvu žiadnu pohľadávku do konkurzu.
Navrhovateľ v priebehu konania nevedel uviesť, či ostal naďalej členom Družstva, domnieval sa, že jeho členstvo v Družstve zaniklo, pričom náhrada škody, ktorej sa v konaní voči odporcovi domáhal, mala zodpovedať hodnote ním vloženého členského vkladu do Družstva.
Majetková účasť, ktorú vložil navrhovateľ ako člen do Družstva v podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom Družstva. Na výplatu do Družstva vložených finančných prostriedkov má potom navrhovateľ nárok až pri zániku členstva v Družstve, ide o tzv. vyrovnací podiel.
Podľa § 231 ods. 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva. Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.
Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
Otázka zániku členstva v Družstve bola upravená aj v stanovách Družstva - úplné znenie v dodatku č. 9, a to v článku 14, v zmysle ktorého členstvo v Družstve zaniklo písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím také návrhu pre nedostatok majetku člena, zánikom družstva alebo smrťou fyzickej osoby- člena. Okolnosť zániku členstva v Družstve mala pritom za stanovených podmienok za následok vznik nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa článku 21 stanov Družstva, ako aj podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka.
I keď to navrhovateľ explicitne nešpecifikoval, je zrejmé, že sa v konaní domáhal náhrady škody ako tzv. vyrovnacieho podielu, keďže žiadal zaplatiť hodnotu ním vložených finančných prostriedkov do Družstva; tie by mu malo Družstvo vyplatiť pri zániku členstva v Družstve.
Bolo povinnosťou navrhovateľa v konaní preukázať relevantným spôsobom, že mu členstvo v Družstve skutočne zaniklo niektorým zo spôsobov podľa článku 14 stanov Družstva, a tým mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý zodpovedal sume do Družstva vložených finančných prostriedkov a bol škodou, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi. Navrhovateľ však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal okolnosti, na základe ktorých mu mohol
vzniknúť nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal iný dôvod, na základe ktorého by mala Družstvu vzniknúť povinnosť vyplatiť mu žalovanú istinu.
Súd v tejto súvislosti udáva, že i keby navrhovateľ hodnoverným spôsobom preukázal zánik členstva v Družstve, resp. iný dôvod, pre ktorý bolo Družstvo povinné vyplatiť mu sumu 12.831,91 eur, súd je toho názoru, že v tomto štádiu konania nepreukázal vznik škody.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa ako člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v prípade zániku členstva mohlo vzniknúť právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu (resp. právo na vyplatenie vložených finančných prostriedkov) mal prioritne domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech. Až následne, t.j. až v prípade bezúspešného uplatňovania pohľadávky voči Družstvu by bolo totiž zrejmé, či a najmä v akej výške by vznikla vôbec navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Túto škodu totiž nemožno v súčasnej situácii ustáliť, pričom škoda v uplatňovanej výške musí existovať v čase rozhodovania súdu, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku súdu (§ 154 O.s.p.). Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si voči Družstvu žiadne nároky z titulu výplaty vyrovnacieho podielu, príp. z iného titulu neuplatnil, ako veriteľ neprihlásil tvrdenú pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva, a teda nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči Družstvu ako subjektu zodpovednému za vznik škody v sume 12.831,91 eur. Navrhovateľ tak nepreukázal hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody.
Súd na tomto mieste dopĺňa, že pokiaľ sa navrhovateľ v stanovisku zo dňa 11.06.2013 v súvislosti s existenciu vzniku škody odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, pretože navrhovateľ sa neprihlásil ako veriteľ s pohľadávkou voči Družstvu do konkurzu, nie je jeho účastníkom. Navrhovateľ sa teda nemôže odvolávať na závery označeného rozhodnutia, podľa ktorých na posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky prihlásenej do konkurzu postačí už napríklad správa ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu a súd nemusí vyčkať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu.
I napriek tomu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ako majetkovej ujmy ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., považuje súd za potrebné uviesť, že podľa jeho mienky navrhovateľ nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu.
V prvom rade treba uviesť, že navrhovateľ v žalobe riadne nešpecifikoval v čom konkrétne mal spočívať nesprávny úradný postup odporcu vo vzťahu k jeho osobe, keď neuviedol akým konkrétnym konaním alebo nekonaním mal odporca porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu činnosť zanedbal a mal vykonať, neuviedol ani v akom období sa mal dopustiť prípadnej nečinnosti alebo prieťahov v konaní, všetko vo väzbe na jeho osobu a vznik majetkovej ujmy. V priebehu konania doplnil žalobu podaním zo dňa 11.04.2013, v ktorom mal podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne špecifikovať nesprávny úradný postup odporcu z vecného a časového hľadiska; súd preto z tejto špecifikácie vychádzal.
Nesprávny úradný postup odporcu mal podľa navrhovateľa spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu.
Pri skúmaní existencie navrhovateľom tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu súd udáva, že sa stotožnil s tvrdeniami uvedenými odporcom vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 10.05.2013, ktoré považoval za relevantné vo veci.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci voneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu,spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval navrhovateľ - pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika.Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.
A napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporcu spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.
Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázal vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.
Pre úplnosť súd, že pokiaľ navrhovateľ v konaní namietal, že na postup a povinnosti Družstva v súvislosti s Prospektom investícií sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, súd udáva, že táto smernica bola
transponovaná do zákona č. 566/2001 Z.z. (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU) a týka sa primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku 1, ods. 1 je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice Rady č. 93/22/EHS. z 10.05.1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a/ akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b/ dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c/ všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že navrhovateľom označená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 04.11.2003, sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie.
Navrhovateľ podaním zo dňa 27.09.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011, ktoré považoval za podstatné z hľadiska preukázania všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Uviedol, že pokiaľ by Družstvo v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011, v ktorom sa už uskutočnilo niekoľko pojednávaní a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, preukázalo nesprávny úradný postup NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad ním, ako aj nad obchodníkom s cennými papiermi, odpadla by povinnosť navrhovateľa preukazovať ním namietaný nesprávny úradný postup odporcu v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 25C 222/2011). Mal preto za to, že je nadbytočné a nehospodárne, aby na súde prebiehali dve paralelné dokazovania v tej istej veci. Pokiaľ by Družstvo v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011 bolo úspešné a bola by mu priznaná náhrada škody, žalobe navrhovateľa v prebiehajúcom konaní by nebolo možné priznať úspech z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom škody navrhovateľa, čo platilo i opačne. Pokiaľ by Družstvo v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011 preukázalo vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu voči Družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi, tak by žaloba navrhovateľa nemohla byť úspešná z dôvodu absencie vzniku škody. Škoda totiž mohla vzniknúť iba dvom subjektom, buď samotnému Družstvu (v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011) alebo samotnému navrhovateľovi (v prebiehajúcom konaní). Pokračovanie v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 25C 222/2011) bez jeho prerušenia, považoval navrhovateľ za neefektívne a neúčinné aj z dôvodu, že by mohlo privodiť nesprávne rozhodnutie o veci, nakoľko otázky, ktoré sa riešia v súdnom konaní sp. zn. 19C 56/2011 majú kľúčový význam pre právne posúdenie prejednávanej veci.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu navrhla návrh na prerušenie konania zamietnuť. Dôvodila, že súdne konanie vo veci sp. zn. 19C 56/2011 je nezávislé od prebiehajúceho konania a Družstvo v ňom preukazuje nesprávny úradný postup NBS nad obchodníkom s cennými papiermi; ide teda o konania s iným poškodeným subjektom a inou právnou a skutkovou argumentáciou. Navrhovateľ nebol v záväzkovom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi, a preto by mu mohla vzniknúť škoda len v súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS nad Družstvom. Vzhľadom i na subsidiárnosť zodpovednosti štátu za škodu považovala návrh na prerušenie konania za nedôvodný. Naviac, z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty vyplynulo, že prebieha vyše 200 súdnych konaní a ich výsledok bude mať vplyv na samotné konkurzné konanie.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého
je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (viď uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo 150/2010).
Oboznámením sa s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania, ako aj s obsahom súdneho spisu sp. zn. 19C 56/2011 dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania nie je v danom štádiu konania dôvodný.
V prvom rade má súd za to, že vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a má k dispozícii dostatok listinných dôkazov na posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Zároveň udáva, že predmetom prebiehajúceho konania je výlučne nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Družstvom, a nie nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý je predmetom súdneho konania sp. zn. 19C 56/2011, a preto dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súdnom konaní sp. zn. 19C 56/2011 nepredstavuje takú právne relevantnú skutočnosť majúcu význam pre rozhodnutie súdu o veci. Vzhľadom na právny vzťah medzi navrhovateľom ako členom Družstva a Družstvom nemá na preukázanie predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu vplyv prípadné zanedbanie dohľadu NBS nad obchodníkom s cennými papiermi, s ktorým bolo v záväzkovom vzťahu iba Družstvo. Otázka existencie a vzniku škody Družstva je rovnako pre prejednávanú vec bezpredmetná, pretože úspech, prípadne neúspech Družstva ako účastníka súdneho konania sp. zn. 19C 56/2011 má význam len z hľadiska prebiehajúceho konkurzného konania, ktorého nie je navrhovateľ účastníkom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 19C 56/2011, zamietol, pretože sa v ňom nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o veci.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (vo veci samej) v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. (v časti zastavenia konania o 844,15 eur, v ktorej časti navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania) tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 2. októbra 2013