Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/16/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej Z. G., bytom C. XXX/XX, C., o vymoženie istiny 1.325,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23.11.2022 č.k. -26, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného do troch dní od právoplatnosti uznesenia a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. ,f Exekučného poriadku a zdôraznil, že pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017. Zdôraznil, že nadobudnutím účinnosti , ktorým bolo do Exekučného poriadku zavedené prechodné ustanovenie , vznikla oprávneným v exekučných konaniach podľa Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto skutočnosti aj preukázať. Oboznámil sa so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť včas a teda nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s Exekučného poriadku do 22.01.2016 Exekučnému súdu. Mal za zistené, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil iba u súdneho exekútora, avšak nezaslal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu tak, ako to deklaruje judikatúra Ústavného súdu SR. Keďže oprávnený si nesplnil povinnosť predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016 exekučnému súdu, rozhodol, že exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa a nasl. Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Má za to, že v exekučnom konaní došlo k vade podľa , a Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na to, že 15.07.2011 uzavrel s poistným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je pritom len fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Oprávnený vychádzal pri poskytnutí úveru

z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania, čo povinný svojim podpisom v zmluve o úvere potvrdil. Má za to, že dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v písomnej forme povinný svojim konaním vyvolal a inicioval. Povinný nikdy nenamietal nespotrebiteľský charakter zmluvy, nepodal žiaden prostriedok procesnej obrany v konaní pred rozhodcovským súdom, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, námietky proti exekúcii, ani návrh na zastavenie či odklad exekúcie. Ďalej oprávnený poukazuje na to, že účelom § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s podmienkou, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu neprimeranou. Povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy sa oboznámiť so zmluvnými podmienkami, ktoré sú v zmluve jasne a určito uvedené. Skutočnosť, že dlžník nekonal v dobrej viere, teda pri uzavretí zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže samo o sebe viesť k záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej zdôrazňuje, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov, ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Má za to, že uvedené svedčí o tom, že si povinnosť určenú § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 15.07.2011, keď oprávnený vystupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Je zrejmé, že povinná bola v tejto zmluve označená identifikačnými údajmi ako sú jej bydlisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Exekučným titulom je v danom

prípade rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02127/12 zo dňa 20.06.2012. Z jeho obsahu je zrejmé, že oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich z predloženej neúplnej zmenky (bianko zmenka) vystavenej dňa 15.07.2011. Nespotrebiteľský charakter zmluvy, a teda že úver bol poskytnutý výlučne na výkon podnikateľskej činnosti povinnej oprávneným nepochybne preukázaný nebol. Odvolací súd zdôrazňuje, že bezpečným preukázaním v tomto smere nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý však neposkytuje bez ďalšieho odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon tejto podnikateľskej činnosti s uzatvorením danej konkrétnej úverovej zmluvy a či dlžník nepochybne pri uzatváraní zmluvy aj konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť má oprávnený a pokiaľ ju nesplnil, v pochybnostiach platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší s poukazom na interpretačné pravidlo vyjadrené v . Právny vzťah účastníkov konania je preto potrebné posúdiť ako spotrebiteľský v zmysle predpokladov a nasl. .

12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní, t. j. do 22.01.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať, ak vyžaduje, aby bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené včas priamo exekučnému súdu. Postup súdu prvej inštancie je ústavne konformný, pričom dôvod zastavenia exekúcie bol dostatočné odôvodnený, preto rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že „Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (viď uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 13. septembra2016, uznesenie ústavného súdu sp. Zn. II. ÚS. 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016).

13. V posudzovanom prípade bolo preukázané splnenie predpokladov znení účinnom do 31.03.2017, keďže oprávnený nepochybne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

14. Uznesenie je v celom rozsahu vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a povinnej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).