Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-10P/166/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, dieťa matky: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, N. a otca: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K. o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného a úpravu styku sa zamieta.

Maloletej G. a otcovi sa ukladá povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany v rozsahu 2 hodín mesačne tak, že prvé tri poradenstvá absolvuje maloletá G. sama a ostatné sa uskutočnia za prítomnosti maloletej G. a otca.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.10.2012 domáhal úpravy styku s maloletou G. každú druhú sobotu od 8.00 hod do 19.00 hod a dva týždne počas letných prázdnin, pričom v prípade, že by dochádzalo k negatívnym reakciám maloletej, aby súd nariadil sedenia na referáte poradensko- psychologických služieb 1 krát mesačne, súčasne žiadal znížiť výživné zo sumy 85 eur na sumu 50 eur mesačne s tým, že ďalšia úprava výživného bude možná po dovŕšení 18 rokov.

Matka a kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasili a ohľadom úpravy styku žiadali najskôr psychologické poradenstvo v záujme maloletej, ktorá sama neprejavuje záujem s otcom sa stretávať, pričom ani matka nevie uviesť dôvody prečo tomu tak je.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou otca a matky, správami Sociálnej poisťovne, správami zamestnávateľov rodičov, psychologickými správami, pripojenými spismi Okresného súdu Topoľčany sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

Z pripojených spisov Okresného súdu Topoľčany mal súd preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -21 zo dňa 5.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2010, pričom maloletá G. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné v sume 60 eur mesačne a styk otca s maloletou nebol upravený. Matka bola v tom čase nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi 163 eur a otec bol živnostník s príjmom 800 eur mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k plnoletému S.. Výživné otca na maloletú G. bolo naposledy zvýšené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -122 zo dňa 19.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2011, zo sumy 60 eur na

sumu 85 eur mesačne. Matka bola v tom čase zamestnaná s príjmom 360 eur mesačne a bývala s deťmi u rodičov, ktorí boli starobnými dôchodcami. Maloletá bola v 5. ročníku základnej školy, kde z miesta bydliska dochádzala. Otec ukončil živnosť, v ktorej mal príjem 800 eur mesačne a od 1.4.2011 sa zamestnal ako robotník, žil sám v rodinnom dome a prenajímal byt za 405 eur mesačne, kde splácal aj hypotéku. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k plnoletému S., pričom výživné otcovi na plnoletého S. bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -24 zo dňa 17.12.2010, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom, na sumu 110 eur mesačne. Konanie na Okresnom súde Topoľčany o úpravu styku otca s maloletou G. na návrh otca doručený súdu 22.8.2012, bolo uznesením č.k. -14 zo dňa 25.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2012 zastavené.

Výpoveďou otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že otec by chcel doriešiť otázku styku s maloletou formou výchovného opatrenia, v rámci ktorého by sa maloletá podrobila psychologickému poradenstvu, poprípade i za jeho prítomnosti, čím by sa mohli ich vzťahy nejakým spôsobom upraviť. Maloletá odmieta s otcom komunikovať a otec má pocit, že matka maloletú nevedie k tomu, aby mala záujem s otcom sa stretávať. Otec je zamestnaný v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š.p. Topoľčany, kde v roku 2012 dosahoval čistý príjem 486 eur a v roku 2013 príjem 400 eur mesačne, teda od roku 2012 sa mu znížil príjem. Okrem toho v roku 2012 odpracoval viac nadčasov a pracoval i na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti HYDRO Topoľčany od mája do augusta 2012 s príjmom 255 eur mesačne, pričom jeho celkový príjem v roku 2012 bol 571 eur mesačne. V roku 2013 mal otec čistý mesačný príjem 484 eur. Príjmy z prenájmu bytu má nižšie ako výdavky, nakoľko spláca aj hypotéku 270 eur mesačne. Otec má stredoškolské vzdelanie v oblasti potravinárstva. Otec býva sám v rodinnom dome, kde má náklady na bývanie 78,50 eur mesačne za elektrinu, vodu a vykurovanie domácnosti, ale okrem toho platí internet a telefón v sume 42 eur mesačne, poistenie domácnosti a životné poistenie v sume 32,90 eur mesačne, a daň z nehnuteľností 2 eurá mesačne.

Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že matka si nevie vysvetliť, prečo dcéra nemá záujem komunikovať s otcom, ale už 4 roky sa nestretávajú, hoci prvé dva roky bývali u jej matky, čo bolo 10 km od bydliska otca a napriek tomu sa s maloletou nevídal. Plnoletý syn S. ukončil štúdium na vysokej škole k 01.02.2013, následne bol evidovaný na úrade práce a od 01.07.2013 je zamestnaný na riadnu pracovnú zmluvu a má vlastný príjem. Do 18.03.2013 matka pracovala v ZKW Slovakia s príjmom cez 400 eur mesačne, ale musela dochádzať zo Sokoloviec do Topoľčian, pričom mala vysoké náklady na cestové a aj nevyhovujúce spoje, preto pracovný pomer ukončila. Následne 3 mesiace pracovala v hoteli Esplanáda s hrubým príjmom 370 eur mesačne, ale nevyhovoval jej pracovný čas, lebo pracovala aj cez víkendy a maloletá bola doma sama. Od 01.07.2013 je matka zamestnaná v Strednej odbornej škole záhradníckej Piešťany s čistým príjmom 327 eur mesačne. Maloletá G. nastúpila do 8. triedy základnej školy, kde sú priemerné výdavky na pomôcky a rôzne výlety okolo 10-15 eur mesačne. Cestovné do školy zo Sokoloviec do Piešťan vychádza 16 eur mesačne. Maloletej platí matka životné poistenie 6,54 eur mesačne. Maloletá je zdravá a rada jazdí na koni, ale zatiaľ s tým zvýšené výdavky nie sú, nakoľko chodí s jednou kamarátkou. Maloletá rastie, preto potrebuje sezónne nové oblečenie.

Zo správy psychologičky S.. S. K., z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany vyplýva, že od júna do augusta 2011 prebehlo psychologické poradenstvo, nakoľko otec mal záujem obnoviť stretávanie sa s maloletou i za účasti psychológa, avšak maloletá odmieta kontakt s otcom a na jeho otázky odpovedá úsečne až drzo.

Zo správy psychologičky S.. M. Z., z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany vyplýva, že rodičia s maloletou absolvovali v mesiacoch apríl až jún 2013 psychologické konzultácie zamerané na stretávanie sa otca s maloletou. Otec uviedol, že mal s maloletou dobrý vzťah a nechápe, prečo ho po rozvode odmieta a vidí v tom negatívny vplyv prostredia matky. Matka uviedla, že maloletá odmieta kontakt s otcom po incidente po odchode zo spoločnej domácnosti, kedy bola dcéra svedkom ich konfliktu a keď sa postavila na stranu matky, otec zareagoval agresívne aj voči maloletej. Maloletá odmietla akýkoľvek kontakt s otcom, pričom otec na ňu fyzicky pri spomínanom incidente zaútočil. Odvtedy má z neho strach a nedokáže mu to odpustiť. Nevie si predstaviť, že by mala byť s otcom sama a na akú tému by sa s ním mala rozprávať. Maloletá má negatívne skúsenosti so správaním otca i z obdobia trvania manželstva rodičov a v súčasnosti k otcovi nemá žiadny vzťah.

Zo záveru psychologickej správy vyplýva, že maloletá sa nachádza v pubertálnom období, ktoré je predovšetkým typické veľkou živosťou a intenzitou citových prežívaní a emocionálnou vzrušivosťou a výbušnosťou. Dieťa v tomto období citlivo reaguje na svoje okolie a v prípade rozvodu rodičov prežíva stratu ilúzie a hnev. V tomto období je u detí veľká snaha po samostatnosti a nezávislosti často spojená aj s rozvíjaním vlastných názorov a so zvýšenou kritikou voči okoliu. Je to problematické obdobie, ktoré si vyžaduje zo strany výchovného prostredia vysokú mieru tolerancie a najmä pochopenia. I napriek často komplikovaným vzťahom medzi deťmi a rodičmi, deti potrebujú mať istotu, že ich rodičia ľúbia, sú im k dispozícii, keď sa dostanú do ťažkostí. Ak sú rodičia schopní zakomponovať tieto potreby do výchovy, emancipačný proces môže zmeniť infantilnú závislosť na zrelší a vyrovnanejší vzťah k rodičovi. V opačnom prípade sa môžu vzťahové väzby narušiť. Psychologička navrhovala formu kontaktovania sa otca s dcérou s tým, aby nebola maloletá k niečomu nútená nasilu. Obaja rodičia však venovali väčšiu pozornosť pretrvávajúcemu partnerskému konfliktu ako tomu, čo by bolo pre ich dcéru dobré. Otec nepripúšťal, že by jeho správanie mohlo spôsobiť to, že dcéra sa s ním nechce stretávať. Trval na tom, že je to negatívny vplyv matky a chcel, aby tento problém riešil súdny znalec.

Podľa , (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení povinnosti maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletou nie je dôvodný. Súd pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase predchádzajúceho rozhodnutia v apríli roku 2011, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o taký odôvodnený pokles príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia v apríli roku 2011, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane maloletej i rodičov prišlo k podstatnej zmene pomerov, u maloletej tým, že je o 2,5 roka staršia, má vek takmer 14 rokov a začala dospievať. U rodičov ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému S.. Maloletá G. v apríli 2011 navštevovala 5. ročník základnej školy, teraz chodí do 8. triedy, pričom v súčasnosti už nebýva s matkou u starých rodičov, ale s priateľom matky v Sokolovciach a do školy

dochádza do Piešťan. V súvislosti so školou má maloletá výdavky na školské pomôcky a rôzne výlety a aktivity priemerne okolo 10 až 15 eur mesačne, ďalej na cestovné 16 eur mesačne. Matka maloletej platí poistku v sume 6,54 eur mesačne. Okrem toho maloletá začína dospievať, čo je spojené so zvýšenými výdavkami na hygienické potreby, taktiež ešte rastie, čo si vyžaduje sezónny nákup nového oblečenia. S prihliadnutím na stravu maloletej môžu byť jej súčasné základné odôvodnené výdavky v sume okolo 150 až 160 eur mesačne, pričom na týchto odôvodnených potrebách by sa obaja rodičia mali podieľať primerane podľa svojich schopností a možností s prihliadnutím na mieru osobnej starostlivosti. Otec sa zníženia výživného domáhal návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2012, pričom v tom čase ešte obom rodičom trvala vyživovacia povinnosť k plnoletému S.. Maloletá v tom čase navštevovala 7. ročník základnej školy, avšak jej výdavky boli zhodné ako v súčasnosti. Otec v roku 2012 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 571 eur mesačne, pričom sa však v apríli 2011 vzdal podnikania vo forme živnosti v oblasti stavebníctva, kde dosahoval príjem až 800 eur mesačne. Otec síce zdôvodňoval vzdanie sa živnosti krízou v stavebníctve v roku 2009, čo však neodôvodňuje to, že sa vzdal živnosti, v ktorej bol schopný dosahovať vyšší príjem ako zo zamestnania. Za rok 2013 sa otcovi príjem znížil na sumu 424 eur mesačne, čo otec odôvodnil tým, že pracuje menej nadčasov a nepracoval na dohodu o vykonaní práce popri zamestnaní. Vo vzťahu k zníženému príjmu otca v rokoch 2012 a 2013 treba uviesť, že tento nižší príjem otca súd posudzoval ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, nakoľko zo živnosti bol otec schopný dosahovať príjem okolo 800 eur mesačne. Súd preto za obdobie od októbra 2012 do júna 2013 pre posudzovanie otázky zníženia výživného na maloletú G. vychádzal z predpokladaného príjmu otca, ktorý by bol schopný dosahovať, teda sumy okolo 800 eur mesačne, čo mu umožňovalo plniť si výživné na maloletú G. v sume 85 eur mesačne a na plnoletého S. v sume 110 eur mesačne. Od júla 2013 sa plnoletý S. zamestnal po ukončení vysokej školy, čím nadobudol schopnosť sám sa živosť, a teda aj obom rodičom k nemu zanikla vyživovacia povinnosť. Posudzovaním príjmu otca od júla 2013, i bez zohľadnenia predpokladaného príjmu, má otec možnosť z jeho príjmu platiť na maloletú G. doposiaľ určené výživné v sume 85 eur mesačne, nakoľko táto suma po ubudnutí vyživovacej povinnosti k plnoletému S. predstavuje 20 % zo skutočného príjmu otca, čo už vôbec neodôvodňuje zníženie výživného otcovi na maloletú G.. Súd súčasne zohľadnil i príjmy matky, ktoré sa podstatným spôsobom od roku 2011 nezmenili, vtedy matka mala príjem 360 eur a teraz má 327 eur mesačne, avšak zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletú, preto je dôvodné, aby sa na odôvodnených potrebách maloletej podieľala o niečo nižšou mierou ako otec. Z týchto dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Ohľadom návrhu otca, že ďalšia úprava výživného bude možná až po dovŕšení 18 roku veku maloletej treba uviesť, že takýto návrh je bezpredmetný, nakoľko súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť vždy, ak sa zmenia pomery, teda zmena rozhodnutia je závislá od podstatnej zmeny pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného, a to bez ohľadu na konkrétny vek oprávneného, pričom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vo vzťahu k návrhu otca na úpravu styku s maloletou mal súd preukázané, že v rozsudku o rozvode manželstva rodičov z 5.5.2010 bolo rozhodnuté, že styk otca s maloletou sa neupravuje, teda doposiaľ styk otca s maloletou rozhodnutím súdu nebol upravený, hoci sa otec ešte na Okresnom súde Topoľčany v roku 2012 domáhal úpravy styku, avšak toto konanie bolo pre späťvzatie návrhu zastavené. Matka uviedla, že si nevie vysvetliť, prečo dcéra nemá záujem komunikovať s otcom, ale už 4 roky sa nestretávajú, hoci prvé dva roky bývali u jej matky, čo bolo 10 km od bydliska otca a napriek tomu sa s maloletou otec nevídal. Otec si nepripúšťa, že by sa maloletá nechcela s ním stretávať z dôvodu incidentu, ktorý sa medzi nimi odohral krátko po rozvode, ale dôvody pripisuje negatívnemu vplyvu prostredia matky. Vzhľadom k tomu, že maloletá má 13 rokov a je dostatočne vyspelá, aby vedela prezentovať jej názor, pokúsil sa súd prostredníctvom psychologického poradenstva doriešiť situáciu so stretávaním sa otca s maloletou. Je však potrebné podotknúť, že vzhľadom na vek maloletej a jej dospievanie, nemožno maloletú nútiť stýkať sa s otcom v nejakých vopred určených intervaloch a frekvenciách, keďže samotná maloletá prezentovala pred psychologičkou narušenie citových väzieb k otcovi. S ohľadom na vek maloletej je potrebné zohľadniť aj ňou vyjadrené stanovisko, že sa s otcom nechce stretávať, že nevie, o čom by sa s ním mala rozprávať. Hoci má súd i pri úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného kontaktu s týmto rodičom, treba rešpektovať aj záujmy dieťaťa z pohľadu jeho citových väzieb a stability výchovného prostredia. Treba uviesť, že otec sa s maloletou nestretával viac ako 4 roky, pričom prvé dva roky bývala maloletá s matkou len 10 km od bydliska otca, avšak doposiaľ nebola zo strany otca snaha postupne sa kontaktovať s maloletou aspoň formou krátkych stretnutí po vyučovaní v škole, čo by mohlo prispieť k obnoveniu ich vzťahu. I s ohľadom na takéto dlhé prerušenie väzieb dieťaťa s otcom, čo pri veku maloletej predstavuje viac ako tretinu jej života, v rámci ktorého je schopná

viac vnímať okolité prostredie, nie je možné maloletú nútiť k stretávaniu sa s otcom. Uvedenú situáciu by nevyriešilo ani nariadenie znaleckého dokazovania v danej veci, nakoľko znalec len po pohovore s rodičmi a dieťaťom navrhne nejaký model riešenia styku, avšak v rámci znaleckého dokazovania nie je priestor na dlhodobé konzultácie a terapiu s maloletou na odstránenie príčin negatívneho postoja maloletej k otcovi, preto súd v danej veci nenariadil znalecké dokazovanie. Ako efektívnejšie a v záujme maloletej prospešnejšie videl súd riešenie v uložení výchovného opatrenia vo forme povinnosti maloletej i otca podrobiť sa psychologickému poradenstvu v pravidelných a dlhšie trvajúcich intervaloch zameraných na úpravu vzájomných vzťahov otca k maloletej. Toto výchovné opatrenie by malo viesť k zisteniu príčin, prečo maloletá odmieta stretnutia s otcom, ako aj k nájdeniu cesty ako tento postoj maloletej riešiť a viesť ju ku vzťahu k otcovi. I z tohto dôvodu súd určil, že prvé tri sedenia sa uskutočnia len za prítomnosti maloletej a ďalšie už za prítomnosti otca, aby sa dosiahla určitá zmena postoja maloletej k otcovi a následne sa spoločne budoval ich narušený vzťah. Súdu sa nariadenie výchovného opatrenia vidí oveľa efektívnejšie ako znalecké skúmanie, nakoľko to samotné nezmení názor maloletej, že k otcovi necíti žiadne citové väzby. Až po absolvovaní tohto poradenstva dlhší čas, minimálne v rozsahu 9 mesiacov, nakoľko prvé tri stretnutia absolvuje len maloletá, bude možno vyhodnotiť, či sa vzťahy medzi maloletou a otcom nejako upravili a následne možno zvážiť, či a do akej miery upraviť styk otca s maloletou tak, aby to aj sama maloletá akceptovala a nebola k stretnutiam nútená. Po ukončení poradenstva sa môže otec opätovne domáhať úpravy styku s maloletou, prípadne súd podľa jeho výsledkov môže začať konanie aj bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.