Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (35)Rozsudok_4C-137-2012.pdf
PDF · 124.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/137/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobkyne Z. M., nar. X.XX.XXXX, bytom M. L. č. XXX, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice 040 71, IČO: 31 690 904, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/2147/2012 zo dňa 19.1.2012.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 718,40 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2012 domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2147/2012 zo dňa 19.01.2012.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 28.06.2007 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 16.7.2007 predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 25.7.2007 jej žalovaný oznámil, že k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 25.7.2007. Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 165,19 eur zo dňa 02.01.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 165,19 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovanému sumu 165,19 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.
Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa rozhodcovskej doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá spôsobuje jej neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Zároveň vyslovila názor, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 OZ. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože pri jej absencie by si žalovaný musel uplatniť svoj nárok na súde podľa bydliska žalobkyne, čo je pre žalobkyňu nepochybne výhodnejšie ako zúčastniť sa konania na rozhodcovskom súde vzdialenom od bydliska žalobkyne okolo 100 km. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosť
voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ako bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov). Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti doplniť záväzkový vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala protistrana. Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže na svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2164/2010 zo dňa 1.11.2011 žiadala návrhu vyhovieť.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade uviedol, že podaný návrh je bezdôvodný, vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského konania nie je spotrebiteľským sporom, ale konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., v ktorom všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským súdom, teda súd by mal vyzvať žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ žalobca súdny poplatok nezaplatil je potrebné konanie zastaviť. Ďalej namietal, že žalobkyňa mohla proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie. Skutočnosť, či bol podaný odpor proti rozhodcovskému rozsudku považuje za právne významnú, pretože v prípade podania odporu žalobkyňou je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania.
Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Táto je preto platná. Suma uplatnená na rozhodcovskom súde zodpovedala nákladom vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, predmetom konania teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia. Existenciu tejto pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia. Príslušné ustanovenie VPP (časť XVII. ods. 7a) totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o jej podstate a výške bola žalobkyňa ako klient upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách klienta). Keďže táto pohľadávka je pohľadávkou odlišnou od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik pohľadávky podľa časti XVII. bod 7a VPP. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť. K rozhodcovskému súdu poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k námietkam žalovaného. K námietke, že daný spor nie je spotrebiteľský poukázala na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 20Co 119/2011 z 13.9.2011, v ktorom KS ustálil, že spotrebiteľ je priamo zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov a je oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. K námietke žalovaného, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá posudzovať meritum veci poukázala na znenie § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. (zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia všeobecne záväzných predpisov o ochrane spotrebiteľa) a vyslovila názor, že ak má súd posúdiť
porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby posúdil predmet sporu, a to tak z procesnoprávneho, ako aj hmotnoprávneho hľadiska. K námietke žalovaného o individuálne dohodnutej rozhodcovskej doložke žalobkyňa uviedla, že postup žalovaného (podpis osobitných ustanovení k VPP) bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale zjavnú snahu žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov. Takouto nekalosúťažnou praktikou sa snaží za každú cenu založiť právomoc rozhodcovského súdu. Nebolo možné rozhodcovskú doložku vylúčiť, pretože podľa pokynov žalovaného bolo potrebné pre riadne uzavretie zmluvy podpísať VPP dvakrát. Žalobkyňa nemohla vedieť, čo žalovaný duplicitným podpisom sleduje. Za individuálne dojednanú podmienku sa pritom nemôže považovať podmienka, ako bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K záznamu o požiadavkách a potrebách klienta ešte uviedla, že tento absolútne nesvedčí o tom, že by bola osobitne poučená a upozornená na to, že sa podpisom poistnej zmluvy a VPP zaväzuje riešiť všetky spory cestou rozhodcovského súdu, Z tohto záznamu vyplýva iba možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd v prípade vzniku sporu, ale ani náznakom tento záznam nenaznačuje a nesvedčí o poučení o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch.
Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, ktorý nežiadal pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
Na pojednávaní tak právny zástupca žalobkyne, ako aj žalovaného trvali na svojich stanoviskách uvedených vo svojich písomných vyjadreniach.
Právny zástupca žalovaného poukazoval na individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky, pričom poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Prešove a NS SR sp. zn. 3Mcdo/14/2011 a 6Mcdo/9/2012. Žalobkyňa vlastnoručne podpísala všeobecné poistné podmienky a teda aj rozhodcovskú doložku, teda došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že ochrana ľahkovážnosti spotrebiteľa, ktorý nepristupuje zodpovedne k uzatváraniu svojich právnych vzťahov alebo zmlúv, nepožíva právnu ochranu a ie je možné na základe ústnych tvrdení po dlhšom časovom období spochybňovať písomne upravené právne úkony.
Právny zástupca žalobkyne v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného poukázal na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ÚS/2164/2010, ktoré riešilo, aké podmienky má obsahovať rozhodcovská doložka a aké požiadavky majú byť dodržané v konaní pred rozhodcovským súdom. Tieto v konaní pred Arbitrážnym súdom dodržané neboli a postup žalovaného nie je možné posudzovať inak, ako nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nebola poučená o tom, že všeobecné poistné podmienky obsahujú rozhodcovskú doložku. Doložil súdu fotokópiu doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku žalobkyni, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 20.11.2012. Tiež poukázal na to, že boli porušené ustanovenia zák. o rozhodcovskom konaní a to § 18 ods. 4, nakoľko tento zákon ukladá rozhodcovskému súdu najskôr doručiť žalobu odporcovi a potom rozsudok. V predmetnej veci však bol rozhodcovský rozsudok aj žaloba doručené naraz.
Žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu poistenia nebola informovaná o žiadnom ročnom zúčtovaní, t.j. o tom aký je stav poistenia. Neskôr poistku zrušila, o čom žalovanú písomne informovala a jej následne bola doručená písomnosť o zániku poistenia . Až cca po 4 rokoch jej žalovaná písomne oznámila, že má nedoplatok, ktorý žiadala od nej zaplatiť spolu s ďalšími súdnymi trovami. Nikto ju neinformoval o rozhodcovskom konaní ani o tom, čo podpisuje vo všeobecných zmluvných podmienkach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, žalobkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2007, Všeobecnými poistnými podmienkami /ďalej len VPP/, dodatkom k VPP, oznámením o zániku poistenia, návrhom na začatie konania o zaplatenie 165,19 eur, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/2147/2012, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho v návrhu opísala žalobkyňa s tým, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 20.11.2012.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).
Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovaním poriadkom.
Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.
Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto
musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne aj na inú podmienku, ktorú spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13 odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.
Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov.
Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky) tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.
Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, tento je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.
Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.
Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov), súd ju na dokreslenie uvádza.
Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote, pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur, pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške 36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským súdom dosahujú sumu 276 eur.
Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2. strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH).
Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a pod.)
Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky oprávneného vyplýva, že žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2007, kedy ešte uvedené ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák. neplatilo, preto súd aplikoval ustanovenia Obč. zák. účinné v čase uzavretia zmluvy,
teda posudzoval rozhodcovskú doložku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., či nejde o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Ak by aj na tento prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie účinné od 01.01.2008, potom by bolo potrebné prihliadať aj na § 53 ods. 2 Obč. zák. účinného od 1.1.2008, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým, husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia žalobkyne o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.
Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS /na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej/ o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (č. 3 ods.2). V tomto prípade bola rozhodcovská doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, článok 5 a násl.
K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania!. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu (ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.
Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.
Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de facto povinnosť).
Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1, resp. ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor proti rozhodcovskému rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále právomoc všeobecný súd.
K odkazom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení a to na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/14/201 súd len poznamenáva, že ani jeden z nich sa netýka žalovaného, pričom v prvom z týchto rozhodnutí bola iná situácia (rozhodcovskú doložku mal možnosť spotrebiteľ v lehote 30 dní od podpisu zmluvy vylúčiť a rozhodnutia nižších súdov boli zrušené, teda nie je zrejmé, ako nakoniec bolo rozhodnuté).
Súdu je pritom z úradnej činnosti tak svojej, ako aj iných súdov známe, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj dovolacím súdmi a aj NS SR.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka nahradiť žalobkyni trovy konania.
Tieto trovy si právny zástupca žalobkyne uplatnil vo výške 718,40 eur, ktoré pozostávajúc z odmeny za 6 úkonov právnej pomoci : 1. príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 7.12.2012 + 7,63 eur(RP), 2. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.12.2013 + 7,63 eur(RP), 3. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.4.2013 + 7,63 eur(RP), 4. účasť na pojednávaní 5.6.2013 + 7,81 eur(RP), 5. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.6.2013 + 7,81 eur(RP), 6. účasť na pojednávaní 10.9.2013 + 7,81 eur(RP), spolu - 398,64 eur. Hotové výdavky : strata času za účasť na pojednávaní 5.6.2013 (§17 ods. 1 vyhlášky); 1 hod. 45 min. cesta Košice - Stará Ľubovňa, 1 hod. 45 min. cesta Stará Ľubovňa - Košice, (za každú začatú polhodinu) 8 x 13,01 eur; Strata času za účasť na pojednávaní 10.9.2013 (§ 17 ods. 1 vyhlášky); 1 hod. 45 min. cesta Košice - Stará Ľubovňa, 1 hod. 45 min. cesta Stará Ľubovňa - Košice, (za každú začatú polhodinu) 8 x 13,01 eur; spolu 208,16 eur. Cestovné; PHM + paušálna náhrada podľa prílohy; Cesta na pojednávanie z Košíc do Starej Ľubovne a späť 5.6.2013 a 10.9.2013 motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobcu spolu 111,60 eur. Celkom teda trovy práv. zastúpenia žalobkyne vo výške 718,40 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.