Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5T/59/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a prísediacich Mgr. Vlasty Kuzmovej a Mgr. Aleny Csizmaziovej, v trestnej veci obžalovaného E. M. a spol. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2013 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný

E. M. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v V., trvale bytom V., B. X, t.č. vo väzbe v J. a J. V. od 21.01.2013 do 18.03.2013 a od 18.07.2013,

Obžalovaný

W. U.. XX.XX.XXXX/XXXX v V., trvale bytom V., ul. M.

sa uznávajú vinnými, že

dňa 21.01.2013 v presne nezistenom čase od 21.15 hodiny do 22.30 hodiny v Bratislave v mestskej časti Petržalka na B. ulici pred domom č. X po predchádzajúcej vzájomnej dohode pod vplyvom alkoholických nápojov sa snažili dostať do priestorov vozidla rýchlej zdravotnej pomoci (RZP), kde v tom čase osádka poskytovala prvá pomoc pacientke s alergickou reakciou, začali vykrikovať rôzne vulgarizmy a búchať po sanitke, otvorili dvere na ambulantnej časti vozidla, na čo obvinený E. M. sa pokúsil vstúpiť do tejto časti vozidla, a preto zdravotnícky záchranár, poškodený P. X. pristúpil k nim a snažil sa im zabrániť vo vstupe do ambulantnej časti vozidla a vysvetliť, aby odišli, že v sanitke je poskytovaná prvá pomoc, ale opäť sa obvinený M. viackrát pokúsil dostať do priestorov sanitky, v čom mu bolo zabránené a súčasne boli poškodeným P. X. mobilným telefónom privolaní príslušníci PZ a vtedy obvinený M. fyzicky napadol poškodeného P. X., ktorého jednou rukou chytil za bundu a druhou rukou zovretú v päsť sústavne udieral poškodeného do oblasti tváre a súčasne obvinený W. U. sotil do poškodeného, na čo poškodený odstúpil od obvineného M. a od sanitky, ale obvinený M. sa rozbehol za ním a pokračoval v útoku päsťou, poškodeného udieral stále do oblasti tváre a niekoľkokrát ho aj kopol do spodnej časti tela a vtedy z priestorov sanitky vystúpil kolega P. X., poškodený C. V. chytil poškodeného X. a snažil sa ho odtiahnuť od obvineného M., na to sa obvinený M. postavil do boxerského postoja a pokúsil sa poškodeného V. udrieť, podarilo sa mu ho udrieť rukou do záhlavia, ale poškodený V. ho telom nabral a zvalil na zem, kde sa snažil obvineného M. udržať, ale tento chytil poškodeného V. rukou okolo krku, začal mu vykrúcať hlavu a dusiť ho a pritom sa ho snažil udrieť, vtedy k nim pristúpil poškodený X., zohol sa a pokúsil sa obvineného M. odtrhnúť od kolegu, na čo sa na neho vrhol obvinený U. a začal ho sácať a taktiež ho kopol, obvinenému M. sa podarilo vyslobodiť zo zovretia poškodeného V. a obidvaja obvinení utiekli z miesta činu. Následne boli obvinení prenasledovaní poškodeným X. a za jeho pomoci sa hliadke PMJ podarilo zadržať jedného z nich a to obvineného M..

V dôsledku tohto konania obvinených utrpel poškodený P. X. zranenia - zlomeninu nosových kostí vpravo s vpáčením kostného úlomku a tržnú ranu na pravej strane koreňa nosa s vytvoreným očnicovým krvným výronom vpravo, ktoré si vyžiadalo odborný chirurgický a ORL zákrok v miestnom znecitlivení a liečenie spojené s práceneschopnosťou od 22.01.2013 do 16.02.2013 a poškodený C. V. zranenia - pomliaždenie hlavy v záhlaví, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie ľavej slabiny, ktoré si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou od 24.01.2013 do 06.02.2013,

teda

obžalovaný E. M.

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a to v jednočinnom súbehu so spoločným konaním, ktorým sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

obžalovaný W. U.

- spoločným konaním sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

tým spáchali

obžalovaný E. M.

- pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

obžalovaný W. U.

- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Za to sa

odsudzujú:

obžalovaný E. M.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje u obž. E. M. výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.03.2013 sp. zn. , právoplatný dňa 15.03.2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúci, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4, § 74 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému E. M. ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

obžalovaný W. U.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V dňa 14.06.2013 pod sp. zn. obžalobu na obvineného E. M. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a na obvineného W. U. pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný W. U. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Následne obžalovaný na všetky položené otázky podľa , , , a odpovedal áno. Po vyjadrení prokurátora súd postupom podľa , prijal vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku a zároveň rozhodol, že v rozsahu jeho priznania sa nebude vykonávať dokazovanie vo vzťahu k jeho osobe ako obžalovaného.

Okresný súd tak urobil vo vzťahu k obžalovanému W. U. i na základe toho, že nemal dôkazné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe vo vzťahu k jeho osobe a stotožnil sa i s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného. Z predloženého spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že obžalovaný W. U. konal spôsobom opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku. Svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako i po stránke subjektívnej, nakoľko ako trestne zodpovedný subjekt spoločným konaním sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti najmä tým, že napadol iného.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obžalovanému E. M. v celom rozsahu podanej obžaloby a vo vzťahu k obžalovanému W. U. vo vzťahu k prípadnému trestu, a to výsluchom obžalovaného E. M. a prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, prečítaním výpovede obžalovaného W. U. vo vzťahu ku konaniu obžalovaného E. M., výsluchom poškodených svedkov P. X., C. V., svedka nprap. Z. Z., svedkyne U.. U. X., svedka F. H., znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej, znalca MUDr. Štefana Nováka, prečítaním výpovede z prípravného konania svedka U.. U. B., oboznámením a prečítaním listinných dôkazov, správ a povestí, odpisov registra trestov na oboch obžalovaných obžalovaných.

Obžalovaný W. U. vo vzťahu k obžalovanému E. M. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto súd postupom podľa , per analogiam prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Z takto prečítanej výpovede obžalovaného W. U. vyplýva, že jeho bratranec - obž. M. postupne fyzicky napadol pracovníkov RZP. Potom, ako ho títo nechceli vpustiť do sanitky, sa obžalovaný M. nahneval a po niekoľkých nadávkach udrel jedného zo záchranárov päsťou do tváre do nosa a hneď ho zaliala krv. Potom sa tam naťahovali, vybehol zo sanitky druhý záchranár, naťahovali sa a vtedy sa začali s obžalovaným M. váľať na zemi. Začal ho oddeľovať od jedného z týchto pracovníkov, s ktorým obž. M. ležal na zemi. Dodal, že obžalovaný M. je agresívny, keď si vypije

Obžalovaný E. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa chce ospravedlniť, je mu ľúto, čo sa stalo, zdôraznil, že sa chcel len pozrieť do sanitky, či tam nie je jeho matka, ktorá má zlý zdravotný stav, čo

mu však zo strany záchranárov umožnené nebolo. Konal skratovo a v omyle v súvislosti s tým, že bol pod vplyvom alkoholu. ďalej odmietol vypovedať. Požiadal o zmenu právnej kvalifikácie.

Z prečítanej výpovede obžalovaného E. M. z prípravného konania vyplýva, že po príchode na B. X videl sanitku a bol presvedčený, že v sanitke je jeho chorá matka. Chcel sa tam dostať, a keď mu to nebolo umožnené, tak sa správal v podstate tak, ako je uvedené v obvinení. Prvého záchranára udrel opakovane, ale určite nie toľko krát, ako sa píše v uznesení. Bol podráždený aj zo správania záchranára

- pravdepodobne X., ktorý mu bránil v jeho snahe dostať za mamou - čo si vtedy myslel. Tento sa na jeho adresu vulgárne vyjadril, až potom začal fyzicky útočiť. Dostal sa do konfliktu aj s druhým záchranárom - V., dostali sa na zem a zápasili na zemi. Uviedol, že sa ku skutku priznáva a veľmi ho to mrzí, avšak má zato, že zranenia, ktoré spôsobil úderom do nosa u jedného a zápasením na zemi s druhým, nemôžu mať charakter ťažkého zranenia.

Svedok poškodený P. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prvý krát ho napadol obžalovaný M. opakovanými údermi do tváre, silne, energicky s cieľom ublížiť. Úderov bolo minimálne 5-6 krát, držal ho rukou za bundu pri krku. Keď sa mu vytrhol a znovu ho napadol - kopal ho do brucha, opätovne päsťami do tváre, minimálne 4-5 krát. Vtedy vybehol kolega zo sanitky - C. V. a išiel mu na pomoc. Videl, ako leží s obžalovaným M. na zemi, obžalovaný ho prevalil a škrtil, bol na ňom zvalený a držal ho ako keby v kliešťach rukami, kolega zostal úplne mimo. Ten druhý ho sotil a svedok si dával pozor, aby do neho nezačal skákať. Keď počuli, že druhý krát telefonuje s políciou, začali utekať. Povedal kolegovi, že idú za nimi, ale kolega bol na zemi, odpadol, nevládal, povedal, že nemôže. Ledva došiel do sanitky a tam mu pani doktorka dávala infúziu. Svedok sám bol celý krvavý, vyzeral ako zombie. Videl, že obaja obžalovaní sú podgurážení, a preto nechcel byť nejaký strohý a odmeraný k nim. Zákernosť celého útoku obžalovaného M. bola v tom, že na neho zaútočil v momente, keď sa k nemu svedok otočil tvárou pozrieť sa, či spoza sanitky neuvidí prichádzajúcich policajtov. Obžalovaný podľa svedka bol pre napadnutím fyzicky v sanitke a musel vidieť, kto tam je. Posádka bola v zadnej časti vozidla, tam, kde sa nachádza lehátko a to v zložení: pani doktorka, kolega záchranár, doktorka stážistka, ktorá mala prvú a myslí, že aj poslednú službu. Obžalovaný M. sa minimálne polovicou časti tela dostal do tej časti sanitky, kde bola posádka, stál na schodíku pri dverách, čím bol vyvýšený nad celou posádkou. Povedal mu meno svojej matky a svedok mu povedal, že to nie je ona. Za útočníkmi napriek svojmu stavu utekal preto, lebo vedel, že keď ich nechytia teraz, už ich nechytia nikdy a hanbil by sa sám pred sebou, že to neurobil. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, nos ho prvých pár týždňov bolel na dotyk, hanbil sa chodiť po ulici

- mal obrovský monokel a zalepený nos. Musel si dávať pozor, aby do niečoho nezavadil, lebo vtedy to bolelo. doposiaľ cíti na nose preliačiny. Počas práceneschopnosti mal povolené vychádzky, chodil len von so psom.

Svedok poškodený C. V. uviedol, že zaregistroval nejaké osoby, ktoré sa snažili dostať do sanitky, kde ošetrovali pacienta, ale sústredil sa na pacientku a pokyny lekárky. Počul pri aute vulgarizmy a nadávky a zaregistroval, ako sa niekto opakovane snaží otvoriť dvere sanitky, ktoré sa vždy privreli, predpokladá, že ich kolega zatváral. Obžalovaný M. fyzicky v sanitke nebol, chytil sa madla, ktoré je zvnútra sanitky, pozeral dovnútra a vulgárne sa spýtal, komu je tam zle. Svedok dvere pribuchol. Potom už len cez okno sanitky zaregistroval, že ho niekto napadol a povedal pani doktorke, že mu musí ísť pomôcť. Videl, ako ho obžalovaný M. udieral do tváre, boli to viaceré údery - nepočítal ich. možno 2-3, videl, že krváca. Páchateľ začal slovne útočiť aj na neho, svedok sa snažil držať si odstup a uhýbal sa, aby od neho nedostal údery. Svedok dostal päsťou do hlavy, vtedy ho nabral a zvalili sa na zem. Snažil sa mu držať ruky, aby nedopadol ako kolega, lenže obžalovaný M. ho dostal do páky a držal ho jednou rukou pod krk. Svedok už potom nevládal, hovoril aj kolegovi, že už nevládze, stále mu vykrúcal krk. Kolega mu chvíľu pomáhal držať M. - fyzicky ležal na nich obidvoch, bola to chvíľa a zrazu bol s M. opäť sám. Potom ho zrazu M. pustil, svedok mu pustil ruky, ktoré mu držal, aby ho neudrel a obaja útočníci utiekli. Kolega mu povedal, aby šli za nim, ale on nevládal, tak kolega šiel sám.

Svedok O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako príslušníci hliadky PMJ boli informovaní, že niekto napadol pracovníkov RZP a potom, že jeden z napadnutých záchranárov prenasleduje páchateľov. Odparkoval vozidlo pri lesoparku, ktorý sa nachádzal asi 300-500 metrov od miesta, kde malo dôjsť k napadnutiu. Uvidel značne zakrvaveného záchranára, ktorý ukázal na páchateľa. Začal ho prenasledovať, nereagoval na výzvy, aby zastal, vôbec nereagoval na varovné výstrely do vzduchu. Svedok bol v služobnej rovnošate. Nakoniec ho dobehol, spacifikoval. Boli použité donucovacie

prostriedky, nakoľko bol značne agresívny - určite sa každý deň nestrieľa. Následne bol eskortovaný. Keď sa ho spýtal, prečo nezastal na varovné výstrely, povedal, že na neho strieľajú vagabundi.

Svedok F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že priamo útok na personál RZP nevidel. Bolo im hlásené, že nejaký útočník ťažko zranil personál RZP a mal z miesta utekať s tým, že jeden z poškodených ho mal prenasledovať. Tento im aj udával, ktorým smerom útočník uniká. Poškodený mal krvavú tvár, na prvý pohľad bolo viditeľné, že má zlomený nos, celý bol krvavý. Na miesto sa dostavilo viacero hliadok, aj so psovodom. Začali prepátravať okolie, navigoval ich poškodený. Keď ho spozorovali, snažili sa ho zastaviť výzvou s výstrahou, na to však nereagoval. Kolega použil aj varovné výstrely, ani na tie nereagoval. Potom ho dostihli a obmedzili na osobnej slobode. Obžalovaný M. bol agresívny, kládol aktívny odpor. metal sa, kopal, udieral. Z jeho dychu bolo cítiť, že bol pod značným vplyvom alkoholu.

Svedkyňa U.. U. X., lekárka RZP na hlavnom pojednávaní uviedla, že priamo fyzickú inzultáciu nevidela, nevidela ani útočníkov, len C. V. povedal, že P. bijú a vybehol zo sanitky. Potom sa vrátil v stave, ktorý si vyžadoval ošetrenie, takže svedkyňa zostala bez záchranára a musela ošetrovať dvoch ľudí. Svedkyňa nevidela z jej miesta, či niekto z útočníkov bol v sanitke, ale počula, že niekto otvoril dvere a zreval, mohol vidieť pacientku, lebo táto bola v polosede. Poškodeného X. videla len na centrálnom príjme, bol zakrvavený, ale nevie, aké zranenia mal, ona mala iné povinnosti.

Znalec MUDr. Štefan Novák z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok vypracovaný v prípravnom konaní k zraneniam poškodených. Uviedol, že poškodený C. V. utrpel zranenia uvedené v skutkovej vete, ktoré mohli byť spôsobené následkom úderu tupým predmetom, poddajným, o malej kontaktnej ploche, napríklad úderom päsťou alebo tiež ako následok udretia si tejto časti hlavy o zem pri vzájomnom zápasení na zemi, udretím časti tela útočníkom, napr. kolenom a držaním poškodeného pod krkom a súčasne vytáčaním hlavy do strany, tzv. držania hlavy pod krkom v páke. Intenzita tohto útoku bola silnejšia. Takéto zranenie si vyžaduje dĺžku liečby v priemere 21 dní. Poranenie u poškodeného si vyžiadalo prvotné ošetrenie na ambulancii centrálneho príjmu chirurgom a neurológom s vykonaním CT vyšetrenia mozgu a krčnej chrbtice a následne o 2 dni neurologickú kontrolu. Opísané zranenia poškodeného spôsobovali bolestivosť v miestach pomliaždenín na dotyk po dobu 2-4 dni a pri pohybe krčnej chrbtice po dobu cca 10 dní. Na bežnom spôsobe života bol poškodený obmedzovaný nosením fixačného goliera. Poškodený P. X. utrpel zranenia opísané v skutkovej vete, ktoré mohli byť spôsobené tupým predmetom, poddajným o menšej kontaktnej ploche, napr. úderom päsťou ľavej ruky alebo opakovanými údermi päsťou minimálne 2 krát. Intenzita útoku bola silnejšia. Takéto zranenie si vyžaduje dĺžku liečby v priemere 21 dní. Poranenie poškodeného si vyžiadalo prvotné ošetrenie na ambulancii centrálneho príjmu chirurgom a lekárom ORL, vykonanie napravenia vpáčeného kostného úlomku zlomeniny nosových kostí do fyziologického stavu v miestnom znecitlivení, ako aj zošitie tržnej rany na koreni nosa. Poškodený následne absolvoval kontrolu na ORL ambulancii, kde mu boli odstránené stehy a prítomný podočnicový krvný výron bol v štádiu strebávania sa. Zranenia spôsobovali sťaženie obvyklého spôsobu života dotykovou bolesťou v oblasti nosa a zošitej tržnej rany v trvaní asi 5 dní. Na hlavnom pojednávaní znalec ďalej uviedol, že pri útoku päsťou na oblasť tváre je potrebné rozdeliť možné zranenia na priame a nepriame. Čo sa týka priamych zranení, môže ísť o zlomeninu kostí nosa, čeľuste, sánky, jarmovej kosti, dochádza k otrasu mozgu, pomliaždeniu alebo zakrvácaniu. Čo sa týka nepriamych zranení, môže sa zranenie preniesť na krčnú chrbticu a spôsobiť poranenie krčnej chrbtice, to znamená, že podvrtnutie alebo zlomeninu, ako stým súvisiace ďalšie neurologické príznaky, pričom pri zakrvácaní do mozgu môže stav viesť až k exitu. V rozsahu takýchto možných zranení je primeraná liečba od 21 dní do 8 týždňov. V tejto súvislo znalec uviedol, že v lekárskej správe u poškodeného V. je uvedený otras mozgu.

Znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria na hlavnom pojednávaní odprezentovala znalecký posudok vypracovaný v prípravnom konaní na obž. E., v zmysle záverov ktorého vyplýva, že u neho ide o rozvoj závislosti od alkoholu. V alkoholických ebrietach dochádza u neho k odbúraniu zábran a k prejavom agresívneho správania. Obžalovaný má skúsenosti s alkoholom a vie, čo mu spôsobuje. Osobnosť obžalovaného je emočne labilná s rysmi impulzivity, abusom alkoholu dochádza k potenciácii porúch spávania v zmysle agresivity. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, v čase spáchania skutku javil známky jednoduchej ebriety, teda kontakt s realitou mal zachovaný a mohol svoje konanie ovládať. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti z forenzného hľadiska neboli u neho v čase spáchania

skutku narušené. Obžalovaný je a bol schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode je z medicínskeho hľadiska potencionálne nebezpečný, lebo pod vplyvom alkoholu je predpoklad, že sa môže dopúšťať obdobných trestných činov. Klinickým psychiatrickým vyšetrením je incipientne, psychicky a fyzicky závislý od alkoholu, preto mu znalci navrhli uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo záznamu o obmedzení osobnej slobody obž. E. M. vyplýva, že počas zákroku ako i pri eskorte boli použité donucovacie prostriedky - hmaty, chvaty a putá, bola použitá služobná strelná zbraň - varovný výstrel do vzduchu /celkovo 3 ks nábojov/, nakoľko osoba kládla aktívny odpor, metala sa na zemi a vyvracala si ruky. Došlo k zraneniu osoby a to tak, ži pri behu spadla a na koreň stromu, vyžiadali si lekárske ošetrenie.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného E. M. vyplýva, že dňa 22.01.2013 o 03:55 hod bolo namerané 0,27 mg/l alkoholu v jeho krvi, dňa 22.01.2013 o 06:43 hod nebol zistený alkohol v krvi.

Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obž. E. M. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný E. M. ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku, ktorým konaním naplnil zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej. Ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil jedným skutkom konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a zároveň spoločným konaním s ďalšou osobou sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného.

Tieto skutočnosti vyplývajú sčasti jednak z výpovede samotného obžalovaného M., ktorý toto konanie v podstate priznal, avšak namietal právnu kvalifikáciu vo vzťahu k zraneniam poškodených a trval na tom, že nemohol svojím konaním spôsobiť zranenia v takom rozsahu, ako sa uvádza. Teda podľa neho nešlo o ťažkú ujmu na zdraví. Ako motív svojho konania uviedol, že si myslel, že v sanitke sa nachádza jeho matka, ktorá má zdravotné problémy a chcel sa tam pozrieť. Keby mu vtom neboli záchranári bránili, nič by sa nebolo stalo. Pripustil, že „spúšťačom“ jeho konania bol tento omyl ako i skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu. Zároveň uviedol, že ho slovne vyprovokoval jeden z poškodených.

Zo spáchania žalovaných trestných činov je obžalovaný usvedčovaný i výpoveďou spoluobžalovaného W. U., ktorý uviedol, že obž. M. postupne fyzicky napadol pracovníkov RZP. Potom, ako ho títo nechceli vpustiť do sanitky sa nahneval a po niekoľkých nadávkach udrel jedného zo záchranárov päsťou do tváre - do nosa, a hneď ho zaliala krv. Potom sa tam naťahovali, vybehol zo sanitky druhý záchranár, naťahovali sa, a vtedy sa začali s obžalovaným M. váľať na zemi. Dodal, že obžalovaný M. je agresívny, keď si vypije.

Obžalovaný M. je usvedčovaný i výpoveďou oboch poškodených - napadnutých záchranárov, ktorí popísali podrobne priebeh celého útoku, vrátane konania obžalovaného, ktoré útoku predchádzalo, opísali zhodne i spôsob vzniknutých zranení, ktoré im obžalovaný spôsobil. Rozpory v ich tvrdení ohľadne toho, či bol obžalovaný priamo vo vozidle, alebo tam len nakukol nie sú takého charakteru, že by vzbudili pochybnosti v tejto časti skutku, pričom obe výpovede preukazujú evidentnú snahu obžalovaného dostať sa do sanitky počas toho, ako bola poskytovaná lekárska pomoc tam sa nachádzajúcej osoby. Jeden z poškodených uviedol, že bol minimálne polovicou tela v sanitke, druhý uviedol, že sa držal madla vo vnútornej strane sanitky. Rozpory v tomto detaile súd vyhodnotil ako nepodstatné aj v kontexte celej stresovej situácie, kedy obaja poškodení si predovšetkým vykonávali svoju prácu a zároveň sa museli snažiť zabrániť vstupu obžalovaného do sanitky, ktorý tam vôbec nemal čo robiť, naopak svojou prítomnosť bránil posádke RZP poskytnúť tam sa nachádzajúcemu pacientovi prvú pomoc a riadne ošetrenie, čo mohlo mať veľmi negatívne následky. Svedkyňa X. uviedla v tejto súvislosti, že ona zo svojho miesta v sanitke počas poskytovania ošetrenia pacientky počula, ako niekto otvoril dvere a zreval, pričom táto osoba musela z tejto pozície vidieť na pacientku.

Z výpovede príslušníkov PZ, ktorí následne chytili a zadržali obžalovaného E. M. na úteku vyplýva, že tento bol značne agresívny, nereagoval na ich výzvy, ani na varovné výstrely do vzduchu, museli byť

použité pri jeho zadržaní donucovacie prostriedky, keďže bol agresívny a kládol aktívny odpor. Rovnako potvrdili, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu.

Znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok vo vzťahu k duševného stavu obžalovaného M. uviedli, že u neho ide o rozvoj závislosti od alkoholu. V alkoholických ebrietach dochádza u neho k odbúraniu zábran a k prejavom agresívneho správania. Obžalovaný má skúsenosti s alkoholom a vie, čo mu spôsobuje.

Čo sa týka namietanej právnej kvalifikácie obžalovaného vo vzťahu k zraneniam poškodených, je treba prisvedčiť presvedčeniu obžalovaného, že nespôsobil poškodeným ťažkú ujmu na zdraví. Z takéhoto dokonaného trestného činu ani nebol obžalovaný a ani uznaný vinným. Jeho konanie bolo kvalifikované ako pokus takéhoto následku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že znalec z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia ustálil jednotlivé zranenia oboch poškodených a mechanizmus ich vzniku, pričom uviedol, že u oboch poškodených ide o ľahké zranenia a ustálil u oboch aj primeranú dĺžku liečby. Uviedol, že pri útoku päsťou na oblasť tváre, akým spôsobom bol vykonaný útok v tomto prípade, môžu vzniknúť zranenia - zlomenina kostí nosa, čeľuste, sánky, jarmovej kosti, dochádza k otrasu mozgu - ako to bolo u pošk. V., pomliaždeniu alebo zakrvácaniu, môže sa zranenie preniesť na krčnú chrbticu a spôsobiť poranenie krčnej chrbtice a stým súvisiace ďalšie neurologické príznaky, pričom pri zakrvácaní do mozgu môže stav viesť až k exitu. V rozsahu takýchto možných zranení je primeraná liečba od 21 dní do 8 týždňov.

V týchto intenciách vo vzťahu k zisteným zraneniam, intenzity útoku a častí tela, na ktoré útok obžalovaného smeroval súd ustálil, že právna kvalifikácia pokusu ťažkej ujmy na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. je namieste, pričom je potrebné podotknúť, že ustálenie, či išlo o ťažkú ujmu na zdraví resp. o pokus ťažkej ujmy na zdraví je otázkou právnou, o ktorej rozhoduje na základe vykonaného dokazovania súd. Takýto záver súdu v predmetnej veci vyplýva z nasledovných dôvodov: konaním obžalovaného E. M. bola naplnená objektívna stránka pokusu ťažkej ujmy na zdraví, jeho konanie malo priamy význam pre dokonanie trestného činu a bolo v úzkej spojitosti s následkom, ktorý mal nastať /opakované údery na hlavu poškodeného s možnými následkami prezentovanými znalcom na hlavnom pojednávaní pri takomto spôsobe útoku/, k dokonaniu a k spôsobeniu ťažšieho následku nedošlo pre okolnosti, ktoré nezáviseli od obžalovaného /privolaná polícia, pomoc druhého poškodeného/, z okolností a spôsobu útoku obžalovaného vyplýva, že jeho úmysel smeroval k ublíženiu na zdraví /napr. poškodených napadol potom, ako nazrel do sanitky/, obžalovaný vedel, že spôsobom jeho útoku a jeho intenzity, z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval /opakovanými útokmi na hlavu poškodených so silnejšou intenzitou/ môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a bol s tým uzrozumený. Preukazujú to i okolnosti, ktoré samotnému útoku predchádzali /napadnuté osoby boli členovia posádky RZP, ktorí práve zachraňovali pacienta v sanitke a preto sa snažili zabrániť jeho vstupu do sanitky/.

Okresný súd na základe hore opísaného dokazovania teda ustálil skutkový stav veci, tak ako je uvedený v tomto rozsudku, keď vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie. Tieto dôkazy následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na veľmi starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Následne dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané konanie obžalovaného E. M., ktoré naplnilo zákonné znaky pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Čo sa týka osoby obžalovaného E. M., tento bol doposiaľ tri krát súdne trestaný. V jednom prípade sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, v druhom prípade sa na neho vzťahovala amnestia prezidenta SR zo dňa 02.01.2013. Čo sa týka posledného odsúdenia vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. , rozsudok v tejto veci bol vyhlásený dňa 15.03.2013, ktorého dňa nadobudol aj právoplatnosť. Uvedeným rozsudkom bol uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedeného teda vyplýva, že skutok aktuálne prejednávaný sa stal pred vyhlásením rozsudku v hore uvedenej veci.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný E. M. bol od roku 2010 šesť krát prejednávaný pre priestupok na úseku dopravy a tri krát pre priestupok proti verejnému poriadku.

Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovanému E. M. súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie, zohľadnení poľahčujúcej okolnosti /na obžalovaného sa hľadí, akoby pred skutkom nebol súdne trestaný/, pri zohľadnení priťažujúcej okolnosti /dopustil sa viacerých trestných činov/, ich vzájomného pomeru, osobu obžalovaného, motívu konania obžalovaného, jeho pohnútku a spôsobený následok. Súd má za to, že na nápravu obžalovaného bude potrebné pôsobiť trestnom nepodmienečným. Nakoľko súd ukladal obžalovanému trest súhrnný, a to pre dva prečiny a jeden zločin spáchaný dvomi skutkami - teda trest asperovaný, bolo potrebné v zmysle § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšiť hornú hranicu základne trestnej sadzby pri § 155 ods. 1 Tr. zák. ako najprísnejšej trestnej sadzby v rozsahu 4 roky až 10 rokov o jednu tretinu, ktorým postupom sa zvýšila horná hranice základnej trestnej sadzby z 10 rokov na 12 rokov. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej sadzby, a to vo výmere päť rokov, pričom zároveň zrušil výrok o treste z predchádzajúceho odsúdenia vo výmere štyri mesiace. Pri určovaní takto uloženého trestu súd prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach. Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný a spravodlivý.

Čo sa týka spôsobu výkonu trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním predmetného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

V zmysle záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, a to formou ambulantnou.

Čo sa týka osoby obžalovaného W., tento bol v minulosti dva krát súdne trestaný, v oboch prípade mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil a hľadí sa neho ako na netrestaného. Od roku 2013 bol priestupkovo prejednávaný tri krát, vo všetkých prípadoch pre priestupok proti verejnému poriadku.

Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovanému W. U. súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie, zohľadnení poľahčujúcich okolnosti /na obžalovaného sa hľadí, akoby pred skutkom nebol súdne trestaný, svoje konanie priznal a oľutoval/, priťažujúcu okolnosť nezistil, prihliadol na osobu obžalovaného, motív konania obžalovaného, jeho pohnútku a spôsobený následok a má za to, že na nápravu obžalovaného bude postačovať pôsobiť trestnom podmienečným, avšak uloženým v hornej polovici upravenej základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. - zníženie hornej hranice o jednu tretinu s odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu, a to v trvaní tri roky. Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.