Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-153-2022.pdf
PDF · 122.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/153/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C. D., trvalé bydlisko E. E., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. júna 2022, č. k. 14T/20/2021-155, na verejnom zasadnutí konanom 22. júna 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. E., F. C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 5, § 41 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona per analogiam, na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona sa ruší výrok o vine a celý výrok o treste uložený obžalovanému A. B. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/8/2021-98 zo dňa 05.05.2021, právoplatným 06.05.2021 a trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/87/2020-105 zo dňa 15.08.2020, právoplatným 15.08.2020, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 6. júna 2022, č. k. 14T/20/2021-155, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ až 3/ z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s
prihliadnutím na § 138 písm. j) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 01.08.2020 v čase medzi 00.15 hod. a 03:00 hod na adrese G. H. XXXX/XX, C. D., okres Dunajská Streda bez vedomia a súhlasu prenajímateľa A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., G. XXXX/XX, okres Dunajská Streda vstúpil na riadne oplotený dvor ubytovacieho zariadenia I. J. takým spôsobom, že si cez otvor vstupnej bránky prestrčil ruku a otvoril bránku, na ktorej sa z vonkajšej strany nachádza guľa a z vnútornej strany kľučka, a následne odcudzil 1 ks pánsky horský bicykel značky Merida TFS 500, čiernej farby a 1 ks pánsky horský bicykel značky Canondale SL1, bielej farby, na ktorých bicykloch po jednom odjazdil z miesta činu cez vstupnú bránu, ktorým konaním majiteľovi bicyklov K. G. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške 700,- Eur podľa odborného vyjadrenia, 2/ dňa 06.08.2020 v čase okolo 3:00 hod. v C. D., L. H. G. XXXX/XX, sa dostal na dvor B. J. pod súpisným číslom XXXX/XX tým spôsobom, že otvoril zavreté, avšak neuzamknuté dvere na oplotení penziónu, odkiaľ z prednej časti dvora odcudzil bicykel značky CUBE pripevnený na držiak bicyklov namontovaný na ťažné zariadenie vozidla značky Audi Q7 s evidenčným číslom B. XXXXX, čím poškodenej A. E. spôsobil škodu vo výške 1.280,- eur, 3/ dňa 13.08.2020 v čase medzi 04.21 hod. až 04.38 hod. doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene vnikol na riadne oplotený pozemok bytu číslo XXXX/XX nachádzajúceho sa na H. M. I. G. C. D., okres Dunajská Streda, ktorého majiteľom je B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. H. XXXX/XX C. D., okres Dunajská Streda, pričom z terasy záhrady patriacej predmetnému bytu odcudzil 2 ks dámskej spodnej bielizne a 1 pár ponožiek, následne preskočil panelové oplotenie predmetnej záhrady, tak sa dostal na riadne oplotený pozemok bytu číslo XXXX/XX nachádzajúceho sa na ulici M. I. G. C. D., okres Dunajská Streda, ktorého majiteľom je G. E., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom M. H. XXXX/XX C. D., okres Dunajská Streda pričom z terasy záhrady patriacej predmetnému bytu odcudzil 2 ks dámskej spodnej bielizne, následne preskočil panelové oplotenie predmetnej záhrady, tak sa dostal na riadne oplotený pozemok bytu číslo XXXX/XX nachádzajúceho sa na ulici M. I. G. C. D., okres Dunajská Streda, ktorého majiteľom je O. P., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom M. H. XXXX/XX C. D., okres Dunajská Streda a následne sa postavil na elektrickú skriňu nachádzajúcu sa v rohu záhrady pri oplotení a cez ňu preskočil panelové oplotenie predmetnej záhrady a tak sa dostal na riadne oplotený pozemok bytu číslo XXXX/XX nachádzajúceho sa na ulici M. I. G. C. D., okres Dunajská Streda, ktorého majiteľom je P. Q., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom M. H. XXXX/XX C. D., okres Dunajská Streda a cez jeho pozemok sa dostal na ulicu M., pričom následne nasadol do tam zaparkovaného a odomknutého osobného motorového vozidla značky Fiat Fremont, červenej farby, ktorého majiteľom je P. Q., kedy bol vo vozidle prichytený hliadkou OO PZ Dunajská Streda. 2. Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine a celý výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom okresného súdu z 5. mája 2021, sp. zn. 4T/8/2021-98 a trestným rozkazom okresného súdu z 15. augusta 2020, č. k. 0T/87/2020-105, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému K. G. B., nar. X. XXXXX XXXX, trvalé bydlisko B. G. R. XXX/XX, G. (ďalej len poškodený B.), vo výške 700,- € a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. A tiež podľa § 288 ods. 1, ods. 2 Tr. por. poškodenú A. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalé bydlisko B. XXX, B. M. (ďalej len poškodená E.) so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že prokurátor podal 25. augusta 2021 na okresný súd obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe opísanom v bode 2/ skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., ktoré mu okresný súd prečítal, obžalovaný odpovedal kladne, prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, preto okresný súd jeho vyhlásenie prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. 3.1. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol, že je toho názoru, že vzhľadom na to, že ide o ďalší čiastkový útok, tak je potrebné v posudzovanej trestnej veci ukladať spoločný trest vo vzťahu k trestnej veci obžalovaného vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4T/8/2021 a sp. zn. 0T/87/2020,
z ktorého dôvodu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine v uvedených dotknutých trestných veciach, ako aj súvisiaci výrok o treste v nich a potom opätovne obžalovaného uznal zo spáchania samostatného (opakovacieho) pokračovacieho prečinu vo vzťahu ku všetkým žalovaným skutkom (aj v dotknutých trestných veciach, ktoré boli spojené do spoločného konania s posudzovanou trestnou vecou obžalovaného). Poukázal na to, že tieto čiastkové útoky napĺňajú znaky toho istého trestného činu krádeže, je medzi nimi nielen blízka časová súvislosť, ale aj súvislosť v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, čo je evidentne zrejmé z opisov jednotlivých čiastkových útokov pod bodmi 1/ až 3/ skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku a rovnako boli vedené jednotiacim zámerom obžalovaného spáchať tento úmyselný trestný čin krádeže. 3.2. K výroku o treste okresný súd uviedol, že u obžalovaného ustálil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Okresný súd prihliadol na skutočnosť, že už pri prvej svojej výpovedi obžalovaný v predprípravnom konaní, 11. augusta 2020 (č. l. 58 spisu) a 13. augusta 2020 (č. l. 40 spisu) uviedol skutočnosti dôležité pre začatie trestného stíhania v čase, kedy o tom polícia bližšiu vedomosť nemala, pričom k vzneseniu obvinenia došlo až 21. decembra 2020, doručené obžalovanému (v tom čase obvinenému) 30. decembra 2020. Navyše jeho výpoveď bola aj v ďalšom nemenná (viď výsluch z 25. februára 2021, č. l. 11 spisu). Od počiatku sa priznával k spáchaniu tohto čiastkového útoku a od počiatku uvádzal aj okolnosti za akých k nemu došlo a komu predal predmet krádeže. Preto výnimočne v tomto prípade vzhliadol okresný súd poľahčujúce okolnosti, kedy niet pochýb, že napomáhal pri objasňovaní tohto prečinu. 3.3. Okresný súd tiež prihliadol aj na dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a písm. m) Tr. zák., teda spáchanie viacerých trestných činov a predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Za týchto okolností potom bol vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. 3.4. Podľa okresného súdu bolo potrebné obžalovanému ukladať za ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu spoločný trest postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., ktorý nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozhodnutím. Zároveň bol podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušený výrok o vine a celý výrok o treste trestného rozkazu okresného súdu z 15. augusta 2020, sp. zn. 0T/87/2020 (tiež duplicitne aj ustanovením podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.). Okresný súd pripomenul, že pre skutok spáchaný 1. augusta 2020 bolo vznesené obvinenie 19. augusta 2020, tu bolo rozhodnuté rozsudkom pod sp. zn. 4T/8/2021, právoplatným 6. mája 2021, za súčasného zrušenia trestného rozkazu pod sp. zn. 0T/87/2020. Pre skutok spáchaný 6. augusta 2020 bolo vznesené obvinenie 21. decembra 2020, jedná sa o aktuálny čiastkový útok a že pre skutok spáchaný 13. augusta 2020 bolo vznesené obvinenie 13. augusta 2020, tu bolo rozhodnuté trestným rozkazom pod sp. zn. 0T/87/2020, právoplatným 15. augusta 2020. 3.5. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. je trestná sadzba v rozsahu od 1 do 5 rokov a podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. je trestná sadzba v rozsahu od 3 až 10 rokov. Teda zo zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., za ktorý Tr. zák. ustanovuje trest odňatia slobody od 3 rokov do 10 rokov. Okresný súd tak obžalovanému uložil spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 3 roky, aplikujúc pritom aj ustanovenia § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 3 Tr. zák., zohľadňujúc pritom predošlý trest (2 roky nepodmienečne), ako aj dolnú hranicu trestnej sadzby, čo v tomto prípade sú 3 roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby. 3.6. Okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných 10- tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. 3.7. K náhrade škody okresný súd uviedol, že túto prevzal z rozsudku okresného súdu pod sp. zn. 4T/8/2021, pričom vzhľadom na jeho zrušenie bolo potrebné aj o tomto rozhodnúť. Vo vzťahu k tomuto čiastkovému útoku tiež pribudla povinnosť rozhodnúť o náhrade škody poškodenej E., pričom túto súd odkázal so svojim nárokom na civilný proces, vzhľadom na to, že jej už čiastočne plnila poisťovňa a vo zvyšku by ďalšie dokazovanie značne presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. 4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva na podanie opravného prostriedku , a to aj v mene oprávnených osôb. Prokurátor sa k podaniu opravného prostriedku nevyjadril. 5. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 14. júna 2022 podal prokurátor voči rozsudku okresného súdu odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
5.1. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 1. augusta 2022, v ktorom namietal, že s výškou uloženého trestu sa nestotožňuje, pretože tento bol uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. Uviedol, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že 19. novembra 2014 bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Prokurátor poukázal na ust. § 38 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, že základná trestná sadzba zločinu krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. je 3 až 10 rokov a po úprave podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. je dolná hranica trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov, preto okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky je nezákonný a zároveň predstavuje dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. Nakoľko obžalovaný a jeho obhajca sa vzdali práva na podanie odvolania a prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste, nadobudol výrok o vine právoplatnosť. Keďže napadnutým rozsudkom bolo podľa prokurátora porušené ust. Tr. zák., tak navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol vo veci tak, že obžalovanému uloží trest v medziach zákonom ustanovenej trestnej sadzby. 6. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný jednak sám, ale aj prostredníctvom svojho obhajcu. 6.1. Obžalovaný vo vlastnoručnom písomnom podaní uviedol, že sám prokurátor mu na hlavnom pojednávaní navrhoval uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a aj pred vyhlásením o vine sa dohodli na takejto výške trestu, lebo inak by nesúhlasil s predmetnou kvalifikáciou skutku. Považuje tak odvolanie prokurátora za nedôvodné a napadnutý rozsudok naopak za správny a zákonný. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Tdo/10/2020, podľa ktorého je zákonom stanovená trestná sadzba taká, ktorá je uvedená v osobitnej časti Tr. zák., teda v jeho prípade 3 roky až 10 rokov. Súd má povinnosť okrem Tr. zák. aplikovať aj medzinárodné zmluvy a katalógy základných práv a slobôd, ktoré majú prednosť pred zákonmi, ak poskytujú širší rozsah práv a slobôd, čo platí aj pre páchateľa a súd musí vychádzať aj z ústavnoprávnych východísk trestania. Trestné konanie má sledovať preventívny a resocializačný smer. Obžalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na rôzne teoretické východiska, ktoré sa majú aplikovať pri ukladaní trestu, ktoré podrobne citoval. Tiež poukázal na zásadu humanizácie a primeranosti trestu. Na záver navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pretože uložený trest spĺňa základné zásady trestania a zohľadňuje individuálnu prevenciu a rovnako tak i generálnu, navyše je v ňom zohľadnená proporcionalita, nakoľko trest sa má rovnať spáchanému bezpráviu. 6.2. Vo vyjadrení sformulovanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Slováka (ďalej len obhajca) obžalovaný poukázal na neštandardný postup prokurátora v predmetnej veci, ktorý v konaní pred okresným súdom žiadal obžalovanému uložiť spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a zároveň navrhol zrušiť výrok o vine a treste trestného rozkazu okresného súdu pod sp. zn. 0T/87/2020 ako aj rozsudku okresného súdu pod sp. zn. 4T/8/2021. Na to okresný súd (mimo zápisnice) uviedol, že vo veci rozhodne tak, že vyhovie návrhu prokurátora, za účelom vyhnutia sa spochybňovaniu správnosti právnej kvalifikácie, vopred písomne vytlačil právnu kvalifikáciu rozhodnutia, s ktorou prokurátor súhlasil a následne okresný súd vyniesol rozsudok. Následne z dôvodu, aby bola predmetná trestná vec definitívne uzavretá sa obhajoba na pojednávaní vzdala práva na podanie odvolania. Následne ale prokurátor podal odvolanie čo do výroku o treste, v ktorom obžalovanému žiadal uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov za aplikácie ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., čo je v rozpore s postupom prokurátora a všetkých jeho doterajších vyjadrení. Aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (viď bod 18. rozsudku) odkázal na tento návrh trestu prokurátora. 6.3. Obhajca ďalej vo vyjadrení uviedol, že obžalovaný nikdy nespochybňoval, že skutok uvedený v obžalobe spáchal, ku skutku sa od začiatku (ešte v prípravnom konaní) opakovane priznal, preto považuje prístup prokurátora za neštandardný, keď prokurátor po tom ako sa obžalovaný vzdal práva na podanie opravného prostriedku, žiada v odvolaní nepomerne prísnejší trest ako tomu bolo v konaní pred okresným súdom. Uvedené je v rozpore so samotnými zásadami trestného konania a v konečnom dôsledku aj so samotnými zásadami ukladania trestov (§ 34 Tr. zák. a nasl.). Obhajca zdôraznil, že obžaloba bola podaná pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s tým, že až na pojednávaní bolo zo strany prokurátora uvedené, že správna kvalifikácia v tomto prípade mala byť podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. (č. l. 151 spisu zápisnice z hlavného pojednávania). Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania aj napriek tomu, že na pojednávaní žiadal upustenie od uloženia trestu v zmysle § 44 Tr. zák.. alternatívne žiadal uložiť trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Totiž ak v danom prípade neboli splnené podmienky na upustenie od potrestania, malo dôjsť k uloženiu trestu za trestný čin, za ktorý bola obžaloba aj podaná (§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), pri ktorom je zákonná sadzba 0 až 2 roky (§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák.) a nie za zločin podľa
§ 212 ods. 3 Tr. zák. V danom prípade nedošlo k spáchaniu pokračovacieho trestného činu krádeže, ktorým činom by boli poškodené aspoň 3 osoby (§ 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.), nakoľko v prípade skutku spáchaného 1. augusta 2020 (skutok uvedený pod bodom 1 skutkovej vety) bol trestný čin krádeže spáchaný na jednom poškodenom (B.) a v prípade skutku spáchanom 6. augusta 2020 (aktuálne prejednávaná vec) taktiež iba na jednom poškodenom (E.). Ak by v danej veci išlo o pokračovací trestný čin krádeže, tak ním mohli byť poškodené najviac dve osoby, lebo pri skutku spáchanom 13. augusta 2020 (skutok uvedený pod bodom 3/ skutkovej vety) obžalovaný ani nebol uznaný za vinného z trestného činu krádeže, ale z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., teda ani nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu krádeže. 6.4. Obhajca v ďalšom citoval ust. § 122 ods. 10 Tr. zák. s tým, za pokračovací trestný čin môže byť posúdené len také konanie páchateľa, pri ktorom boli každým jedným čiastkovým útokom naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. nemožno pri trestnom čine krádeže vykladať tak, že za pokračovací trestný čin krádeže by bolo možné posúdiť i také viaceré čiastkové útoky, ktorými si páchateľ prisvojil cudziu vec jej zmocnením, ale hodnota tejto veci nedosiahla aspoň škodu malú (266,- €). V prípade skutku spáchaného 13. augusta 2020 boli odcudzené 2 ks dámskej spodnej bielizne a 1 pár ponožiek, teda veci zanedbateľnej hodnoty. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade pri skutku spáchanom 13. augusta 2022 úplne absentuje naplnenie objektívnej stránky trestného činu krádeže v podobe následku tak, ako to predpokladá § 122 ods. 10 Tr. zák.. Naviac ako už bolo uvedené, obžalovaný bol v tomto prípade okresným súdom uznaný za vinného pre úplne iný trestný čin (§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.), vôbec nie pre trestný čin krádeže. 6.5. Ďalej obhajca argumentoval, že v prípade aplikovania § 41 ods. 3 Tr. zák. je okresný súd viazaný skutkovými zisteniami v predchádzajúcich rozhodnutiach a nemôže meniť ani právnu kvalifikáciu skoršieho rozsudku (tu uznať obžalovaného vinného z trestného činu krádeže aj pri skutku spáchanom 13. augusta 2020, keď skorším rozsudkom obžalovaný nebol uznaný za vinného z trestného činu krádeže). Napokon, pokračovanie v trestnej činnosti sa posudzuje činnosť páchaná do oznámenia vznesenia obvinenia a pri skutku spáchanom 13. augusta 2020 bol vydaný odsudzujúci rozsudok 15. augusta 2020 (právoplatný 15. augusta 2020), pričom za skutok spáchaný 1. augusta 2020 bolo vznesené obvinenie 19. augusta 2020 a za skutok spáchaný 6. augusta 2020 až 21. decembra 2020, teda až po 15. auguste 2020. 6.6. V danom prípade preto trestná sadzba podľa § 212 ods. 3 písm. Tr. zák. ani nemala byť použitá a keďže sa teda nejedná o zločin, aplikovanie § 38 ods. 5 Tr. zák. v danom prípade zo zákona nie je možné. Do úvahy by prichádzalo iba aplikovanie trestnej sadzby v zmysle § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý aj bola podaná obžaloba. Obhajca tiež poukázal, že v danom prípade sa obžalovaný k vine priznal a svoj skutok úprimne oľutoval a v tomto smere urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie bolo s poukazom na § 257 ods. 7 Tr. por. zo strany súdu aj prijaté. Uvedené je aj dôvod na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., a to o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a bol toho názoru, že u obžalovaného je dôvod na použitie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda na zníženie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. 6.7. V konečnom návrhu potom obhajca žiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. 7. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 4. novembra 2022. 8. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 22. júna 2023, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca a obžalovaný. Krajský súd doplnil dokazovanie postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s poukazom na § 269 Tr. por. oboznámením aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného, kde pod bodom 9/ je odsúdenie za zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19. novembra 2014, sp. zn. 2T/107/2013, právoplatné 4. decembra 2014. Postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s poukazom na § 269 Tr. por. krajský súd ešte doplnil dokazovanie oboznámením aktualizovaných správ a relácií na obžalovaného (č. l. 192 - 193 spisu) a oznámenia Krajskej prokuratúry Trnava. 9. V rámci konečných návrhov prokurátorka uviedla, že sa pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, na ktoré nadväzuje vyjadrenie dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava. Obhajca obžalovaného žiadal odvolanie zamietnuť, pričom v podrobnostiach poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia z 12. septembra 2022 a obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca. 10. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 11. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania najskôr skúmal splnenie procesných podmienok a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Keďže ani iný dôvod na postup podľa § 316 Tr. por. krajský súd nezistil, tak s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. 12. Je potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že v odvolacom konaní platí tzv. obmedzený revízny princíp, v zmysle ktorého odvolací súd preskúmava len zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V tomto prípade odvolanie podal len prokurátor a len čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, preto odvolací súd výrok o vine a jemu predchádzajúce konanie preskúmavať nemohol. 13. Pozornosti krajského súdu však neušlo, že námietky obžalovaného sformulované obhajcom vo vyjadrení k odvolaniu (viď body 6.2 až 6.6.) sú vo svojej podstate dôvodné. Keďže však obhajcom namietané pochybenia okresného súdu týkajúce sa výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo, je možné napraviť len prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku, tak v danej veci krajský súd podá podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR na podanie dovolania pre porušenie zákona v neprospech obžalovaného. Avšak pre účely rozhodovania o aktuálne podanom odvolaní prokurátora musel krajský súd vychádzať z právnej kvalifikácie skutkov obsiahnutej v právoplatnom výroku o vine napadnutého rozsudku. 14. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce výroku o treste, tomuto prokurátor v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom chyby konania odôvodňujúce podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. nezistil. 15. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd odvolacím prieskumom zistil, že okresný súd nepochybil, keď vychádzajúc z právnej kvalifikácie právoplatného výroku o vine napadnutého rozsudku, v zmysle ktorej bol obžalovaný v bodoch 1/ až 3/ uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. s prihliadnutím na § 138 písm. j) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., dospel k záveru, že z oboch týchto zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný zločin krádeže podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., za ktorý Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 3 rokov do 10 rokov. 16. Nesprávne ale podľa názoru krajského súdu okresný súd u obžalovaného podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. ustálil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zistiac dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. Podľa názoru krajského súdu obžalovanému poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, nepatrí, nakoľko pri skutkoch pod bodmi 1/ a 3/ príslušným orgánom nijako nenapomáhal. Aby mu túto poľahčujúcu okolnosť bolo možné priznať, musela by sa vzťahovať na všetky tri čiastkové útoky (skutky) jedného pokračovacieho trestného činu. V konečnom dôsledku tak u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi (2:1), v dôsledku čoho sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby mala zvyšovať o jednu tretinu. 17. Okresný súd tiež pochybil v tom smere, že súčasne pri ukladaní trestu obžalovanému neaplikoval aj ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a v takom prípade sa ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. nepoužije. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný v minulosti už bol odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19. novembra 2014, sp. zn. 2T/107/2013, právoplatným 4. decembra 2014, ktoré odsúdenie do dnešného dňa nemá zahladené, teda v jeho prípade ide o opätovné spáchanie zločinu. Rovnako bol odsúdený aj za zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. júna 2007, sp. zn. 2T/40/2007, právoplatným 6. júna 2007, ktoré odsúdenie do dnešného dňa takisto nemá zahladené. 18. Z dôvodov prezentovaných vyššie v texte krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ohľadom nezákonnosti a neprimeranosti uloženého trestu ako dôvodné, preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. na verejnom zasadnutí zrušil rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol, že to procesná situácia dovoľovala. 19. Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd uložil obžalovanému rovnako ako okresný súd nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže s poukazom na dikciu ust. § 41 ods. 3 Tr. zák. uloženie iného trestu ani neprichádzalo do úvahy, čo správne konštatoval už okresný súd. 20. Pri ukladaní spoločného trestu potom krajský súd v zhode s okresným súdom zrušil výrok o vine a celý výrok o treste uložený obžalovanému nielen rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 5. mája 2021, sp. zn. 4T/8/2021-98, ale aj trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 15. augusta 2020, č. k. 0T/87/2020-105, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedených (zrušených) výrokoch o vine svoj podklad. Pri ukladaní spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. za jeden pokračovací trestný čin ide totiž o obligatórny postup. 21. Je ale treba poznamenať, že vyššie uvedené (zrušenie predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí vo výrokoch o vine podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. ako aj na ne nadväzujúcich výrokoch) malo byť jednoznačne súčasťou výroku o vine napadnutého rozsudku, lebo aplikované ust. § 41 ods. 3 Tr. zák. sa primárne vzťahu k výroku o vine, nie k výroku o treste. Keďže však okresný súd v tomto smere pochybil a uvedené dal do výroku o treste, tak krajský súd, ktorý celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku zrušil a sám rozhodoval, tak predmetný výrok opätovne prevzal do vlastného výroku o treste. 22. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, obžalovanému by mal byť ukladaný podľa § 212 odsek 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný nepodmienečný trest v rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov. Krajský súd sa však stotožnil s obhajobou, ktorá poukazovala na to, že neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným, ktoré je z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, zakladá v tomto prípade dôvod pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody analogickým postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017, lebo trest uložený čo i len na samej dolnej hranici 6 rokov a 6 mesiacov navrhovaný prokurátorom, by bol pre obžalovaného neprimerane prísne. Je treba zdôrazniť, že výmerou trestu navrhnutou prokurátorom krajský súd nie je viazaný. 23. S analogickým použitím ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. mohol potom krajský súd dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov znížiť až o jednu tretinu, v dôsledku čoho mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 4 rokov a 4 mesiacov až do 10 rokov. V rámci tohto rozpätia krajský súd obžalovanému uložil spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace, ktorý zohľadňuje nielen závažnosť páchanej trestnej činnosti, ale aj osobu obžalovaného, možnosti jeho nápravy, mieru jeho zavinenia a spôsobený následok. A v neposlednom rade zohľadňuje aj okolnosti prípadu spočívajúce v nesprávnom postupe okresného súdu, ktorým mal vo výroku o vine a v konaní mu predchádzajúcom porušiť zákon v neprospech obžalovaného. 24. Takto uložený trest nateraz považuje krajský súd za primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného. 25. Pokiaľ ide o vonkajšiu (súdnu) diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd z napadnutého rozsudku prevzal výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko tento výrok zodpovedal stavu veci a zákonu. Obžalovaný totiž v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním aktuálne súdenej trestnej činnosti bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť, dokonca opakovane. 26. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.