Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12Ro/92/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobcu F. W. V. K., P..B.., A. Č.. X, K., J. XX XXX XXX zastúpeného proti žalovanému M. H., N.. XX.X.XXXX, A. C.. B. Č.. XX, K. právne zastúpenému advokátom HODOR, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 77, Košice v konaní o zaplatenie sumy 683,97 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 315,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15.9.2010 až do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 7.6.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 683,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15.9.2010 do zaplatenia a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zamestnancom žalobcu v pracovnom zaradení vodič autobusu a trolejbusu, pričom dňa 5.5.2010 žalovaný v rámci výkonu svojho povolania jazdil trolejbusom EVČ 1014 na linke číslo 72 a o 23,20 hod. odbočoval s trolejbusom po S. ulici do vozovne. Pri odbočovaní žalovaný neprepol výhybku, následkom čoho zberače pokračovali v priamom smere na R. a trolejbus odbočoval vpravo do vozovne. Žalovaný nezastavil hneď, ale pokračoval zotrvačnou rýchlosťou vozidla a vozidlo zastavilo až po prejdení približne 28 m a vozidlo zastavilo až po prejdení ďalších 67 m. Pri tejto škodovej udalosti došlo k poškodeniu trolejbusu a trolejového vedenia. Opravu poškodeného trolejového vedenia a trolejbusu vykonali zamestnanci žalobcu so Strediska údržby autobusov, trolejbusov a technologických vozidiel, pričom organizácii vznikla škoda vo výške 683,97 eur tak, ako to vyplýva z vyúčtovania škody Č.. XXX/XX/XXXX. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že udalosť bola 14.7.2010 prejednaná na zasadnutí škodovej komisie, ktorá po posúdení prípadu navrhla škodu zosobniť žalovanému, pričom náhrada škody je plne v súlade s ust. .

Vo vyjadrení k podanému odporu doručenom súdu 19.8.2011 žalobca poukázal na tú skutočnosť, že k poškodeniu trolejového vedenia došlo pri odbočovaní trolejbusu z S.j ul. do vozovne, kde na križovatke je osadená výhybka, ktorá sa prepína v momente prejazdu. Zo záznamu technografu je zrejmé, že nedošlo k prepnutiu výhybky, zberače pokračovali priamym smerom a trolejbus odbočoval vpravo. Odbočujúci trolejbus sa vzdiaľoval od trolejového vedenia, zberače pokračovali priamo, čím dochádzalo k úplnému odvinutiu lana zo sťahováka zberačov a následnému vyskočeniu zberačov z trolejového

vedenia. Vzhľadom k tomu, že k vypadnutiu došlo pri takmer kolmom uhle zberačov a trolejového vedenia, zberače sa po vypadnutí opreli o trolejové vedenie a nemohlo dôjsť k reakcii sťahovákov, nakoľko zberače sa musia po ich vypadnutí dostať nad úroveň trolejového vedenia, čo v tomto prípade nebolo možné. Kontrolou neboli zistené žiaden poruchy sťahovákov.

Žalobca ďalej poukázal na to, že samotné vypadnutie zberačov by nespôsobilo žiadnu škodu na trolejovej vedení, ak by bol vodič po ich vypadnutí zastavil trolejbus v najkratšom možnom čase, a nie až po 95 m jazdy.

Žalobca sa ďalej vyjadril k tomu, že opravy dopravných prostriedkov vykonáva prevažne vo vlastnej režií, čo je oproti dodávateľskému spôsobu lacnejšie. Stanovenie normohodiny pre výpočet hodiny práce, je porovnateľné s ostatnými subjektami vykonávajúcimi opravy. Vykonaná oprava trolejového vedenia bola mimoriadna, neplánovaná a zamestnanci ju museli vykonať v záujme spojazdnenia dopravy, inak by vykonávali plánované bežné údržbárske práce.

Žalobca teda tvrdil, že škoda na trolejovom vedení bola evidentne spôsobená nedbanlivosťou odporcu, jeho nepozornosťou alebo nevenovaním sa jazde v dostatočnej miere, keďže pri rýchlejšej reakcii a v častom zastavení vozidla by pri poškodeniu nedošlo.

Potom, ako súd vydal vo veci platobný rozkaz, žalovaný voči nemu v zákonom stanovenej lehote podal odpor, v ktorom uviedol, že zberače trolejového vedenia pomerne často vypadávajú z trolejového vedenia, a preto nie je možné ich vypadnutie automaticky dávať do súvislosti s neprepnutím výhybky. Uviedol, že trolejbusy sú obvykle vybavené dvoma typmi výhybiek, miestnymi a rádiovými (diaľkovými), pričom žalobca neuviedol aký druh výhybky odporca neprepol. V prípade prvého typu výhybiek nemožno hovoriť o ich prepínaní nakoľko sa jedná o súčasné stláčanie pedálu jazdy a brzdového pedálu, ktoré v skutočnosti navrhovateľ neuviedol. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vypadnutie zberačov trolejového vedenia samo o sebe žiadnu škodu nemohlo spôsobiť, pretože sa jedná o bežnú závadu, ktorú vodiči trolejbusov bežne odstráňujú tým, že zberače upevnia späť na vedenie. Podľa jeho názoru k poškodeniu trolejového vedenia zberačmi, ktoré predtým vypadli z vedenia, mohlo dôjsť k dôsledku toho, že tieto pre technickú poruchu po vypadnutí neostali pod úrovňou vedenia, pretože v takom prípade by ani prejdenie dlhšej vzdialenosti nemohlo trolejové vedenie poškodiť. Podľa jeho názoru, zberače po vypadnutí v dôsledku technickej poruchy, ktorú odporca opísal tak, že „sťahovák nestiahol zberače dole“, vrátili na rovnakú výškovú úroveň a poškodili drôty trolejového vedenia. Žalovaný uvádzal, že na túto poruchu upozornil svojho nadriadeného pri prešetrovaní udalosti, a preto podľa jeho názoru žalobca nepreukázal jeho porušenie povinností, ani príčinnú súvislosti medzi týmto porušením a vzniknutou škodou. K rozsahu škody žalovaný uviedol, že oprava bola vykonaná zamestnancami žalobcu zo strediska údržby, za ktorých prácu si uplatnil žalobca časť náhrady škody, avšak títo zamestnanci vykonali opravu v rámci svojich pracovných povinností, preto nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna škoda, t.j. majetková ujma, pretože žalobca bez ohľadu na túto udalosť bol povinný vyplatiť zamestnancom mzdu, ako ich zamestnávateľ. Podobne je to aj v prípade použitia vlastného motorového vozidla.

Žalovaný ešte poukázal na ust. , pričom v tomto prípade aj z návrhu vyplýva, že škodová komisia prejednala až 14.7.2010, na ktoré prejedanie odporca nebol prizvaný a nebol predvolaný na prerokovanie škody v lehote 1 mesiace t.j. do 14.8.210. Až dňa 28.8.2010 mu bolo doručené predvolanie na právne oddelenie navrhovateľa, avšak nie je vo veci prerokovania škody, ale vo veci poškodenia trolejbusu. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, záznamom o dopravnej nehode, škodovej udalosti, vyúčtovaním škody, pracovným listom, výpisom zo zápisnice škodovej komisie zo dňa 14.7.2010, stanoviskom z mimoriadnej udalosti trolejbusu, výpisom z čiernej skrinky súbor , zápisom o poučení pracovníka o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike, prehľadom o zácviku vodiča, zápisom o vykonanom poučení v zmysle osnovy vstupného školenia, záznamami o nehodách, vyjadrením majstra údržby trolejbusu, návodom na použitie navijákov sťahovacích lán pre trolejbusy typ Railtech-Delachaux a znaleckým posudkom znalca J.. Q. T. Č.. XXX/XXXX a výsluchom svedka Q. A. a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebol sporné a vyplynulo to aj z predloženej pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy, že žalovaný je v súčasnosti a bol aj v čase škodovej udalosti zamestnancom žalobcu na pozícii vodič autobusu - trolejbusu (pracovná zmluva zo dňa 31.5.1994 a dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.12.2007).

Zo záznamu o dopravnej nehode - škodovej udalosti, mimoriadnej udalosti spísaného 7.5.2010 o 10,00 hod. vo vozovni vyplýva, že dňa 5.5.2010 o 23,20 hod. na S. v mieste odbočenia do vozovne pri odbočovaní do vozovne vodič neprepol výhybku (neprepla sa) v dôsledku čoho vypadli zberače. Keďže vodič hneď nezastavil, zberače zachytili prívesné lano a poškodili sa trolejové drôty. Vodičom vozidla v čase udalosti bol M. H., interné evidenčné číslo vozidla 1014, udalosť zavinil vodič M. H.. Svedkom zápisu bol Q. A.Ň. a ďalej zo záznamu vyplýva, že do kolonky určenej na podpis vodiča sa vodič odmietol podpísať, vodič sa vyjadril: „podľa mňa sťahovák nestiahol zberač dole“ a toto svoje vyjadrenie podpísal. Záznam je podpísaný svedkom zápisu Q. A. a oblastným dispečerom p. A..

Z vyúčtovania škody č. 118/06/2010 vyhotoveným dňa 1.6.2010 vyplýva, že pri poškodenom trolejbuse výrobné č. 11699 vodič M. H.Ň. číslo vozidlo 1014, kde k nehode došlo 5.5.2010 bola na vozidla poškodená zberacia hlavica, kábel zberača, bleskoistky a trolejové vedenie. Na opravu bol použitý materiál: zvislý čáp zberacej hlavy 1ks cena 48,78 eur, kábel zberača 8 metrov (cena za jednotku 0,538) celková cena 43,04 eur, spojovacia rúrka zav. 12 -l ks cena 7,45 eur, spojka prechodová 2 ks (cena za jednotku 66,- eur) celková cena 132,- eur, svorka zaisťovacia 2 ks (cena za jednotku 05,31) celková cena 10,62 eur, trubka zjazdná 6 m (cena za jednotku 12,33) celková cena 73,98 eur. Materiál spolu činí 315,87 eur. Práca 18,50 hod., cena za jednotku 16,60 eur, čo spolu činí 307,10 eur a výkon vozidlo K. XXXDN - 23 km (cena za jednotku 1,76) spolu v sume 40,48 eur + Mh 1,5 x 13,68 eur, čo činí 20,52 eur. Spolu náklady na materiál a prácu 683,97 eur.

Z pracovného listu zo dňa stredisko PTZ vyplýva, že bola vykonaná oprava poškodeného trolejového vedenia v križovatke pri S., vjazd na prístupovú komunikáciu zo smeru od V. a výjazd z prístupovej komunikácie na S. smerom na R.. Závadu spôsobil voči trolejbusu č. 1014, kde sú zaznamenané výkony troch zamestnancov, u každého tri hodiny a výkon vozidla č. K. XXX F., Mh 1,5 x 23 km.

Z výpisu zo zápisnice škodovej komisie zo dňa 14.7.2010 šk. č. XXX/XXXX vyplýva, že dňa 5.5.2010 cca o 23,20 hod sa vodič presúval po ukončení linky do vozovne. Pri prepínaní výhybky pri HM C. do vozovne neprepol výhybku, následne čoho zberače pokračovali v priamom smere na R. a trolejbus odbočoval vpravo do vozovne, pričom došlo k vypadnutiu zberačov z trolejového vedenia. Vodič hneď nezastavil, ale pokračoval ďalej (zotrvačnou rýchlosťou vozidla). Pribrzdil až po prejdení 28m a vozidlo zastavil až po prejdení ďalších 67, (údaje z tachografu). Z výpisu vyplýva vyjadrenie SUATaTV, že príčinou vzniku MU bolo vypadnutie zberačov a najmä nezastavenie vozidla vodičom po vypadnutí zberačov z trolejového vedenia. ŠK po prejednaní škodového prípadu navrhli vzniknutú škodu zosobniť vodičovi trolejbusu H. M. v plnej výške t.j. 683,97 eur. Za tento návrh hlasovali všetci prítomní členovia komisie. Zápisnica bola schválená a podpísaná J.. T.. V. C., členom predstavenstva a generálnym riaditeľom a výpisov zo zápisnice prevzal vodič (žalovaný) 14.9.2010, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.

Zo stanoviska z mimoriadnej udalosti trolejbusu 1014 zo dňa 5.5.2010 vypracovaného za SÚTa TV Q. A. vyplýva, že na základe výpisu z technografu TN-10 (čierna skrinka) sa vodič presúval po ukončení linky do vozovne. Pri prepínaní výhybky pri HM Tesco zo smeru V. do vozovne neprepol výhybku, následkom čoho zberače pokračovali v priamom smere na R. a trolejbus odbočoval vpravo do vozovne. Došlo k vypadnutiu zberačov z trolejového vedenia, vodič po vypadnutí zberačov, ktoré mu zariadenie v trolejbuse akusticky signalizuje nezastavil, ale pokračoval ďalej (zotrvačnou rýchlosťou vozidla). Pribrzdil až po prejdení 28m a vozidlo zastavil až po prejdení ďalších 67m. Počas tejto jazdy došlo k zachyteniu botky ľavého zberača o prevesné lano. Pri strete botky a lana došlo k vytiahnutiu botky zo zberača a jej následnému poškodeniu, roztrhnutiu kábla zberača a poškodeniu závitu pre upevnenie kábla na bleskoistku a poškodeniu trolejového vedenia. Ak by bol vodič zastavil ihneď po vypadnutí zberačov

(v čase vypadnutia zberačov mal rýchlosť 15,3 km/h) škoda na zariadeniach trolejbusu a trolejového vedenia by bola určite nižšia, alebo by nebola vôbec. Vodič v zápise uviedol „podľa mňa sťahovák nestiahol zberač dole“. Na vozidle sú namontované sťahováky zberačov Railtlech, ktoré pracujú na tomto princípe: strhávacia pružina, ktorá stiahne zberač po úroveň trolejového vedenia sa uvedie do činnosti po uvoľnení západky unášača. Túto západku uvoľní rohatka, ktorá sa aktivuje odstredivou silou otáčajúceho sa navíjacieho bubna, keďže trolejové vedenie, do ktorého pri vypadnutí zberače narazili neumožnilo, aby sa bubon roztočil do tej mieri, aby aktivoval rohatku nemohlo dôjsť k stiahnutiu zberačov sťahovákmi. Záver zo šetrenia: príčinou vzniku mimoriadnej udalosti bolo vypadnutie zberačov a najmä nezastavenie vozidla vodičom po vypadnutí zberačov z trolejového vedenia.

V spise je doložený aj záznam z technografu (čiernej skrinky) súbor (čl. 31 spisu).

Zo zápisu o poučení pracovníka o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike na dráhach vyplýva, že M. H., ako zamestnanec s pracovným zaradením vodič trolejbusu bol poučený o normách STN 313100, STN 333516, STN 343112, STN 341510, STN 343085, ako aj o ďalších vyhláškach a bezpečnostných predpisoch, pričom súčasne bol preskúšaný z uvedených predpisov s výsledkom vyhovel.

Ďalej bol oboznámený a poučený s činnosťami na elektrických zariadeniach trolejbusov a to obsluhou elektrických zariadení trolejbusov, činnosťou na elektrických zariadeniach trolejbusov, alebo inak nezabezpečených častiach vo vzdialenosti väčšej ako 40 cm, činnosťou na trakčných vedeniach trolejbusu vo vzdialenosti väčšej ako 1 meter, zabezpečením pracoviska pri kontrole botiek a výmene uhlíkových vložiek a výkon prác na elektrických zariadeniach zberačov trolejbusov pri kontrole botiek a výmene uhlíkových vložiek. Ďalej bol oboznámený o zakázaných činnostiach na elektrických zariadeniach trolejbusov. Toto poučenie žalovaný absolvoval dňa 15.11.2007, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

Z prehľadu o zácviku vodiča vyplýva, že žalovaný tento zácvik absolvoval v dňoch 19.1.2008 až 10.2.2008.

Zo zápisu o vykonanom poučení v zmysle osnovy vstupného školenia vyplýva, že M. H. absolvoval dňa 19.5.2008 poučenie v zmysle osnovy vstupného školenia a svojim podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel.

Zo záznamov o dopravných nehodách vyplýva, že žalovaný mal ako vodič, aj iné nehody a to dňa 6.4.2009 a dňa 19.4.2012.

Dňa 12.8.2011 majster údržby trolejbusov Q. A. vypracoval vyjadrenie k mimoriadnej udalosti, v ktorom uviedol, že k poškodeniu trolejového vedenia došlo pri odbočovaní trolejbusu z S. ul. do vozovne. Na tejto križovatke je osadená výhybka, ktorá sa prepína v momente prejazdu cez túto , ale zberače pokračovali priamym smerom a trolejbus odbočoval vpravo. Vo výhybke je osadený v pravom troleji delič (úsek bez napätia), čo je v zázname z tachografu zaznamenané ako strata trolejového napätia (UTR). V čase prechádzania cez výhybku je v záznam zaznamenaná iba krátka strata trolejového napätia vyvolaná prejazdom deliča, z čoho je zrejmé, že nedošlo k prepnutiu výhybky. Odbočujúci trolejbus sa tak vzdiaľoval od trolejového vedenia vedúcemu po S. ulici smerom na sídl. F. hrdinov a zberače pokračovali v priamom smere po S. ul.. Týmto dochádzalo k postupnému odvíjaniu sa lana zo sťahováka zberača zn. Raitlech až do momentu, keď došlo k úplnému odvinutiu lana a následnému vyskočeniu zberača z trolejového vedenia. Keďže sťahováky Raitlech pracujú pri sťahovaní zberačov pri ich vypadnutí z trolejového vedenia pod jeho úroveň na princípe odstredivej sily rohatky sťahováka, ktorá následne uvoľní západku a tá uvedie do činnosti strhávaciu pružinu, ktorá zabezpečí stiahnutie zberača pod úroveň trolejového vedenia. Z dôvodu úplného odvinutia lana zberača nemohlo dôjsť po vypadnutí zberačov k ďalšiemu otočeniu navýjacieho bubna sťahováka a tým k uvedeniu do činnosti sťahovacej pružiny, keďže žiadna odstredivá sila nemohla zapôsobiť na rohatku. Aj keby vzdialenosť trolejbusu od trolejového vedenia dovolila vzhľadom na dĺžku odvinutého lana ďalšie pootočenie bubna a následne po vypadnutí zberača a jeho stihnutiu pod trolejové vedenie, bola tu ďalšia skutočnosť, ktorá mu v tom zabránila. Vzhľadom na to, že k vypadnutiu došlo pri takmer kolmom uhle zberačov a trolejového

vedenia sa zberače po vypadnutí opreli o trolejové vedenie a nemohlo dôjsť k zareagovaniu sťahovákov, nakoľko zberače sa musia po ich vypadnutí dostať nad úroveň trolejového vedenia, čo v tomto prípade nebolo možné. Sťahováky boli po príchode vozidla do vozovne odkontrolované pracovníkmi údržby trolejbusov. Kontrolou neboli zistené žiadne poruchy sťahovákov. Sťahováky boli plne funkčné. Samotné vypadnutie zberačov by nespôsobilo žiadnu škodu na trolejovom vedení a trolejbuse, ak by bol vodič po ich vypadnutí zastavil trolejbus v najkratšom možnom čase. Trolejbus sa v čase prejazdu výhybkou pohyboval rýchlosťou 15,3 km/h.. Z tejto rýchlosti je vozidlo schopné zastaviť na dráhe max. 10m. Táto hodnota je odvodená z merania bŕzdovej dráhy trolejbusu pri „pravidelných technických kontrolách“, počas ktorých sa brzdí s vozidlom v rýchlosti 40km/h do zastavenia. Maximálna bŕzdna dráha je pri tejto rýchlosti 23m. Vodič však podľa záznamu z tachografu pribŕzdil až 28 m po vypadnutí zberačov, potom však ešte prešiel ďalších 67 m zotrvačnou rýchlosťou. Vo vzdialenosti 5m od momentu zastavenia začal zastavovať vozidlo v rýchlosti 14 km/h. Z čoho vyplýva nasledovné: ak by vodič z vozidlom zastavil na najkratšej možnej dráhe po vypadnutí zberačov nedošlo by k stretu zberacieho ústrojenstva s prevesným lanom, ktoré je od osi trolejového vedenia ha S. ul. vzdialené 18m a následnému zakliesneniu zberacieho ústrojenstva do prevesného lana. Ďalším pohybom po zakliesnení došlo k poškodeniu trolejového vedenia zberacieho ústrojenstva trolejbusu a kabeláže. Vodič týmto porušil „Miestne prevádzkové a bezpečnostné predpisy pre prevádzku a údržbu trolejbusovej dopravy“ časť B, bod 5, v ktorom sa uvádza „mimo vlečenia za ťažným vozidlom je jazda trolejbusu bez nasadenia zberačov na trolejové vedenie zakázaná“.

Záver: Príčinou poškodenia trolejového vedenia a zariadení trolejbusu bolo nezastavenie vozidla po vypadnutí zberačov a jazda trolejbusu bez nasadených zberačov na trolejové vedenie po dráhe 95m.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.5.2012 uviedol, že „dňa 5.5.2010 o 23,20 hod. po skončení služby pri odbočovaní trolejbusu 1014 (ktorý mu bol pridelený) do vozovne na križovatke došlo k vyhodeniu zberačov z troleja a odtrhnutiu zberačovej hlavice od zberačovej tyče, porucha na trolejbuse bola nahlásená na dispečing cez vysielačku a v nočnej zmene trolejbusovej dopravy, ktorá prevádzala opravu. Nakoľko mechanik, ktorý mal nočnú zmenu nechcel opravu trolejbusu prevádzať na trati, nechal ho odtiahnuť do dielne vozovne, týmto bola porucha uzavretá, nikto sa k tomu viac nevyjadroval. Príčinou poruchy bolo neprehodenie výhybky doprava a spätnému nestiahnutiu zberačov pri vyskočení bodky zberača strojového drôtu. Výhybka nebola prehodená, nevedel z akých dôvodov, pretože vodiči majú za povinnosť používať tri pedále, pedál jazdy, pedál elektrickej brzdy a pedál vzduchovej brzdy. Pri zmene smeru jazdy je vodič povinný stlačiť pedál jazdy a pedál brzdy, tým sa má prehodiť výhybka a keď sa prehodí, pokračujeme v smere jazdy. Výhybku neprehodilo, čiže palice išli rovno, palice potom vzhľadom na veľkosť, pretože presiahlo tú vzdialenosť, keď odbočoval, vyskočili do zberača a vtedy malo tú palicu stiahnuť dole. Predpis hovorí tak, že zamestnávateľ je povinný upraviť vzdialenosti tak, že najprv palicu stiahne dole, nastaví sa tak, aby neudrela o strechu vozidla a potom sa vráti späť a vráti sa do takej výšky, aby nezasiahla to vedenie. A toto zrejme nastalo tak, že palica vyskočila, ostala hore, nestiahlo ju dole a vtedy sa zachytila o vedenie. Žalovaný ďalej upresnil, že súhlasí s tým, že k prepnutiu výhybky nedošlo, pričom prepnúť výhybku je vždy povinný vodič, a to tým spôsobom, že náraz stlačí pedál brzdy, čo však on v tomto konkrétnom prípade riadne vykonal (čo osvedčuje aj zápis z čiernej skrinky, keďže z tohto zápisu možno vyčítať, že on stlačil pedál jazdy aj pedál brzdy - v listine označenej ako JAV a VB).

Na otázku súdu, aby žalovaný uviedol, kedy a akým spôsobom sa môže vodič trolejbusu dozvedieť o tej skutočnosti, že došlo k takej udalosti, že v dôsledku neprepnutej výhybky zberače pokračovali v priamom smere a vozidlo odbočovalo, žalovaný uviedol, že toto vodič zistí na základe signalizácie, ktorá mu signalizuje, že došlo k prerušeniu prívodu prúdu a taktiež to môže vidieť v spätnom zrkadle rovnako, ako to bolo v jeho prípade. Na otázku akým spôsobom má ďalej vodič v takom prípade konať, žalovaný uviedol, že zamestnávateľ chce, aby vodič ihneď zastavil, avšak rýchle zastavenie nie je možné, pretože by mohlo dôjsť k poraneniu cestujúcich, preto vodič by mal zastaviť pomaly. Žalovaný ďalej uviedol, že v tomto konkrétnom prípade bezprostredne ako sa o skutočnosti dozvedel vozidlo zastavil, iba najprv uvoľnil križovatku, aby neostal stáť v križovatke, preto zišiel dole z kopca a hneď zastavil.

Žalovaný vo svojej výpovedi opakovane vyjadril svoj názor, že pokiaľ by aj došlo k neprepnutiu výhybky a odpojeniu zberných tyčí podľa neho by nedošlo k vzniku škodu, pokiaľ by riadne fungoval sťahovák, ktorý by automaticky stiahol tyče do takej výšky, aby sa nezachytili o lano, teda nezachytili by sa do bodky a nebola by vznikla škoda. Podľa jeho názoru v danom prípade nebol funkčný sťahovák. Uviedol,

že sťahováky pred jazdou zvyknú kontrolovať, avšak je bežné, že aj v priebehu dňa sa môže sťahovák pokaziť, čo vodič vozidla nemá možnosť zistiť.

Žalovaný ďalej vyjadril svoj názor, že škoda podľa neho spôsobená aj z ďalšieho dôvodu a to opotrebovanosťou bodky, ktorá by mala byť vymenená po každých 100.000 km, no on sa domnieva, že táto konkrétne bodka, bola opotrebovaná, pretože správne fungujúca plne funkčná bodka lana neprepustí do medzery, ako sa to stalo v tomto konkrétnom prípade.

Svedok Q. A. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracuje v F. ako majster údržby trolejbusov, a preto musel aj urobiť záznam a vyjadrenie k mimoriadnej udalosti dňa 5.5.2010. Poukázal na to, že trolejbus má zariadenie podobné ako majú lietadlá - tachograf TN10 (laicky čiernu skrinku) a o tejto konkrétnej nehode, ktorá sa stala 5.5.2010 pracovníci údržby trolejbusov, tak ako po každej inej nehode, vybrali čiernu skrinku, ktorá sa následne špeciálnym programom na druhý deň vyhodnotila. Záznamy z vyhodnotenia boli súdu predložené, z ktorých dá vyčítať rýchlosť vozidla, dráha ktorú prešiel, čas za aký prešiel dráhu, potom či bolo našľapnuté na plyn, aký druh brzdy použil trolejbus, elektrodynamickú alebo vzduchovú a potom je tam signalizácia prítomnosti trolejového napätia. To znamená, či ten trolejbus odoberal napätie zo siete. V prípade, že dôjde k výpadku trolejového napätia vplyvom poruchy alebo vypadnutiu merača, čierna skrinka to zaznamenáva, a voči má dať signál rukou a svetelnou signalizáciou. Je tam tiež či použil signál alebo smerovku do ľavej alebo do pravej strany. Zo záznamu z čiernej skrinky bolo známe, je evidentné, že vodič neprepol výhybku, keď sa presúval po ulici, odbočoval smerom doprava, pri Hypermarkete Tesco do vozovne, je tam automatická výhybka, ktorá k prepnutiu potrebuje nejakých 40 ampérov odber, vodiči to riešia tak, že výhybka nie je diaľkovo ovládaná, musí sa prepínať priamo vo výhybky, musí vodič prechádzať s našliapnutým plynom. Zo záznamu je jasné, že vodič prepínal výhybku, ale k prepnutiu výhybky nedošlo s najväčšou pravdepodobnosťou je to, že nedošlo k odberu 40 ampérov, môže sa to stať, lebo záleží na tom, ako vodič našľapuje na jazdu, podľa toho sa vie aj ten odber. Zo záznamu je vidieť, pretože v priamom smere, keď je výhybka, je vo výhybke umiestnený delič, ktorý zaznamená stratu napätia, je to krátky úsek zhruba 5 cm maximálne, to vodičovi zaznamená zvukovou signalizáciou po zaznení signalizácie bolo opätovne oznámené napätie, to znamená že zberače pokračovali priamym smerom, trolejbus odbočoval doprava, tým dochádzalo k vzdiaľovaniu sa trolejbusu sa od trolejového vedenia po ktorom išli zberače. Trolejbus využíva sťahováky zberačov zn. Railtech, ktoré sú spojené so zberačom 8m lanom a to lano by ďalej neumožnilo, tým pádom, že tá vzdialenosť bola čoraz väčšia, neumožnilo, aby zberače pokračovali priamym smerom, došlo k ich vypadnutiu. Sťahováky majú funkciu, aby minimalizovali škody pri vypadnutí zberača, napr. airbag v aute tiež nezachráni každého účastníka dopravnej nehody, ale minimalizuje škody. Vo väčšine prípadov cestujúcim pomôže, ale stane sa, keď ani airbag napomôže. To isté robí aj sťahovák, že vo väčšine prípadoch v 90%, keďže sa trolejbus pohybuje priamym smerom, kde má trolejové vedenie nad sebou alebo v tesnej blízkosti, vtedy je jeho účinnosť takmer 100%.

Čím sa trolejbus od osi trolejového vedenia vzdiaľuje, tým je možnosť sťahováku obmedzená. Tým že došlo k úplnému vytiahnutiu lana, ktoré bolo napnuté a sťahovák, aby zabezpečil strhnutie zberača naspäť, potrebuje silu, musí urobiť minimálne 1 otáčku ešte čo je 20-30 cm, pri veľkej rýchlosti stačí pol otáčky, pri malej rýchlosti potrebuje aj 1 otáčku. Vozidlo sa v čase udalosti pohybovalo rýchlosťou 15,3 km za hodinu, bola to pomalá rýchlosť, napr. kolotoče a centrofúgy, kolotoč sa točí pomaličky, ktorí sa ňom vezú sú rovno a keď naberá otáčky, sedačka vychádza vonku, princíp práčky, kde pôsobí odstredivá sila, uvoľní západku v sťahováku, ale tým, že to lano bolo napnuté, sťahovák nemohol urobiť ani 1 cm naviac, nemohlo dôjsť k uvoľneniu západky a stiahnutiu zberačov pod úroveň trolejového vedenia, takže to bola príčina, prečo nestiahol zberač. Aj keď by nebol zberač stiahnutý dole, nič by sa nebolo stalo, ak by vodič bol zastavil s trolejbusom v najkratšom možnom čase. Na vozidlách sú vykonané každé 2 roky technické kontroly pri ktorých sa zapisuje pri rýchlosti 40 km za hodinu vozidlo musí zastaviť na vzdialenosti 23, pri rýchlosti 15,3 km za hodinu musel vodič s prázdnym vozidlom zastaviť do vzdialenosti max. 10 metrov. Najbližšie prevesné lano, ktoré bolo poškodené, bolo vo vzdialenosti 18 metrov. Takže vodič mal dostatočne dlhú dobu na to, aby zastavil, keďže s tým vozidlom išiel sám, bez cestujúcich, nehrozilo mu, že spadne a zraní sa, v prípade keď ide 50 km rýchlosťou a spadne zberač a má plný trolejbus ľudí, nikto by od neho nežiadal, aby zastavil, aby sa ľudia sa zranila, predsa prednosť má život, ale on išiel sám a mohol zastaviť a nič sa nestane. Vodič začal pribrzďovať až po 28 metroch. 28 metrov sa pohyboval so zberačmi, a pokračoval ešte 67 metrov, sa spustil zotrvačnou silou, lebo to dole z kopca, takže on vykonal dráhu 95 metrov s vypadnutými zberačmi. Tým aj pádom porušil predpis, z ktorého sú vodiči pravidelne školený každé 3 roky a preskúšavaný - mimo vlečenia za ťažným vozidlom je jazda v

trolejbuse bez nasadenia zberača na trolejové vedenie zakázané. Takže vodič ak by bol zastavil, možno by bol dal zberače naspäť a nič by sa nestalo, nikto okrem dotyčného pána H. tam nebol v tom momente, bolo to o 23,30 hod., keď končil služby, takže nikto nevie posúdiť v akej vzdialenosti bolo vozidlo od trolejového vedenia, keďže sa tam jedná o trolejové vedenie, kde sú kríženia a tie zberače boli prakticky už vyvesené od osi trolejového vedenia pod uhlom viac ako 45 stupňov, a aj keď by nebolo to lano úplne vytiahnuté zo zberača, žeby ten ešte sťahovák mohol reagovať, ale on sa potrebuje dostať ten sťahovák pod trolejové vedenie, keď potrebuje dráhu tých 25-30 cm, tak on tých 25-30 cm musí urobiť nad úroveň trolejového vedenia, ale tým pádom, žeby išlo rovno, zberače boli pod nejakým uhlom, a ich dostredivá sila ich ženie dopredu, tak by sa boli opreli tak či tak o trolejové vedenie a ten sťahovák nebol by zareagoval v žiadnom prípade, keď by sme urobili 1000 rekonštrukcií, 1000 krát sa to nestane. Ten sťahovák je ideálny, keď vodič ide 50km rýchlosťou popod trolejové vedenie, vtedy keď mu spadne zberač zareaguje. Sťahováky po mimoriadnej udalosti boli kontrolované pracovníkmi údržby trolejbusov, následne som ich kontroloval ešte aj ja, vodič celý deň nehlásil poruchu sťahovákov, takže sťahováky boli funkčné, takže z hľadiska trolejbusu sťahovákov nebolo porušené nič, vodič nehlásil žiadnu poruchu, príčina bola to, že vozidlo nezastavilo, môžem to povedať, keďže som jazdil trolejbusom roky, teraz jazdím občas, predtým som jazdil častejšie, pracujem pri trolejbusoch viac ako od roku 1988, takže 24 rokov, opravoval som do 2009 trolejbusy, takže tie sťahováky dokonale poznám a stáva sa , že vypadnú z rôznych príčin, buď terénna nerovnosť alebo nejaká porucha sťahováku, alebo veľká vzdialenosť, alebo prílišné zrýchlenie, stáva sa, že vypadnú zberače. Vo väčšine prípadov na 90% sa nikdy nič nestane, pri tých najnovších sťahovákoch, odkedy máme tie sťahováky, boli menené, boli schválené, jednalo sa o zmenu technickej konštrukcie vozidla, výrazne poklesli poruchy typy strhnutia trolejového vedenia, poškodenie zberacieho ústrojenstva, keď sa takáto udalosť stala, na 90% sa to stane krížením, niekedy nastane viac škody, ako úžitku. Tým pádom majú preto vodiči aj obmedzenú rýchlosť na 15 km prejazd cez výhybku a kríženie, aby v prípade vyskočenia zberacieho ústrojenstva dokázal včas zastaviť, aby tie škody boli minimálne.

Na otázku súdu svedok upresnil a doplnil, že v tomto prípade by k žiadnej škode nedošlo, v prípade ak by došlo k včasnému zastaveniu vozidla, pretože najbližšie lano, o ktoré sa ústrojenstvo zachytilo a následne došlo k poškodeniu trolejového vedenia, je až vo vzdialenosti 18 metrov od osi a trolejbus dokáže v rýchlosti 15,3 km zastaviť max. do dĺžky 10 metrov. Upresnil, že vzdialenosť 18 m je vzdialenosť od vypadnutia zberača po miesto, kde došlo k poškodeniu vedenia, teda jedná sa o úsek, kedy mohol šofér zastaviť, keďže akustický signál sa ozve bezprostredne potom, ako dôjde k odpojeniu zberača, pričom k odpojeniu zberača došlo tak, ako to vyplýva zo záznamu po prejdení vozidla 8, od výhybky, ktorá sa neprepla.

Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril jednoznačne k tomu, či konkrétna bodka v tomto danom prípade bola opotrebovaná alebo poškodená, svedok uvádza: nie táto bodka nebola opotrebovaná, ani poškodená pred nehodou, kde by som poukázal aj na zápis o vykonanej oprave, z ktorého vyplýva, že na tejto bodke bol vymenený zvislý čáp zberacej hlavice, ktorý sa poškodil, pri tejto nehode a následne bola tá istá bodka zavesená opäť na toto isté vozidlo, nebolo ju potrebné vymieňať.

Na otázku povereného pracovníka žalobcu, aby svedok uviedol, či má vedomosť o obdobných udalostiach, ku ktorým by došlo podobným spôsobom, ako v tomto konkrétnom prípade, svedok uvádza: nie, odkedy majú trolejbusy, toto vybavenie, ako mal aj tento konkrétny trolejbus k takémuto poškodeniu dochádza tak približne max. 1 krát za rok, keď v tomto roku sme takýto prípade nemali. V minulom roku sa stalo jednému vodičovi, že zabudol prepnúť výhybku, ten si aj uznal vinu, podpísal škodovú udalosť, škoda mu bola daná k náhrade, čo sa týka vypadnutia zberačov, k tomuto môže dôjsť častejšie aj z iných dôvodov, avšak aj keď k tomuto dôjde, nevznikne žiadna škoda, taktiež čo sa týka vypadnutia bodiek, nevieme o všetkých prípadoch, pretože pri niektorých vôbec nedôjde k poškodeniu, a niekedy najčastejšie sa stane, že iba vyskočí poistka, čo je veľmi jednoduchá a lacná záležitosť, toto sa opraví a neeviduje sa ako mimoriadna udalosť.

Na ďalšiu otázku či výhybky v meste vo všeobecnosti sú v poriadku, alebo sú poruchové, svedok uvádza, vzhľadom na to, že ja pracujem na inom pracovisku, nemám o tomto úplnú vedomosť, avšak zo svojich vedomostí by som mohol uviesť, že vždy pokiaľ sa zistí, pokiaľ niektorý šofér zistí, že niektorá výhybka nefunguje, uvedenú skutočnosť hlási a následne sú vyslaní pracovníci, ktorí výhybku opravujú, prípadne ak sa stane, že výhybku nie je možné úplne dôsledne opraviť, tak vtedy sú prijaté určité opatrenia, ako povinnosť vodičov znížiť rýchlosť alebo sú priamo na mieste prítomní pracovníci s údržby, a situácia sa takýmto spôsobom rieši. Čo sa týka tejto konkrétnej výhybky, v daný deň, uvádzam, že podľa mojich

vedomostí, v tento deň, týmto miestom a cez výhybku pred odporcom prechádzalo aspoň 5-6 vodičov a žiaden z nich nehlásil, žeby táto výhybka bola pokazená alebo nefunkčná.

Svedok Q. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 1.10.2013 uviedol, že v tomto konkrétnom prípade sa odtrhol iba zvislý čáp botky a žalovanému nebola daná k náhrade celá botka, ale iba tento zvislý čáp, ktorý sa nenašiel. K tvrdeniu žalovaného, že nefungovala signalizácia straty napätia vo vozidle, uviedol, že takáto skutočnosť mu nebola hlásená ani inými vodičmi, ktorí na tom istom vozidle jazdili v predchádzajúce a nasledujúce dni, pričom vodičmi s nefunkčnou signalizáciou vôbec nejazdia, ihneď túto poruchu hlásia, ak by ju zistili. Rovnako žalovaný takúto poruchu nehlásil. K námietke žalovaného, že čierna skrinka nebola úradne plombovaná a ciachovaná štátnou skúšobňou svedok uviedol, že všetky čierne skrinky sa u žalobu plombujú a toto plombovanie vykonávajú pracovníci žalobcu, ktorí realizujú akýkoľvek úkon s tou ktorou konkrétnou skrinkou a vždy po zásadu do nej ešte predtým ako sa táto skrinka osadí do vozidla je vykonané jej plombovanie. Čierne skrinky sa neciachujú, pretože to neukladá žiaden zákon. Svedok ďalej doplnil, že v prípade, ak by vodič v tomto konkrétnom prípade v čas zastal, teda nedošlo by k odtrhnutiu botky, následne by mohol vozidlo riadne uviesť do chodu a pokračovať v ceste, potom akoby nasadil zberače na trolejové vedenie.

Vo veci bol ustanovený znalec J.. Q. T. z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX za účelom posúdenia príčiny poškodenia trolejbusu č. 1014 a trolejového vedenia dňa 5.5.2012. V záveroch znaleckého posudku znalec v odpovediach na súdom položené otázky uviedol, že k poškodeniu trolejbusu a trolejbusového vedenia došlo v dôsledku 1. neprepnutia výhybky z priameho smeru do pravej strany z ulici S. na ul. C. v čase odbočovania trolejbusu do pravej strany, 2. nestihnutiu zberných tyčí sťahovákom po úroveň trolejového vedenia, 3. nezastavenia trolejbusu jeho vodičom na technicky možnej dráhe 7,9 m až 8,0 m po zaznení signalizácie odpojenia zberných tyčí.

Ad.1. prenúť výhybku pri jazde trolejbusu je vždy povinný vodič a to takým spôsobom, že súčasne má stlačený pedál jazdy a pedál brzdy. Zo záznamu jazdy z čiernej skrinky dokladovaného v prílohovej časti znaleckého posudku vyplýva, že pedál jazdy JAZ, ako aj pedál vzduchovej brzdy VB bol v čase neprepnutia výhybky, ako aj v čase vypadnutia zberačov z trolejového vedenia vodičom stlačený. Pri danej činnosti sa teda nejedná o nesprávnu činnosť vodiča pri prevádzke trolejbusu.

Ad.2. neprepnutie výhybky do pravej strany nie je na riadiacom panely trolejbusu vodičovi signalizované žiadnou kontrolkou. Z uvedeného vyplýva, že vodič pri odbočovaní do pravej strany nemal možnosť vidieť, že zberné tyče sa na rozdiel od trolejbusu naďalej pohybujú priamym smerom. Súčasne sa odvíjalo 8 m dlhé sťahovacie lano v hornej časti upevnené na zbernej tyči, ktoré po úplnom odvinutí stiahlo zbernú tyč ukončenú botkou z trolejového vedenia. Navíjací mechanizmus otočného bubna navijáka sťahovacieho lana pracuje na princípe odstredivej sily. Pri bežnom vypadnutí zberača z troleja zatiahne sťahovacie lano za navíjací bubon a prudko ho otáča aj s unášačom západiek. Odstredivou silou sa vymrští vypínacia západka, ktorá svojim voľným koncom zaberie na ozubenú časť rohatky a druhým koncom vytiahne hlavnú západku zo záberu s rohatkou navíjacieho bubna. Následne sa oprie hlavná západka o zub rohatky, voľný koniec vypínacej západky vypadne z rohatky a pružinou je priťahovaný k rohatke navíjacieho bubna. Tým sa dosiahne, že unášač západiek stojí a uvoľnený navíjací bubon sa ťahom pružiny začne otáčať, navíja na seba lano, sťahuje zbernú tyč v hornej časti ukončenú botkou pod trolejové vedenie. Ako z uvedeného vyplýva, pre spustenie uvedeného mechanizmu je potrebná odstredivá sila pôsobiaca v rýchlo rotúcom bubne pôsobiacom na západku. Pokiaľ rotačný bubon otáčal odvíjaním sťahovacieho lana pri pomalej jazde trolejbusu odbočujúceho do pravej strany a celé 8 m dlhé sťahovacie sa pomaly odvinulo bez vyvinutia potrebnej odstredivej sily na vymrštenie vypínacej západky, z technického hľadiska nemôže dôjsť k stiahnutiu zberných tyčí sťahovákom pod úroveň trolejového vedenia. Z uvedeného vyplýva, že je technicky prijateľné, že v danom prípade nemuselo ísť o poruchový stav sťahováku, ale nestiahnutie zberných tyčí sťahovákom vyplynulo z okamžitého spôsobu prevádzky systému: sťahovacie lano vytočených zberných tyčí - navíjací mechanizmus otočného bubna navijáka, ktorý nemal možnosť v navíjacom otočnom bubne vyvinúť na stiahnutie zberných tyčí nevyhnutne potrebnú odstredivú silu.

Ad. 3. Vodič pri odbočovaní do pravej strany nemal možnosť vedieť, že zberné tyče sa na rozdiel od trolejbusu naďalej pohybujú priamym smerom. Súčasne sa odvíjalo 8 m dlhé sťahovacie lano v hornej časti upevnené na zbernej tyči, ktoré po úplnom odvinutí stiahlo zbernú tyč v hornej časti

ukončenú botkou z trolejového vedenia. Až v tomto okamžiku po zaznení signalizácie mal vodič M. H. v zmysle interného usmernenia zamestnávateľa povinnosť správnym spôsobom reagovať, t.j. čo najskôr zbrzdením zastaviť trolejbus. „Mimo vlečenia za ťažným vozidlom je jazda trolejbusu bez nasadenia zberača na trolejové vedenie zakázaná.“ Z pôvodnej prevádzkovej rýchlosti 15,3 km/hod. mal vodič trolejbusu M. H. možnosť po zaznení signalizácie odpojenia zberných tyčí zastaviť vozidlo trolejbusu na vzdialenosti 7,9 , až 8,0 m. Z uvedeného vyplýva, že ak v zmysle grafického znázornenia podľa miesta straty trolejového napätia UTR je, že vzdialenosť medzi neprepnutím výhybky a vypadnutím zberačov je 8,0 m a súčasne vodič potreboval na zastavenie vozidla trolejbusu ďalších 7,9 m až 8,0 m (8,0 + 8,0 = 16,0 metrov) a keď bolo najbližšie prevesné lano v zmysle výpovede svedka Q. A. vo vzdialenosti 18 mestrov tak, včasným zastavením trolejbusu mal možnosť vodič M. H. zabrániť poškodeniu trolejového vedenia a zbernej botky. Nakoľko znalec nebol prítomný na mieste škodovej udalosti v čase jej vzniku a znalcom nebola obdržaná žiadna fotodokumentácia charakteru a rozsahu poškodenia trolejového vedenia, má znalec možnosť vychádzať jedine z Vyúčtovania škody číslo XXX/XX/XXXX zaradenej na strane č. 6 obdržaného súdneho spisu s počtom zviazaných strán 100. V prípade uvedenej škodovej udalosti na samotnom trolejbuse okrem odtrhnutého zvislého čapu zbernej botky a kábla zbernej botky nedošlo k žiadnemu poškodeniu trolejbusu. Materiálové náklady špecifikované vo vyúčtovaní a okrem zvislého čapu zbernej botky pozostávajúce z káblov, izolátorov a režijného materiálu boli celkovo vyčíslené na 315,87 eur. Odtrhnutím bol poškodené prevesné lano z izolátora a poškodený bol samotný izolátor trolejového vedenia. Pracovné náklady boli sumárne vyčíslené na 18,5 hodiny prác a pri hodnote normohodiny 16,60 dur/hod.. Pracovné náklady predstavovali spolu 307,10 eur. Výkon zásahového vozidla bol spolu vyčíslený na 61,00 eur. Celková škoda bola žalobcom sumárne vyčíslená v hodnote 683,97 eur.

V odpovedi na ďalšiu otázku znalec v záveroch posudku uviedol, že zo záznamu jazdy z čiernej skrinky vyplýva, že pedál jazdy JAZ, ako aj pedál vzduchovej vrzdy VB bol v čase neprepnutia výhybky, ako aj v čase vypadnutia zberačov z trolejového vedenia vodičom M. H. stlačený, a teda prepnutie výhybky pred odbočením vykonal žalovaný predpísaným spôsobom.

V ďalšej odpovedi na otázku súdu znalec uviedol, že zberače musia byť vo vztýčenej polohe na drôtoch trolejového vedenia, aby mohli byť sťahováky pri vypadnutí zberačov z trolejového vedenia uvedené do činnosti a aby ich činnosť bola plne zabezpečená a bezproblémová, avšak na činnosť sťahovákov má podstatný vplyv otočne uložený bubon v zadnej časti trolejbusu s navinutým lanom, ktorého nevyhnutá odstredivá sila aktivizuje sústavu západiek a rohatiek, čím sa naviac bubon uvoľní a ťahom pružiny začne otáčať, navíja na seba lano a sťahuje zberače pod trolejové vedenie. Pomalým vzdiaľovaním sa vozidla trolejbusu od trolejového vedenia v čase plného odvinutia sťahovacích lán z bubnom boli v tomto konkrétnom prípade sťahováky stále funkčné, avšak ich funkčnosť sa nemala možnosť prejaviť, nakoľko absentujúcim vyvinutím nevyhnutnej odstredivej sily k aktivovaniu západky a teda sa nemala možnosť uviesť do činnosti strhávacia pružina, aby zberače stiahla pod trolejové vedenie. Teda sťahováky sa nestali nefunkčnými, len nemohli z hľadiska princípu ich činnosti (potreba odstredivej sily) v potrebnom čase pri úplnom pomalom odvinutí sťahovacieho lana a nemožnosti jeho ďalšieho odvinutia aktivované. V prípade, že by nebolo došlo k poškodeniu trolejového vedenia odtrhnutiu zbernej botky, po nasadení zberačov na trolejové vedenie a normálnom pracovnom navinutí sťahovacích lán na bubny mohli sťahováky naďalej v plnej miere plniť svoju bezpečnostnú funkciu. Znalec ďalej v odpovedi uviedol, že vypadnutie zberačov z trolejového vedenia je vodičovi signalizované na palubnej doske. V prípade vypadnutia zberačov z trolejového vedenia je vodič povinný riadiť sa interným predpisom zamestnávateľa, ktorý uvádza, že mimo vlečenia za ťažným vozidlom je jazda trolejbusu bez nasadenia zberača na trolejové vedenie zakázaná. Z uvedeného vyplýva že s ohľadom na situáciu (signalizácia vypadnutia zberačov z trolejového vedenia) a (prázdne vozidlo trolejbusu bez možného ohrozenia cestujúcich) mal vodič povinnosť zastaviť vozidlo trolejbusu brzdným spomalením, na čo možno najkratšej dráhe.

Znalec ďalej uviedol, že výpadky zberačov z trolejového vedenia sa dejú nepravidelne, ale často. Nie je to neobvyklý ja v prevádzke trolejbusov. Každé neprepnutie výhybky má za následok vypadnutie

- vytrolejenie zberača, t.j. zbernej tyče ukončenej zbernou botkou, ale to ešte neznamená, že musí dôjsť aj ku škode. V prípade ak sú vodičom preukázateľne dodržané úkony pôsobenia na pedál jazdy a pedál vzduchovej brzdy, tak je technicky predpoklad poruchového stavu výhybky, resp. technický predpoklad zanedbania údržby výhybky, pričom znalec uviedol, že vypadnutím zberača a vzniknutou a jeho nestiahnutím sťahovákom pod trolejové vedenie a prejdením vzdialenosti nad 18 m došlo v tomto

konkrétnom prípade ku škode na trolejovom vedení a zbernej botke. V prípade vypadnutia zberača a jeho nestiahnutia sťahovákom pod trolejové vedenie, pokiaľ by došlo k zabrzdeniu trolejbusu do vzdialenosti 18m, k žiadnej škode by nedošlo.

V odpovedi na otázku, aby znalec uviedol, či vodič urobil všetko čo mal (bol povinný) a čo mohol urobiť na zabránenie škody znalec uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného M. H. znalcovi mal v čase škodovej udalosti zapnuté strešné osvetlenie zberných tyčí. Z uvedeného vyplýva, že po zaznení signalizácie vypadnutia zberačov na palubnej doske vodiča a prípadnej vizuálnej kontrole zberných tyčí v spätnom zrkadle, teda v čase keď vodič reálne zistil vypadnutie zberných tyčí trolejbusu a súčasne v čase, keď trolejbus prešiel od neprepnutej výhybky vzdialenosť v rozmedzí 8,0 až 14,2 m (4,25 m/s * 1,45 s = 6,2 m), mal vodič začať konať v zmysle interného predpisu zamestnávateľa. Ako to uvádza žalovaný vo svojej výpovedi na stranách 88 a 89 odbržaného spisového materiálu „ ... toto vodič zistí na základe signalizácie, ktorá mu signalizuje, že došlo k prerušeniu prívodu prúdu, taktiež to môže vidieť v spätnom zrkadle, rovnako to bol aj v mojom prípade ...“, z čoho vyplýva, že vodič videl narovnané zberné tyče a mal teda vedomosť, že sťahovák nestiahol zberné tyče pod úroveň trolejového vedenia, ale že zberné tyče zostali nad úrovňou trolejového vedenia, čo malo byť tiež podnetom na urýchlené zastavenie cestujúcimi neobsadeného trolejbusu. V zmysle interného predpisu DKPM a.s., kde je mimo vlečenia za ťažným vozidlom jazda trolejbusu bez nasadenia zberača na trolejové vedenie zakázaná - mal vodič Vladimír Fraňo trolejové vozidlo bezodkladne zastaviť brzdným spomalením.

Ako vyplýva z grafickej závislosti zaradenej v prílohovej časti znaleckého posudku vodič pozvoľným zabrzdením trolejového vozidla vo vzdialenosti 28 m + 67 m = 95 m od miesta vypadnutia zberačov z trolejového vedenia neurobil to, čo bol povinný v zmysle interného predpisu zamestnávateľa.

Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku poukázal na tú skutočnosť, že zo záznamu jazdy z čiernej skrinky vyplýva, že pri prepínaní výhybky žalobca použil pedál jazdy aj brzdy, ale či bolo stlačenie týchto pedálov dostatočné na to, aby bol zabezpečený odber 40 ampérov, a došlo k prepnutiu výhybky, nie je možné zo záznamu jazdy v čiernej skrinke zistiť. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu nemožno jednoznačne konštatovať, že výhybka bola v poruchovom stave, keďže pred prechodom žalovaného cez túto výhybku ani po jeho prechode, iní vodiči nehlásili žiadne problémy pri jazde, keď prechádzali túto výhybku.

Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že okrem iného namieta, že nebol osobne prítomný, keď znalec vykonával osobnú ohliadku poškodeného vozidla za účelom podania nariadeného znaleckého posudku, vozidlo nebolo v čase podávania nariadeného znaleckého posudku v pôvodnom stave, čierna skrinka nebola úradne plombovaná a ciachovaná štátnou skúšobňou, fotodokumentácia nebola vyhotovená v čase vzniku škodovej udalosti, a preto tvrdenia Q.. A. (ktorý ani v čase vzniku škodovej udalosti nebol prítomný na mieste jej vzniku) nemožno považovať za kvalifikovane preukázané, záznam o škodovej udalosti bol spísaný až dva dni po jej vzniku, signalizácia straty napätia vo vozidle nefungovala, a preto žalovaný nemohol vedieť, že sa neprepla výhybka, sťahovák nefungoval v dôsledku zlej údržby, čo spôsobilo nestiahnutie zberačov pod trolejové vedenie a teda jeho prípadne poškodenie nemožno pripísať na ťarchu žalovanému. Žalovaný rovnako namieta tvrdenia Q.. A., že sa odtrhol zvislý čap botky, pretože samotná botka nebola nájdená ani v deň vzniku škodovej udalosti a ani následne. Z tohto dôvodu žalovaný spochybnil aj podrobnú fotodokumentáciu botky v znaleckom posudku.

Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2013 na výzvu súdu, aby žalovaný ozrejmil, z akého dôvodu prvýkrát až vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu 14.1.2013 uviedol informáciu, že signalizácia straty napätia vo vozidle v čase škodovej udalosti nefungovala, keď on sám vo svojej predchádzajúcej výpovedi na otázku súdu, akým spôsobom sa vodič trolejbusu dozvie o tejto skutočnosti - poruche (keď v dôsledku neprepnutia výhybky, ktorá na vrchu zbernej tyče vozidlo pokračuje iným smerom ako zberná tyč) uviedol, že vodič to zistí na základe signalizácie tak, ako to bolo aj v jeho prípade, žalovaný uviedol, že takýmto spôsobom odpovedal, že to bolo z dôvodu, že bol v zlom psychickom rozpoložení.

Podľa ust. , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

Podľa ust. , , zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa ust. , ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa ust. , , zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa ust. , požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Podľa ust. , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V tomto konkrétnom prípade sa žalobca ako zamestnávateľ domáhal náhrady spôsobenej škody od žalovaného ako zamestnanca, pričom sa jednalo o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (t.j. nejednalo sa o zodpovednosť zamestnanca na schodok na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať a niesť zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov), preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či v tomto konkrétnom prípade sú splnené základné predpoklady pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, v zmysle ust. , ktorými sú: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny

úkon, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselné konania proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody a zavinenie na strane zamestnanca.

V tomto konkrétnom prípade je dostatočne preukázané, že k vzniku škody došlo pri plnení pracovných úloh, keďže k škodovej udalosti došlo, pritom ako žalovaný, ktorý pracuje vo funkcii vodiča trolejbusu, viedol trolejbus.

Ďalej podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že škoda vznikla v dôsledku neprepnutia výhybky z priameho smeru do pravej strany z ul. S. v čase odbočovania trolejbusu do pravej strany, nestiahnutím zberných tyčí sťahovákom pod úroveň trolejového vedenia a nezastavením trolejbusu jeho vodičom na technicky možnej dráhe 7,9 m až 8 metrov po zaznení signalizácie odpojenia zberných tyčí tak, ako to uviedol ustanovený znalec vo svojej odpovedi na prvú otázku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k neprepnutiu výhybky nedošlo v dôsledku konania (resp. nekonania) vodiča (žalovaného), keďže zo záznamu čiernej skrinky jednoznačne vyplýva, že vodič v danom okamihu stlačil pedál jazdy aj pedál vzduchovej brzdy tak, ako je to potrebné, teda prepnutie výhybky vykonal predpísaným spôsobom, keďže žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, žeby toto stlačenie bolo nedostatočné (nedostatočnej intenzity). Súd je toho názoru, že keďže zo záznamu čiernej skrinky, nie je možné získať informáciu, či stlačenie pedálov bolo dostatočné, aby bol zabezpečený odber 40 ampérov (potrebný pre prepnutie výhybky), táto skutočnosť nemôže byť pripočítaná v neprospech vodiča. Naopak vzhľadom na túto skutočnosť, že nedostatočné stlačenie pedálov nie je možné z čiernej skrinky vyčítať, súd vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal takéto nedostatočné stlačenie pedálov.

K nestiahnutiu zberných tyčí sťahovákom pod úroveň trolejového vedenia došlo podľa názoru súdu opäť bez zavinenia zo strany vodiča, keďže aj keď tieto zberače v zmysle záverov znaleckého posudku neboli nefunkčné, avšak k ich nestiahnutiu došlo v dôsledku konkrétneho spôsobu prevádzky systému (keď sťahovacie lano vytočených zberných tyčí - navíjací mechanizmus otočného bubna navíjaka nemal možnosť v navíjacom otočnom bubne vyvinúť na stiahnutie zberných tyčí nevyhnutne potrebnú odstredivú silu) tak, ako na to poukazoval znalec.

Súd však v plnej miere poukazuje na závery znaleckého posudku, kde znalec jednoznačne vyjadril stanovisko, že vypadnutím zberača v dôsledku neprepnutia výhybky a jeho nestiahnutím sťahovákom pod trolejové vedenie by nedošlo k žiadnej škode v prípade, ak by vozidlo zabrzdilo do vzdialenosti 18 metrov, na ktorú skutočnosť poukazoval aj svedok Q.. A., ktorý uviedol, že v prípade zabrzdenia bezprostredne po zistení danej udalosti by stačilo, aby vodič nasadil zbernú tyč naspäť na trolejové vedenie a mohol by pokračovať v jazde. Znalec jednoznačne uviedol, že po vypadnutí zberače a jeho nestiahnutím sťahovákom po trolejové vedenie a prejdením vzdialenosti nad 18 metrov, došlo ku škode na trolejovom vedení a zbernej botke. Ako vyplýva z grafickej závislosti zaradenej v prílohovej časti znaleckého posudku, vodič pozvoľným zabrzdením trolejového vozidla vo vzdialenosti 28 metrov + 67 metrov = 95 metrov, od miesta vypadnutia zberačov trolejového vedenia, neurobil to čo bol povinný v zmysle interného predpisu zamestnávateľa, t.j. nezastavil bezodkladne vozidlo.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nefungovala signalizácia, ktorá ho mala upozorniť na danú situáciu, súd uvádza, že takéto jeho tvrdenie považoval iba za účelové, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že prvýkrát sa týmto spôsobom žalovaný bránil až vo vyjadrení k znaleckému posudku a takúto poruchu neuviedol jednak vo svojej predchádzajúcej výpovedi a ani vo vyjadrení k záznamu o škodovej udalosti, ani to nehlásil príslušnému zamestnancovi svedkovi A. tak, ako na to svedok poukázal vo svojej svedeckej výpovedi, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že takúto poruchu nehlásil ani žiaden iný vodič, ktorý viedol to isté vozidlo v období, ktoré predchádzalo, alebo nasledovalo tejto škodovej udalosti.

Súd ešte dopĺňa, že nebolo možné zobrať na zreteľ ani námietku žalovaného, že nemožno vozidlo zastaviť okamžite, pretože by mohlo dôjsť k ublíženiu na zdraví cestujúcich, pretože sám žalovaný osvedčil, že v čase škodovej udalosti sa vo vozidlo žiadny cestujúci nenachádzali.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoje povinnosti pri plnení pracovných úloh, keď nezastavil vozidlo včas a zároveň súd mal jednoznačne za preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody tak, ako je to vyššie popísané.

Na základe vyššie uvedených súd dospel k názoru, že boli splnené základné predpoklady pre úspešné uplatnenie zodpovednosti zamestnanca za škodu a následne sa zaoberal ďalšími námietkami žalovaného, ktorý poukazoval na to, že zamestnávateľ si nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. a , keďže zamestnávateľ neprerokoval požadovanú náhradu škody s ním ako zamestnancom najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zodpovedá a zároveň, že zamestnávateľ túto náhradu škody neprerokoval so zástupcami zamestnancom. Vo vzťahu k uvedenému súd uvádza, že aj keď citované ust. ukladá zamestnávateľovi povinnosť prerokovať so zamestnancom požadovanú náhradu škody a oznámiť mu výšku škody najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá, jedná sa o lehotu subjektívnu, ktorá má len poriadkový charakter a jej uplynutie nebráni zamestnávateľovi náhradu škody uplatniť na súde v lehotách upravujúcich zánik práva alebo premlčanie. Rovnako ust. , ktoré ukladá zamestnávateľovi povinnosť požadovanú náhradu škody vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov, má rovnako iba poriadkový charakter a nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok zánik práva zamestnávateľa na náhradu škody.

Potom ako sa súd vyššie uvedeným spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného, zameral svoju pozornosť na zistenie rozsahu náhrady škody, keď súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že za škodu možno v tomto konkrétnom prípade považovať iba materiál, ktorý bolo potrebné použiť na odstránenie škody a podľa názoru súdu nebolo možné za škodu považovať aj vyčíslenie nákladov na prácu a výkon vozidla K. XXX F. tak, ako to obsahuje vyúčtovanie škody, nakoľko tieto práce vykonávali zamestnanci žalobcu v rámci plnenia svojich pracovných povinností začo im náleží mzda, ktorá by im bola vyplatená aj v prípade, ak by k tejto udalosti nedošlo a rovnako je to aj s použitím motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu súd považoval za škodu iba čiastku 315,87 eur, ktorú uložil žalovanému zaplatiť spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.9.2010, t.j. odo dňa ktorý nasledoval po prevzatí výpisu zo zápisnice škodovej komisie, z ktorého sa žalovaného dozvedel o výške škody, ako aj o požiadavke zamestnávateľa na jeho náhradu, ktorý výpis si žalovaný prevzal dňa 14.9.2010.

V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd zároveň uvádza, že nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom učiteľa autoškoly a kolegu žalovaného (ktorí by sa mali vyjadriť k tomu, čo sa robí, keď vypadne zberač a aká je prax, ako aj vyjadriť sa k otázke, či sťahováky boli funkčné resp. či by v prípade ich funkčnosti vznikla škoda), nakoľko ku všetkým týmto skutočnostiam sa vyjadril svedok A. a najmä znalec J.. T.. Taktiež ich vyjadrenie k možnosti - nemožnosti zastavenia vozidla okamžite vzhľadom na možnosť ublíženia na zdraví cestujúcich súd nepovažoval za potrebné, s poukazom na to, že v čase nehody sa vo vozidlo žiadny cestujúci nenachádzali. Ďalšie predlžovanie sporu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a neprimerane by predlžovalo stav právnej neistoty na oboch stranách sporu.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).