Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-2-2013.pdf
PDF · 91.11 KB
No categories available
1Cbi/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcov: 1. POV, s. r. o. Vranov nad Topľou, so sídlom Kalinčiakova 805, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 450 545, 2. A. B. C., bytom D. E. XX/X, XXX XX F. G. H., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ing. Viliam Lafko, so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 42 226 791, správca konkurznej podstaty úpadcu H.M. SYSTEM, spol. s r. o. v konkurze, so sídlom Topľanská 15, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 462 560, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Beáta Vrabcová – advokátka, so sídlom Trieda SNP 88, 040 11 Košice, IČO: 37 734 890, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o práve predaja a postúpení pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu H.M. SYSTEM, spol. s r. o. v konkurze, so sídlom Topľanská 15, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 462 560 a do funkcie správcu ustanovil správcu: I. D. J., K. D., so sídlom J. XXXX/X, XXX XX I..
2. Uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd ustanovil do funkcie správcu C. C. L., so sídlom kancelárie M. XX, XXX XX N..
3. Uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd rozhodol o odvolaní správcu C. C. L., so sídlom kancelárie M. XX, XXX XX N. a uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu B. B. D., so sídlom kancelárie O. X, XXX XX K..
4. Uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd odvolal správcu úpadcu B. B. D., so sídlom kancelárie O. X, XXX XX K. a uznesením č. k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu Ing. Viliama Lafka, so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 42 226 791. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
5. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa pôvodní žalobcovia domáhali proti pôvodným žalovaným určenia, že zmluva o práve predaja a postúpení pohľadávky uzatvorená medzi pôvodnými žalovanými v 2. a 3. rade dňa XX.XX.XXXX je neplatná.
6. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú konkurzní veritelia úpadcu a pôvodne žalovaný v 3. rade je zabezpečeným konkurzným veriteľom v tomto konkurznom konaní proti tomu istému úpadcovi s prihlásenou pohľadávkou 2.410.477,65 €. Pohľadávku, ktorý si uplatnil pôvodne žalovaný v 3. rade proti úpadcovi v konkurznom konaní, mal získať zmluvou o práve predaja a postúpenia uzatvorenou medzi spoločnosťou P. C. H. D.Q., t. j. pôvodne žalovaným v 2. rade a spoločnosťou P. H. L., t. j. pôvodne žalovaným v 3. rade, ktorú mali uzavrieť dňa XX.XX.XXXX. Podľa tvrdenia žalobcov pôvodne žalovaný v 3. rade nie je veriteľom úpadcu, pretože zmluva o práve predaja a postúpenia z XX.XX.XXXX je podľa ich názoru neplatná, nakoľko podľa získanej informácie už v čase uzatvorenia tejto zmluvy bol pôvodne žalovaný v 2. rade v likvidácii a úkony v mene spoločnosti mohol vykonávať jedine likvidátor spoločnosti. Všetky úkony urobené iným subjektom ako likvidátorom spoločnosti sú preto neplatné. Okrem toho sa k platnosti zmluvy o práve predaja a postúpenia pohľadávky, resp. k jej uzatvoreniu mala vyjadrovať aj Národná banka Slovenska. Taktiež poukázali na ustanovenia § 13 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, kto je oprávnený konať v mene podnikateľa. Zastávali názor, že v prípade vstupu do likvidácie spoločnosti vo M. (M. K.) takisto platí, že jediným štatutárnym zástupcom, ktorý môže platne vykonávať právne úkony v mene spoločnosti od vstupu do likvidácie, je likvidátor spoločnosti. Majú preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej zmluvy, pretože od toho, či pôvodne žalovaný v 3. rade je alebo nie je konkurzným veriteľom, závisí aj spôsob rozvrhnutia výťažku správcom konkurznej podstaty úpadcu.
7. Uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil pre nedostatok právomoci. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXX/X/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola po podaní odvolania navrhovateľmi vec vrátená súdu prvej inštancie ako predčasne predložená.
8. Uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo uznesenie č. k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle ustanovenia § 376 Civilného sporového poriadku zrušené.
9. V priebehu konania bolo zistené, že obchodná spoločnosť F. H., D. (pôvodný žalobca v 2. rade) bola dňa XX.XX.XXXX vymazaná z obchodného registra ex offo a obdobne obchodná spoločnosť N. & H. N., D. (pôvodný žalobca v 3. rade) bola dňa XX.XX.XXXX vymazaná z obchodného registra ex offo.
10. Taktiež bolo z listinných dôkazov produkovaných žalovaným zistené, že obchodná spoločnosť P. C. H. D.Q. (pôvodne žalovaný v 2. rade) bola po ukončení likvidácie spoločnosti v zmysle rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX č. X/XXXXXXX zrušená a vymazaná z obchodného registra vo M. a obchodná spoločnosť P. H. L. (pôvodne žalovaný v 3. rade) bola dňa XX.XX.XXXX zrušená a vymazaná z obchodného registra na R..
11. Uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie o nároku žalobcov v 2. a 3. rade zastavil a konanie proti žalovaným v 2. a 3. rade zastavil.
12. Žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Viliam Lafko so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, poukazujúc na to, že z výpisov z obchodného registra pôvodne žalovaných v 2. a 3. rade je zrejmé, že v deň podpisu predmetnej zmluvy o práve predaja a postúpenia mal oprávnenie konať za spoločnosť P. C. H. D.Q. samostatne S. Q., ktorý aj predmetnú zmluvu podpísal. Spoločnosť P. C. H. D.Q. vstúpila do likvidácie až XX.XX.XXXX. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že Zmluvu, ktorá je predmetom žaloby, podpísala osoba na to oprávnená a spoločnosť P. C. H. D.Q. vstúpila do likvidácie viac ako rok po podpise napadnutej zmluvy. Podklady, z ktorých uvedené skutočnosti vyplývajú, si mohli žalobcovia overiť už od roku XXXX, napriek tomu podali a trvajú na zjavne nedôvodnej žalobe podľa § 138 Civilného sporového poriadku.
13. Na prejednanie veci súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, z ktorého sa ospravedlnil právny zástupca žalobcov a súčasne súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, prekladu zmluvy o práve predaja a postúpenia, výpisov z obchodného registra žalovaných v 2. a 3.rade, Vestníka č. XXXX z XX.XX.XXXX, prehľadu zmien v spoločnosti P. C. H. D.Q. od roku XXXX, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil skutkový stav, vyplývajúci z prednesu žalovaného.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
23. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. Žalobcovia sa v danom prípade domáhali určenia neplatnosti zmluvy o práve predaja a postúpenia pohľadávky, poukazujúc na skutočnosť, že pôvodne žalovaný v 2. rade mal byť v čase jej podpisu v likvidácii, a preto úkony v mene spoločnosti mohol vykonávať jedine likvidátor spoločnosti, teda že napadnutý právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza
27. Pojmovými znakmi právneho úkonu v zmysle právnej teórie sú prejav vôle, zameranie prejavu vôle, uznanie prejavu vôle právnym poriadkom, nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t. j. najmä vznik, zmena a zánik práv a povinností. Pre platnosť právneho úkonu musia byť splnené jeho náležitosti. V prípade vôle musí byť jej prejav skutočne daný, t. j. musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju spoločenskú funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Zákon nepredpisuje osobitné náležitosti pre tento prejav, kladie však požiadavku, aby prejav vôle bol určitý a zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. V prípade nejasnosti pri výklade prejavu sa aplikujú interpretačné pravidlá zakotvené v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom pokiaľ je prejav vôle zachytený v obsahu písomnosti, platí interpretačné pravidlo, že prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby, a to za predpokladu, že použitý jazykový výraz takýto výklad pripúšťa.
28. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy musí súd rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. rozpor s dobrými mravmi, omyl) a ostatnými, ku ktorým súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, aj bez námietky účastníka konania. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje.
29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v deň podpisu zmluvy o práve predaja a postúpenia mal oprávnenie konať za spoločnosť P. C. H. D.Q. samostatne S. Q., ktorý aj predmetnú zmluvu podpísal a táto spoločnosť vstúpila do likvidácie až XX.XX.XXXX.
30. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti; skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP). Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.
31. Ak sa teda žalobcovia domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu, bolo ich povinnosťou preukázať svoje skutkové tvrdenia a súčasne na popretie skutkových tvrdení protistrany nielen uviesť vlastné tvrdenia, ale tieto hlavne osvedčiť predloženými dôkazmi (§ 150 CSP). Okrem skutočností uvedených v žalobe však žalobcovia iné skutkové tvrdenia osvedčené dôkazmi neuviedli, v dôsledku čoho súd považoval skutkové tvrdenia žalovaného správcu za nesporné (§ 151 ods. 1 a 2 CSP).
32. V danom prípade dôkazmi produkovanými stranami sporu nebola zistená dôvodná pochybnosť pravdivosti skutkových a dôkazmi osvedčených tvrdení žalovaného. Iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť napadnutého právneho úkonu, žalobcovia neoznačili a súd takéto skutočnosti, ku ktorým súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, nezistil.
33. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznaných trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.