Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-25-2013.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. H., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, bytom u matky, dieťa rodičov: matka A. H., bytom D. XXX, J. L. a otec V. N., bytom G., K. XX, o návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8P/55/2013-48 zo dňa 21. mája 2013 v spojitosti s opravným uznesením sp. zn. 8P/55/2013-54 zo dňa 27. mája 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojitosti s opravným uznesením sp. zn. 8P/55/2013-54 zo dňa 27. mája 2013 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné na maloletú stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.01.2000 zo sumy 31,53 eur mesačne na 90 eur mesačne s tým, že výživné je otec povinný platiť do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa 01.05.2013. Zároveň vyčíslil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2013 do 31.05.2013 vo výške 30,63 eur, uložil ho otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 5 eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniam § 26, § 62, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 Zákona o rodine. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, preštudovaním predložených a zabezpečených listinných dôkazov. Zistil, že došlo k zmene u rodičov maloletej. Matka maloletého dieťaťa pri poslednom určovaní výživného bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Teraz pracuje a príjem má vyšší ako príspevok v roku 2000. U otca maloletej nastala tiež zmena, keď oproti roku 2000 sa mu príjem zvýšil. V roku 2000 mal vyživovaciu povinnosť okrem maloletej ešte voči dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho vtedajšieho manželstva. Voči týmto deťom vyživovaciu povinnosť už nemá. Pribudla mu však vyživovacia povinnosť k 14-ročnému synovi zo vzťahu s družkou. Vzhľadom na pomery účastníkov a zmeny, ktoré od roku 2000 nastali, dospel súd prvého stupňa k záveru, že primeranou sumou, ktorou by sa otec maloletého dieťaťa mal podieľať na jeho výžive je sume 90 eur. Táto suma nie je v plnej miere postačujúca pokryť výdavky maloletého dieťaťa, ale je primeraná možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča vzhľadom na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jeho druhému maloletému dieťaťu a vzhľadom na výšku jeho príjmov. Výživné bolo zvýšené od podania návrhu, teda od 01.05.2013. Do času vyhlásenia rozhodnutia vznikol otcovi dlh na výživnom
v sume 58,47 eur. Vzhľadom na výšku dlhu, výšku výživného a pomery otca maloletého súd prvého stupňa povolil úhradu dlhu v splátkach.
Opravným uznesením opravil súd prvého stupňa výrok rozsudku o výške dlhu na zročnom výživnom. V rozhodnutí došlo k chybe pri vyhotovovaní písomného vyhotovenia rozsudku, keď nesprávne bol vedený dlh vo výške 30,63 eur a nie 58,47 eur. Otec prispieva na maloletú výživným v sume 31,53 eur, ktoré bolo zvýšené na 90 eur mesačne. Zvýšenie na jeden mesiac predstavuje sumu 58,47 eur, a nie ako bolo uvedené 30,63 eur.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že stanovené výživné je trojnásobok predchádzajúcej platby spolu so splátkou zameškaného výživného. Matka maloletej neinformuje otca o problematike výchovy maloletej 13 rokov a napriek tomu požaduje zvýšenie výživného. Nepredložila dôkaz o prijatí na strednú školu, čo považuje za dôvod zmeniť rozsudok. Poukazuje i na skutočnosť, že súd prvého stupňa nebral ohľad na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému V. S., narodenému XX.XX.XXXX. Je priemerný žiak a takisto vyžaduje väčšiu starostlivosť a finančnú nákladnosť na oblečenie, internet a školské pomôcky, na výlety a školy v prírode. Náklady na rodinu v meste sú väčšie ako na vidieku a požiadavky škôl sú dosť značne zaťažujúce. Na základe týchto skutočností žiadal, aby druhostupňový súd bral do úvahy jeho finančnú situáciu a bol zhovievavý pri rozhodnutí voči platbe výživného pre maloletú I. H..
K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletej. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že navrhuje návrhu matky ohľadom zvýšenia výživného na maloletú I. v celom rozsahu vyhovieť. Od poslednej úpravy výživného od roku 2000 odôvodnené potreby dieťaťa sú vyššie, maloletá od septembra 2013 nastúpi na strednú školu.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletej pri osobných pohovoroch neustále tvrdil, že maloletá nie je jeho dcéra a nepreukázal žiadny záujem o dieťa. K predloženiu dôkazu o prijatí dcéry na strednú školu uviedla, že zatiaľ ju nikto nevyzval na predloženie takéhoto dôkazu. Písomné rozhodnutie o prijatí do školy prevzala deň po pojednávaní, predkladá kópiu rozhodnutia ako prílohu. Zvýšenie výživného žiadala od 01.05.2013 a jednoznačne poukázala na zvýšené náklady, ktoré súd prvého stupňa v plnom rozsahu akceptoval. Poukázala i na odôvodnenie rozsudku, že výživné vo výške 90 eur nie je v plnej miere postačujúce výdavkom maloletého dieťaťa. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje aj toleranciu voči otcovi maloletej pri vynesení verdiktu, keď uvádza, že vyššia výška zvýšenia by bola na ujmu otca maloletého dieťaťa a nezodpovedala by jeho možnostiam a schopnostiam. Berie ohľad na finančné pomery otca maloletej a rešpektuje rozhodnutie príslušného súdu v Dunajskej Strede, uspokojí sa s výškou výživného pre maloletú dcéru vo výške 90 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie.
Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie: potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi dieťaťa a podobne. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda či existuje stav odkázanosti na výživu.
Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Skúma taktiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z.).
Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného.
Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod.
Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť.
V preskúmavanom prípade došlo k zmene pomerov na oboch stranách - teda na strane maloletej I. ako oprávnenej i na strane otca ako povinného.
Na strane maloletej došlo k zmene pomerov tým, že náklady na jej výživu sa zvýšili vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výšky výživného v roku 2000. V čase rozhodovania odvolacieho súdu maloletá nastúpila na strednú školu, čím došlo k zvýšeniu nákladov na výchovu a výživu.
Na strane rodičov maloletej došlo k zmene pomerov v závislosti od uplynutia času od poslednej úpravy. Matka maloletej je zamestnaná s príjmom okolo 700 eur. U otca maloletej došlo k zmene vo výške jeho príjmu - dosahuje príjem okolo 700 eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi z terajšieho vzťahu. Otcovi však zanikli dve vyživovacie povinnosti k deťom, pochádzajúcim z jeho predchádzajúceho manželstva.
Pri rozhodovaní súdu o výživnom na maloleté deti je dôležité a potrebné prihliadať predovšetkým na záujem týchto maloletých detí. Tento záujem je prvoradý a predchádza všetkým záujmom a povinnostiam povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.