Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-328-2012.pdf
PDF · 101.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/328/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu W. K., bytom G., G. XX, zast. JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom, Košice, Vozárová 5, proti žalovanému E. E. D., a.s., T., T. XX, IČO: 36 570 460, o zaplatenie 833,17 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 39C 108/2007-224 z 29.6.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 61,25 € spolu s 8,5%-nými ročnými úrokmi z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s tým, že o trovách konania vrátane trov štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 833,17 € s príslušenstvom a to ako podielový spoluvlastník (v podiele 1/2) k parcele KN Z./XX - zastavanej ploche o výmere 251 m2 v kat. území D. tvrdiac, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C 200/04-92 z 25.5.2005 zistil, že žalobca sa na podklade súdneho rozhodnutia stal v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom parcely KN Z./XX kat. úz. D.. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení a prednesov žalobcu ako aj žalovaného a z výpovede svedka C. I.L. mu vyplynulo, že žalovaný 19.8.2005 zrealizoval oplotenie, ktorým oddelil parcelu patriacu žalobcovi od svojich pozemkov. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom W.. V. C. mu vyplynulo, že nájomné za nehnuteľnosť žalobcu za obdobie od 3.7.2005 do 19.8.2005 predstavuje sumu 117,61 €. Zo záverečnej reči zástupcu žalobcu zistil, že tento žalobu považuje za dôvodnú, keďže na predmetnom pozemku sa stále nachádza betónová plocha, majúca charakter stavby, ďalej zvod hromozvodu, betónové úžľaby a betónový plot a aj zvyšok pozemku je nevyužiteľný z dôvodu makadamovej plochy. Podľa obsahu záverečnej reči zástupcu žalovaného k ohradeniu predmetného pozemku došlo dňa 19.8.2005 a od tej doby už fyzicky predmetný pozemok užívať nemohol a žalobca sa tak nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Právne vec posúdil podľa § 451, § 563 a § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, ako aj § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. Z./XX - zastavané plochy o výmere 251 m2, kat. územie D. v podiele 1/2 ako aj to, že žalovaný tento pozemok odčlenil od svojich nehnuteľností oplotením dňa 19.8.2005 a stratil tak možnosť ho fakticky užívať. Z teórie práva mu vyplynulo, že o plnenie bez právneho dôvodu, ako jedného z možných spôsob získania majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia, ide v prípade užívania pozemkov bez nájomnej alebo inej zmluvy, keď súčasne platí, že musí ísť o faktické užívanie pozemku. Podmienka faktického užívania pozemku žalovaným podľa jeho názoru bola splnená iba do momentu oplotenia pozemku, t.j. do 19.8.2005, ktorým dňom žalovaný stratil akýkoľvek prístup na pozemok a pozemok prestal užívať.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že betónová plocha a makadam sú vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o ďalšie zariadenia, ktorých vlastníctvo žalovaný nepoprel, iba samotná skutočnosť, že zostali na pozemku a že ich žalovaný neodstránil neodôvodňuje záver o užívaní pozemku z jeho strany. V tomto prípade by mohlo ísť iba o zásah do vlastníckeho práva žalobcu, napríklad jeho obmedzením, z čoho mu však vyplývajú iné právne nároky než bezdôvodné obohatenie. To isté platí podľa jeho názoru aj vo vzťahu k spomínanej betónovej ploche a makadamu. Žalovaného preto zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia iba za obdobie do 19.8.2005 vo výške 61,25 € s príslušenstvom. Rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. si vyhradil až na dobu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a priznať mu celú žalovanú sumu alebo alternatívne ho zrušiť v jeho zamietavej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal pritom na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Bol toho názoru, že do dnešného dňa dochádza k užívaniu predmetného pozemku žalovaným a to tým spôsobom, že je naň na štyroch miestach oceľovými zvodmi zvedený zvod hromozvodného zariadenia zo susednej stavby vo vlastníctve žalovaného a zo susednej administratívnej budovy je dažďová voda zvedená cez dažďové žľaby a odpadové rúry na spevnenú betónovú plochu na jeho pozemku. Na jednej tretine pozemku sa nachádza spevnená betónová plocha a na zvyšných dvoch tretinách pozemku sa nachádza spevnená makadamová plocha. Skutočnosť, že žalovaný fyzicky oddelil svoj pozemok a tým mu bolo umožnené užívať svoje vlastníctvo je irelevantná, nakoľko žalovaný zanechal na pozemku stavby a zariadenia, ktoré mu naďalej slúžia a znemožňujú užívanie pozemku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C 149/1999-235 z 23.3.2004, ktorý sa týkal uloženia káblových rozvodov pod povrchom pozemku. Vyčítal súdu prvého stupňa, že sa počas konania vôbec nezaoberal skúmaním skutočností, v koho vlastníctve sa nachádza stavba - betónová plocha, keď aj z konania 11C 200/2004 Okresného súdu Prešov vyplynulo, že vlastníkom betónovej plochy aj ostatných zariadení je žalovaný. Aj preto navrhoval uložiť žalovanému povinnosť predložiť protokoly o prevzatí majetku E. E. š.p. T., keďže betónovú plochu aj makadamom spevnenú plochu pôvodne vlastnil právny predchodca žalovaného. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že po právoplatnosti rozsudku v konaní o určenie vlastníctva k predmetnému pozemku tento vypratal, keďže k jeho vyprataniu nedošlo a došlo len k jeho odčleneniu oplotením.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. Upozornil, že v priebehu konania spochybnil tvrdenia uvádzané žalobcom a poukazoval na to, že betónová plocha, makadamová plocha, betónový plot a betónový stožiar mu nepatrili a pravdepodobne boli vybudované v čase realizácie diaľničného privádzača Košice - Prešov. Pokiaľ ide o betónové užľabie na zvod dažďovej vody v predloženom odbornom posudku č. 40/2009 bolo upresnené, že rigol je široký len cca 50 cm od budovy žalovaného a aj z geometrického plánu č. 3/2003 predloženého žalobcom jednoznačne vyplynulo, že hranica pozemku žalobcu parcely CKN XXXX/XX nie je totožná s hranicou jeho pozemku, ktorú tvorí budova. Z toho vyplýva, že ani betónový žľab a zvod hromozvodu nemôžu zasahovať do pozemku žalobcu.
Rozsudok vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 61,25 € s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto v odvolacom konaní nebol v tejto časti predmetom preskúmavania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.
Žalobca podané odvolanie odôvodnil okrem iného odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
Podľa ustálenej súdnej praxe, neúplnosť zistenia skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Žalobca vyčítal súdu prvého stupňa, že neuložil žalovanému povinnosť predložiť protokoly o prevzatí majetku E. z ktorých podľa neho malo vyplývať vlastníctvo žalovaného k betónovej a makadamom spevnenej ploche nachádzajúcim sa na pozemku ním spoluvlastnenom. Vzhľadom na právne závery súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, ani podľa názoru odvolacieho súdu predmetné protokoly nebolo potrebné oboznamovať. Žiada sa dodať, že sporná betónová a makadamom spevnená plocha, vzhľadom na ich stav a charakter nepredstavujú samostatnú stavbu, ale sú súčasťou pozemku
(boli zrejme určené k trvalému používaniu s pozemkom) a nie sú tak samostatnými vecami v právnom slova zmysle.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolanie žalobcu z hľadísk týchto uplatnených dôvodov nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne predpisy a správne tak posúdil nárok žalobcu.
Neobstojí ani názor žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.
Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti v prejednávanej veci považoval za rozhodujúce, k akým záverom na ich základe dospel a prečo nebolo možné vyhovieť námietkam žalobcu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobcu. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť aj v období po 19.8.2005. Je nesporné, že účastníci konania v minulosti viedli spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku - parcele č. Z.X/XX, zastavanej ploche a nádvoriu o výmere 251 m2, zapísanému na LV č. XXX, kat. úz. D. (konanie Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 11C 200/2004) a žalovaný v tomto spore úspech nemal. Rešpektujúc súdne rozhodnutie, v záujme zdôraznenia, že nehnuteľnosť, spoluvlastnícky patriacu žalobcovi už fakticky neužíva (užívať nemôže) sporný pozemok žalovaný oddelil od svojich nehnuteľností oplotením a možno tak súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že tak fakticky stratil možnosť pozemok žalobcu užívať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak v dôsledku takéhoto plnenia pripadla majetková hodnota tomu, komu bolo plnené, v dôsledku čoho v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.
Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ samozrejme nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.
Podľa zaužívanej súdnej praxe bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad i tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne užíval.
V posudzovanej veci, ako to vyplynulo zo skutkových zistení súdu prvého stupňa došlo k opačnej situácii, keď žalovaný, aby sa vyhol prípadným budúcim sporom so žalobcom svoje nehnuteľnosti, susediace s parcelou žalobcu fyzicky oddelil oplotením, aby zvýraznil, že ich fakticky neužíva. Žalobca nepreukázal, aby žalovaný svojím konaním a využívaním jeho pozemku získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie (spočívajúce v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenšil, keď za užívanie pozemku neposkytoval vlastníkom žiadnu odplatu). Odhliadnuc od žalobcom nepreukázaného vlastníckeho vzťahu žalovaného k betónovej a makadamovej ploche a ďalším zariadeniam na dotknutej parcele ich samotná existencia v teréne, ako nie samostatných vecí nemôže viesť k záveru, že žalovaný sa bez ich faktického využívania na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Obdobná situácia je aj pri ďalších namietaných zásahoch do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý argumentoval oceľovými zvodmi hromozvodného zariadenia zo susediacej stavby na jeho pozemok, ako aj zvádzanou dažďovou vodou na jeho parcelu. Aj podľa odvolacieho súdu tieto „zásahy“ samé o sebe neumožňujú prijať názor žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného s poukazom na ich charakter a intenzitu (neporovnateľnú napríklad s uložením káblových rozvodov pod povrchom pozemku). Pokiaľ sa žalobca cíti obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv existenciou susediacej budovy, má možnosť využiť iné právne nástroje. Navyše podľa vykonaného dokazovania (odborný posudok č. 40/2009 - č.l. 119) „rigol“, do ktorého steká voda je široký len približne 50 cm a hranica pozemku žalobcu nie je presne totožná s hranicou pozemku žalovaného, ktorú tvorí jeho budova.
Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané a v odvolaní nie sú uvedené žiadne námietky, ktorými by bola spochybnená správnosť zisteného skutkového stavu veci a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, neboli dôvody pre zmenu, či zrušenie rozsudku v napadnutej časti.
Súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.), rozhodne preto i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.